55. schôdza

Termín hlasovania bude vo štvrtok, tento týždeň vo štvrtok o jedenástej hodine.

Ďakujeme za informáciu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov.

Vládny návrh zákona má tlač 850. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 881.
Pani ministerka, prosím, aby ste sa ujali slova a uviedli vládny návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovolím si predložiť vládny návrh zákona, ktorý sa týka nových sídiel obvodov krajských súdov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to druhý zákon, ktorý rieši reorganizáciu súdov na úrovni odvolacích súdov. Krajské súdy, tak ako som uviedla, do deväťdesiatych rokov mali tri obvody s pracoviskom aj v Nitre. Ten návrh, ktorý prešiel vládou a prišiel do parlamentu, ráta s tromi obvodmi. Myslím si, že je to správne nastavenie obvodov. Myslím, že už registrujete, že som niekoľkokrát verejne povedala, že som pripravená rozprávať sa o tom, či obvod, ktorý je stredoslovenský, ostane takto, ako je teraz navrhnutý alebo sa posunie smerom k riešeniu, že z toho nakoniec budú štyri obvody. Akokoľvek tie tri alebo štyri obvody je jednoznačné, že 8 obvodov na odvolacej úrovni nie je cesta pre Slovensko a rovnako, ako sa tomu stalo na okresnej úrovni, územnosprávne členenie v deväťdesiatych rokoch vytvorilo ďalšiu deformáciu, čo sa týka odvolacej agendy.
Znamená to, že špecializácia, osobitne kľúčová pre odvolacie súdy, znamená, že nemáme na odvolacích súdoch špecializované senáty. To znamená, že sudcovia pracujú v senátoch, ktoré pôsobia v obchodnej agende, súčasne v civilnej agende, prípadne pôsobia v rámci civilnej, rodinnej agendy. Čo sa týka trestnej agendy a civilnej agendy, áno, je pravdou, že to je agenda, ktorá je najrozsiahlejšia na súdoch. To znamená, že to by sme najľahšie hľadali početné senáty aj na odvolacích súdoch. Ale aj tu platí to, čo platí na okresných súdoch. Akonáhle nám sudca vypadne zo systému v rámci daného súdu, či už kvôli kariérnemu rastu alebo kvôli bežnej životnej situácii, ktorá súvisí, či už to súvisí s chorobou, alebo to súvisí s rodinným statusom. Tak nám to prináša problém do bežného chodu súdu, prideľovania spisov, a preto je dôležité, aby na každom súde aj odvolacom sme mali vytvorené tri senáty v rámci danej agendy. Aby priebežne, tak ako sú veci prideľované, mohli vždy fungovať plne aspoň dva funkčné senáty. Plné myslím. To znamená, plné fyzicky, že ju obhospodarujú aspoň šiesti sudcovia. Ideálne, samozrejme, je, ako tu máme vytvorené tri senáty, pretože potom vie priebežne takýto súd reagovať na akékoľvek výpadky.
To, čo je dôležité v rámci odvolacej agendy osobitne, je zjednocovanie. To, že sa nám rozptýlili odvolacie súdy do 8 jednotiek, tak sa nám rozptyľuje aj judikatúra. Akonáhle vytvoríme väčšie odvolacie obvody, je, samozrejme, aj predpoklad, že budeme mať zjednocovanú judikatúru. Osobitne s odvolacími súdmi rátam, že tu vytvoríme aj analytické jednotky preto, aby sa pomáhalo týmto súdom a sudcom zjednocovať rozhodovaciu činnosť v rámci odvolacích obvodov. Osobitne to platí pre rodinnú agendu a obchodnoprávnu agendu, kde je jednoznačné, že ju nedokážeme uchopiť na 8 súdoch. Tu jednoznačne platí, že ak chceme mať aj tu špecializovaných sudcov, musíme jednoducho zväčšiť obvody.
V rámci navrhovaných sídiel, viem, že je o tom veľká debata, a treba vnímať navrhované sídla pre odvolacie súdy, že sú v kontexte celej súdnej mapy. To znamená, že ak rátame, že sa vytvorí a prejde aj časť reformy, ktorá osobitne ráta z mestským súdom v Bratislave a s mestským súdom v Košiciach, následne, že rátame aj s tým, že budú vytvorené správne súdy, ktorý je ďalší návrh, ktorý vlastne prichádza do parlamentu, a kopíruje teraz aj odvolacie obvody, tak ako sú navrhované v tomto vládnom návrhu zákona, tak v západoslovenskom obvode budeme mať sústavu, ktorá bude pozostávať v Bratislave so správneho súdu, z najvyššieho správneho súdu, z mestského súdu, z najvyššieho súdu a jednoduché pre kvalitu justície určite je vhodné, keď odvolací súd bude jednoducho pôsobiť v inom meste. S ohľadom na to, že sa spája Trnava, Nitra a Bratislava, keď spočítame tento kolektív, znamená to, že sa bavíme o kolektíve, ktoré prevyšuje násobne kolektív, ktorý je v Bratislave. Aj z tohto dôvodu je úplne primerané a pomerné, že potom týmto sídlom bude Trnava, pretože bude prijateľná pre všetkých v rámci tohto väčšieho obvodu.
Súčasne platí, že v rámci implementácie všetci sudcovia, všetci zamestnanci ostávajú na svojich pracoviskách teraz natrvalo. Tak je to navrhnuté. To znamená, že ona sa nedotýka, tento návrh, súčasných sudcov v systéme. Fakticky ani zamestnancov. My sa bavíme o tom, že kreslíme mapu pre budúcnosť Slovenska a v rámci neho sa rozprávame o koncentrácii nových súdnych inštitúcií, ktoré sú navrhované komplexne v rámci tejto súdnej mapy, a preto je dobré, aby sme odvolací súd dali do Trnavy.
Podobne tomu navrhujeme pre východoslovenský obvod, kde sa jednoducho spája košický obvod s prešovským obvodom. Tu navrhujeme v Košiciach zriadiť správny súd, mestský súd, a preto navrhujeme, aby odvolacím súdom bol Prešov. Keď si pozrieme aj na kolektív sudcov, ktorý je v Prešove a ktorý je v Košiciach, tak je pomerný tento kolektív jeden aj druhý, a preto je primerané a spravodlivé, aby sme naozaj uvažovali nad tým, že odvolací súd je Prešove.
Ja poviem, aj keď to nie je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona, ale koaličné rokovanie pokročili tak ďalej, že v rámci stredoslovenského obvodu je vlastne dohoda a úzus, že v rámci pozmeňovacieho návrhu možno rátať s tým, že tento stredoslovenský obvod bude vlastne tvorený istým spôsobom hybridne. Ja vnímam osobitosť tohto celého obvodu aj to, že Banská Bystrica istým spôsobom zatiaľ je aj dopravne nie úplne dostupná zo všetkých strán. Osobitne je to určite dôležité aj pre trestnú agendu. Takže tu sa vlastne vytvára obvod a ja som pripravená podporiť pozmeňujúci návrh, kde by sa vytvoril obvod Žilina-Trenčín so sídlom v Žiline. Potom bude samostatný obvod v Bystrici s kauzálnom príslušnosťou pre Banskú Bystricu pre obchodnú agendu, pre celý veľký obvod aj Žilinu-Trenčín a zase pre žilinsko-trenčiansky pojme aj rodinnoprávnu agendu pre banskobystrický obvod.
To som pripravená, myslím si, že je to dobré kompromisné riešenie. Mohlo by vyriešiť veľa otázok a veľa sporov ohľadom toho, aký status vlastne zachovať aj v rámci tohto stredoslovenského, neviem, ako to nazvať, regiónu, ktorý vlastne by tvorili potom takéto dva menšie obvody.
A teda ešte raz si dovolím povedať na záver tohto úvodného slova. Treba vnímať návrh pre odvolacie súdy ako riešenie, ktoré dopĺňa celok v rámci komplexnej súdnej mapy. Je to riešenie pre budúcnosť justície. Treba sa trochu naozaj odbremeniť od toho, ako vnímame dnes justíciu a kde je, ale kam ju chceme dostať. Chceme ju dostať tam, aby sme mali justíciu, ktorá je efektívna, efektívna v kvalite, efektívna v rýchlosti. Preto musíme dať priestor aj sudcom, aby boli špecializovaní a bez toho, aby sme spájali kolektívy aj v rámci odvolacej agendy, tak to nie je. Samozrejme, súčasne platí, že sústreďovať všetko, všetky súdne inštitúcie do jedného mesta nie je správne a áno vnímam to aj ako protikorupčné opatrenie, aby v rámci obvodu, keď je aj primerané a pomerné, aby daná inštitúcia bola aj v inom meste, aby sme to zobrali do úvahy, a preto navrhujem, aby odvolacím súdom bola Trnava pre západoslovenský obvod a pre východoslovenský obvod, aby to bol Prešov a rovnako platí, že sú to také mestá, ktoré sú vlastne dostupné naozaj veľmi dobre, centristicky v rámci celého obvodu.
Toľko v rámci úvodného slova a som, samozrejme, pripravená reagovať na akékoľvek otázky.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu a teším sa na diskusiu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa s formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky, a to od pani poslankyni Denisy Sakovej a od pána poslanca Györgya Gyimesiho.
Takže ako prvá vystúpi v rozprave pani poslankyňa Saková, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán predsedajúci, vážená pani ministerka spravodlivosti, táto vláda na čele s Eduardom Hegerom si dala svoj vlastný prívlastok a dala si prívlastok reformná. Nie, nedostala ho od odborníkov, nedostala ho od verejnosti, ale sama seba definovala ako vládu, ktorá chce prinášať reformy, ktorá chce prinášať zmeny v štátnej a verejnej správe a pretvárať pomery na Slovensku. Za dva roky tejto koalície, čiže v polovici jej fungovania, ako sa to v športovej terminológii nazýva, v polčase hry, už možno hodnotiť, ako svoje sľuby napĺňa do konkrétnych činov pre jej občanov.
Dnes máme v pléne Národnej rady jednu z jej reforiem, o ktorej vláda a ministerka spravodlivosti už rozpráva od jej nástupu a rozpráva o nej celé dva roky. Práve súdna reforma je príkladom toho, ako vyzerajú všetky reformy pod vedením tejto vlády. Pani ministerka Kolíková ju pripravuje, ako som spomínala, od svojho nástupu, pričom ju rokuje alebo nerokuje, alebo ju definuje, diskutuje alebo ju nediskutuje, ako sa dozvedáme z médií, tuto už odborári alebo odborárske združenia spomedzi sudcov, či sú to stavovské organizácie sudcov a hlavne tých, čo sa to bude týkať najviac, nespokojní sú sami občania.
Samozrejme, popri tom všetkom sme sa dozvedeli ešte z úst bývalého premiéra Igora Matoviča, že pani ministerka spravodlivosti bola zapletená do korupcie, keďže pri známej kauze obchodovania jej brata s ministerstvom spravodlivosti povedal nasledovné: "Som presvedčený, že je toto podvod pri kúpe a predaji, teda podvod v hodnote 30 mil. eur a je to aj podvod v prospech dlhoročného spoločníka jej brata a myslím si, že Kolíková o tom dobre vedela." Čiže najväčší bojovník proti korupcii Igor Matovič priznáva a sám hodnotí, že ministerka v jeho vláde, v tej jeho antikorupčnej vláde a terajšej reformnej vláde, je sama zapojená do korupcie. Čiže súdnu reformu nám predstavuje ministerka spravodlivosti, ktorá podľa kolegu, z úst jej kolegu, člena vlády, hovorí, že je zapletená do korupcie a pritom sama popiera samotný význam slova spravodlivosť a presne takto, ako nám vyzerajú vzťahy vo vláde, nám vyzerajú aj jej reformy a toho času sa bavíme o súdnej reforme.
Ako vedúca služobného úradu, neskôr ako štátna tajomníčka a potom ako ministerka vnútra som mala osobnú pracovnú skúsenosť pri zavádzaní reformy ESO. Mnohí z vás vedia, o akú reformu ide, mnohí z vás možno nevedia, a preto len pre krátkosť času a pre efektivitu spomeniem, že to bola najväčšia plánovaná reforma štátnej správy a hlavne služieb, ktoré ponúka štátna správa pre občanov od roku ´89. Jej náplňou bolo zefektívniť fungovanie, skvalitniť všetky služby, ktoré štátna správa poskytuje občanom, ďalej skrátiť čas, za ktorý poskytuje tieto služby, zvýšiť transparentnosť a hlavne zvýšiť dostupnosť štátnej správy pre občanov. V záverečnej správe Implementácia programu ESO Najvyšší kontrolný úrad skonštatoval nasledovné: Program ESO sa v oblasti služieb poskytovaných občanovi javí ako zásadný krok štátnej správy k zlepšeniu podmienok občanov v oblasti vybavovania vecí verejných. A sama viem, vzhľadom na to, že som bola účastná tej reformy a že som tú reformu viedla, aké náročné je pripravovať reformu a podieľať sa aj na jej realizácii naprieč celým Slovenskom. Pred tým, ako sme sa však s touto reformou rozhodli vystúpiť pred verejnosť a aj pred odbornú verejnosť, sme komplexne vyhodnocovali všetky opatrenia, ktoré sme v rámci reformy chceli zaviesť. A sme vážili, či dané reformy, či dané opatrenia pomôžu zlepšiť fungovanie štátnej správy a ako pomôžu občanovi v živote.
Sledovali sme a vyhodnocovali sme napríklad počet spisov, ktorí jednotliví úradníci na okresných úradoch majú pridelené. Sledovali sme ich trvanie, sledovali sme miestne špecifiká, ktoré nám vplývajú na vybavovanie týchto spisov, sledovali sme aj historické záležitosti, ktoré ovplyvňujú vybavovanie týchto spisov, sledovali sme všetko, čo má vplyv na fungovanie štátnej správy a na kvalitu služieb, ktoré štátna správa poskytuje.
Tento prístup ocenil aj samotný Útvar hodnoty za peniaze a presne tento náš prístup odporučil pre všetky orgány štátnej správy, aby ho používali ako jednotnú štandardnú metodiku pri zavádzaní akýchkoľvek reforiem. A ako štátna tajomníčka som aj iniciovala na základe týchto odporúčaní nezávislého úradu stretnutie na pôde ministerstva spravodlivosti, kde ešte vtedajšia pani ministerka Žitňanská a aj vtedajšia jej pravá ruka, štátna tajomníčka, pani ministerka, terajšia pani ministerka Kolíková, boli prítomné. A na moje prekvapenie sme na ponúkanú metodiku, akým spôsobom má byť začatá súdna reforma alebo reforma v súdnictve, nedostali takmer žiadnu odpoveď.
Snažili sme sa, aby dôkladne, systematicky a odborne sa pristúpilo aj k súdnej reforme, pretože na ministerstve vnútra sme mali pod gesciou program, ktorý bol financovaný zo štrukturálnych európskych fondov efektívna verejná správa, kde patrila aj reforma súdnictva. Vtedajšie vedenie ministerstva spravodlivosti aj s dnešnou pani ministerkou na našu podanú ruku nijako nereagovalo. A keď som si prečítala programové vyhlásenie vlády z roku 2020, tak som bola rada, že aj pani ministerka Kolíková sa poučila a ako ministerka pri súdnej reforme bude pokračovať a bude dôslednejšia pri spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze.
Na strane dva programového vyhlásenia vlády sa uvádza: V riadení verejných výdavkov budeme dôsledne presadzovať princípy hodnoty za peniaze, aby sme z vybratých daní a odvodov dosiahli maximálny úžitok pre občanov. Na strane sedem sa v programovom vyhlásení vlády uvádza: Vláda Slovenskej republiky zavedie zverejňovanie štúdií analytických materiálov vyhotovených za verejné zdroje v maximálne možnej miere s prihliadnutím na oprávnené záujmy štátu a iných verejných subjektov. Ďalej na strane deväť sa píše: Vláda Slovenskej republiky v záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície presadí reformu justície, ktorej kľúčovým opatrením je nová súdna mapa. Reforma súdnej mapy bude jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívnej justície a pretrhnutie korupčných väzieb v justícii, ako aj na špecializáciu sudcov na hlavné agendy na úrovni okresných aj krajských súdov. Na vytvorenie nových súdnych obvodov vrátane krajských súdov pri súčasnom znížení počtu súdov s možnosťou nanovo spustiť výberové konania na predsedov súdov pre nové súdne obvody. Všetky tieto pekné slová boli cieľom, pričom na vláde a pani ministerke Kolíkovej bola ich realizácia.
Dnes po dvoch rokoch marazmu vidíme ten výsledok, ktorý máme pred sebou. Výsledkom je súdna mapa, ktorá nedáva vôbec žiadnu logiku. Nehovorí vôbec o tom, na základe akých parametrov bola tvorená a mám dojem, že je to iba snaha vyjsť v ústrety úzkej skupine ľudí z okolia pani ministerky.
A vlastne jediným parametrom sú asi vzťahy s pani ministerkou, iba to dáva logiku, prečo aj z celej mapy vypadol banskobystrický krajský súd. A ako sa už v kuolároch parlamentu teraz šepká, mal by byť pozmeňujúci návrh, ktorý vráti tento banskobystrický krajský súd na úroveň alebo naspäť do súdnej mapy.
Poprosila by som kolegov z koalície, aby si dobre rozmysleli a zamysleli sa nad reformou, aby si uvedomili, ako budú hlasovať, pretože vo viacerých prípadoch budú hlasovať proti svojim regiónom, lebo po schválení tejto reformy spravodlivosť pre bežného človeka, a to ešte pripomínam, že sa nám zvyšujú ceny pohonných hmôt, sa stane oveľa vzdialenejšou ako kedykoľvek predtým.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Pani poslankyňa Saková, vždy to tak znie zvláštne, keď predstaviteľ strany SMER alebo bývalý predstaviteľ strany SMER sa pokúša niekoho obviňovať z korupcie, a teda vidno, že vám to nešlo veľmi z úst, tak sa to vám len zadrhávalo. Ale teda, keď ste hovorili o tom, že ako ste vy mali dobre naplánované ESO a čo hovoril NKÚ, tak ja vám z tej istej správy zacitujem výstup, ktorý zverejnený na stránke NKÚ, ktorý hovorí o tom, že NKÚ konštatoval, že aj ministerstvo vnútra na úvod procesu nevykonalo základnú analýzu aktuálneho stavu, úrad preto nedokázal zistiť ekonomický prínos tejto reformy. Do agendy ministerstva vnútra zároveň pribudli nehnuteľnosti za takmer miliardu eur, pričom rezort nepoznal rozsah preberaného majetku ani jeho aktuálny stav. NKÚ kontroloval ten projekt za roky ESO 2013 až 2016. Citujem: "Dnes to, čo definuje ministerstvo vnútra, že sa ušetrila viac ako jedna miliarda eur, nevedeli ani vďaka presvedčivému vzorcu zdokumentovať," uviedol Ľubomír Andrássy. Zároveň dodal, že: "Ak chce ministerstvo vnútra hovoriť o úsporách vďaka projektu ESO, musí urobiť dôkladnú analýzu toho, čo započítali do nákladov, ktoré boli v minulosti aj v súčasnosti. Druhým problémom, ktorý NKÚ identifikoval, je skutočnosť, že nebola vykonaná pasportizácia budov, ktoré malo prevziať ministerstvo do svojej správy. Za vyše dve miliardy eur nehnuteľného majetku pribudlo do agendy ministerstva vnútra," priblížil Mitrík s tým, že rezort prevzal neznáme veci. "Ukazuje sa, že bude aj veľa nepotrebného majetku," poukázal. "Najväčšie memento je, že do dnešného dňa alebo do ukončenia kontroly nemalo ministerstvo vnútra vypracovanú žiadnu koncepciu, ako s týmto delimitovaným majetkom nakladať, ako tieto budovy využiť pre podmienky nielen rezortu vnútra." No tak dúfam, že žiadna žiadne ESO sa už opakovať nebude.

Pán poslanec Miroslav Suja s faktickou poznámkou, nech sa páči.