55. schôdza

Ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Milan, sčasti si vo svojom príspevku mal pravdu. Áno, nachádzajú sa v týchto azylových konaniach aj mamičky s deťmi, ale predovšetkým sa v týchto azylových centrách nachádzajú mladí muži, väčšinou je to od 18 do 30 rokov. To je viac ako 90 % týchto žiadateľov o azyl.
Súhlasím aj s tým, že Slovensko nie je pre týchto migrantov alebo žiadateľov o azyl, ktorí nám tu utekajú z iných štátov, z iných krajín, nejakou zasľúbenou zemou. Áno, je to iba tranzitná krajina. Väčšinou sa v tom azylovom procese ocitnú iba vtedy, ak sú na hraniciach zachytení a do týchto azylových centier alebo integračných táborov, ako by sme to mohli aj nazvať, nejakým spôsobom uprataní. Čiže oni vôbec nemajú záujem žiadať o azyl. To, že žiadajú o azyl, je tá krajná možnosť, kedy naozaj sa im nepodarí prekročiť hranice Slovenskej republiky a nemôžu slobodne pokračovať na Západ.
To, že migračná politika štátov, ktoré boli k tejto problematike značne benevolentné, či sa budeme baviť o Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, o všetkých štátoch Škandinávie, všetky tieto krajiny nie značným spôsobom, ale totálne zmenili migračnú politiku, azylovú politiku. Spomeniem len Dánsko, Holandsko alebo Belgicko. V týchto krajinách žiadať o azyl je už teraz skoro nemožné. Čelní predstavitelia týchto štátov úplne otočili o 180 stupňov a všetky krajiny, ktoré doteraz nemali problém či s legálnou, alebo nelegálnom migráciou, sa takýmito postupnými maličkými krokmi, ako je tento šesťmesačný príspevok pre takéhoto žiadateľa o azyl, môžu vystaviť obrovskému problému a neviem, či si to ministerstvo vnútra uvedomuje alebo či si to uvedomujú všetci kolegovia, ktorí o tomto zákone budú hlasovať.
Ale, prosím vás veľmi pekne, dávajme na to pozor.

Pán poslanec Urban s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo. Slovensko nie je zasľúbená zem pre migrantov, ale nie je to zasľúbená zem, zdá sa, ani pre pôvodných obyvateľov Slovenska, teda pre nás.
Tie migračné toky, čo sme videli, vy to stále vyťahujete, tie ženy s deťmi, ale väčšina tých migrantov boli naozaj mladí muži, ktorí sem prišli nie ako za prácou, ale skôr za sociálnymi výhodami a potom tu možno natiahli celé rodiny. Vidíme, že tie multi-kulti spoločnosť nefunguje ani na Západe, no-go zóny a podobne, tak akože ťahať sem migrantov, keď si nevieme sami so sebou tu rady na Slovensku, keď nám ubúda obyvateľstvo. Teraz máme skoro 5,5 mil. ľudí a v roku 2050, čiže za necelých 30 rokov tu bude pod 5 mil. ľudí. To je obrovský problém, demografická kríza. Ľudia na Slovensku si nechcú zakladať rodiny, nechcú mať deti. Tak akože tak najprv poriešme našich ľudí, aby tu chceli žiť, aby nám neutekali všetci študovaní, vzdelaní ľudia do zahraničia, na Západ, a my si tu budeme ťahať takúto, týchto migrantov, ktorí jednak ani nemajú všetci záujem o prácu, sú z iného kultúrneho prostredia.
Ja nemám problém, keď sem prídu Ukrajinci alebo Srbi. Sú nám troška bližší aj geneticky ako Slovania. Tí sa veľmi rýchlo aklimatizujú a sú schopní aj sa zamestnať, pracovať a s tou našou kultúrou splynú o jednu-dve generácie. Ale ak sem prídu Afričania alebo z Blízkeho východu, tam máte dve-tri generácie a oni sú takí istí, nič sa nezmenia, žijú v tých svojich uzavretých komunitách.
Tak ako ja neviem, prečo podporovať migrantov a dávať im ešte dokonca viac peňazí ako Slovákom alebo slovenským ženám. Tak najprv si poriešme naše problémy, nie problémy celého sveta, tie aj tak nevyriešime.
Ďakujem.

Posledná faktická od pána poslanca Šefčíka.

Ďakujem pekne za slovo. Vďaka, kolega Milan Potocký, za tento tvoj príspevok aj za tvoje spravodlivé rozhorčenie. Azyl u nás hľadajú zväčša nešťastní ľudia, matky s deťmi, možno pár desiatok ľudí, pre ktorých sme tranzitnou krajinou.
Lenže jednu chybu tvoje vystúpenie predsa len malo. Snažil si sa vysvetľovať veci človeku, ktorý nemá problém na cudzokrajnú matku s dieťaťom odporne hrubo nadávať, kričať a ohrozovať ju. Je mi ľúto ľudí s citlivosťou motorovej píly, ktorí sa tu pasujú do roly ľudomilov, ktorým ide o matky s deťmi. Nie, my už dlhodobo vieme, že im ide iba o šírenie zloby, nenávisti.
Ďakujem.

Posledný v rozprave... A pán predsa... predsa len pán Potocký chce reagovať, ale nevidel som vás, lebo ste sa prihlásili na záver, takže dávam vám možnosť ešte vyjadriť sa k faktickým poznámkam.
Nech sa páči, a potom vystúpi v rozprave pán poslanec Kočiš, nech sa páči.

Ja len ďakujem všetkým rečníkom za ich faktické poznámky. Dôvod, prečo som bol... vystúpil, je ten, aby aj ľudia, ktorí sledujú túto rozpravu, pochopili, že tá nelegálna migrácia a problém azylantov nie je tak vypuklý, ako sa snažia niektorí rečníci prezentovať, pretože naozaj na Slovensku, páni, je ročne len 300 žiadateľov o azyl a dostane ho minimálne... minimálny počet žiadateľov, len okolo desať.
A čo sa týka demografickej krivky, áno, máte pravdu, je to problém a musíme sa všetci zamerať na, na mladé rodiny, podporovať rodiny a takto vytvárať dobré zázemie, aby tí Slováci tu zostávali, neodchádzali preč, pretože naozaj je pravda, že v súčasnosti máme na Slovensku okolo 150-tisíc cudzincov, ktorí tu majú či už trvalý, alebo prechodný pobyt, zväčša tu pracuje okolo 50-tisíc Ukrajincov, 16-tisíc Srbov. A to je práve kvôli tomu, že naši ľudia vlastne migrujú preč do zahraničia, odchádzajú za prácou, potom nám chýbajú tu a na to sa máme zamerať. Myslím, že v tom sa všetci zhodneme.
Ale zase nemôžme vytvárať škandál na tom, že ak štát pomôže ročne nejakým 300 žiadateľom o azyl po dobu šiestich mesiacov, naopak, v tomto zákone je aj tá zmena, že doteraz žiadatelia o azyl sa mohli zapojiť do pracovného procesu po deviatich mesiacoch. Teraz túto lehotu Ministerstvo vnútra skracuje, aby tí ľudia, ktorí chcú zostať pracovať na Slovensku, aby už mohli pracovať po šiestich mesiacoch. Toto je ďalšia pozitívna zmena tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak a teraz posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, bavíme sa tuná o zákone, ktorý uvádza do praxe integračný príspevok po dobu šiestich mesiacov v sume 381 eur. Ako povedali rečníci predo mnou, či už za rečníckym pultom, alebo počas faktických poznámok, niektorí tento príspevok považujú za úplne normálny, za úplne legálny, pretože aj takéto peniaze nám v rámci európskych štruktúr tuná na Slovensko plynuli, ale ja sa pýtam, či nie je úplne dostatočné, ak žiadateľ o mig... o... žiadateľ o azyl, ktorý vstúpi do azylového procesu, dostane jednorazovú dávku 327 eur, a v podstate v tom azylovom centre má všetko zabezpečené od stravy cez nocľah, cez všetky hygienické záležitosti, ja sa pýtam, je vôbec spravodlivé alebo nejakým spôsobom únosné, aby ešte dostával po dobu 6 mesiacov tých 381 eur?
Podľa mňa nie je to nutné. Absolútne to nie je nutné, pretože Jednota dôchodcov Slovenska včera avizovala, že bolo by dobré, alebo bolo by rozumné schváliť valorizáciu dôchodkov o 3 %, pretože ceny pohonných hmôt, ceny energií, ceny potravín a všetkých komodít, ktoré ľudia v bežnom živote používajú, stúpajú takým enormným množstvom a tak strašne rýchlo, že jednoducho pre peňaženku takého priemerného dôchodcu je to už neúnosné. A ja sa len pýtam, nevedeli by sme aspoň tieto smiešne prostriedky, ktoré chcete tak veľkoryso rozdávať po dobu šiestich mesiacov týmto žiadateľom o azyl, použiť nejakým rozumným spôsobom? To je absolútne jedno, ako by sme to použili. Či by sme to použili na nejaké mladé rodiny, či by sme to použili na zlepšenie kvality života našich dôchodcov, ktorí naozaj odpracovali desiatky rokov, a ja neviem, ale ja byť na mieste nejakej slobodnej matky alebo starobného, výsluhového, invalidného dôchodcu, tak ja sa na tento príspevok budem pozerať veľmi krivo, pretože sa budem cítiť určite diskriminovaný, a v neposlednom rade tento príspevok považujem naozaj za niečo, čo nie je potrebné v našej spoločnosti ďalej nejakým spôsobom šíriť alebo propagovať. Kolegovia, ktorí tento zákon predkladajú, na čele s pánom ministrom hovoria o nejakej sociálnej spravodlivosti, resp. že tento príspevok má predstavovať nejakú sociálnu integráciu.
Vážené dámy, vážení páni, o sociálnej integrácii sa môžme baviť vtedy, ak ideme integrovať človeka, ktorý je nám kultúrne blízky, ktorý je nám blízky krajovo, ktorý je nám blízky nejakou našou mentalitou alebo nejako príbuzne. Jednoducho títo žiadatelia o azyl pochádzajú naozaj z úplne iného prostredia, či už sociálneho, či už náboženského, pochádzajú úplne z iných krajín a jednoducho sociálne integrovať týchto ľudí je značne náročné a značne ťažké. Mnohí zamestnanci, mnohí pracovníci týchto azylových centier by o tom mohli rozprávať celé hodiny, že je to skoro nemožné.
Kolega Potocký tiež spomenul vo svojej rozprave alebo vo faktickej poznámke, už si presne nepamätám, že tento proces vlastne po dobu po tých šiestich mesiacoch skracuje možnosť zamestnania sa a integrovať tohto človeka do pracovného procesu. Ja sa len, Milan, chcem spýtať, máme nejaké štatistiky, koľko týchto žiadateľov o azyl sa nejakým spôsobom vedelo zamestnať po dobu 9 mesiacov počas platnosti toho bývalého zákona? Ja si myslím, že by to boli také nízke čísla, že je úplne skôr to... že je úplne zbytočné o tom rozprávať. Čiže ak skrátime tú lehotu z 9 mesiacov, kedy sa ten azylant mohol nejakým spôsobom plnohodnotne prepracovať do pracovného procesu, a teraz po šiestich mesiacoch jednoducho mu to skrátime o 3 mesiace, ja si myslím, že tie čísla budú ešte nižšie. Slovensko je naozaj, ako bolo povedané, iba tranzitnou krajinou pre týchto žiadateľov o azyl, ktorí sa ocitli na našom území iba preto, že boli prichytení, chytení, nájdení na našich štátnych hraniciach a do týchto azylových centier boli jednoducho, dá sa povedať, že doslova až deportovaní. Oni tam nechcú ísť. Oni tam nechcú ísť. Jednoducho ich zasľúbené krajiny sú ďalej na západ, a tak to aj naďalej zostane.
Čiže ja si len naozaj myslím, že tento príspevok bude mnohých špekulantov a naozaj finančných turistov, by som to takto nazval, motivovať k tomu, že aj to Slovensko je celkom na nejakého pol roka zaujímavou krajinou a potom by sme sa mohli posúvať niekde ďalej. Čiže skúsme sa zamyslieť nad takým jednoduchým spôsobom, či sa nám ten počet žiadateľov o azyl nezvýši. Ja mám také obavy, že áno, pretože tieto informácie sa medzi týmito doslova, do písmena prevádzačskými alebo pašeráckymi gangami, ktorí naozaj obchodujú s týmto ľudským nešťastím, veľmi rýchlo šíro. Oni veľmi dobre sledujú, aké sú zákony každej vnútrozemskej krajiny, a podľa toho plánujú trasy a kadejaké možné veci.
Čiže ja sa naozaj obávam, aby územie Slovenskej republiky, nebudem tvrdiť, že zaplavia nejaké hordy migrantov, ale jednoducho určite to budú vyššie počty, ako bol ten počet za minulý rok, kedy bolo nejakých 370, keď si dobre pamätám, a to, že tieto, títo žiadatelia o azyl sú naozaj poväčšine mladí muži vo veku 18 - 30 rokov, to je 90 % tejto populácie. Je tam menšia časť, kedy sú naozaj buď mladé rodiny s jedným dieťaťom, alebo slobodná matka s nejakým dieťaťom, ale naozaj tieto, táto demografická krivka, ktorá bola tuná dávaná za nejakú, za nejaký, za nejaký vývoj, že toto nám v podstate iba hrozí a že to nie je nejakou hrozbou pre spoločnosť, nebol by som si týmto spôsobom príliš istý.
Čiže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, skúsme sa zamyslieť nad tým, či vlastne schválenie, alebo posunutie tohto zákona do druhého čítania bude na prospech veci, alebo či to bude mať skôr nejaký negatívny účinok, negatívny dopad a hlavne to, čo už tu bolo povedané a čo si musíme stále pripomínať, najprv pomáhajme svojim – to znamená mladým rodinám, dôchodcom, tí sú tí najzraniteľnejší v našej spoločnosti – a až potom sa snažme pomáhať všetkým naokolo, pretože Slovensko je naozaj maličká, príliš maličká krajina, aby sme dokázali riešiť globálne problémy sveta, pretože na našom území nedokážeme riešiť ani tie naše.
Ďakujem pekne.