55. schôdza

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Filip Kuffa. Nech sa páči.

Treba si uvedomiť jednu vec, čo sa týka týchto chránených území a vo všeobecnosti aj na Slovensku. Ten obraz chráneného územia, to, ako sa zachoval do dnešných dní, je práve vďaka tomu, že sa tam roky hospodárilo. A tieto územia nevznikli len tak z ničoho nič, že zrazu bum, sú tu a my sme ich objavili a ideme ich vyhlásiť. Nie, práve vďaka tvrdej práci vlastníkov. Potom prišla novodobá ochrana prírody a tá zrazu začala vyhlasovať prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie a potom prišiel projekt Natura 2000, potom územia európskeho významu, hej, lebo treba sieť, vstúpili sme do EÚ, zaviazali sme sa, dali sme záväzky, že budeme vyhlasovať, že budeme chrániť biotopy, a zrazu po rokoch sme prišli na to, že sa nám z týchto chránených území stráca predmet ochrany.
Zvláštne je na tom to, že my proste najprv vyhnáme tých ľudí, zničíme gazdovanie cez kadejaké obmedzenia a potom, čuduj sa svete, na scéne sa objavia mimovládky, ako na Slovensku máme napríklad BROZ alebo VWF Slovakia, a tí sú v podstate jediní, jediní úspešní žiadatelia týchto veľkých projektov, proste tu bum, 5 miliónov syseľ, tu bum, 600-tisíc korytnačka, neviem, či to je výsledná cena, či tam to ešte narastie. Tu bum, monitoring týchto ekosystémov. Pritom tieto ekosystémy v podstate, keby sme urobili to mapovanie, tak zistíme, že jednoducho nevieme ich udržať už dneska pri tom množstve, ktoré máme vyhlásené. A my miesto toho, že by sme sa k tomu postavili kriticky a začali to prehodnocovať a možnože zredukovali alebo teda podporili tých vlastníkov, nie, my ideme zaberať nové územie, ideme pridávať nové obmedzenia a takto klameme vlastníkov.

V rozprave teraz vystúpi pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, ja túto legislatívu vítam alebo túto legislatívnu úpravu. A hoci táto legislatívna úprava je pomerne jednoduchá, mení veľa a výrazne posilňuje vlastnícke práva v oblasti ochrany prírody a krajiny. Keď ja osobne som chodil minulý rok po Slovensku v rámci vyhlasovania území európskeho významu, stretol som sa s veľkou vlnou odporu a nevôle miestnych ľudí, ktorí nedokázali pochopiť, ako je možné, že ich pozemky, na ktorých oni sami dlhé roky hospodárili, ich rodičia a starí rodičia, sa majú zrazu stať územiami európskeho významu alebo sa už stali.
Nevedeli pochopiť, že im ide štát diktovať, ako sa majú starať o tieto svoje pozemky, o ktoré sa oni generácie starajú. A zrazu príde štát a ide im vysvetľovať, ako sa o svoje vlastné pozemky, ktoré oni generácie obhospodarujú, ako majú na nich hospodáriť. Ľudia sa len na internete alebo na úradnej tabuli dozvedeli o tom, že ich pozemky boli zrazu zaradené do území európskeho významu. Žiadne písomné oznámenia majiteľom predmetných pozemkov, proste nič! V tajnosti urobili akési prerokovanie k dotknutým pozemkom a potom ich aj napriek pripomienkam vyhlásili. Tento postup bol absolútne neprípustný. Keď štát chce posilniť napríklad zoznam území európskeho významu, tak nech to primárne robí na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré majú plniť celospoločenské záujmy.
Súkromní vlastníci pozemkov, napríklad u nás na Podpoľaní, Liptove a na Orave, majú úplne iný vzťah k pôde, ako nejakí slniečkari z bratislavského bytu, ktorí nedokážu pochopiť ten vzťah k tej zemi, ktorý je generácie zakorenený.
Ja viem, pán Dostál, je to čudné, ale ľudia na vidieku, ktorí stovky rokov obhospodarujú svoje polia, ich generácie, majú ten vzťah k tej pôde a k tým pozemkom úplne iný ako nejakí ekoteroristi z bratislavských bytov. Oni s tými pozemkami, s tou prírodou na tom vidieku žijú. A potom zrazu príde niekto a chce ich poúčať, ako sa majú starať o pozemky, ktoré oni sami desiatky rokov obhospodarujú a ich rodiny stovky.
Viete, vážení kolegovia, kolegyne, vy ste mali v prvom rade osloviť všetkých vlastníkov pozemkov, ktorých sa to priamo dotýka, vyhlasovanie území európskeho významu. Povedať, prečo by ich mali pozemky byť vyhlásené, prečo sú tak výnimočné a prečo práve tam, kde sa nachádzajú. Lebo ja si neviem napríklad vysvetliť, čo je výnimočného na tom, že za územia európskeho významu sú navrhnuté aj cesta v Banskej Štiavnici, parkovisko v Banskej Štiavnici, vážení kolegovia. No čo už výnimočné rastie na tej ceste a na tom parkovisku? Hlúposť tých ľudí, čo to vyhlasujú, hlúposť a nenažranosť ekoteroristov, ktorí chcú zovšade len vycucať peniaze, či z európskych fondov, alebo z ministerstva životného prostredia, len to. Ja tak fakt neviem, čo na tej ceste a tom parkovisku môže byť zaujímavé, že by mala byť zaradená táto cesta a toto parkovisko do území európskeho významu.
Mali ste majiteľom pozemkov povedať, aké budú mať výhody, keď sa ich pozemky zaradia do zoznamu lokalít európskeho významu, a aké budú mať aj obmedzenia. Ľuďom sa mala povedať pravda a nie im klamať. Nie im povedať, že nebude to mať žiaden dopad, a teraz oni zisťujú pri hospodárení, že to bude mať na nich dopad veľký alebo likvidačný, alebo že tam hospodáriť nebudú vôbec. A až následne na to, keď mali majitelia týchto pozemkov povedať pravdu, sa im mala povedať pravda, výhody aj nevýhody, sa mali rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú, aby ich pozemky boli zaradené do tohto zoznamu. Ale ľudia na ministerstve životného prostredia si úplne osvojili ako pracovnú metódu klamstvo a demagógiu, keď im nejaký odborný názor nevyhovuje, vážení kolegovia, kolegyne, keď odborný názor týmto ľuďom na ministerstve životného prostredia nevyhovuje, tak ho ignorujú, ako to napríklad bolo so štúdiou, ktorú robila Technická univerzita vo Zvolene, na ekonomické a sociálne dopady a zmeny hospodárenia pre Muránsku planinu. Táto štúdia sa zrazu ministerstvu životného prostredia nepáčila, tak ju odignorovali.
Vy už nemáte problém ignorovať ani vedeckú inštitúciu, ako je Technická univerzita vo Zvolene, a radšej počúvate dejepisárov, elektrikárov a právnikov a odborníkov naslovovzatých (podľa nich). Ale inštitúcia vedecká, ako je Technická univerzita vo Zvolene, ju nepočúvate. Ale minister Budaj neváha povedať pri obhajobe, tu v pléne nám to povedal, pri prevode pozemkov v chránených územiach, že technická univerzita vyjadrila súhlas, tu, vážení kolegovia, pred nami nám ten eštebák Budaj klamal. Lebo ja sa pýtam, ja chcem vidieť ten súhlas Technickej univerzity vo Zvolene. Bohužiaľ, vážení kolegovia, taký súhlas neexistuje. Bolo tam stanovisko fakulty ekológie a environmentalistiky, vďaka nášmu europoslancovi, ktorý je stade a nebudem hovoriť, že aký je to ekoterorista. Ale technická univerzita nedala takýto súhlas a minister Budaj má tu drzosť, takisto ako ministerka Kolíková, prísť a klamať poslancom Národnej rady do očí. A potom sa čudujete, že vám hovoríme, že vašou pracovnou metódou je klamstvo a lož? Tak, prosím vás, prestaňte klamať! Skúste ľuďom povedať pravdu do očí. Prestaňte ich ožobračovať! A týmto vaším konaním, viete, čo spôsobujete? Vyľudňovanie vidieka. Skúsme tým ľuďom dať aspoň raz možnosť, aby sa mohli vyjadriť.
Na záver by som rád poďakoval všetkým ľuďom, ktorí sa týchto ekoteroristov nezľakli a prišli na tie verejné prejednávania a ukázali, čo si o nich myslia. Som rád, že ako vzorom išla postavou útla žena, ale duchom veľmi veľká, s chrbtovou kosťou, ktorá sa hrdo postavila na ochranu svojich obyvateľov. Nezľakla sa a táto pani starostka z Liptovských Revúc, pani Jana Šimová ukázala, že keď sa človek nezľakne, nebojí sa, tak sú aj výsledky.
Pani starostka Jana Šimová, týmto vám verejne veľmi pekne ďakujem, že ste zastali svojich občanov, že ste robili osvetu u iných starostov, že ste pomáhali ľuďom aj v iných regiónoch, nielen v tom vašom. Ešte raz veľká vďaka.

Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Filip Kuffa, nech sa páči.

Miro, v príspevku si uviedol aj tie paradoxy, že čo všetko bolo zahrnuté do území európskeho významu, spomínal si tam cestu, pýtal si sa, že čo na tej ceste môže rásť. Ja ešte doplním tie paradoxy, čo tam bolo napríklad v Banskej Štiavnici. V Banskej Štiavnici tam zahrnuli napríklad rodinný dom, do tých mapových podkladov a do tých parciel a do toho vyhlásenia. Zahrnuli tam napríklad oplotenú záhradu pri dome. V inom prípade na Kysuciach tam zahrnuli napríklad v intraviláne obce, normálne v strede obce, nieže v intraviláne niekde naboku, že to zasahuje do biotopu a tak, normálne v strede obce stavebné pozemky, ľudia si tam nakúpili stavebné pozemky, oni si vybavujú, a tu bum, príde ministerstvo životného prostredia, oni si tam pichnú špendlíček, nie, toto bude biotop. A síce verejnosti hovoria, my vás nejdeme nijak obmedziť, môžte tam robiť všetko to, čo ste tam doteraz robili. Ale ja tam chcem stavať, jak tam mám stavať, keď mi to ideš zabrať do chráneného územia.
A toto konanie indikuje len jednu vec, že v prípade týchto lokalít, v prípade tohto vyhlasovania území európskeho významu nemohlo byť reálne mapovanie v teréne. Jednoducho títo zelení úradníci, a to je hanba aj okresných úradov, aj ich CHKO-čiek, ktoré sa na tom zúčastňovali, to urobili od stola, jednoducho nakreslili, asi rukou tam obtiahli nejaké lajny a takto to následne vyhlásili.
Druhú vec, ktorú si spomenul, súhlas Technickej univerzity vo Zvolene. Presne si to popísal, ekologická fakulta má svojich predstaviteľov aj v politike, no tak sa k tomu prihlásili a prezentovali to potom ako stanovisko celej technickej univerzity. A tam je aj ten paradox, kedy sa chválili, že aké vedecké autority ich podporujú a že koľko, raz povedali, že 60 podpisov, potom, že 90 podpisov vedeckých autorít. Toto sú tie vedecké autority, ktoré čerpajú peniaze z týchto grantov miliónových, ktoré som spomínal, a potom sa nemôžeme čudovať, že sa nájdu aj takíto zapredanci, ktorí potom s radosťou podpíšu.

Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, rovnako ako pán kolega Kuffa predtým vo svojej rozprave ako naozaj skutoční a reálni odborníci, nie ekoteroristické zložky z ministerstva životného prostredia, ale naozaj reálni odborníci, ktorí sa dlhé roky venujú pôdohospodárstvu, lesoochranárstvu a životnému prostrediu, naozaj spomenul si vo svojej rozprave iba to, že územia európskeho významu boli robené od stola, od zeleného stola z Bratislavy bez toho, aby úradníci, ktorí takéto pásma označili, zakreslili, boli na mieste činu, reálne videli, kde sa takéto územie európskeho významu má nachádzať. Ale veď v podstate im to je jedno, všetko je iba o peniazoch, všetko je iba prachsprostý biznis.
Ministerstvo životného prostredia pri vyhlasovaní týchto území malo naozaj osloviť všetkých vlastníkov dotknutých pozemkov, či sa jednalo o ornú pôdu, lúky, pasienky alebo lesné porasty trvalé, a vysvetliť im, z čoho budú plynúť ich výhody, z čoho budú plynúť ich nevýhody, ako sa obmedzia ich vlastnícke práva, ako sa obmedzia ich hospodárske práva, ale toto sa nedialo.
Desiatky stretnutí, na ktorých ste sa obaja zúčastnili, ste mohli vidieť na vlastné oči, akým spôsobom sa títo blázni chceli doslova a do písmena pomstiť ľuďom, ktorí celé generácie, celé stáročia obhospodarovali svoje pozemky a starali sa o tieto pozemky. Zrazu prišla nejaká vyhláška, nejaký nápad, nejaká spásonosná myšlienka, že týchto ľudí, ktorí stáročia obhospodarujú svoju pôdu, svoju dedovizeň, budeme učiť, ako ju majú obhospodarovať, pretože oni to nevedia. Človek z regiónu, ktorý by aj chcel spásať tieto trvalé trávnaté porasty, aby to jeho stádo malo pašu, aby malo pastvu, tak ten to robiť nemôže, ale nejaký blázon z Bratislavy s desiatimi kozami tam prísť môže, pretože na to bude poberať dotácie.
Kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, jednoducho toto už je čisté zúfalstvo, čo predvádzate niektorí.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Štefan Kuffa. Nech sa páči.

Stodvadsať nových území má byť na Slovensku vyhlásených za územia európskeho významu bez súhlasu vlastníkov, bez toho, aby to bolo odsúhlasené samotnými vlastníkmi. Preto je tuná táto novela, aby vyhlasovanie chránených území bol, predchádzal teda potrebný súhlas, písomný súhlas vlastníkov. Toto je veľmi dôležitá vec, aby my sme neoberali o pôdu jednoduchých ľudí z vidieka. Vidiecky človek je zžitý s pôdou, s vodou, s lesom a my takýmto spôsobom v podstate likvidujeme život na vidieku. Títo ľudia sú potom odkázaní na kadejaké cestovanie za prácou, ja neviem, do Rakúska, do Bratislavy, do Nemecka, do celej Európy, a pritom tú prácu majú ako doma. Lenže my ich nemôžme takto okliešťovať. Navyše aj tie oklieštenia, ktoré sú, tak nijaká kompenzácia pre týchto ľudí nevyplýva z toho.
To povinné prerokovanie doposiaľ, ktoré je, nemôže byť považované za nejaký súhlas toho vlastníka. Preto je potrebné, aby to bolo prerokované s tými vlastníkmi a aby vyslovene bol písomný súhlas vlastníka, ktorý vie, o čo sa jedná. Nemôže sa to robiť cez okresné úrady a cez vyhlášky poza chrbát samotných vlastníkov. To je tá najhoršia vec, ktorá sa môže ako diať.
Tí ľudia potom, samozrejme, cítia krivdu. Ja som tiež v podstate v lete to sledoval a tešil som sa tej skutočnosti, že nakoniec tí starostovia sa, našťastie, zomkli a postavili sa na stranu vlastníkov. Postavili sa na stranu ľudí vidieka. To bola veľká vec, čo urobili starostovia v lete, aby v podstate... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)