55. schôdza

Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Ján Szőllős.

Chcel by som reagovať na to, že ja budem hlasovať za pani Katarínu Hatrákovú, pretože ju považujem za odborníčku, ktorá sa, jednu z najlepších odborníčok v tejto oblasti. Ten mediálny lynč, ktorý spustili liberálne médiá, o tom, to nebudem komentovať. Ona podala aj trestné oznámenia, aj sa vyjadrila aj k tým výrokom, čo sa týka domáceho násilia, takže nemusíme to tu rozoberať. Myslím, že je to jedna z najlepších odborníčok. To, že o tej druhej kandidátke nie je nič, tak možnože to svedčí o tom, že nekoná svoju robotu aj tam, kde je teraz, a aj tam, kde bola, v Čistom dni predtým. Neverím, že nevedela o tom, čo sa tam deje, aj keď sa tá kauza prevalila, už tam nebola.
A pani Hatráková, naopak, kvôli Čistému dňu prišla o miesto a postavila sa proti tomu, čo tam sa deje. A vidí do veci a myslím, že mnohé, tá hlavná obava nie je, že je konzervatívna. Hlavná obava je, že bude riešiť tie veci, do ktorých hlboko vidí, do tej korupcie a všetkým zlým veciam, ktoré sa v starostlivosti o deti dejú.
Ja budem hlasovať za Katarínu Hatrákovú.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie bude reagovať, teda na faktickú poznámku pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Pán poslanec Szőllős, ja vám neberem váš názor. Nesúhlasím však s tým, že ide tu o nejaký mediálny lynč. A tie výhrady prichádzajú z rôznych strán, od rôznych ľudí, od bývalých klientov pani Hatrákovej, od rôznych mimovládnych organizácií, od takých, ktoré podporujú Máriu Vargovú, aj od takých, ktoré nepodporujú žiadnu kandidátku. Z rôznych médií, ak vidíme svet ako jedno veľké sprisahanie, tak potom áno, potom je to nejaký mediálny liberálny lynč, ale svet jedno veľké sprisahanie nie je.
No a k tomu Čistému dňu. Mária Vargová pracovala v Čistom dni dokopy šesť mesiacov v roku 2010. Z toho štyri mesiace tam pracovala, potom dala výpoveď a plynula jej výpovedná doba. Odišla odtiaľ, lebo sa jej nepáčili spôsoby, akým sa tam pracovalo, a v tom čase tam žiadne násilie ani sexuálne zneužívanie nezaznamenala. Len rád by som zdôraznil, že nikto z tých ľudí, ktorí boli súdení a vyšetrovaní za násilie alebo sexuálne zneužívanie, tam v tom čase nepracoval a všetky tie veci sa udiali až o päť rokov neskôr. Tie veci, o ktorých sa vie. Ja neviem, ako to bolo, či sa tam niečo dialo, ale podsúvať, že Mária Vargová pracovala v Čistom dni v čase, keď sa tam dialo násilie, alebo v čase, keď sa tam dialo sexuálne zneužívanie, je absolútne nekorektné. Bodka.

V zmysle § 27 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku požiadala o možnosť vystúpiť v rozprave pani navrhovateľka. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, deti nemajú volebné právo, nemôžu sedieť na ministerskej stoličke ani tu medzi nami v parlamente. Detské práva, ich ochranu a presadzovanie držíme v rukách my dospelí. A práve preto, že sa nemôžu obhajovať samé, požívajú ich práva najvyššiu mieru ochrany a pri každej našej činnosti, teraz hovorím konkrétne o nás politikoch, pri každej našej činnosti musia byť záujmy detí naším prvoradým hľadiskom. To nie je môj názor, to hovorí legislatíva.
Stanovuje to Dohovor o právach dieťaťa v čl. 3, ktorý ako medzinárodná zmluva, ktorej sme zmluvnou stranou, stojí nad našimi zákonmi a je pre nás pevne záväzný. Citujem: "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi". Tento článok Dohovoru o právach dieťaťa ja nečítam v parlamente prvý raz. Napriek tomu, že tu sedí vrátane mňa 150 zákonodarcov, ktorí máme zákony tvoriť, zlepšovať a, pochopiteľne, aj dodržiavať, sa tak nie vždy deje.
Dnes budeme voliť komisára pre deti. Zase budeme prijímať rozhodnutie, pri ktorom sme viazaní tým, aby bolo naším hlavným kritériom záujem dieťaťa, prvoradý záujem dieťaťa, ten najlepší záujem dieťaťa. A ja dodám, že každého dieťaťa bez ohľadu na jeho sociálnu, náboženskú, etnickú, sexuálnu alebo rodovú príslušnosť.
Spomeniem niektoré z najzraniteľnejších skupín detí, ktorým prajem, aby mali takého ochrancu práv, ktorý bude mať k ich problémom citlivosť a ktorý sa, obrazne povedané, naozaj bude biť v našich podmienkach o zlepšenie kvality ich života. Spomeniem zraniteľné skupiny detí a chcem poprosiť kolegov, aby sme pri komentoch na tieto skupiny detí dali politiku bokom a naozaj si uvedomili, že hovoríme o deťoch, a vzdali sa akýchkoľvek netolerantných alebo inak necitlivých vyjadrení.
Chcem hovoriť o rómskych deťoch. Potrebujeme v osobe komisárky človeka, ktorý nielen uzná, že každé dieťa má právo na teplú vodu, vzdelanie v jazyku, ktorému rozumie, zachovanie dôstojnosti, ale bude to aj presadzovať. Nebude sa prizerať tomu, keď je zdravotný stav rómskeho dievčaťa preberaný celým Slovenskom, ako to bolo v prípade talentovanej bežkyne. Ohradí sa voči tým, ktorí povedia, že mimovládky v práci s Rómami robia málo, lebo naozaj Cesta von, Domček alebo Človek v tiesni sú častokrát jedinou záchrannou sieťou pred tragédiou viacgeneračnej chudoby na Slovensku. Sú častokrát úspešnejší ako my štát v tom, čo robíme.
Potrebujeme komisárku, ktorá sa bude pýtať samospráv a štátu, prečo musia niektoré deti kráčať uprostred Európy do školy cez pole alebo po frekventovanej ceste bez autobusového spojenia, bez chodníka, bez toho, aby sa niekto v štáte bál skôr, než tragédia upozorní na to, čo žijú, než tieto deti prídu o život.
Chcem hovoriť o transrodových deťoch, keďže každé druhé takéto dieťa si siahne na Slovensku na život. Zároveň nemáme žiadnu záväznú metodiku, ktorou by sa lekári v prístupe k týmto deťom riadili. A tak každý vo vzťahu k nim koná podľa svojho úsudku. A ja to považujem za málo.
Chcem hovoriť o týraných deťoch, psychicky týraných, fyzicky týraných, sexuálne zneužívaných, šikanovaných. Každé piate dieťa na Slovensku si zažilo niektorú z týchto rán, ktoré som spomenula. Ja si naozaj vážim mimovládne organizácie, ktoré v tomto robia veľa, a aj orgány ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v tomto tiež konajú. A jedna z kandidátok je toho súčasťou. Mám však k tomu vážne výhrady k doterajšej práci komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá, si myslím, že v tejto téme robila žalostne málo. A preto si želám na tomto poste osobu, ktorá má naozaj výnimočnú citlivosť k tejto problematike, ktorá sa deje za dverami naozaj každého piateho bytu na Slovensku.
A tiež chcem hovoriť o deťoch vplyvných rodičov, ktorých považujem takisto za zraniteľné. Pretože ich rodičia neváhajú použiť všetky svoje kontakty a peniaze, aby pokrivili v slovenských podmienkach spravodlivosť pri rozhodovaní na svoju stranu. O tom sú nahrávky, ktoré tu boli tak často skloňované. O tom je diskusia o poručníckej mafii, na ktorú je málo dôkazov, ale naozaj veľa, veľa obáv, že rozsudky na Slovensku týkajúce sa starostlivosti o dieťa, týkajúce sa rozhodnutia o tom, ktorý z rodičov bude mať primárnu starostlivosť o svojho potomka, majú na niektorých súdoch cenovku. Toto je niečo tak fatálne nebezpečné, čo nemôžeme prehliadať. A ja naozaj túžim po tom, aby na miesto komisárky pre deti zasadla osoba, ktorá v tejto veci bude konať. A ak sa jej dostane do rúk dôkazný materiál, tak v plnej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní privedie tieto problémy k úspešnému riešeniu.
Som presvedčená, že ak budeme svoju prácu v politike robiť poctivo a dôkladne chrániť práva detí, počúvať ich potreby, môžeme pomôcť veľkej časti detí, ktoré som spomenula a ktoré život ťažko skúša, žiť šťastný život. Komisár pre deti, kvôli ktorému tu dnes sme a vedieme túto rozpravu, má stáť na vrchole týchto snáh a presadzovania týchto práv.
Prosím, ak pri ktoromkoľvek mene máte čo i len najmenšiu pochybnosť, že túto úlohu nebude napĺňať v celej jej šírke a chrániť každé jedno ohrozené dieťa, radšej mu nedajte hlas. Škoda, ktorú môže napáchať zlá voľba, je v tomto prípade väčšia než hľadanie ďalšieho kandidáta o týždeň, mesiac alebo dva.
Ale chcem vás poprosiť, kolegovia, postavte sa k tejto voľbe čelom, choďte voliť, pretože ignorácia tohto inštitútu, ignorácia tejto voľby je naozaj signálom, že o práva detí tento parlament nestojí. Možnosťou je nezakrúžkovať nikoho. Možnosťou je dať hlas jednej z týchto osôb. Ale ak máte pochybnosť, radšej sa nepodpíšte k menu, o ktorom nie ste presvedčení, že má citlivosť k všetkým deťom na Slovensku rovnako. O to vás prosím.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Pollák, to je faktická alebo procedurálny? Dve faktické poznámky. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Vladimír Faič.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, predpokladám, že váš apel morálny a etický bol všeobecného charakteru vo vzťahu na požiadavky komisára a že to platil rovnako pre obe kandidátky, ktoré tu sú, lebo tak v podtóne som tak cítil, že ste síce chceli deklarovať všeobecné požiadavky, ale bolo cítiť, že ste priklonená na jednu stranu, čo vám nezazlievam, je to úplne, úplne normálne.
Také moje osobné vyjadrenie, ak ste teda zúžili ďalej väčšinu na problematiku rómskych detí. Prežil som skoro celé svoje detstvo aj s Rómami, ktorí boli mojimi najlepšími kamarátmi, pretože tie detské, ako sa hovorí, pestvá sme robili s veľkou obľubou spolu. A naozaj boli najlepšími kamarátmi. Povedali ste tu ale niektoré veci, ktoré komisárka určite ani z hľadiska kompetencií, ani svojich možností nenaplní. A to je úloha štátu. To sú veci, ktoré, či už je to dopravná infraštruktúra, či sú to školské alebo kultúrne ustanovizne, alebo vôbec celý, celý spôsob, ktorý by mal ovplyvniť život Rómov, je v rukách štátu. A komisárka je podľa mňa alebo komisár taká nadstavba, ktorá by tam mala dozerať a žiadať čosi. Ale určite to nevyrieši, ani napriek akýmkoľvek morálnym alebo etickým kvalitám.
Ďakujem.

Faktickú poznámku má aj pán poslanec Peter Pollák. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Úplne sa stotožňujem s rozpravou pani poslankyne Marcinkovej a verím v jej najlepší úmysel. A dôkazom toho je aj úplne od samého začiatku, kedy sme začali spolu pracovať pre ľudskoprávny výbor a všetky aktivity v rámci tohto výboru, a teda hneď prvá aktivita v tomto výbore bol poslanecký prieskum práve na úrade komisariátu pre deti. A ja aj úplne rozumiem všetkým tým článkom, mediálnym článkom alebo teda verejnosti, že sa angažuje v tejto téme, a to je dôkaz toho, že ten úrad v minulosti nejakým spôsobom nefungoval a teda čakali sme od neho viac. A preto aj odborná verejnosť, aj médiá sa opierajú vlastne o nás, o poslancoch, o politikoch, aby sme dbali o to, že akým spôsobom bude zrejme fungovať tento úrad. Kým človek, ktorý teda bude vykonávať túto prácu komisára pre deti, bude o tom rozhodovať parlament, tak stále to bude nejaký politický nominant alebo, teda respektíve ten človek dostane politické angažmá. A ja som hovoril už v predchádzajúcej rozprave, kedy bola prvá voľba, že mali by sme zmeniť tento zákon o tom, že kto bude voliť alebo teda kto bude navrhovať kandidáta na komisára pre deti.
Ja v tomto prípade určite chápem všetky tie výtky voči obom kandidátkam a verím tomu, že to nebude jednoduchá voľba ani pre nás poslancov a obzvlášť pre poslancov, ktorí sa týmto témam venujú. Ja sám teda nemám v tomto ešte rozhodnuté, ale verím tomu, že ak by sa stala komisárkou pre deti či Katarína Hatráková, alebo Mária Vargová, nemuseli by sme sa hanbiť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)