55. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážení občania Slovenskej republiky, pani ministerka – a teraz to hovorím ľudsky – je v nezávideniahodnej situácii.
Dámy a páni, pani ministerka spravodlivosti prišla s návrhom súdnej mapy v decembri v roku 2020, keď ju predstavila. Odvtedy pretieklo veľa vody dolu Dunajom a pani ministerka sľubovala, že dokáže túto súdnu mapu prijať v Národnej rade, a dokonca presvedčila aj koaličných partnerov, aby reforma súdnictva bola zapracovaná do programu obnovy a udržateľnosti, na základe ktorého budú čerpať finančné prostriedky.
Medzitým sa však stalo to, že pani ministerka si nezískala pre túto podporu nielen odbornú verejnosť, predovšetkým samotných sudcov a zamestnancov, ale dokonca stratila aj podporu vlastnej materskej strany. Medzitým túto stranu aj opustila a dnes tá bývalá materská strana jej v podstate vyjadrila nedôveru.
Vážená pani ministerka, predstavujete tu reformu, o ktorej hovoríte, že je veľmi potrebná, zatiaľ čo verejnosť odborná ju odmieta.
Vážená pani ministerka, po roku a troch mesiacoch ste sa postavili tu, otvorili ste diskusiu v prípade jednej z častí tej vašej súdnej mapy a doslova ste povedali, chcete ešte, aby ste mali možnosť na rokovania.
Vážená pani ministerka, rok aj tri mesiace ste nedokázali presvedčiť odbornú verejnosť a ukázalo sa, že ste nedokázali presvedčiť ani vlastných koaličných partnerov. Nuž, čo z toho vyplýva, vážená pani ministerka? Jedno jediné, aby ste sa zdvihli, zavolali predsedovi vlády Slovenskej republiky Hegerovi, oznámili mu, že abdikujete z pozície ministerky poverenej vedením ministerstva spravodlivosti, a smerovali do prezidentského paláca, kde by ste mali podať demisiu, pretože vlastná koalícia vám vyjadrila hlasovaním v predchádzajúcom zákone, ktorým bol vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, nedôveru. Viem, že je to pre vás nepríjemné, ale taká je jednoducho realita.
A som naozaj veľmi mierny, mohol by som ísť aj do iných vecí, pani ministerka, pretože to, čo sa tu deje na Slovensku, rozvrat právneho štátu a ministerka spravodlivosti, ktorá má na starosti spravodlivosť, ani len sa nepostaví na obhajobu právneho štátu, ale topí sa len v týchto nezhodách, nedokáže zvládnuť diskusiu ani s odbornou verejnosťou, nieto so svojimi koaličnými partnermi, nemá čo hľadať na pozícii ministerky spravodlivosti.
Preto vás, vážená pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, vyzývam, aby ste tak urobili už teraz na tejto schôdzi, postavili sa sem za tento pult, férovo povedali, že nemáte dôveru svojej koalície. Celá táto diskusia sa veľmi rýchlo skončí a môžete ísť do prezidentského paláca. Toto vám odporúčame, pretože inú možnosť nemáte. Hra skončila. Vy a celá vaša koalícia ste držali pod pokličkou túto hru. Je len dôkazom toho, ako tu vládnete dva roky. Hádate sa medzi sebou a nedokážete riadiť štát. Ste neprofesionálni, ste partia, ktorá nedokáže prijímať ani svoje vlastné veci, ktoré ste si dohodli alebo presnejšie ani nedohodli, pretože ste niečo zapracovali do plánu obnovy, a pritom ste na tom vôbec neboli dohodnutí, čoho dôkazom je aj dnešné hlasovanie.
Bohužiaľ, na toto všetko doplácajú občania Slovenskej republiky. A nielen vy podľa môjho názoru by ste mali abdikovať, ale mala by skončiť aj táto vláda Slovenskej republiky, čo by bolo najlepšie aj pre občanov Slovenskej republiky, aby mohli opäť rozhodnúť o tom, kto bude Slovensko riadiť po týchto skúsenostiach dvojročných, ktoré ste tu im predviedli napriek sľubom, ktoré ste mali pred voľbami.
Takže ešte raz, vážená pani ministerka, hra skončila. Povedzte otvorene, že končíte na tejto pozícii. Ja vás k tomu vyzývam aj v mene poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia a odtiaľto priamo môžete odísť do prezidentského paláca pani prezidentke podať svoju abdikáciu.

Jedna faktická pozná... dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Takže ako prvý pán poslanec Ondrej Dostál.

Pán podpredseda Národnej rady Blanár, no toto bolo úplne neuveriteľné! Čo majú pomery v strane ZA ĽUDÍ, ich stranícky vývoj spoločné s tým, či reforma súdnej mapy je potrebná, alebo nie je potrebná? To vás ako napadlo to spájať?
Hovoríte, že tým hlasovaním bola nedô... vyjadrená nedôvera pani ministerke. To hlasovanie neprešlo o jeden hlas. Rovnako mohlo prejsť o jeden hlas. Už sme tu mali aj hlasovanie o veľmi dôležitých reformách, ktoré prešli o jeden hlas a keby jeden alebo dvaja poslanci boli napríklad v karanténe, tak sa mohlo stať, že o jeden alebo dva hlasy neprejdú. Neznamená to, že by bola vyjadrená nedôvera vláde alebo nedôvera príslušnému ministrovi.
Ja by som rád pripomenul, že za návrh zákona, ktorý neprešiel o jeden hlas, hlasovali s jednou výnimkou všetci prítomní poslanci z klubu OĽANO, a to niektorí mali k tomu návrhu výhrady a dlho sme o nich diskutovali, hlasovali všetci poslanci z poslaneckého klubu SaS a hlasovali dvaja zo štyroch poslancov poslaneckého klubu ZA ĽUDÍ.
Poslanci SME RODINA za ten návrh nezahlasovali, ale na to sme si už akosi zvykli, že poslanci SME RODINA nepodporujú dôležité reformy tejto vládnej koalície. Ale to, že poslanci SME RODINA nepodporujú dôležité reformy tejto vládnej koalície, predsa nie je dôvod, aby odchádzal minister alebo ministerka, ktorí tie dôležité reformy presadzujú.
A hovoriť o rozvrate právneho štátu po dvanástich rokoch vlády SMER-u? To nemyslíte vážne!

Pán poslanec Tomáš Lehotský.