55. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Susko, ja som v rozprave v prvom čítaní k tomu prvému návrhu zákona o sídlach okresných súdov tu hovoril o tom, ako sa aj tie historické korene z hľadiska súdnictva ešte z Rakúska-Uhorska vysporiadali so sídlami, s ich lokalizáciou. A povedal som tu, že ten okresný súd v Topoľčanoch, ktorý vznikol ešte 1872, sa nepodarilo zlikvidovať ani za Rakúsko-Uhorska, ani po 1918. za prvej Československej republiky, ani za slovenského vojnového štátu, ani po ´48., ani po ´68., ani po ´89., až prišla pani ministerka Kolíková a chce ho zlikvidovať.
A chcem tu ešte jednu vec povedať a to súvisí s plánom obnovy. Pamätáme sa, aké výhrady sme mali pri tvorbe a prijímaní plánu obnovy a ako sme upozorňovali na to, že spraviť požiadavku na riešenie budov v súdnictve a na to napasovať požiadavku z plánu obnovy a potom s tým, ja to poviem otvorene, politicky vydierať všetkých, že ale prídeme o prostriedky z plánov obnovy a musíme prijať takúto reformu, veď to neni pravda. Brusel vám bez problémov odsúhlasí zmeny, pretože to nie sú eurofondy, ale to sú prostriedky, ktoré bude Slovenská republika musieť vracať.
Ďakujem.

Pán poslanec Svrček, posledný s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Susko, veľká väčšina tých argumentov, ktoré ste tu spomínali, vyplynula aj u argumentácie zástupcov odborov, aj zástupcov Krajského súdu z Bratislavy. My sme sa viackrát stretli aj s týmito sudcami, aj s justičnými zamestnancami a tie argumenty, ktoré ste tu čítali, dosť vychádzajú aj z ich argumentov a absolútne s nimi súhlasím.
A taktiež ma zaujala aj tá veta ohľadne pani Zemanovej, ktorá sa vyjadrovala k predajom súdov. Tiež som toho názoru, že ak pani Zemanová hovorí o novej budove pre mestský súd, ktorá sa môže postaviť z peňazí za predaj tých budov okresných súdov, ktoré sú momentálne k dispozícii v Bratislave, tak určite by mala vedieť aj tú informáciu, že najskôr sa musí postaviť nová budova, do ktorej tých sudcov potrebujete dať z tých starých súdov, a potom môžete predávať staré budovy.
Otázka je taktiež aj momentálne po tom hlasovaní o návrhu zákona o sídlach krajských súdov, že kde sa dajú tí trestní sudcovia mestského súdu zatiaľ, keď neprešli kraje. Pretože keď sa chceli dať do justičáku, kde je väznica, tak teraz si to neviem predstaviť po neschválení tejto, tohto vládneho návrhu. Taká možno otázka rečnícka, že to budú hromadné eskorty cez celú Bratislavu do Petržalky alebo niekde na Biely kríž? Veď to budú podľa môjho názoru desiatky pojednávaní v jeden deň a to si neviem absolútne predstaviť, ako to v praxi bude vyzerať, či to bude nejak formou online alebo potom k dispozícii budú nejaké televízie v rámci tých pojednávacích miestností. Neviem si to živo predstaviť. Čiže tá veľká väčšina tých argumentov vychádza práve od sudcov a kvitujem to.
Ďakujem za vystúpenie.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, medzitým pán poslanec Gyimesy stiahol svoju prihlášku do rozpravy a pán poslanec Taraba, ktorý je posledný, sa nenachádza v rokovacej sále, takže stráca úplne možnosť vystúpiť v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
A chcem sa spýtať pani navrhovateľky, či má záujem o záverečné slovo. Áno má, nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, chcela by som reagovať na viaceré podnety, ktoré tu zazneli, a aj bližšie vysvetliť, ako to vlastne so zriadením mestských súdov by vyzeralo, prečo vôbec mestský súd sa teda zriaďuje.
Napriek tomu, že už bolo množstvo, množstvo rokovaní s koaličnými partnermi a ja som sa k tomu aj verejne vyjadrovala niekoľkokrát, dovolím si priblížiť podstatu, prečo vlastne sú tie mestské súdy potrebné a prečo je to dlhodobo súčasťou plánovanej reformy na ministerstve spravodlivosti. Dlhodobo, pretože sa o tom uvažuje už od roku prinajmenšom 2016.
Z prepočtov vecí, ktoré sú na jednotlivých okresných súdoch, teraz hovorím okresné súdy Bratislava, Košice, vyplýva, že keď zoberieme veci, ktoré spadajú do jednotlivých hlavných agend, tými sú rodinné veci, obchodné veci, trestné, civilné, že v rámci týchto agend nie je zabezpečené, aby na jednotlivých súdoch boli prinajmenšom traja sudcovia všade. Platí to aj pre Bratislavu, platí to aj pre Košice. Prečo traja? Traja preto, dokonca na niektorých ani dvaja. Traja preto, pretože keď jeden sudca ochorie, vypadne, nie je medzi koho dávať náhodný výber. Preto celá reforma ráta s tým, že keď sa spájajú kolektívy, aby sa zabezpečilo práve preto, aby neboli prieťahy v konaní, aby nedošlo k navyšovaniu vecí v jednotlivých súdnych oddeleniach, a kedy sa čaká, že príde vlastne ďalší sudca, aby sa to riadne prerozdelilo, práve preto, preto je navrhované, aby to boli traja sudcovia. A toto nie je zabezpečené ani dnes na bratislavských ani na košických súdoch. Ja nevravím, že na každom, ale aj medzi bratislavskými, aj medzi košickými sú súdy, kde v rámci týchto hlavných agend nie sú ohľadom počtu vecí, ktoré prichádzajú, naplnenie aspoň troch sudcov. To znamená, nie je možné vlastne troch plne vyťažiť sudcov v rámci jednotlivých hlavných agend.
Spojenie týchto súdov organizačne, či už je to Bratislava alebo Košice, znamená, že v rámci jednotlivých agend na rozdiel od toho, že približne dvaja-traja sudcovia, niekde viacerí sudcovia, niekde zase nie ani dvaja v rámci hlavnej agendy, dôjde k tomu, že na obchodnú agendu zrazu nemáme dvoch-troch, ale pätnástich alebo dvadsiatich, hej, podľa toho, či sa jedná o Bratislavu alebo o Košice.
V rámci rodinnej agendy na rozdiel od toho, že nemáme ani na dvoch v rámci niektorých súdov, zrazu už je náhodný výber z desiatich, prípadne z pätnástich. Takže je to aj kľúčové protikorupčné opatrenie, samozrejme. Pretože sa nevyberá z dvoch-troch, ale z pätnástich, prípadne z dvadsiatich.
Súčasne to znamená, že je to veľmi dôležité opatrenie k tomu, aby nedošlo k prieťahom v konaní. Pretože keď dôjde k výpadku sudcov, k čomu bežne dochádza a osobitne v Bratislave dochádza, aj v Košiciach, samozrejme, k prirodzenému kariérnemu rastu, ale v Bratislave to je kariérny rast krajský súd, Najvyšší súd, veľmi často tu dochádza k fluktuácii práve z tohto dôvodu. A preto je dôležité, samozrejme, aby tu bol vytvorený stabilný systém, ktorý umožňuje priebežne, ako veci prichádzajú, aby boli rovnomerne rozdeľované, a určite je to dôležité, aby bol zabezpečený naozaj reálny náhodný výber. A platí to aj pre Bratislavu, aj pre Košice.
Určite je zvládnuteľné, aby sme vytvorili mestský súd pre približne sto sudcov. Ja som už hovorila, že v Paríži majú mestský súd pre tristo sudcov. Tam je ešte taký špeciálny status, nie úplne sa to rovná úplne tomu statusu prokurátora, ale tam vlastne v jednej budove majú aj sudcov, aj prokurátorov, je to vyše päťsto vlastne takýchto činiteľov, v rámci ktorých je organizovaná práca. Čo sa týka zamestnancov súdu ostatných, je to skoro tisíc. Takže je to otázka, samozrejme, organizácie práce, určite sa to dá zrealizovať a aj tento príklad ukazuje, že to má zmysel a že je to potrebné.
A ja vravím, že aj v rámci Bratislavy, Košíc s ohľadom na tú početnosť vecí, ktoré prichádzajú, nemáme zabezpečenú ani takú špecializáciu, aby v rámci hlavných agend sme to mali aspoň na troch sudcov, aj preto dochádza k prieťahom v konaní. A súčasne to znamená, že súdne oddelenia niektoré sú viac zaťažené, niektoré menej, a to, že sa budú rovnomerne zaťažovať tí sudcovia, tak je samozrejmé, je jednoznačný predpoklad, že všetky veci sa budú vybavovať rýchlejšie. Takže to bude aj spravodlivé pre účastníka, pretože bez ohľadu na to, na ktorý súd pôjde, môže predpokladať, že primerane rýchlo bude v jeho veci rozhodnuté, a môže predpokladať, že bude mať reálny náhodný výber. A je to veľmi významné aj protikorupčné opatrenie.
Osobitná situácia sú Košice, kde Košice I, Košice II, Košice okolie sú dnes v jednej budove. To znamená, samozrejme, že to je istým spôsobom aj šetrenie, pretože nemusíte vlastne tie isté pozície, ktoré potrebujete pre organizačnú jednotku súd, riešiť pre tri súdy, ale pre jeden a sú v jednej budove, ale máme to takto organizačne rozdelené, takže má veľký zmysel tu jednoznačne zrealizovať túto reformu bez žiadnych ďalších vlastne ťažkostí ohľadom diskusie do budúcna, ohľadom budovania nejakého nového priestoru.
Ak sa bavíme o Bratislave, samozrejme, že sa ráta s tým, že všetky súdy a sudcovia budú pracovať vlastne na tých, v tých priestoroch, kde sú, samozrejme, môže dôjsť v rámci Bratislavy k určitej reorganizácii, aby sa lepšie pracovalo, aby sa to lepšie manažovalo, ale len v rámci toho istého mesta. A až keď sa postaví nová budova, tak sa bude, samozrejme, sa bavíme o tom, že tam budú pracovať potom sudcovia a zamestnanci súdu.
Ak sa bavíme o trestných veciach, vždy som sa vyjadrovala, že trestné veci budú v Justičnom paláci a tam sa budú sústreďovať. Po debatách so sudcami osobitne z trestnej agendy jasne vyplynulo, že je dobré, aby boli sústredení na jednom mieste. Veľmi často sudcovia z jedného okresného súdu v rámci Bratislavy majú veci, ktoré súvisia s inou vecou v rámci okresného súdu inej, vlastne inej časti Bratislavy. To znamená, aj tu dochádza k prieťahom v konaní, keď si potrebujú spájať spisy. Takže jednoznačne aj toto by prispelo.
Rovnako v rodinných veciach je tomu tak. To znamená už aj to, ak sa bavíme, že by sa vlastne tí sudcovia, ktorí sú v jednej agende, by boli vlastne spoločne v rámci Bratislavy, tak by to jednoznačne lepšie prispelo, ak sa bavíme o tom, že práve tieto spisy často musia kolovať, pretože sa pripájajú, lebo tie veci spolu súvisia.
Takže ak sa bavíme o prieťahoch v konaní, práve toto opatrenie má pomôcť tomu, aby tie prieťahy v konaní sme vyriešili, efektívnejšie sa veci vybavovali, aby bol rovnomerne zaťažený sudca v rámci celej Bratislavy, aby sme mali špecializáciu pre každú agendu aj v Bratislave, aj v Košiciach, aby tu bol reálny náhodný výber.
K plánu obnovy a odolnosti je naozaj množstvo neprávd. Prvá nepravda, mali ste použiť peniaze na niečo iné a nie do nehnuteľnosti. My sme si nemohli vybrať, do čoho ich dáme. My sme zisťovali, či je možné ich využiť aj na podporu personálu. Nebolo to možné. To, na čo sú určenie tie prostriedky, je jednoznačne určené Európskou komisiou a tu sme nemali na výber.
Ak sa bavíme o tom, že je potrebné investovať do nových počítačových zariadení a do elektronizácie, na to prostriedky v rámci plánu obnovy a odolnosti jednoznačne sú. Ja som to už povedala viackrát, fakticky na dvojnásobnú obnovu hardvéru a na tie softvéry, ktoré sú potrebné pre justíciu, tie tam, samozrejme, máme.
Čo sa týka zmeny prípadných míľnikov a obsahu. Je to zmluva s Európskou komisiou. Ak ju chceme zmeniť, budú to niekoľkomesačné, možno ročné rokovania a výsledkom bude to, že my už to určite čerpať nebudeme. A ak sa to bude preťahovať s ohľadom na to, kedy končí možnosť čerpania z plánu obnovy a odolnosti, je dosť možné, že ten priestor finančný, ktorý máme, jednoducho nevyužijeme a nevyčerpáme. Takže ja by som určite nelaškovala s tým, že ideme meniť míľniky, ktoré sme si stanovili, pretože sa môže stať, že si ich síce zmeníme v nejakom čase, ale už ich nebudeme realizovať, a určite to nebudeme my. Takže to len k tomu laškovaniu, poďme zmeniť míľniky, ktoré sme nastavili a ktoré jednoznačne majú oporu v programovom vyhlásení vlády. A samozrejme, ak tie míľniky sa nesplnia, nebudeme môcť žiadať v rámci plánovanej platby, ktorú máme v tomto štvrťroku, jednoducho, keď nebudú splnené, tak ten problém tu je. Je možné si niečo dohodnúť, ale ak to bude znamenať, že tie míľniky jednoznačne vo veľkom rozsahu splnené nie sú, tak o tú platbu žiadať nebudeme môcť úspešne.
Takže toľko aj k plánu obnovy a odolnosti.
Ja si vás opätovne dovoľujem požiadať o podporu mestských súdov, aby mohli ísť do druhého čítania. Verím tomu, že množstvo vecí, ktoré tu zazneli, ja som rada, že táto rozprava bola, mohla som na to reagovať. Ja si dovoľujem požiadať o podporu a môžme sa o všetkých konkrétnostiach rozprávať. Ja som pripravená na akékoľvek otázky, ale tým, že neposunieme tento návrh do druhého čítania, nedáme možnosť, aby táto časť, či už je to otázkou plánu obnovy, ale to, čo je kľúčové, je, že to je súčasťou reformy justície. A táto osobitne časť nie je výmyslom tejto vlády, ale dlhodobo sa pripravovala a je dôležitá pre efektívnu justíciu pre Bratislavu a pre Košice.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli, a dovoľujem si požiadať o podporu v druhom čítaní, teda do prvého najprv, samozrejme, do druhého. Ďakujem pekne.

Pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán podpredseda.
Z niektorých vystúpení by tu človek mohol nadobudnúť dojem, že idea mestských súdov je niečo ako anomália v tom systéme alebo sa budú odlišovať od usporiadania tých základných súdnych jednotiek vo zvyšku územia. Ale dá sa na to pozrieť aj úplne opačne, mestské súdy sú svojím spôsobom niečo ako ideál.
Keby sme sa na to pozreli z hľadiska kritérií, ako je efektívnosť konania, rýchlosť konania, špecializácia sudcov, náhodný výber, zastupiteľnosť sudcov, tak ideálne by bolo mať na Slovensku desať, dvanásť, štrnásť veľkých mestských súdov alebo veľkých obvodných súdov, tak ako sa navrhuje vo vzťahu k Bratislave alebo ku Košiciam.
Ale, samozrejme, že reforma musí brať ohľad aj na iné kritériá, musí brať ohľad na nejaký historický vývoj, geografiu, fyzickú dostupnosť, takže sa nenavrhuje urobiť desať, dvanásť, štrnásť veľkých mestských alebo obvodných súdov na celom Slovensku, ale sa navrhuje urobiť dva mestské súdy tam, kde to žiadne problémy nebude spôsobovať a kde je to možné uskutočniť. Lebo ani dostupnosť, ani nejaký historický vývoj, nič nie je také, že by reálne bránilo vytvoriť mestské súdy v Bratislave a v Košiciach.
A keď niečo nemožno urobiť všade, nie je to argument pre to, aby sa to neurobilo nikde. Keď nemožno vyriešiť všetky problémy, nie je to argument pre to, aby sa nevyriešili aspoň tie problémy, ktoré vyriešiť možné je.
V súlade s dohodou budeme hlasovať o sedemnástej hodine.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme hlasovať o sedemnástej hodine.
Ďakujem pani ministerke, pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie do sedemnástej hodiny.

(Prestávka.)