55. schôdza

Ďakujem pekne. Ja chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi Beluskému za jeho príspevok. Má to logiku presne, čo ste povedali, ale nám sa nepodarilo túto časť vyrokovať zatiaľ. Komunikujeme o tom aj s ministerstvom financií. Samozrejme, aj za predkladateľa môžem povedať, že sme určite otvorení tomu, aby sme o tom rokovali v rámci druhého čítania. Nech sa páči. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona je reagovať na novú európsku právnu úpravu, možno povedať v rámci, osobitne aj v rámci rodinného práva. Jedná sa o nariadenie o právomoci a uznávania a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Ďalej nariadenie o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach a ďalej nariadenie o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.
Nariadenia Európskej únie sú vo všeobecnosti v členských štátoch priamo aplikovateľné bez nutnosti prijatia vnútroštátnej transpozičnej normy. S cieľom aby sme predišli v budúcnosti potencionálnym interpretačným problémom a z toho prameniacim nejednotných postupom v aplikačnej praxi, sme prišli s touto právnou úpravou. Máme záujem, aby implementácia európskeho práva bola bezproblémová v Slovenskej republike, a preto prichádzame s touto právnou úpravou a precizujeme európsku právnu úpravu v rámci nášho národného právneho poriadku a na to reagujeme v tejto právnej úprave.
Ak bude čokoľvek, na čo je potrebné reagovať, ja som pripravená, som k dispozícii. Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona navrhujem do 1. júla 2022 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. augusta 2022 a je to osobitne spojené s účinnosťou predmetných nariadení Európskej únie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte aby podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vládny návrh zákona, ktorý rieši nové obvody a sídla okresných súdov je súčasťou balíka zákonov, ktoré riešia reformu justície. Reforma justície, ktorá sa týka reorganizácie súdov, kde tento návrh zákona, ktorý si dovolím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviesť, je kľúčovou časťou reformy, ktorá má za cieľ efektívnosť súdnych konaní, čo znamená aj rýchlosť, aj kvalitu, ktorá sa má osobitne docieliť tým, že umožníme sudcom, aby boli špecializovaní na hlavné agendy.
Hlavné agendy, nimi sa myslia agenda, ktorá je tzv. civilnoprávna, obchodnoprávna, rodinnoprávna agenda a trestnoprávna agenda. S ohľadom na dôslednú správu, s ohľadom stavu justície, ktorá začala v rokoch 2016 - 2017 a z ktorej vyplynulo, že jeden z kľúčových nástrojov pre dosiahnutie lepšej justície na Slovensku, čo sa týka rýchlosti aj kvality rozhodnutí, je, aby sme umožnili sudcom byť špecializovaní aspoň na hlavné agendy. Nastavenie nových obvodov súdov má presne tento cieľ.
Ten cieľ sa dosiahne tým, že sa zväčšia obvody súdov. Znamená to, že súdy, ktoré majú malý počet sudcov a majú ho preto malý, pretože tam prichádza málo vecí v jednotlivých agendách, tento stav im neumožňuje, aby mohli sa venovať jednej agende, pretože jednoducho tam majú málo žalôb, tak málo podaní, že nie je možné, aby daný sudca riešil iba jednu agendu, ale nie je výnimkou, že rieši trestnoprávnu agendu, prípadne trochu obchodnoprávne agendy a ešte aj rodinné agendy.
Preto je nevyhnutné, aby sme spájali tieto menšie súdne obvody do väčších obvodov, vytvárali väčšie kolektívy, a tým umožnili sudcom, aby boli špecializovaní a, samozrejme, umožnili to aj personálu. To je kľúčový cieľ tejto reformy, ktorá súvisí s okresnými súdmi.
Návrh jednotlivých obvodov okresných súdov bol spracovaný veľmi dôsledne na základe analytických dát jednotlivých súdov, ktoré boli spracované niekoľko rokov pod aj dohľadom a spoluprácou s medzinárodnými expertmi, s Komisiou pre efektívnu justíciu pri Rade Európy. Na základe týchto dát bol predložený prvý návrh, ktorý prešiel viac ako ročnou dôslednou debatou so všetkými subjektami, ktorých sa justícia týka alebo ktorí sa o justíciu zaujímajú, či už sú to subjekty súdy, alebo sú to subjekty, ktoré priamo zo svojej právomoci sa venujú justícii, či už je to Súdna rada, alebo združenia, alebo nakoniec komory, ktorých sa jednoducho činnosť súdu týka, alebo odborná aj široká verejnosť.
Návrh tohto zákona prešiel veľmi dôslednou diskusiou, či už bola odborná, alebo bola verejná. Niekoľkokrát tento návrh bol diskutovaný so sudcami aj zamestnancami a po tejto dôslednej diskusii si vám ho dovoľujem po schválení vládou odprezentovať aj tu v Národnej rade.
Nepovažujem túto reformu, túto reorganizáciu za osobitne radikálnu. Je to vlastne návrat k obvodom, k sídlam, ktoré sme tu mali v 90-tych rokoch, kedy sme mali 30 okresných súdov a k tomu sa vraciame pri návrhu tejto súdnej mapy. To znamená, nie je nijakým spôsobom radikálna práve preto, že sa vlastne vraciame k tomu, čo sme tu v 90-tych rokoch mali. Určite to nejakým spôsobom nespôsobuje ťažkosti ohľadom dostupnosti justície, pretože obvody, ktoré sme tu mali v 90-tych rokoch, tak sa k nim fakticky vraciame.
Umele znásilnenie justície v 90-tych rokoch, aby sa prispôsobila územno-správnemu členeniu, spôsobilo ťažkosti justícii, z ktorých sa nevie dodnes zotaviť. Je dôležité, aby sme urobili dôslednú reformu, ktorá umožní justícii sa nadýchnuť a jej kľúčovou súčasťou je aj táto časť ohľadom obvodov, súdov a ich určených sídiel. Znamená to, že jednoducho súdy, ktoré sú menšie, treba ich spájať s ďalšími súdmi a na základe toho vytvoriť možnosť, aby v ich každom súdnom obvode bola špecializácia, aby sudca mohol byť špecializovaný, a teda účastník, ktorý sa obráti na súd, mal nárok na špecializovaného sudcu, a tým mohol očakávať rýchle konanie so sudcom, ktorý sa jednoducho venuje tej oblasti práva, v ktorej má spor, v ktorej potrebuje, aby rozhodol súd.
Ohľadom celej súdnej mapy bolo množstvo diskusií, ale bez toho, aby sme takúto reformu urobili, sa jednoducho justícia nepohne ďalej. Neprepúšťame žiadneho zamestnanca. Neprepúšťame a ani to nie je možné aj v zmysle ústavy, chránime miesto každého sudcu. Súdna mapa, či sa to týka okresných súdov, krajských súdov, mestských súdov, nijakým spôsobom nepočíta s tým, že by bol menší počet sudcov. Rátame so všetkými sudcami, ktorých máme v systéme, a chceme každému z nich umožniť, aby bol špecializovaný. A k tomu presne, presne na to je zacielená aj reforma, ktorá je v tomto vládnom návrhu zákona.
Znamená to, že každý zamestnanec si môže byť istý svojím miestom, tak ako každý sudca si môže byť istý svojím miestom. Jednoducho obvody, ktoré sa zlúčia, sa stávajú obvodom sudcov všetkých, ktorí doteraz pracujú na jednotlivých súdoch, ktoré bude teraz vo väčšom obvode.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri tejto právnej úprave, ktorá je kľúčová preto, aby sme mali spravodlivosť naozaj dostupnú vo svojej kvalite a vo svojej rýchlosti pre každého na Slovensku. Bez takejto zmeny nie je možné, aby sme mali kvalitnejšiu justíciu. Dovoľujem si vás požiadať o podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, skôr než sa dostanem k samotnému obsahu toho, čo tu prítomná pani ministerka nazýva reformou súdnej mapy, tak sa zastavím na úvod pri samotnom procese tvorby tejto zásadnej zmeny v systéme súdnictva na Slovensku.
Asi nikto z nás nepochybuje o tom, že to, čo nám tu pani ministerka predložila, je asi najvýraznejšou zmenou v justícii za posledných uplynulých 20 rokov. Mali sme tu už rôzne vlády, ale ani jedna nepristúpila k tak radikálnej zmene, najmä v smere redukcie počtu jednotlivých súdov, ako práve táto vláda. Je to zmenou, ktorá od základu prekopáva celý systém a štruktúru súdov a zásadným spôsobom zasahuje alebo zasiahne do života nielen mnohých sudcov a zamestnancov súdov, ale aj všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa súdia alebo sa budú v budúcnosti súdiť a na súdoch domáhať svojich oprávnených požiadaviek, teda spravodlivosti.
Práve preto by bolo nielen pochopiteľné, ale vyslovene žiadúce či dokonca by som povedal až nutné, aby bola nová súdna mapa výsledkom spoločenskej objednávky najmä zo strany odbornej verejnosti, teda v prvom rade zo strany samotných sudcov a aby v prvom rade odrážala v plnej miere ich predstavy a stanoviská, nie predstavy pani ministerky ani nie predstavy celej tejto vlády.
No namiesto toho, aby pani ministerka počúvala týchto odborníkov, a tým nemám na mysli, to zdôrazňujem, nejakých teoretikov, ale mám na mysli priamo sudcov, či iných ľudí zo súdnej praxe, tak od samotného začiatku svoju predstavu a svoje zámery pretláča doslova autoritatívnym spôsobom na vzdory všetkému a na vzdory všetkým. A to až tak bezohľadne, že človek oprávnene nadobudne dojem a nie je to len môj dojem, ale aj mnohých iných, teraz nemám na mysli len politikov, ale aj odborníkov, že tu vôbec nejde o dosiahnutie nejakého lepšieho fungovania súdnictva alebo spravodlivosti, najmä v smere kvality a rýchlosti rozhodovania, teda o skutočne opodstatnené a odborné ciele, ale že tu ide len o realizáciu úzkych politických cieľov tejto matovičovsko-hegerovskej vlády, o ovládnutí súdnictva a vôbec celého systému spravodlivosti na Slovensku.
Predtým než pani ministerka prvýkrát verejne predstavila svoj prvý návrh zmeny súdnej mapy, bol tento jej návrh v podstate utajený. Nikto zo sudcov, nikto z pracovníkov súdov, ktorých sa to bezprostredne dotýka, ani len netušil, čo má chápať pod slovami zmena súdnej mapy, ktorú táto vláda vložila do svojho programového vyhlásenia. Žiadna diskusia sa jednoducho nekonala, všetci boli postavení pred hotovú vec.
Pani ministerka síce vytvorila akúsi pracovnú skupinu, do nej sa však ale dostal len úzky okruh vybraných sudcov, ktorých sa táto zmena dotýka len minimálne, ak vôbec. Do tejto pracovnej skupiny nebol prizvaný nikto zo Združenia sudcov Slovenska, teda jedinej stavovskej organizácie sudcov na Slovensku. Neboli sem zapojení ani zástupcovia Odborového zväzu justície, zástupcovia kooperujúcich subjektov, teda prokuratúry, polície, orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy, odborných právnických komôr, teda advokátske komory, notárske komory, komory exekútorov ani nikto napríklad z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého zástupcovia sa pôvodne zúčastňujú napríklad pri tzv. poručenských konaniach.
Výsledný návrh bol teda doslova šokom pre celú odbornú, ale aj laickú verejnosť, ktorá správne pochopila, k tomu táto zmena súdnej mapy v konečnom dôsledku povedie. Preto sa nemôžme diviť tomu, že v januári minulého roka vystúpilo v otvorenom liste, resp. zatiaľ v histórii najväčšej podpisovej akcie sudcov, proti tejto zmene súdnej mapy len v priebehu troch dní rekordných 320 sudcov, čo je celá štvrtina všetkých sudcov na Slovensku.
Už len pri tejto samotnej skutočnosti, pani ministerka, vyvstáva otázka, ak je táto tzv. reforma súdnej mapy skutočne pre fungovanie súdnictva a spravodlivosti tak výhodná, tak mi povedzte, prečo proti nej vystúpilo také množstvo sudcov? Prečo sa stretla s takým masívnym a doslova rekordným odporom práve zo strany ľudí zo súdnej praxe? Ľudí, ktorí o reálnom fungovaní súdov vedia ďaleko viac ako vy, pani ministerka. Možno sa nájde zopár sudcov, ktorí túto vašu deformu justície, lebo reformou sa to rozhodne nedá nazvať, podporujú, ale tí sú v zásade ticho a rozhodne vám nevyjadrujú takú podporu, ktorá by aspoň trocha vyvážila vcelku jednotný odpor sudcov proti nej.
A hoci títo sudcovia, títo 320 sudcovia, vás vyzývali, aby ste stiahli tento svoj paškvil z legislatívneho procesu, tak, bohužiaľ, sa to do dnešného dňa nestalo. Namiesto toho ste širokej verejnosti sľúbili, že prekonzultujete tento návrh na stretnutiach so sudcami jednotlivých krajských súdov. Na to sa však žiadne skutočné konzultácie nekonali. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii my, totižto to, čo ste nazvali konzultáciami, prebiehalo asi tak, že v jeden deň o šestnástej hodine bol prostredníctvom e-mailu zaslaný sudcom návrh súdnej mapy a už hneď nasledujúci deň začala tzv. konzultácia v jednom z prvých krajských súdov.
Súdnu mapu ste im predstavili online formou, no sudcovia nemali ani možnosť zapojiť sa do živej diskusie, boli doslova vypnutí. Mali možnosť len posielať písomne svoje otázky, na ktoré ste odpovedali spôsobom pre váš už vlastným, teda na každú odpoveď, teda otázku v zásade tá istá odpoveď. Práve táto vaša arogancia a totálna ignorácia odborníkov prirodzene potom vyvolali protesty mnohých zamestnancov súdov vo viacerých slovenských mestách či už v Bratislave, v Košiciach, Topoľčanoch, Ružomberku, Námestove alebo Čadci, kde práve títo zamestnanci žiadali už nielen stiahnutie návrhu súdnej mapy, ale priamo odstúpenie vás, pani ministerka.
Na ilustráciu toho, ako návrh súdnej mapy, tentoraz to už bol v poradí druhý, vnímala táto bezprostredne dotknutá verejnosť, tu odcitujem z vyhlásenia podpredsedníčky odborového zväzu Krajského súdu Bratislavy Viery Habovej: "Vyjadrenia, že druhý návrh súdnej mapy vznikol na základe pripomienok vznesených voči prvej súdnej mape sú nepravdivé. Pre súdy v obvode Krajského súdu Bratislava sa nič nezmenilo. Druhý návrh je identický s prvým a predstavuje zrušenie Krajského súdu v Bratislave. Predstavené zmeny sú len politickým rozhodnutím, nie sú riešením problémov v justícii, ani akceptáciou našich pripomienok." Toľko teda citát. Jednoducho všeobecný názor dotknutej verejnosti je taký, že ste, pani ministerka, odignorovali tak požiadavky sudcov, ako aj zamestnancov jednotlivých súdov. A ja len dodám, že to dnes, bohužiaľ, dospelo do takého štádia, že hoci upravené, ale stále v neprijateľnej verzii máme tento váš návrh na stole už aj tu v Národnej rade.
Aby som uzavrel túto časť môjho vystúpenia, tak tu musím otvorene povedať, že spôsob, akým presadzujete tento váš návrh súdnej mapy, je už taký typický pre celú vašu vládu a všeobecne pre spôsob jej vládnutia tu na Slovensku. To znamená, že na jednej strane absolútne ignorujete názory odborníkov, čoho sme boli svedkami minulý týždeň pri hlasovaní o tej okupačnej dohode so Spojenými štátmi americkými, proti ktorej ste dostali 35, 35 zásadných pripomienok zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku, nehovoriac o pripomienkach a vyjadreniach iných odborníkov ako napríklad docenta doktora Jána Drgonca, ktoré ste absolútne odignorovali a bezohľadne ste si to tu v Národnej rade presadili.
A na druhej strane bezohľadne presadzujete svoju politiku bez ohľadu na názor ľudí, ktorých sa to dotýka, bez ohľadu na ich protesty, jednoducho bez ohľadu na ľudí, ktorí odmietajú túto vašu politiku, ktorá míľovými krokmi vo všetkých smeroch vedie vyslovenie do pekla.
Späť ale k samotnému obsahu tohto vášho návrhu novej súdnej mapy. V dôvodovej správe, pani ministerka, píšete, že cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon, kvalitu a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Ešte raz, zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. To ako myslíte naozaj vážne? To všetko chcete dosiahnuť tým, že zrušíte tretinu všetkých okresných súdov, teda osemnásť zo súčasných päťdesiatštyri tým, že zrušíte dve tretiny krajských súdov, teda päť z ôsmich a nahradíte ich len nejakými vysunutými pracoviskami? Aj to nie vo všetkých prípadoch, pretože na tomto mieste chcem upozorniť, že na mieste súčasných okresných súdov v Bánovciach nad Bebravou, v Kežmarku, v Skalici a v Partizánskom nenavrhujete zriadiť žiadne pracoviská. V čom budú mať sudcovia a zamestnanci súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie? To, že v dôsledku vašej tzv. reformy súdnej mapy odíde len v roku 2022 50 sudcov a 292 zamestnancov, lebo to píšete v tých vplyvoch na financie, na verejné financie a na tieto finančné vplyvy, tam to proste píšete pri aj tom jednom zákone, aj pri tom druhom, ktorý bude nasledovať po tejto rozprave, že jeden z vplyvov je to, že odíde 50 sudcov spolu a 292 zamestnancov. V tom, že mnohí z tých, čo zostanú, budú musieť v závislosti od agendy, ktorej sa budú venovať, každodenne dochádzať na vzdialené súdy na iných okresoch, do iných okresov. Toto je nejaké zlepšenie ich práce? To, že na nich naváľate ešte viac agendy po sudcoch a zamestnancoch, ktorí odídu?
A práve tu sme pri samotnom koreni problému, pretože nie je nedostatok špecializácie a už vôbec nie počet súdov, veľkosť ich obvodov či miesto ich sídiel ovplyvňuje efektivitu a kvalitu súdnych rozhodnutí, ale to, že súdy sú dlhodobo personálne poddimenzované. To vám povedia jednoducho všetci, ktorí v tejto brandži robia, že na tých súdoch chýbajú zamestnanci a sudcovia. To je príčinou tých obrovských prieťahov v súdnych konaniach. A keby ste vy, pani ministerka, názory týchto ľudí z praxe počúvali, tak viete, že sudcovia vám hovoria to isté a vedeli by ste sa podľa toho prispôsobiť, ale vy jednoducho ste hluchá proti týmto argumentom, proti týmto námietkam sudcov. Jednoducho rýchlosť a efektivita konania závisí predovšetkým od zaťaženosti sudcu a je závislá hlavne od dobrej personálnej politiky. Lenže práve to vaša tzv. reforma súdnej mapy vôbec nerieši, pretože namiesto toho, aby ste sa snažili o nejaké zvyšovanie počtu sudcov a zamestnancov súdov, tak ich touto pseudoreformou vlastne ešte viac znížite. A to nehovorím ešte o tom, že rušením súdov a zväčšovaním obvodov, ktoré súdov, tých súdov, ktoré ponecháte, sa všetky tie administratívne procesy, ktoré s tým súvisia, stanú ešte ťažkopádnejšími a menej efektívnymi. Tvrdiť, že vám ide o efektivitu a rýchlosť súdneho konania teda, je absolútnym výsmechom, pľuvancom do tváre všetkým, čo tomu aspoň trochu rozumejú. Pretože týmto vaším paškvilom dosiahnete pravý opak, spomalenie všetkých súdnych konaní a sťaženie prístupu občanov k spravodlivosti.
Hovoríte ďalej, že reorganizácia súdov na Slovensku prinesie primeranú dostupnosť pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ale primeranú čomu? Primeranú k vašim zvráteným predstavám, pani ministerka? Vy si naozaj myslíte, že ľudia sú takí hlúpi, že stačí, ak dáte do svojej dôvodovej správy také to heslo a jednoducho ľudia vám to hneď zožerú, že vám to uveria? O akej primeranosti tu hovoríme, keď ideme rušiť množstvo okresných aj krajských súdov, dokonca takých, ktorí v niektorých mestách fungovali snáď od čias Rakúsko-Uhorska, samozrejme, v rôznych podobách ako napríklad Okresný súd v Topoľčanoch. Veď práve ich zrušenie sťaží dostupnosť súdov pre obyvateľov v mnohých okresoch a v podstate tým významne prispeje k zvýšeniu nákladov na samotný spor a na právne služby. Veď keby sa aj v niektorých prípadoch nemuseli zúčastniť konania osobne na súd a mohol by tam poslať namiesto seba svojho advokáta, už aj tento samotný fakt celý spor predraží, pretože bude musieť zaplatiť tomuto advokátovi náhradu cestovného, náhradu za stratu času a tak ďalej.
Zoberme si napríklad aj súčasnú dopravnú dostupnosť jedného z takýchto súdov, ktorý vy idete rušiť, a síce Okresného súdu v Malackách. V súčasnosti mesto Malacky je svojou centrálnou polohou absolútne ideálne na umiestnenie okresného súdu, pretože spĺňa parametre požadované aj na rýchle, aj na bezproblémové prepojenie s okrajovými obcami obvodu tohto okresného súdu. Ale naopak, medzi Malackou a Senicou, do ktorej chcete presunúť okresný súd v Malackách, ani medzi Malackami a Trnavou, kde má byť namiesto zrušeného Krajského súdu v Bratislave odvolací súd pre okres Malacky a už nehovoriac o okolitých obciach, neexistuje žiadne autobusové priame ani vlakové spojenie. Čiže cesta trvá neprimerane dlho. To je len jeden príklad toho, aké je to nevýhodné z hľadiska občanov, z hľadiska dostupnosti. Navyše aj to treba povedať, že celá sústava súdu, tak ako ju tu navrhujete, nezodpovedá v plnej miere ani usporiadaniu prokuratúry a už vôbec nie štruktúre Policajného zboru, správnych orgánov, ale aj napríklad tzv. kolíznych opatrovníkov ako zamestnancov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorých účasť na pojednávaniach je obligatórna vo všetkých rodinných veciach, ktorých činnosť bezprostredne súvisí s činnosťou súdov v rámci daného obvodu.
Tvrdíte ďalej, že chcete bojovať proti korupcii a reorganizácii tým, že budete reorganizovať štruktúru súdov, a tým vraj spretŕhate rôzne nekalé väzby na skorumpovaných sudcov. Ale to ste naozaj taká naivná, že si myslíte, že korupcia skončí tým, že niektorých skorumpovateľných sudcov presťahujete z jedného mesta či okresu do druhého? Veď predsa ak bude niekto chcieť nejakého sudcu podplatiť, tak si tohto skorumpovateľného sudcu nájde, nech by sa usadil a nech by úradoval a súdil kdekoľvek na Slovensku. A tým, že zväčšíte obvody jednotlivých súdov, tak dáte týmto nečestným sudcom len ešte väčšie pole pôsobnosti, ako mali doteraz.
A je tu ďalšia vec. Neustále tu omieľate, že vám ide o špecializáciu sudcov. Ale veď už dnes sú jednotlivé okresné a krajské súdy vysoko špecializované. Vychádzajúc napríklad zo zverejnených štatistických výkazov sudcov, tak je súčasný stav špecializácií na úrovni okresných a krajských súdov približne 70 %. Ak by sa rozvrhy práce na existujúcich súdoch upravili s dôrazom na väčšiu špecializáciu, tak bez akýchkoľvek takýchto radikálnych zmien a bez množstva vynaložených prostriedkov, ktoré to bude stáť, by bolo možné dosiahnuť tú špecializáciu minimálne o desať percent väčšiu. A namiesto, namiesto týchto zväčšovaní súdnych obvodov a rušenia už zabehnutých a roky fungujúcich súdov, by sa to dalo dosiahnuť aj takýmto spôsobom inak.
Jednoducho, pani ministerka, ak sa pozrieme podrobne na tento váš návrh novej súdnej mapy, ak sa na neho pozrieme očami odborníkov, ktorí proti nemu tak ostro vystúpili a doteraz naďalej vystupujú, aj keď ste už predložili v poradí tretí návrh, tak nenájdeme v ňom nič logického, nič podloženého, nič, čo by skutočne dokazovalo, že smerujete k tým cieľom, ktoré tu deklarujete. Práve naopak, tento váš návrh všetko len zhoršuje.
Na záver poviem preto len toľko, že tento váš návrh je len akýmsi pokračovaním celého tohto cirkusu, celej tejto vašej deformy spravodlivosti na Slovensku, ktorá krok za krokom na Slovensku buduje to, čomu hovoríme alebo čomu hovorím ja, novodobá totalita. Pretože počnúc zavedením trestného činu ohýbania práva ako biču na neposlušných sudcov cez najrôznejšie totalitné opatrenia pod zámienkou boja proti tzv. pandémii covidu-19, cez politické zasahovanie do vyšetrovania najrôznejších káuz a napokon aj cez rôzne zatiaľ nezrealizované návrhy na radikálne posilnenie právomocí polície a na trestanie ľudí dlhoročnými trestami za vyslovenie názorov, cez toto všetko krok za krokom budujete totalitný štát.
V programovom vyhlásení ste sa zaviazali zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, to ste tam uviedli. No namiesto toho tu budujete zo Slovenska naozaj len totalitný štát. Jednoducho v celom tomto kontexte je táto vaša nová súdna mapa, ktorá bude stáť štát navyše aj stovky miliónov eur, len obyčajnou snahou o ovládnutie justície a spravodlivosti na Slovensku, o zbavenie sa nepohodlných predsedov súdov. A preto nám neostáva nič iné, aby sme ju tu v tomto parlamente so všetkou rozhodnosťou tak v záujme slobody, aj demokracie, aj spravodlivosti na Slovensku, jednoducho v záujme slovenských občanov odmietli.

Ďakujem, pán predsedajúci.
V dôvodovej správe je napísané, že návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. To na margo toho, že niektoré výhrady, ktoré ste uvádzali, už sú de facto prekonané, čo vzhľadom na to, že legislatívny proces je taký, aký je, tak do Národnej rady môže dôjsť len taký návrh zákona, teda taký vládny návrh zákona, ktorý prešiel vládou a na vládu môže ísť len taký návrh zákona, ktorý prešiel cez MPK. Takže v zmysle toho opatrenia sú tam nejaké lehoty, takže takýto návrh zákona prišiel do Národnej rady a môžem vás ubezpečiť, že v rámci koalície vedieme dosť podstatné rokovania o konečnom návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Tento zákon je nevhodný tak pre sudcov, ako aj pre občanov. Ja sa budem teraz venovať týmto občanom. Pani ministerka si ani nemôže predstaviť a pochopiť tú obrovskú biedu a chudobu v niektorých regiónoch. Pre mnohých ľudí sú aj dve eurá obrovský peniaz. Poviem príklad. V minulosti nejaký Einstein vo funkcii ministra spravodlivosti zrušil súd v Revúcej a konalo sa v Rimavskej Sobote. A ja ako triedny učiteľ som veru musel chodiť svedčiť v prípadoch rodičov a ich detí. Veru nie raz prišiel za mnou večer súdený rodič, proti ktorému som mal ja svedčiť, so slovami: "Pán učiteľ, požičajte mi na autobus na zajtra." No čo som mal robiť? Musel som požičať, lebo by som aj ja sám zbytočne cestoval. Toto som si dovolil povedať ako drobnú pikošku, ako ilustračný prípad skomplikovania života občanov nevhodnými, tzv. reformami niektorých ministrov. Ďakujem.

Zareagujem na faktickú poznámku pána poslanca Kyselicu. Pán poslanec, čo z toho, čo som hovoril, bolo prekonané? Lebo povedali ste, že tam boli tie pripomienky, ktoré som mal, že tie sú už prekonané, že to je už nejaké neaktuálne, tak, prosím vás, vystúpte tu v rozprave a povedzte teda, čo z toho bolo prekonané, lebo naozaj odborná verejnosť to nevníma tak, že to bolo prekonané, vníma to tak, že boli urobené síce nejaké ústupky, ale v zásade sa nič to, čo vytýkali tomuto návrhu, tej samotnej koncepcii zmeny súdnej mapy, že nič z toho nebolo prekonané, že naďalej sa to realizuje.
To, že ste si to vy schválili vo vláde a že to prešlo formálnym pripomienkovým konaním, neznamená, že sa tie pochybnosti, ktoré verejnosť má, odstránili. Takže kľudne vystúpte, povedzte, čo bolo prekonané, v čom ste ustúpili a čo chcete teda, aké zmeny chcete ešte docieliť, keď tvrdíte teda, že toto nie je teda nejaký finálny návrh. Tak kedy príde ten finálny návrh? Alebo čo má byť predmetom toho finálneho návrhu?

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, vláda Slovenskej republiky na základe návrhu pani ministerky predložila na rokovanie Národnej rady návrh zákona, tzv. súdnu mapu, ktorá má riešiť situáciu v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov. Ide o veľmi vážny zásah do organizácie súdnictva v Slovenskej republike, ktorého dôsledky budeme pociťovať desaťročia. Občania, mestá, obce, ako aj odborné právnické organizácie preto tomuto procesu venujú mimoriadnu pozornosť.
Skutočnosť, že tento zámer je zlý a neudržateľný, zvýrazňuje fakt, že aj keď ide už o tretiu verziu návrhu, tá stále trpí tými istými nedostatkami ako predchádzajúce verzie. Pripomínam, že táto verzia nebola vôbec daná k dispozícii dotknutým subjektom na vyjadrenie pripomienok a to ani dokonca vrcholnému orgánu súdnej moci Súdnej rade. Musím konštatovať, že hoci má súdna mapa ambíciu dosiahnuť vyššiu efektívnosť, kvalitu a transparentnosť súdnictva, reálne však okrem radikálneho a nevídaného zásahu do existujúceho stavu nedáva žiadnu presvedčivú odpoveď, akými cestami je to možné dosiahnuť. Jej obsah je vágny, argumentácia nie je založená na podrobných analýzach, ani na presvedčivých dátach, z ktorých by vychádzala. Argumenty a dáta násilne prispôsobuje svojim zámerom, čo je neprípustné. Preto neobstála a nedala odpovede na námietky v pripomienkovom konaní.
Táto súdna mapa by v prípade jej uskutočnenia predstavovala len jeden veľký experiment s viac než neistým výsledkom. Uvedené tvrdenia môžem demonštrovať na príklade riešenia, ktoré súdna mapa ponúka pre región Spiša, konkrétne Okresného súdu Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa, kde má dôjsť k ich zlúčeniu s tým, že Okresný súd Kežmarok bude zrušený, Okresný súd Stará Ľubovňa bude len pracoviskom Okresného súdu Poprad.
Stále poukazujem na to, že Okresný súd Kežmarok má svoje opodstatnenie. Podľa štatistických údajov súdov k 30. novembru 2021 je tento súd vo výške nápadu, čiže návrhov predložených na rozhodnutie súdu, zo všetkých 54 okresných súdov na Slovensku na 21. mieste, je v tej lepšej polovici. Podľa počtu rozhodnutých vecí z hľadiska efektivity rozhodovania viac rozhodnutých vecí, ako napadlo na súd, takto efektívne rozhoduje len 17 okresných súdov z 54 na Slovensku, je Okresný súd Kežmarok na 8. mieste z 54 okresných súdov. Nápad na sudcu je 32,84 vecí a rozhodnutých je 33,42 vecí za mesiac. Reforma znamená, že neefektívne sa mení a efektívne zostáva. Ako v tomto prípade môžme tú reformu nazvať, ak sa ruší súd, ktorý je na 21. mieste, čo sa týka počtu nápadov a čo sa týka výkonnosti sudcov na 8. mieste z 54 súdov?
Ako jeden z piatich pilotných súdov sa už v roku 2018 zapojil do projektu Procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti auditu výkonu súdnej moci zameraného na vytvorenie vhodných podmienok pre vybavovanie rodinných sporov na súde tzv. Cochemská prax, a preto minimálne by bolo na mieste vytvorenie pracoviska Okresného súdu Poprad v Kežmarku, ktoré bude spoločným pracoviskom pre všetkých sudcov špecializovane vybavovanie rodinno-právnej agendy v rámci nového územného obvodu Okresného súdu Poprad. O tom sa súdna mapa vôbec v takejto podobe, ako už spomínali kolegovia, nezmieňuje a táto skutočnosť zasa zamlčuje.
Nová súdna mapa neprihliada ani na špecifikum okresu Kežmarok, a to podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré v okrese tvorí až 51,47 %, mimo mesta Kežmarok až skoro 53 %. Je to najmladší okres v rámci Slovenskej republiky s najvyšším počtom novonarodených detí. Je predpoklad zo 76-tisíc na 80-tisíc do najbližších 5 rokov. To znamená, je to okres, ktorý bude progresívne rásť na rozdiel od niektorých častí Slovenska, kde to klesá a práve tento súd treba zrušiť, ktorý práve aj s dôrazom na túto skupinu asi nebude potrebný.
Za posledné roky došlo k nárastu rómskeho obyvateľstva, ktoré žije mimo okresného mesta. V okrese Kežmarok presahuje priemerný počet Rómov na obec hranicu 1 000 obyvateľov. Autori súdnej mapy však neváhali ako jeden z podstatných argumentov pre zachovanie súdu v Starej Ľubovni použiť nepravdivý argument, ktorý sa pri nedostatku iných argumentov hodil pre daný účel. To znamená, argument najväčšej koncentrácie Rómov v tomto okrese, čo je nepravda. Najväčšia koncentrácia Rómov v okrese je v okrese Kežmarok a práve tento okresný súd má byť zrušený a tu by som možno vyzval aj kolegov, ktorí sú a ktorí sa tak hrdia, že reprezentujú marginalizované skupiny a hája ich práva, kde, prečo pri tej súdnej mape nie sú a prečo neargumentujú týmto stanoviskom.
Cieľmi reformy má byť špecializácia sudcov, náhodný výber, kvalitnejšie rozhodovanie. Práve tieto ciele majú odôvodniť zrušenie štyroch okresných súdov. Neexistuje však žiadna dostupná, či len minimálne presvedčivá analýza ani metodika, ktorá by sa zaoberala porovnaním súdov z týchto hľadísk. Najmä pred reformou a po jej uplatnení. Okrem toho sudcovia Okresného súdu Kežmarok sú už dávno špecializovaní na jednotlivé druhy agendy, tak aká špecializácia následná bude? A o ich kvalite ich rozhodovania nerozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa čoho a základe na akom právnom princípe a podklade sa rozhodlo. Ale nadriadené súdy v odvolacích rozhodnutiach a na poradách sudcov. V tomto Okresný súd Kežmarok oproti iným súdom, ktoré sa nerušia, nezostáva.
V Kežmarku je stabilizovaný súd, na ktorom pôsobia erudovaní sudcovia s dlhodobou praxou v jednotlivých agendách. Naviac mesto Kežmarok, ležiace v srdci tohto regiónu, má aj najlepšiu dopravnú dostupnosť, čo navrhovatelia odignorovali na rozdiel od iných posudzovaných prípadov, kde dostupnosť bola jedným z kritérií pre zachovanie súdov. Zdôrazňujem, že vyšší počet sudcov, ich náhodný výber z ďaleka nezaručuje ani bezkorupčné správanie. Paradoxne sme boli svedkom takého správania na veľkých súdoch, čo môže byť spôsobené vyššou anonymitou. Poukazujem na to, že podľa medzinárodných štandardov prijatých benátskou komisiou náhodný výber sudcov je splnený, ak možno vybrať z dvoch sudcov. Reforma súdnictva zvyšuje tento počet o jednu osobu a pre takéto zvýšenie sa má uskutočniť takýto radikálny zásah do organizácie súdov? Čo pokladám za absolútne neprípustné.
Boj s korupciou je komplexný problém a súdna mapa ho nemôže v žiadnom prípade vyriešiť a nemôže teda ani byť dôvodom zmeny sídiel súdov ani ich rušenia. Ide o rovnako virtuálny dôvod, ako aj v iných prípadoch.
Skutočnosť, že ide o kvalitný súd, podčiarkuje už aj spomenutá skutočnosť, že ako jeden z mála súdov na Slovensku pri riešení rodinných vecí využíva tzv. Cochemskú metódu, ktorá sa aplikuje na základe poznania špecifík okresu. To znamená výrazný podiel marginalizovaných skupín a nezamestnaných, v rámci ktorej do rozhodovania zapája aj iné štátne orgány.
V neposlednom rade rušenie súdu zneguje kvalitné materiálno-technické vybavenie súdu. V minulom roku tam prebehla komplexná rekonštrukcia budovy. Tieto skutočnosti sú o to závažnejšie, že spolu s okresným súdom by došlo k zrušeniu aj ďalších štátnych orgánov naviazaných na sídlo súdu. To znamená okresná prokuratúra, okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný úrad a podobne.
Zväčšenie obvodov súdov teda nijako neprispeje k splneniu tzv. cieľov reformy, ani len zbožné želanie autorov, ale ide skôr o zdeformovanie výkonu súdnictva, ktoré prinesie v konečnom dôsledku len množstvo problémov, rozvrat existujúceho súdneho systému a komplikovanejší prístup občanov k dostupnosti súdov. Preto tento tretí návrh súdnej reformy súdnej mapy považujem za čisto formálny, ktorý ani nemôžem považovať za reformu a ktorý ani nemôže zabezpečiť dosiahnutie cieľov reformy. Ten cieľ sa v tomto stráca.
Ja možno by som osobnejšie pani ministerke sa spýtal. Ako primátor mesta som 8. novembra zaslal list na ministerstvo spravodlivosti do rúk pani ministerky práve s argumentami, kde som sa aj dožadoval, prečo práve okresný súd bol vybraný a prečo je zaradený na zrušenie a nie na zachovanie. Dodnes, podotýkam, som žiadnu odpoveď nedostal. Čiže pani ministerka sa neunúvala odpovedať primátorovi mesta. Prečo?
Takisto sme vyzvali pani ministerku, aby navštívila Okresný súd Kežmarok a osobne sa presvedčila o fungovaní daného súdu a či má vôbec opodstatnenie zachovania v danom okrese aj s prihliadnutím či už na marginalizované skupiny, akú agendu vybavuje a pre koho táto agenda je prioritne určená. Pani ministerka, žiaľ, sa do Kežmarku ani neunúvala. To znamená, asi to nebolo podstatné pre ňu sa vôbec informovať, prečo dané súdy majú byť zrušené. Ak chcem niečo zrušiť, tak asi si to najprv preverím, že prečo to chcem zrušiť a nielen to chcem zrušiť.
Takisto my sme na mestskom zastupiteľstve prijali materiál, ktorý bol schválený. Dokonca bol schválený väčšinou poslancov vrátane koaličných aj opozičných, keď už tak nazveme. Dokonca aj poslanci pani poslankyne Majorovej hlasovali za. Je to informatívna správa týkajúca sa pripravovanej reformy, kde poslanci okrem týchto argumentov máme aj stanovisko Okresnej prokuratúry Kežmarok. Dovoľte, aby som vám ho prečítal: "Vzhľadom na plánovanú reorganizáciu týkajúcu sa okresných súdov, z ktorej vyplýva návrh na zrušenie okresného súdu Kežmarok, čomu by malo zodpovedať aj zrušenie Okresnej prokuratúry Kežmarok, je potrebné poukázať na zásadné údaje, ktoré odôvodňujú hodnotiť takýto návrh ako neopodstatnený. Vo vzťahu k dodržaniu lehôt pri procesných úkonoch, ktoré zasahujú do základných ľudských práv a slobôd, v podmienkach tunajšieho okresu sú významné predovšetkým lehoty zadržania. Lehoty pri rozhodovaní o väzbe tzv. superkrátke vyšetrovanie podľa § 204 Trestného poriadku. Poukazuje na počet evidovaných vecí v období od začiatku roka 2019 do 31. augusta 2021. Počet návrhov na vzatie do väzby rok 2019 - 55, rok 2020 - 50, rok 2021 do polovičky roka 26. To znamená 54. Zhruba 54 návrhov na vzatie do väzby. Počet obžalôb podľa § 204 Trestného poriadku, čo je superkrátke vyšetrovanie, priemerne ročne 55 s nárastom na rok 2021 cez 60 až 70 prípadov. V prípade zrušenia Okresného súdu Kežmarok, prípadne aj samotnej Okresnej prokuratúry Kežmarok by nepochybne došlo k celkovému predĺženiu konania pri realizácii úkonov v rámci služobnej pohotovosti, ktoré sú pri vyššie špecifikovaných úkonoch často limitované. Zároveň by to mohlo mať negatívny dopad aj na výkon dozorovej činnosti prokurátora všeobecne, nakoľko množstvo konkrétnych vyšetrovacích úkonov si vyžaduje ich realizáciu operatívnym spôsobom s príslušnými vyšetrovateľmi a poverenými príslušníkmi Policajného zboru. V obvode okresu Kežmarok je významné členenie príslušných súčastí polície, kde v tomto obvode pôsobí Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, Obvodné oddelenie Policajného zboru Kežmarok, Spišská Belá aj Spišská Stará Ves, čo v súčasných podmienkach okresu Kežmarok vo vzťahu k okresnej prokuratúre možno považovať za vyhovujúce."
A teraz z historického hľadiska, ako bolo pomenované, že už z Rakúska-Uhorska vedeli aj páni poslanci, aj vládna moc, ktorá bola, kde asi tie súdy by mali byť zachované. Tak Okresný súd Kežmarok, ktorý začal svoju pôsobnosť dňom 1. januára 1997, kedy začala v tomto regióne súčasne pôsobiť aj Okresná prokuratúra Kežmarok, za celé obdobie svojej pôsobnosti preukázal odôvodnenosť a potrebu ich zriadenia, pričom na mieste spomenul jej historický aspekt z tohto pohľadu. Čiže takýto orgán na území pôvodného okresu Kežmarok, do ktorého patrilo aj územie súčasného okresu Poprad a Stará Ľubovňa, tu pôsobil až do začiatkov 60-tych rokov 20. storočia pri fungovaní Ľudového súdu Kežmarok.
Čo sa týka porovnania ešte, že prečo Kežmarok alebo prečo Stará Ľubovňa. Treba povedať, že okres Kežmarok je skoro o 40 % väčší okres z pohľadu počtu obyvateľov s nárastom, ako som spomínal, keďže sme najmladší okres na Slovensku a špecifický tým, že má najvyšší podiel marginalizovanej skupiny, a to je skoro 53 % okrem mesta Kežmarok. Neviem, či iný okres na Slovensku má takéto percento zastúpenia a vieme, že väčšina agendy na súde práve je riešená v rámci alebo špecifikom týmto zameraním.
V porovnaní Kežmarok, Stará Ľubovňa. Teraz nič nemám proti Starej Ľubovni, lebo taký istý život je ťažký v Starej Ľubovni, ako je v Kežmarku a mňa mrzí, že keď pani ministerka predkladá takýto návrh, že ani neprišla sa pozrieť, ako sa vôbec v týchto regiónoch žije. Čiže počtu napadnutých vecí na súd v Kežmarku - 3155, Stará Ľubovňa - 2 100. Počet vybavených vecí súdu Kežmarok - 3 300, Stará Ľubovňa - 2 200. Počet napadnutých vecí v prípravnom konaní Kežmarok - 229, Stará Ľubovňa - 123, polovicu. Nemožno nespomenúť, ako tu bolo aj tým mojím predrečníkom povedané, dopravná dostupnosť. Do Popradu je to 15 až 30 minút, záleží od hustoty premávky, do Starej Ľubovne je to 45 minúť až hodina. Táto cesta je absolútne nevyhovujúca, aby vôbec občania dochádzali. Neexistuje tam, je minimálne autobusové spojenie a vlakové je takisto obmedzené. To znamená, hlavná tepna je Poprad - Kežmarok a nie opačným smerom. Čiže ani s týmto sa nedá súhlasiť, ktoré tu bolo argumentované.
No a ešte možno na záver by som sa spýtal pani ministerky, pretože som si intenzívne čítal dôvodovú správu a stále som sa nedozvedel, prečo práve Kežmarok, prečo. Prečo práve ten súd, a tým sa vyrieši celý problém súdnictva. To znamená, keď sa zrušia tieto štyri súdy vrátane Kežmarku, môžme sa tešiť, že konečne súdy začnú pracovať tak, ako majú? Ako nejakú logiku z toho nezískavam. Možno by som poprosil a nenašiel som ani odborné stanovisko, ani argumentačné, ani dáta, prečo práve tento súd má byť zrušený. Neviem ho tam nájsť. Tak možno sa dozviem počas tejto rozpravy a práve z týchto dôvodov, ktoré som vymenoval, ja by som požiadal, aby súdna mapa bola vrátená predkladateľovi na dopracovanie aj na základe týchto analýz a vyjadrení, ktoré som predostrel.
Ďakujem pekne.