55. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie nášho výboru sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem, takže členovia zahraničného výboru do miestnosti 149, 12.05 h začíname rokovanie a keďže je krátko pred obednou prestávkou, nebudeme kúskovať bod, ktorý by mal pokračovať, preto vyhlasujem prestávku do 14.00 h. Prajem vám dobrú chuť k obedu!

(Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyňa, ak by som bol škodoradostný, tak by som si povedal, pokračujte a nahnevajte ešte aj tých ostatných občanov, ktorých sa vám doteraz nepodarilo nahnevať. Ale keďže nie som škodoradostný, predkladám tu návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V tejto súvislosti chcem povedať jednu vec, v súvislosti s tým, že som z okresu Topoľčany, že neviem si celkom zdôvodniť, prečo by mal byť Okresný súd v Topoľčanoch zrušený. Keďže bol, patrí k tým historicky vytvoreným súdom ešte v 19. storočí, tento konkrétne 1872, prežil Rakúsko-Uhorsko, Prvú česko-slovenskú republiku, vojnový Slovenský štát, prežil po ´48., po ´68., po ´89. a zrazu v tomto období sa hľadajú dôvody, prečo by mal byť zrušený. Nesúhlasím s tým a, samozrejme, s podporou mnohých občanov tohto okresu.
Ale nie je to to najpodstatnejšie čo tu chcem povedať.
Položil som si otázku, prečo sú všetky pokusy a reformné kroky jednotlivých rezortov tejto vlády také kontroverzné vo vzťahu k verejnosti. A to už sa nedotýka len tohto návrhu zákona a ani pani ministerky, ale trošku širšie. Podľa môjho názoru je to preto, že táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou verejnej správy, ktorú má v programovom vyhlásení vlády. Myslím, že pani kolegyňa tu spolu so mnou je vo výbore pre verejnú správu. Ja na samom začiatku tohto volebného obdobia, sme všetci, koalícia aj opozícia, vehementne hovorili o tom, aké reformné kroky, aká komplexná reforma verejnej správy sa uskutoční. Nuž ale táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou. Dneska nie je ani jasné, kto z členov vlády túto vážnu problematiku garantuje. Aj keď som už vtedy hovoril na začiatku, že to je téma premiérska. Ak sa tejto veci neujme premiér, tak sa reforma neuskutoční, pretože sa neuskutočnila ešte za žiadnej vlády.
Toto je ten veľký problém, pretože potom z toho vyplývajú konzekvencie rôzneho charakteru.
Vieme, že verejná správa je systémový prvok, ktorý zastrešuje vlastne celú správu štátu, či už štátnymi orgánmi, alebo samosprávou. Ale, samozrejme, zabezpečuje aj veci, ktoré sa dotýkajú služieb vo verejnom záujme. A tam z ústavy každý jeden občan má rovnaké právo na služby vo verejnom záujme a, samozrejme, aj výkon verejnej správy podľa kompetencií, najmä v regiónoch a najmä v obciach, pretože Slovensko je takto rozčlenené.
Čo z toho potom vyplýva? Vyplýva z toho, že každý rezort si vysvetľuje, keďže to nemá, ako sa hovorí, pána, si vysvetľuje po svojom, čo urobiť. Vnútro uvažuje, ja neviem, s tromi krajmi alebo štyrmi, stavebný zákon nám dokonca ide proti decentralizácii, pretože ide centralizovať kompetencie. To znamená, že ide od toho ´98 alebo 2000 roku úplne v protismere. A tak aj každý iný rezort postupuje podľa toho, ako si sám dokáže pripraviť veci a ako by mu to z hľadiska možno administratívneho čo najlepšie vyhovovalo. A tak je to, samozrejme, aj s nemocnicami, teda zdravotníctvom, a tak je to aj v prípade súdnej mapy.
Toľko len prosím, chcel som tento prvok, že tu absentuje komplexný prístup k verejnej správe, kde je organizácia výkonu kompetencií a potom z toho vyplývajú aj takéto veci, ktoré sa dotýkajú jednotlivých rezortov a v tomto prípade aj tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti vystúpiť k novej súdnej mape, ktorá sa, ako iste viete, nerodila ľahko a ktorej schvaľovací proces bol viackrát medializovaný a odkladaný až dodnes.
Od novembra 2020 som inicioval veľa stretnutí a z tohto miesta by som chcel prioritne vystúpiť ako obhajca zachovania súdu v Námestove. Počas medzirezortného pripomienkového konania ako aj celého schvaľovacieho procesu som sa viackrát aktívne obrátil na pani ministerku spravodlivosti a ďalších s požiadavkou zachovania Okresného súdu v Námestove a zmenu na jeho hlavné sídlo okresného súdu. Nebola to len moja ambícia, ale aj ambícia celého námestovského okresu. Mnoho ľudí sa pýta, prečo by mal byť práve Okresný súd v Námestove, ktorý by mal byť zachovaný a nie Dolný Kubín.
Ako som pred časom moje výhrady prezentoval pani ministerke, tak by som ich chcel teraz prezentovať aj celej odbornej verejnosti, aj keď nie som odborník, ale na základe argumentov. Prečo si myslím, že práve Okresný súd Námestovo by mal byť zachovaný ako hlavne sídlo. Argumentov a dôvodov zachovania Okresného súdu v Námestove je viac. Zhrnul som aspoň niektoré.
Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy ustanovuje, že Dolný Kubín má pôsobnosť iba pre okres Dolný Kubín. Námestovo má v zmysle prílohy č. 2 tohto zákona rozšírené právomoci aj pre okres Tvrdošín. V Žilinskom kraji majú takéto rozšírené právomoci okrem Námestova len Žilina a Martin. Okrem toho si treba uvedomiť, že súčasťou okresu Tvrdošín je aj mesto Trstená, ktoré svojou veľkosťou je porovnateľné s okresným mestom Tvrdošín. Je teda zrejmé, že pod obvod Okresného súdu v Námestove spadajú tri mestá, a to Námestovo, Trstená a Tvrdošín.
Okrem Námestova má aktuálne dobre vybudovanú infraštruktúru potrebnú na fungovanie okresného súdu. V Námestove sa nachádza Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny či Okresná prokuratúra Námestovo. Okres Námestovo je špecifický množstvom väčších obcí, ktoré majú rádovo tisíce občanov. Pri sledovaní rozmiestnenia populácie celého oravského regiónu možno konštatovať, že priemerná veľkosť obcí sa zväčšuje smerom od Dolného Kubína na sever k Námestovu. Inými slovami, ak odrátame obyvateľov samotných okresných miest, potom v okrese Dolný Kubín má obec v priemere 894 obyvateľov, v okrese Námestovo 2 359 obyvateľov a v okrese Tvrdošín 2 072 obyvateľov. Z verejne dostupných údajov na stránke ministerstva spravodlivosti je preukázané, že Okresný súd Námestovo vykazuje väčší počet nápadov ako Okresný súd Dolný Kubín. Pre krátkosť času nebudem uvádzať príklady, ale je to tam naozaj veľmi výrazný rozdiel a určite tie nápady budú ešte v okrese Námestovo, vrátane okresu Dolný Kubín, pribúdať.
V sociálnych zariadeniach v okrese Námestovo je umiestnených 430 osôb a v okrese Tvrdošín 211 osôb, pričom v okrese Dolný Kubín len 237 osôb. Pod Okresný súd Námestovo spadá zo zariadení námestovského okresu a tvrdošínskeho okresu k 30. 6. 2020 až 376 osôb pozbavených alebo obmedzených na právne úkony a ten počet ešte narástol od tohto obdobia. Problematická sa javí aj samotná dostupnosť obyvateľov okresov Námestovo a Tvrdošín na súd v Dolnom Kubíne. Okres Námestovo nemá železnicu a jeho obyvatelia sú odkázaní na dopravu po cestných komunikáciách, čo znamená nielen prekonávanie neprimerane veľkých vzdialeností s vysokou časovou náročnosťou, ale najmä v zimnom období kvôli nepriaznivým metrologickým podmienkam vo všetkých okrajových oblastiach aj zhoršený stav ciest a najmä sťažené prekonávanie horského priechodu Príslop s nepomerne väčším počtom obyvateľov. Keďže v okrese Dolný Kubín je takmer polovica obyvateľov sústredených v meste a tento okres je rozlohou aj počtom obyvateľov omnoho menší, ak by sa sídlom oravského súdneho obvodu stalo Námestovo, zhoršená dostupnosť súdu z okrajových obcí by sa dotkla 11,7-krát menšieho počtu obyvateľov a celkovo by bol súd lepšie dostupný pre 3,3-krát viac obyvateľov Oravy.
Za veľmi dôležitú skutočnosť treba pokladať aj fakt, že Okresný súd v Námestove je sídlom, ktorý sa nachádza pri hranici s Poľskou republikou. Je teda dôvodné zamerať sa aj na skutočnosť, že práve súd v Námestove častokrát rieši spory s významným medzinárodným prvkom. Je logické, že v prípade, ak jedna zo sporových strán je z Poľska, je vhodnejšie, aby predmetný okresný súd bol práve v Námestove, ktorý je hraničným okresom Slovenskej republiky susediacim v blízkosti okresov Námestovo a Tvrdošín.
Ďalším argumentom je, že do nedávnej rekonštrukcie sídla Okresného súdu Námestovo bolo investovaných viac ako 350-tisíc eur. Pod Okresný súd Námestovo spadá 16 737 podnikateľských subjektov, pričom v spádovej oblasti Okresného súdu Dolný Kubín pôsobilo len 4 725 podnikateľských subjektov. V okrese Námestovo možno predpokladať výrazný rozvoj bytovej, ale aj priemyselnej výstavby a výstavby občianskej vybavenosti, čoho sme svedkom už aj teraz, čo výrazne napreduje v porovnaní s Dolným Kubínom.
V súvislosti s realizáciou prebiehajúcich 32 jednoduchých pozemkových úprav výstavba na seba viaže rozvoj hospodárstva a ďalší prírastok obyvateľov, teda aj nárast sporovej agendy obvodného súdu. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že v okresoch Námestovo a Tvrdošín je vysoká rozdrobenosť pozemkov, ale aj veľká naviazanosť obyvateľov na pôdu a pokým nebudú doriešené komplexné pozemkové úpravy, Okresný súd Námestovo bude stále zaznamenávať zvýšený počet majetkových súdnych sporov, ako je to pri realizácii projektov ROEP, čo je tiež nielen na Orave, ale na Orave je veľa prípadov, čo je nekonečne dlhý proces, ktorý je treba akútne urýchliť.
Záverom mi dovoľte, pani ministerka, oceniť krok ministerstva spravodlivosti k zachovania súdu v Námestove. Naozaj za to vám patrí aj všetkým pracovníkom veľká vďaka. Verím, že moje argumenty, ktoré som počas tejto rozpravy písal, ako aj adresoval ministerstvu spravodlivosti, padli na úrodnú pôdu. Ďakujem všetkým, ktorí mi v tomto procese pomohli a, samozrejme, aj za vašu ústretovosť.
Rovnako oceňujem aj zachovanie trvalého pracoviska v Dolnom Kubíne a tiež aj zachovanie Okresného súdu v Ružomberku, kde sú podľa môjho názoru ideálne podmienky na fungovanie okresného súdu. Nachádza sa tu v jednej budove okrem iného polícia, väznica či prokuratúra. Ďakujem aj za ústretovosť pri blížiacich sa pozmeňujúcich návrhoch, ktoré budú prednesené v tomto pléne.
Pani ministerka, ďakujem vám za vašu ťažkú prácu, ktorú ste s touto legislatívnou úpravou mali a pevne verím, že reforma súdov zlepší postavenie súdnictva na Slovensku. Verím, že reforma súdnej mapy zvýši aj transparentnosť a spravodlivosť súdnych procesov na Slovensku. A už aj tak mi čas skončil. Mám tu ešte spústu ďalších argumentov, ale ja si myslím, že tie čísla nieže nebudú nikoho zaujímať, ale však dá sa to aj dohľadať alebo po prípade nemám problém to komukoľvek preposlať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Rozumiem pánovi poslancovi Kuriakovi, že lobuje za severnú Oravu, kde naozaj je vysoká natalita a počet obyvateľov rastie. Ja by som vypichol z návrhu zákona zmenu alebo teda zrušenie Okresného úradu v Ružomberku, keďže v návrhu sa píše, že sídlom okresného súdu bude Liptovský Mikuláš a bude mať pracovisko v meste Ružomberok. Ja si však myslím, že do budúcna môže byť táto existencia tohto pracoviska spochybnená, môže byť toto pracovisko zrušené, ak sa budú, nenájdu úspory, ak budeme hľadať nejaké úspory vo verejných financiách.
Spomenul by som nejaké fakty ohľadom Okresného súdu v Ružomberku. Je to súd, ktorý patrí medzi súdy s najkratšou dĺžkou konania ako piaty najrýchlejší súd na Slovensku. Je špecializovaný na pracovnoprávne spory pre celý Žilinský kraj. Ako to spomenul aj pán poslanec Kuriak, je to jedinečný justičný komplex, ktorý bol postavený ešte za prvej republiky. Bolo doňho investovaných za posledných desať či dvadsať rokov vyše 1 mil. eur a pozostáva zo súdu, z prokuratúry, z okresného riaditeľstva Policajného zboru a ešte aj z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Je tam vybudovaná tá infraštruktúra, je tam urobený tunel medzi súdom a väzením.
Takže z tohto pohľadu sa mi to zdá škoda, ak by perspektívne mal byť tento justičný komplex zrušený. A v rámci tej racionalizácie, 17 km od Ružomberka je Dolný Kubín, to je naozaj blízko, tam bude zachovaný okresný súd. A čo sa týka toho Liptova, myslím si, že sídlo aj Liptovský Mikuláš, aj Ružomberok sú do istej miery ako keby rovnocenné. Tá súdna mapa, to len tak by som spomenul ešte tú napríklad Rožňavu, okres s podobným počtom obyvateľov a tam je ten okresný súd... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Iba pre opravu. Okresný súd na Orave má byť v Námestove a v Dolnom Kubíne má byť trvalé pracovisko. A čo sa týka okresného súdu na Liptove, tak hlavné sídlo by malo byť v meste Ružomberok, Okresný súd Ružomberok. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si vážim debatu, ktorá, rozumiem, že osobitne nie je ľahká, ak sa týka súdov a priamo pôsobíte v tej oblasti, kde sa jednoducho tá reforma týchto súdov dotkne. To, čo sa udialo v deväťdesiatych rokoch, je, že sme sa na Slovensku vybrali úplne opačným trendom. V rámci osobitne európskeho priestora sa zväčšovali obvody súdov a my sme v deväťdesiatych rokoch ich začali zmenšovať. To znamená, začali sme atomizovať justíciu. Dnes by sme boli úplne niekde inde, keby sme v deväťdesiatych rokoch neurobili z tridsiatich obvodov päťdesiatštyri. My sme úplne niečo iné riešili. By sme mali zásadne špecializáciu na hlavné agendy vo všetkých obvodoch, neboli by tu žiadne obavy a debaty o tom, či je, alebo nie je dostupný súd. Jednoducho tak, ako bol do deväťdesiatych rokoch, bol by aj do roku 2021. Určite osobitne dnes máme oveľa lepšiu dopravnú infraštruktúru, ako bola v deväťdesiatych rokoch.
Rovnako by tomu bolo na odvolacích súdoch, ale to si povieme v časti, keď sa budeme baviť o obvodoch pre krajské súdy, kde boli tri obvody, štvrté pracovisko a ja sa snažím iba vrátiť k tomu modelu, ktorý tu bol, a nerobím žiadnu radikálnu reformu. Radikálna reforma by bola, keby som prišla s obvodmi dvadsiatimi, čo by dávalo veľký zmysel v rámci špecializácií, ale uvedomujem si, že by to bol veľký skok, zložité takto rýchlo skočiť k takejto zmene. A preto prichádzam s reformou, ktorá vlastne znamená iba nápravu, nápravu devastácie justície, ktorá nastala počinmi, znásilnenie justície územnosprávnym členením.
Takže dnes, keď hovoríme o územnosprávnom členení, tak to je veľký omyl. Samozrejme, dobre, keď komunikuje súdna sústava aj so sústavou orgánov štátnej správy a samosprávy, ale nie je to tak, že súdna sústava je priamo závislá od tohto členenia. Súdna sústava je závislá od toho, koľko sa súdime, kde sa koľko súdime. A v tom spočívajú aj dáta, na ktorých vám navrhujem, ako sa má reorganizovať celá súdna sústava. A po dôslednom zanalyzovaní jednotlivých miest, kde súdy sú a obvodov, kam patria, koľko sa tam ľudia súdia, v akých veciach a tiež po tom, čo sa vyjadrili samotní sudcovia v prieskume, čo považujú za dôležité, že považujú za dôležité, aby mali špecializáciu aspoň na hlavné agendy, toto rieši táto súdna mapa. Takže to nie je tak, že tu si niekto niečo vymyslel.
Samotní sudcovia chcú byť špecializovaní na hlavné agendy, ale súčasná súdna sústava im to neumožňuje, rovnako ako ani zamestnancom. Jednoducho v tých malých obvodoch sa stalo to, ja spomeniem aj Kežmarok, o ktorom sa veľa rozprávame, že v rámci tzv. trestnej agendy tu nemáme ani toľko prípadov, že keď nám vypadne sudca, tak už nevieme urobiť náhodný výber. Jednoducho máme tu maximálne toľko agendy, že to naplní kapacitu dvoch sudcov. V rámci poručenskej agendy, rodinnoprávnej nemáme ani na dvoch sudcov. To znamená, máme tu veľmi citlivých sudcov na rodinnoprávnu agendu, ja viem, ale jednoducho je tam tak málo vecí, že tu nevieme urobiť náhodný výber so špecializáciou sudcov. Jednoducho sa to nedá. V rámci C agendy máme niečo vyše dvoch sudcov, čo sa týka naplnenia, keby naplno robili len túto agendu. Obchodné agendy, to je zlomok, to ani nenapĺňa plnú kapacitu sudcu.
Môžme sa kľudne rozprávať o Topoľčanoch, môžme sa podobne rozprávať, samozrejme, o ďalších návrhoch, prečo niektoré súdy by mali alebo nemali zostať samostatné. Súdna mapa nie je výmysel, nebola robená od stola. Naopak, bola robená na základe veľmi dôsledných dát z terénu, priamo zo súdov pozbieraných roky. Na základe dát, ktoré boli vyhodnotené ako kľúčové preto, aby sme vedeli ako nastaviť justíciu. A zhodou okolností, keď sme ju nastavovali, tak sme zistili, že sa približujeme vlastne k tomu, čo tu bolo v deväťdesiatych rokoch, ak nechceme urobiť radikálny prelom. Preto vravím, že to nie je radikálna reforma.
My len odstraňujeme základnú chybu, ktorá sa stala v deväťdesiatych rokoch. Nič viac a nič menej v rámci mapy, ktorá súvisí s okresnými súdmi. Lebo chceme, aby sudcovia boli špecializovaní, aby keď sa obrátite na súd, tak vo vašej veci, či je trestná, alebo je rodinná, alebo je obchodná, alebo je občianska, rozhodoval sudca, ktorý sa práve venuje tejto oblasti práva. A potom môžete očakávať, že vaše rozhodnutie príde v čase a príde kvalitné, lebo sudca nemusí prechádzať z jednej oblasti práva na druhú. A teraz sa nebavím o tom, že riešime nejaké detaily v rámci právnej úpravy, teraz sa bavíme o tom, že či riešite proces, ktorý súvisí s občianskou vecou alebo Trestný poriadok, alebo riešime iný zase proces, ktorý súvisí s rodinnoprávnou agendou. Ja chcem iba kľúčovú zmenu, aby sudcovia mohli pracovať v hlavnej oblasti práva, ktorej sa chcú venovať, čo chcú nakoniec aj oni sami.
Samotní sudcovia sa vyjadrili, že je dôležité, aby práve na tieto agendy boli špecializovaní. Keď necháme tie súdy tak, ako sú, tak sa to jednoducho nestane, nedá sa to. Postupnosť, ktorá súvisí s tým, že bude viacero pracovísk, to znamená, že spájame súdy, znamená, že máte firmu a tá pôsobí vo viacerých budovách a tú manažujete. Bude to ťažké, ale aj to je reforma, samozrejme. Znamená to, že implementácia bude pomalá, ale aj dá sa to manažovať. Ten cieľ špecializácie sa dosiahne. Tie pracoviská budú fungovať spôsobom, že keďže sami osebe to nezvládnu, aby boli s plnou špecializáciou na hlavné agendy, budú si vypomáhať ďalším kolektívom sudcov z ďalšieho pracoviska. A kým nedôjdeme k dohode, že v rámci daného obvodu je naozaj na mieste a je to efektívne, aby bolo jedno sídlo, kde jednoducho sa budú sústrediť všetci sudcovia, všetci zamestnanci, tak budeme pracovať na viacerých pracoviskách. Je to zmena, ktorá je kľúčová pre kvalitu justície.
Bude mať, samozrejme, iný dopad aj na rozpočet, ale ten je zvládnuteľný. Vlastne tam sa nepohneme nikam, ostaneme tam, kde sme. Takže rezervy tu sa nenájdu na nových zamestnancov alebo na lepšie odmeňovanie. Tu rezervy nenájdeme v rámci rozpočtu, tu ostaneme. Ale to, čo je kľúčové v tomto momente, dosiahnuť špecializáciu, tú dosiahneme a aj náhodný výber.
A preto je dôležitá reforma, preto je dôležité, aby sme tie kolektívy spájali. A tu nám nepomôže žiadna úvaha, ako to bolo kedysi v Rakúsku-Uhorsku alebo inokedy, treba sa pozrieť, v akom obvode ten súd je, koľko tam chodí vecí, koľko sa tam jednoducho ľudia súdia. A tie obvody, ktoré spájame, sú, pretože inak tam špecializáciu urobiť nevieme. A kľudne, keď za mnou prídete, ja vám ukážem každý okres, ktorý spájame, a prečo, koľko presne tam prichádza vecí, v ktorej oblasti práva, a prečo je potrebné tento súd spájať.
Ak chceme byť zdraví, hľadáme si lekára, ktorý sa v danej oblasti vyzná a robí to často. A sme ochotní prejsť aj z jedného konca republiky na druhý a veľmi radi a urobíme to pre všetkých, ktorí sú nám blízki.
V rámci prieskumov, ktoré sa robia v rámci Európy vyplýva, že človek sa súdi raz, dvakrát za život. Samozrejme, nehovorím o práci advokáta. Tu sa rozprávame o situácii, že ani nie je zjavné, že či každý vlastne na ten súd pôjde a my riešime ako cestovný poriadok, či tam vieme ísť, ako nakúpiť si rožky alebo si nakúpiť nový oblek, oblečenie. Ale my na súd nechodíme každý deň, ani raz do mesiaca, ani raz do roka. My tam ideme a ani nevieme, či vôbec, či budeme mať takúto životnú udalosť, že to bude potrebné. Ale keď sa nám to stane, tak chceme mať kvalitné rozhodnutie a rýchlo.
Určite to nie je v nápočte kilometrov. Argumenty typu dajte viac zamestnancov na súdy. No ja by som dala, ale nemám tlačiareň na peniaze. Každý veľmi dobre vie, kto bol v akejkoľvek výkonnej pozícii, že môže pracovať len s rozpočtom, ktorý má alebo si môže, samozrejme, požiadať viac v rámci svojej rozpočtovej kapitoly, ale znamená, že niekde inde musí viac zobrať.
Ale prvé, čo je, základná otázka je, či sa dá urobiť nejaká zmena v rámci danej kapitoly, aby sa tá rezerva našla? A ja iba vravím, že špecializácia sa dosiahne, keď spájame kolektívy, ale ak necháme všetky pracoviská, žiadna rezerva na to, aby sa zlepšil stav v justícii nebude. Ale aj to je zmena. A ja som pripravená ju urobiť, pretože implementačná fáza, samozrejme, znamená, že v prvom rade všetky pracoviská pracovať budú, to je jednoznačné. Tá zmena by určite nenastala zo dňa na deň. Určite by všetci pracovali ďalej na svojich pracoviskách všade aj zamestnanci, aj sudcovia. Nikto nepríde o žiadnu prácu, všetkých zamestnancov potrebujeme.
Ja veľmi dobre viem, že by bolo dobre mať viac zamestnancov, len neviem ich zabezpečiť. Ja sa usilujem, aby boli lepšie zaplatení, ale jednoducho problém s rozpočtom je taký, že si pýta každý. Veď chceme lepšie zaplatiť učiteľov, chceme lepšie zaplatiť zdravotné sestry, áno, chceme, ale musíme tie peniaze nájsť. A keď v rámci kapitoly sa dá nájsť nejakým spôsobom tá rezerva, tak to jednoducho musí zrealizovať. Takže môžme na to počkať, môžme na to počkať roky, ale ten priestor jednoducho je a raz tú odvahu treba nájsť. Ale v rámci základného cieľa - špecializácia, náhodný výber - dosiahneme to aj tak, že jednoducho tie pracoviská ostanú, zatiaľ len natrvalo, aj to je cesta a ten cieľ týmto splníme. Ale bez toho, aby sme tie kolektívy spájali, žiadna špecializácia nebude a justícia sa nepohne ďalej.
Čo sa týka diskusie. Diskusia k súdnej mape je najmenej rok. Nie je pravdou, že by sa niekto na súde o tom dozvedel bez toho, aby bol priestor na vzájomnú diskusiu. Niekoľkokrát som osobne prešla všetky súdy a teraz hovorím krajské súdy. Áno, nebola som na všetkých okresných súdoch aj preto, pretože z dôvodu pandémie to nebolo úplne vhodné. Ale pokiaľ to bolo možné, tak som sa fyzicky stretla. Kto sa chcel so mnou stretnúť, každý sa so mnou mohol stretnúť, či zo zamestnancov, alebo zo sudcov. Prešla som krajské súdy viackrát, kde bola možnosť stretnúť sa so všetkými sudcami aj s personálom. A potom áno, bol tu priestor aj rozprávať sa online, keďže bola situácia, že sa nedalo a nebolo vhodné robiť fyzické stretnutia. Ale každopádne diskutujeme o súdnej mape najmenej rok. To je dôvodom toho, aby som veľmi dôsledne dbala na všetky pripomienky, bolo to, že som prvý návrh, ktorý išiel do riadneho legislatívneho procesu, vyhodnotila a následne som dala nový návrh a predlžovala som lehotu aj na to, aby všetky subjekty mali dostatok času na to, aby mohli tento návrh pripomienkovať. Ale nedošlo tu k úplne zásadným zmenám, ktoré by popreli podstatu reformy. Od začiatku som navrhovala 30 obvodov na úrovni okresných súdov, a tak to je. Ponúkam vám reformu, kde je 30 obvodov. A nie je ľahké urobiť dohodu aj o tom, ktoré obvody sa, samozrejme, spájajú a ktoré je to sídlo. Je to veľmi ťažké. Ale pri každom obvode sme to robili pre najlepšom vyhodnotení dát, ktoré jednoducho máme k dispozícii.
Konkrétne už potom či Dolný Kubín, Námestovo, samozrejme, je to otázka aj viaceré uhly pohľadu. Koaliční partneri vedia, že ja som pripravená rozprávať sa, samozrejme, ale nielen s koaličnými partnermi, ale s každým, kto príde s pripomienkami, ktoré sú odborné a vecné a ktoré treba zobrať do úvahy. Ja som pripravená ich vždy vyhodnotiť. Sídlo v rámci daného obvodu môže byť len jedno, inak by to potom nebol jeden obvod. To znamená vždy, ak sa bavíme o tom, že sa spájajú viaceré súdy, vždy jeden z tých súdov bude pracovisko a vždy jeden z tých súdov bude sídlo. Nemôžu byť všetky sídelné. Potom tak sa to nedá urobiť. To znamená, niekto sa vždy bude cítiť v nejakej miere ukrátený, pretože nemôžeme mať 54 obvodov, to potom nerobíme nič. Ale tá zmena, prinajmenšom mierna zmena, že sa vrátime k tomu, čo sme tu mali v deväťdesiatych rokoch.
Keď sem prišli experti z komisie pre efektívnu justíciu, ktorí naozaj neboli ničím zaťažení národne, tak nerozumeli, prečo sme sa v deväťdesiatych rokoch ubrali týmto smerom. Jednoducho v ostatných krajinách sa zväčšujú obvody a u nás sa takto atomizujú. Preto vravím, ja sa snažím len odstrániť základný defekt, a to bolo práve umelé prispôsobenie justície územnosprávnemu členeniu, čo sa ani úplne neudialo, pretože máme viac ako 70 okresov a okresných súdov máme 54. Nie je pravdou, že by som nebrala ohľad na pripomienky, ktoré by boli, či už od Policajného zboru, alebo od prokuratúry, alebo z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je to vôbec pravda. Mala som rokovanie so všetkými týmito subjektami.
Čo sa týka prokuratúry, tak sme prispôsobovali obvody práve tomu, čo si praje prokuratúra. A rovnako naďalej spolu máme dialóg a, samozrejme, že to nakoniec, čo bude výsledok, bude výsledok, s ktorým je pripravená fungovať aj prokuratúra. Ale čo sa týka vzťahu prokuratúry a súdy, treba povedať, že trestná agenda netvorí ani pätinu všetkej agendy na súdoch. Ja rozumiem, že z opačného pohľadu, z pohľadu prokuratúry je to 80 % trestnej agendy, ale z pohľadu súdov, je to menej ako pätina. To znamená, ak sa niekto má prispôsobiť tej sústave, tak je to prokuratúra, a tak je nakoniec aj dnes nastavená celá sústava. Ale ja som pripravená, tak je nakoniec nastavený aj zákon, že sa prokuratúra oddeľuje od sústavy súdov, a tak ako bude pripravená reflektovať reformu, ktorá prebieha ohľadom reformy súdov, tak bude na to prokuratúra reagovať. A v tomto, ja si myslím, že sme veľmi citlivý k tomu, ako prokuratúra na to chce alebo nechce sa prispôsobiť, alebo upraviť svoje obvody.
Ja si vás dovolím požiadať o podporu pri tomto vládnom návrhu zákona, pretože je kľúčový, aby sme sa jednoducho pohli ďalej.
Ďakujem pekne.

Termín hlasovania bude vo štvrtok, tento týždeň vo štvrtok o jedenástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovolím si predložiť vládny návrh zákona, ktorý sa týka nových sídiel obvodov krajských súdov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to druhý zákon, ktorý rieši reorganizáciu súdov na úrovni odvolacích súdov. Krajské súdy, tak ako som uviedla, do deväťdesiatych rokov mali tri obvody s pracoviskom aj v Nitre. Ten návrh, ktorý prešiel vládou a prišiel do parlamentu, ráta s tromi obvodmi. Myslím si, že je to správne nastavenie obvodov. Myslím, že už registrujete, že som niekoľkokrát verejne povedala, že som pripravená rozprávať sa o tom, či obvod, ktorý je stredoslovenský, ostane takto, ako je teraz navrhnutý alebo sa posunie smerom k riešeniu, že z toho nakoniec budú štyri obvody. Akokoľvek tie tri alebo štyri obvody je jednoznačné, že 8 obvodov na odvolacej úrovni nie je cesta pre Slovensko a rovnako, ako sa tomu stalo na okresnej úrovni, územnosprávne členenie v deväťdesiatych rokoch vytvorilo ďalšiu deformáciu, čo sa týka odvolacej agendy.
Znamená to, že špecializácia, osobitne kľúčová pre odvolacie súdy, znamená, že nemáme na odvolacích súdoch špecializované senáty. To znamená, že sudcovia pracujú v senátoch, ktoré pôsobia v obchodnej agende, súčasne v civilnej agende, prípadne pôsobia v rámci civilnej, rodinnej agendy. Čo sa týka trestnej agendy a civilnej agendy, áno, je pravdou, že to je agenda, ktorá je najrozsiahlejšia na súdoch. To znamená, že to by sme najľahšie hľadali početné senáty aj na odvolacích súdoch. Ale aj tu platí to, čo platí na okresných súdoch. Akonáhle nám sudca vypadne zo systému v rámci daného súdu, či už kvôli kariérnemu rastu alebo kvôli bežnej životnej situácii, ktorá súvisí, či už to súvisí s chorobou, alebo to súvisí s rodinným statusom. Tak nám to prináša problém do bežného chodu súdu, prideľovania spisov, a preto je dôležité, aby na každom súde aj odvolacom sme mali vytvorené tri senáty v rámci danej agendy. Aby priebežne, tak ako sú veci prideľované, mohli vždy fungovať plne aspoň dva funkčné senáty. Plné myslím. To znamená, plné fyzicky, že ju obhospodarujú aspoň šiesti sudcovia. Ideálne, samozrejme, je, ako tu máme vytvorené tri senáty, pretože potom vie priebežne takýto súd reagovať na akékoľvek výpadky.
To, čo je dôležité v rámci odvolacej agendy osobitne, je zjednocovanie. To, že sa nám rozptýlili odvolacie súdy do 8 jednotiek, tak sa nám rozptyľuje aj judikatúra. Akonáhle vytvoríme väčšie odvolacie obvody, je, samozrejme, aj predpoklad, že budeme mať zjednocovanú judikatúru. Osobitne s odvolacími súdmi rátam, že tu vytvoríme aj analytické jednotky preto, aby sa pomáhalo týmto súdom a sudcom zjednocovať rozhodovaciu činnosť v rámci odvolacích obvodov. Osobitne to platí pre rodinnú agendu a obchodnoprávnu agendu, kde je jednoznačné, že ju nedokážeme uchopiť na 8 súdoch. Tu jednoznačne platí, že ak chceme mať aj tu špecializovaných sudcov, musíme jednoducho zväčšiť obvody.
V rámci navrhovaných sídiel, viem, že je o tom veľká debata, a treba vnímať navrhované sídla pre odvolacie súdy, že sú v kontexte celej súdnej mapy. To znamená, že ak rátame, že sa vytvorí a prejde aj časť reformy, ktorá osobitne ráta z mestským súdom v Bratislave a s mestským súdom v Košiciach, následne, že rátame aj s tým, že budú vytvorené správne súdy, ktorý je ďalší návrh, ktorý vlastne prichádza do parlamentu, a kopíruje teraz aj odvolacie obvody, tak ako sú navrhované v tomto vládnom návrhu zákona, tak v západoslovenskom obvode budeme mať sústavu, ktorá bude pozostávať v Bratislave so správneho súdu, z najvyššieho správneho súdu, z mestského súdu, z najvyššieho súdu a jednoduché pre kvalitu justície určite je vhodné, keď odvolací súd bude jednoducho pôsobiť v inom meste. S ohľadom na to, že sa spája Trnava, Nitra a Bratislava, keď spočítame tento kolektív, znamená to, že sa bavíme o kolektíve, ktoré prevyšuje násobne kolektív, ktorý je v Bratislave. Aj z tohto dôvodu je úplne primerané a pomerné, že potom týmto sídlom bude Trnava, pretože bude prijateľná pre všetkých v rámci tohto väčšieho obvodu.
Súčasne platí, že v rámci implementácie všetci sudcovia, všetci zamestnanci ostávajú na svojich pracoviskách teraz natrvalo. Tak je to navrhnuté. To znamená, že ona sa nedotýka, tento návrh, súčasných sudcov v systéme. Fakticky ani zamestnancov. My sa bavíme o tom, že kreslíme mapu pre budúcnosť Slovenska a v rámci neho sa rozprávame o koncentrácii nových súdnych inštitúcií, ktoré sú navrhované komplexne v rámci tejto súdnej mapy, a preto je dobré, aby sme odvolací súd dali do Trnavy.
Podobne tomu navrhujeme pre východoslovenský obvod, kde sa jednoducho spája košický obvod s prešovským obvodom. Tu navrhujeme v Košiciach zriadiť správny súd, mestský súd, a preto navrhujeme, aby odvolacím súdom bol Prešov. Keď si pozrieme aj na kolektív sudcov, ktorý je v Prešove a ktorý je v Košiciach, tak je pomerný tento kolektív jeden aj druhý, a preto je primerané a spravodlivé, aby sme naozaj uvažovali nad tým, že odvolací súd je Prešove.
Ja poviem, aj keď to nie je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona, ale koaličné rokovanie pokročili tak ďalej, že v rámci stredoslovenského obvodu je vlastne dohoda a úzus, že v rámci pozmeňovacieho návrhu možno rátať s tým, že tento stredoslovenský obvod bude vlastne tvorený istým spôsobom hybridne. Ja vnímam osobitosť tohto celého obvodu aj to, že Banská Bystrica istým spôsobom zatiaľ je aj dopravne nie úplne dostupná zo všetkých strán. Osobitne je to určite dôležité aj pre trestnú agendu. Takže tu sa vlastne vytvára obvod a ja som pripravená podporiť pozmeňujúci návrh, kde by sa vytvoril obvod Žilina-Trenčín so sídlom v Žiline. Potom bude samostatný obvod v Bystrici s kauzálnom príslušnosťou pre Banskú Bystricu pre obchodnú agendu, pre celý veľký obvod aj Žilinu-Trenčín a zase pre žilinsko-trenčiansky pojme aj rodinnoprávnu agendu pre banskobystrický obvod.
To som pripravená, myslím si, že je to dobré kompromisné riešenie. Mohlo by vyriešiť veľa otázok a veľa sporov ohľadom toho, aký status vlastne zachovať aj v rámci tohto stredoslovenského, neviem, ako to nazvať, regiónu, ktorý vlastne by tvorili potom takéto dva menšie obvody.
A teda ešte raz si dovolím povedať na záver tohto úvodného slova. Treba vnímať návrh pre odvolacie súdy ako riešenie, ktoré dopĺňa celok v rámci komplexnej súdnej mapy. Je to riešenie pre budúcnosť justície. Treba sa trochu naozaj odbremeniť od toho, ako vnímame dnes justíciu a kde je, ale kam ju chceme dostať. Chceme ju dostať tam, aby sme mali justíciu, ktorá je efektívna, efektívna v kvalite, efektívna v rýchlosti. Preto musíme dať priestor aj sudcom, aby boli špecializovaní a bez toho, aby sme spájali kolektívy aj v rámci odvolacej agendy, tak to nie je. Samozrejme, súčasne platí, že sústreďovať všetko, všetky súdne inštitúcie do jedného mesta nie je správne a áno vnímam to aj ako protikorupčné opatrenie, aby v rámci obvodu, keď je aj primerané a pomerné, aby daná inštitúcia bola aj v inom meste, aby sme to zobrali do úvahy, a preto navrhujem, aby odvolacím súdom bola Trnava pre západoslovenský obvod a pre východoslovenský obvod, aby to bol Prešov a rovnako platí, že sú to také mestá, ktoré sú vlastne dostupné naozaj veľmi dobre, centristicky v rámci celého obvodu.
Toľko v rámci úvodného slova a som, samozrejme, pripravená reagovať na akékoľvek otázky.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu a teším sa na diskusiu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa s formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.