55. schôdza

Bezpochyby, pán predseda výboru. (Potlesk.) Všetci sa pripájame a držíme palce aj do budúcnosti a ďakujeme za túto nádhernú reprezentáciu, ktorú predviedla Petra Vlhová. Takže, pani poslankyňa Zemanová, vás poprosím, keby ste sa prihlásili ešte raz. (Reakcia z pléna.) Už? (Reakcia z pléna.)
Dobre, takže naväzujeme na koniec v tejto rozprave, a mala vystúpiť pani poslankyňa Marcinková, ktorej udelím slovo s faktickou poznámkou, nech sa páči, na predchádzajúceho rečníka.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predchádzajúcim rečníkom som bola ja a rada by som zareagovala na faktické poznámky, ktoré, ktoré voči mne mali ostatní, a len pripomeniem, keďže od tejto faktickej poznámky (povedané so smiechom) a mojej rozpravy nás delí takmer 24 hodín, že som predniesla výhrady k tej časti navrhovaného stavebného zákona, ktorá sa týka ochrany pamiatok, a chcem podotknúť, tak ako zaznelo v reakciách mojich kolegov, že môj názor nemusí byť jediný správy.
Ale čo považujem za veľmi kľúčové, je, aby k takejto vážnej zmene celého systému ochrany pamiatok na Slovensku prebehla diskusia, prebehla debata, a to hlavne s navrhovateľkou pani ministerkou Milanovou. My sme túto príležitosť nemali ako druhý najväčší koaličný klub, a preto, kým nedôjde k diskusii, kým nedôjde k nejakej politickej dohode na tom, ako by mala vyzerať táto úprava pamiatok aj po zohľadnení výhrad nás politikov, ale aj výhrad odbornej verejnosti, tak mám veľký problém s tým, zahlasovať za takéto znenie.
K ostatným častiam stavebného, navrhovaného stavebného zákona nemám žiadne výhrady. Rešpektujem navrhované znenie, ale naozaj v tej časti, ktorá sa týka ochrany pamiatok, mám vážne výhrady k navrhovaným zmenám, takže verím v ďalšiu diskusiu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedníčka, za reakcie na faktické poznámky.
A teraz udeľujem slovo v... poslednej prihlásenej ústne do rozpravy pani poslankyni Anne Zemanovej, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegovia, kolegyne, rada by som sa tiež vyjadrila k navrhovanému zákonu o územnom plánovaní.
Musím na zač... úvod povedať, že je trošku škoda, že naozaj nie je spoločná rozprava k tým trom zákonom, ktoré sa tu predkladajú ako balík, pretože aj moja predrečníčka kolegynka Vlaďka Marcinková vlastne reagovala na stavebný zákon, a, a včera tiež v rozprave reagovali na stavebný zákon, ktorý vlastne bude teraz vzápätí nasledovať, a mohla byť zlúčená rozprava, lebo naozaj tieto tri zákony navzájom sú úzko späté a jeden bez druhého nebude môcť fungovať, ale ja teda sa pokúsim reagovať na zákon o územnom plánovaní a možno sa trošku dotknem aj toho iného, ale budem sa snažiť výhradne sa držať zákona o územnom plánovaní.
Áno, je potrebné tento zákon upraviť tak, ako je v súčasnom stavebnom zákone. Mnoho vecí sa logicky aj preklopilo do tohto nového zákona. Chcela by som v tom zareagovať na pána poslanca Šíbla, ktorý v podstate v rámci aktuálnych skúseností reagoval na to, ako nefunguje alebo zle funguje územné plánovanie v súčasnosti. Je snaha, niektoré veci musia byť zachované aj tá hierarchia. Tá hierarchia je aj dnes a to si treba uvedomiť, že tá hierarchia začína územným plánom celého Slovenska, to je tým tzv. KURS-om, potom máme územné plány samosprávnych krajov, potom máme územné plány obcí, miest a mestských častí.
Teraz do toho vkladáme vlastne ten územný plán mikroregiónov, kde treba odhliadnuť na to, aby tam nebola povinnosť, aby tam bola možnosť, keď sa dohodnú, a takisto sa to týka aj tzv. tých metropolitných plánov mesta Bratislavy a Košíc, kde teda naozaj si treba, treba ustriehnuť, aby sme neodoberali kompetenciu obciam, i keď rozumiem, že sú investície a zámery, ktoré presahujú najmä nejaké katastrálne územia menších obcí, a v tom prípade naozaj treba asi aj prehĺbiť vo vykonávacích nejakých predpisoch podrobnosť územného plánu regiónu a dohliadnuť na to, aby sa naozaj tá hierarchia dodržiavala, to, čo sa vlastne, dostali sme sa do bludného kruhu v rámci územného plánovania. To, čo vidíme, čo sa deje v Tatrách - Nízkych, Vysokých -, čo sa deje v Bratislave, v Bra... v okolí, to je nie chyba developerov, ako, čo bolo povedané, že to je nadávka, to nie je chyba, to je ich požiadavka, chyba je to v orgánoch územného plánovania, je to chyba štátu a chyba tých... verejnej správy, ktorá im to dovolila.
A teraz sa spýtam, či to je chyba, alebo možno aj trestný čin, pretože v niektorých situáciách, som presvedčená, že tie územné plány, ktoré boli poschvalované, neboli schválené v súlade so zákonom. Nepochybne tam mohla byť aj korupcia na rôznom stupni úrovni a toto sú veci, ktoré, si myslím, že ešte budú mať asi dohru v niektorých lokalitách a budú podané podnety na to, aby sa preskúmalo, ako je možné, že štát neustriehol cez ten známy paragraf 25, že sa takéto veci diali. Ten známy paragraf 25 sa premieta v súčasnosti na ten nový centrálny úrad. On sa vlastne vyníma, ak som to správne pochopila, z ministerstva výstavby a dopravy, kde, ktoré vlastne... a kombinovane aj z ministerstva vnútra, ktoré cez svoje okresné úrady zastrešoval alebo aj nezastrešoval, pretože tie stanoviská rozporné, ktoré tiež tu niekto spochybňoval, že bude do toho vstupovať politika, ale musí niekto rozhodnúť v situácii, keď je rozpor o tom, čo naozaj v tom územnom pláne je napísané.
Súhlasím s tým, že vlastne tie územné plány štátu, kraja, mikroregiónu je, vlastne sú, zostávajú aj v tej územnosprávnej kompetencii obcí a miest, ale naozaj v prípade tých konfliktov je potrebné, aby došlo k rozhodovaniu.
Otázne je, otázne je a to naozaj treba, aby sme sa o tom porozprávali pri tvorbe tých územných plánov, čo mi tam chýba. Chýba mi tá niť environmentalistiky, ekológie v tejto časti, je to, hovoríte, že ukazujete mi signál, že je tam, je to tam málo, je to tam málo. Potrebujeme do zákona to dať explicitne. Tak ako máme technickú infraštruktúru na líniové stavby, tak potrebujeme, aby tam bola aj environmentálna alebo ekologická infraštruktúra, ktorá sa dostane do... explicitne v zákone napísané, aby nebolo napísané, že verejnoprospešné stavby, pretože biokoridor nie je stavba, je to územné využitie, ktoré musí spájať ako infraštruktúra ekológie, infraštruktúra bioty, infraštruktúra stability tej krajiny musí mať samostatné písmeno v pojmoch. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) To sú tie tzv. územné systémy ekologickej stability, ktoré aj v súčasnosti existujú, ale boli to len územnoplánovacie podklady, ktoré sa veľmi často alebo veľmi schematicky, alebo len veľmi, veľmi okrajovo dostávali do územných plánov do záväzných častí, a to len v prípade, že teda tam bol nejaký osvietený starosta alebo nejaký osvietení poslanci, ktorí si to presadili.
Otázne, bolo to tu už aj spomenuté, je ten centrálny úrad, odvolateľnosť - neodvolateľnosť toho riaditeľa. Ja si myslím, že táto kompetencia mala menovať ho, by mala byť na vláde. Nesúhlasím s tým, aby parlament vstupoval do menovania tohto úradu. Parlament je politický orgán a myslím si, že centrálny úrad vykonáva politiku štátu, to znamená politiku, vykonáva politiky rôznych stratégií, ktoré sú prijímané v čase a sú záväzné bez ohľadu na to, aká politická garnitúra sedí v pléne. Čiže tu by som naozaj chcela tiež o tom hovoriť, aby sme, aby sme si tieto veci upravili, aby to zostalo na vláde, aby...
Nepáči sa mi ešte ďalšia vec, že vlastne sa tam dáva naozaj väčšia možnosť vlastníkom územného, územného, teda vlastníkov pozemku navrhovať zmeny územného plánu. S tým naozaj mám problém. To, čo nemám problém, je, aby vlastník navrhoval úpravy v územnom pláne zóny. To znamená, keď už je územný plán zadefinovaný a územný plán zóny má nahrádzať istým spôsobom alebo urýchľovať stavebné povolenia a konania, aby on dával podnety na úpravu územného plánu zóny v podstate v tom detaile, ako tie územné plány zóny sú. Ale územné plány majú premietať optimálny urbárny rozvoj krajiny. Musia zohľadňovať verejný záujem, nie záujem tých ľudí, ktorí špekulatívnym spôsobom v histórii Slovenska nadobudli rôzne pozemky, ornú pôdu, podviedli reštituentov. Veď máme príklad Národnej prírodnej rezervácie Šúr, veď to je strašné. Tu podpredseda vlády, podpredseda parlamentu Glváč cez svoje spoločnosti získal pozemky, ktoré teraz atakujú, atakujú hranicu jednej z najvýznamnejšej lokality chráneného územia Národná prírodná rezervácia Šúr - a to nie je jediný prípad, to máme v Tatrách a inde. Čiže toto nemôžme spraviť, že vlastníka dáme na nejaké vyššie miesto. Môže, môže iniciovať, ale nemyslím si, že by to malo byť takto, takto zadefinované. (V sále zazvonil mobilný telefón.) Pardon. Môžte mi, prosím vás, stíšiť telefón? Veľmi sa ospravedlňujem, pán podpredseda.
No, no a ešte, ešte, ešte posledná vec, to, čo bolo povedané tuná ohľadom správneho konania a súdenia alebo nesúdenia, alebo teda vlastne nejaké, nejakých výhrad, výhrad voči územnému plánovaniu, preto máme správne súdy. Preto boli problémy doteraz, že súdy nerozhodovali, pretože to bolo konanie v správnych... v správnom konaní, a keďže správne súdnictvo na Slovensku nefungovalo, tak práve reorganizáciou súdnictva, kedy už máme správne súdy, už máme, budeme mať, už máme Najvyšší správny súd, tak, tak... Ale v rámci tých iných rozhodnutí naozaj to správne súdnictvo je to, ktoré by malo dávať garanciu zákonnosti.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky.
Pán poslanec Borguľa ako prvý.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vaše vecné vystúpenie, ste skúsená komunálna politička, preto viete, o čom hovoríte.
Trošku ma mrzí, že vaše pripomienky ste už nevzniesli pri medzirezortnom pripomienkovaní, ja len dúfam, že toto neni nejaký predvoj na nejaký návrh na vrátenie zákona na dopracovanie na vláde, a budem veľmi rád, keď budeme konštruktívne diskutovať v druhom, druhom čítaní o návrhu týchto, tejto série zákonov a spolu ho, ako sa ľudovo hovorí, vyštrngáme, ten zákon, do dokonalosti.
Čiže veľmi pekne ďakujem za váš vecný príspevok.

Pán spravodajca Lukáč s faktickou poznámkou.

Ďakujem, ďakujem, pani kolegyňa za vystúpenie. Dve veci. Jedna, čo sa týka prepojenia Envirofondu a línie územného plánovania, nemyslím si, že starostovia alebo poslanci obecných zastupiteľstiev sú nejakí korupční, a už vôbec by som to nebral, že plošne, lebo poznám mnohých aj starostov, aj poslancov, a sú to slušní ľudia.
A druhá vec, čo sa týka vlastníkov pozemkov a prihliadania ich... Áno, v ústave máme napísané jasne, súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, vo verejnom záujme to vieme nejakým spôsobom obmedziť, na druhej strane tiež to musí byť v rozumnej miere a tak, aby vlastne majiteľ pozemku nebol ukrátený. A tiež by som trošku asi volil slová, či špekulatívne nadobudnutie alebo nejaké, mnohí pozemky podedia, získajú ich dedením alebo v rámci reštitúcií - a nie každá reštitúcia musí byť špekulatívna. Tu by som asi bol taký opatrnejší, ale inak musím povedať, že oceňujem vecné vystúpenie, ktoré skutočne bolo k tejto téme, k tomu, čo prejednávame, lebo niektorí kolegovia, áno, to poňali plošne a vlastne jedným vystúpením obsiahli všetky tri navrhované novely.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zita Pleštinská s faktickou.