55. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcem len oznámiť termín hlasovania - piatok 11. 2. o 11.00 hod.

Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o výstavbe.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 831, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č 866.
Opäť poprosím pána podpredsedu vlády Holého, aby vládny návrh zákona uviedol v snemovni, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na prerokovanie vládny návrh zákona o výstavbe. Predložený vládny návrh zákona o výstavbe nadväzuje na právnu úpravu týkajúcu sa územného plánovania a kompetenčného zákona, ktorým sa zriaďuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania. Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb metodicky usmerňovať novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov obcí prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou.
Návrh zákona upravuje aj pôsobnosť špecializovaných stavebných úradov, t. j. ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, Úradu jadrového dozoru, banských úradov, ministerstva životného prostredia a po novom aj pamiatkových úradov. Navrhovanou právnou úpravou sa proces povoľovania stavieb výrazne zjednoduší. Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov, na druhej strane však aj elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území.
Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Do konania o stavebnom zámere zlučujeme dnešné konanie o územnom rozhodnutí a dnešné konanie o stavebnom povolení, teda nastavujeme jeden povoľovací proces, a tak, ako je to obvykle v zahraničí. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, ako aj vlastníkmi susedných pozemkov a susedných stavieb. O všetkých rozporoch bude v konaní o stavebnom zámere rozhodovať v konečnom dôsledku stavebný úrad a podmienky budú určené v rozhodnutí, voči ktorému bude prípustné odvolanie.
V procesnom postupe v štádiu schvaľovania stavebného zámeru dôjde k integrácii procesov s orgánmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru a jeho vplyvu na životné prostredie. Na rozhodnutie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby ako podrobnejšie rozpracovanie projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Povolená a zrealizovaná stavba bude podliehať kolaudácii. Návrh zákona umožní stavebnému úradu na návrh stavebníka pred vydaním kolaudačného osvedčenia povoliť skúšobnú prevádzku stavby alebo predčasné užívanie stavby. Drobné stavby bude možné ohlásiť. Ohlásenie sa vykoná vyplnením elektronického formulára po splnení podmienok vyžadovaných zákonom. Pôjde o zjednodušený postup povolenia stavby, ktorý sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby a drobné stavebné práce.
Ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť prevádzky alebo nebude zodpovedať základným požiadavkám na stavby, bude môcť stavebný úrad vykonať opatrenia vo verejnom záujme nariadením neodkladných prác na stavbe alebo nariadením odstrániť stavbu. V súvislosti s nariadením odstrániť stavbu sa navrhuje, aby ten, komu bola uložená povinnosť odstrániť stavbu, a stavbu neodstráni a s odstránením takejto stavby vzniknú úradu náklady, vzniklo záložné právo k pozemku alebo inej nehnuteľnosti tejto osoby, a to vo výške nákladov spojenej s odstránením stavby. Ak nedôjde k úhrade nákladov, stavebný úrad dá návrh na zápis takto vzniknutého práva, záložného práva do katastra nehnuteľností. Bez uspokojenia práva úradu so zálohu nebude možné záloh previesť na inú osobu.
Ak bola stavba zhotovená bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, alebo stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia podľa dnes platného zákona, stavebný úrad bude môcť na žiadosť vlastníka stavby osvedčiť spôsobilosť stavby na prevádzku. Vlastník stavby však bude musieť preukázať, že stavba svojím stavebno-technickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby, je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na akú stavbu je, vypracovanú dokumentáciu skutkového stavu existujúcej stavby a preukáže ostatné skutočnosti, ktorých preukázanie vyžaduje zákon. Nepovolené stavebné práce nebude možné podľa návrhu zákona dodačne... dodatočne povoľovať.
V rámci vykonateľnosti ustanovení novej právnej úpravy sa ráta s posilnením postavenia stavebného inšpektora. Navrhuje sa, aby sa mohol súčasne platný stavebný zákon používať na prechodné obdobie do konca roku 2024, pre stavby jadrových zariadení do konca roku 2025. Po uplynutí tejto lehoty sa neukončené spisy prevedú na nové stavebné úrady. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Návrhom zákona sa zavádza tiež opatrenie, podľa ktorého, ak bude stavebníkom orgán verejnej moci a bude financovať stavbu z verejných prostriedkov, bude povinný zabezpečiť, aby súčasťou novej stavby určenej na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách bolo umiestnenie umeleckého diela. Takéto umelecké dielo bude stavebník povinný obstarať v súťaži a umiestniť na verejnom priestranstve alebo na verejne prístupnom mieste. Každá dokumentácia stavby, t. j. projektová, realizačná a čiastočne aj prevádzková bude musieť byť zaznamenaná v informačnom systéme. Pôjde o dokumenty v elektronickej podobe, ktoré budú mať textovú a grafickú časť. Všetky procesné postupy sa budú uskutočňovať prostredníctvom informačného systému. Elektronický spis bude musieť obsahovať všetky dokumenty v elektronickej podobe, t. j. podania, rozhodnutia, osvedčenia, overenia, kolaudáciu a pri výkone kontroly zápisnice záznamy o vykonaní kontroly a podobne.
Konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie o stavebnom zámere, odvolacie konanie voči rozhodnutiu a všetky nariaďovacie konania stavebného úradu, budú procesne v režime správneho konania. Všetkým účastníkom konania sa poskytuje rovnaké procesné postavenie, a teda priznávajú rovnaké procesné práva.
Verím, že sa nám spoločne podarí prijať po takmer 50 rokoch platnosti a účinnosti súčasne platného stavebného zákona takú právnu úpravu, ktorá bude pri povoľovaní stavieb moderná, prístupná a vyvážená z hľadiska práv a povinností. Na dosiahnutie tohto účelu preto vítam každý návrh na vylepšenie, na úpravu návrhu zákona a odbornú diskusiu k nemu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorým je opäť pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jozef Lukáč, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 (ruch v sále a zaznievanie gongu) o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: Richard Raši, Jaromír Šíbl, Ondrej Dostál, Ján Ferenčák a Miloš Svrček.
Udeľujem slovo prvému písomne prihlásenému, Richardovi Rašimu.
Nech sa páči.

Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctený pán podpredseda vlády, dámy a páni, všetci sa určite zhodneme, že súčasný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, už dávno nespĺňa požiadavky moderného stavebného zákona a musí byť zmodernizovaný a prispôsobený dnešným požiadavkám, a preto by som aj vo svojom vystúpení začal aj pozitívami, ktoré tento zákon obsahuje, a zároveň spomeniem aj to ale, teda to, čo si myslím a som presvedčený, aj preto, že som takmer osem rokov bol primátorom Košíc, čo by sme v tom zákone mali ešte upraviť.
Takže úprimne musím povedať, že aj v tomto zákone je... a je to jeden z mála koaličných zákonov, ktorý môže v jednej oblasti posunúť Slovensko vpred, samozrejme, keď odstránime to, čo pretrváva možno ako najväčší rozpor zo strany samospráv.
Pozitíva sú určite v zjednodušení procesu povoľovania stavieb, v odstránení dvojstupňového povoľovania stavieb zo súčasného územného rozhodnutia a stavebného povolenia na navrhované rozhodnutie o stavebnom zámere. Prínosom je určite aj elektronizácia a digitalizácia celého povoľovacieho procesu vrátane zabezpečenia vyjadrení dotknutých orgánov a účastníkov konania. Prínosom bude stanovenie lehôt na vyjadrenie dotknutých orgánov a inštitúcií, teda účastníkov prerokovania a pripomienkového konania k stavebnému zámeru. A pozitívnom je aj sprísnenie postupu stavebných úradov v prípade realizácie stavieb bez povolenia, bez právoplatného povolenia a v prípade nedodržania predpísaných postupov pre povolenie stavby počas realizácie stavby a pred kolaudáciou.
Samozrejme, je to všetko to, čo bežný človek, stavebník, či menší, alebo väčší, vníma pozitívne, lebo sú to tie základné zádrhele, ktoré, v súčasnosti pri akomkoľvek konaní sa s nimi stretávame bez ohľadu na to, či robíme menšiu stavbu, alebo je to stavba, ktorá je väčšieho rozsahu, a robia ju teda tak hrozne pomenúvaní včera pánom poslancom Šíblom - developeri. Nie všetci developeri sú kliatbou tohto štátu, chcem upozorniť.
Musíme ale doriešiť aj to, aby sme našli nejaký súlad s tými, ktorí nás reprezentujú. Myslím teraz najmä Združenie miest a obcí Slovenska, pretože toto združenie má svojich členov, 2 784 samospráv. Aj je tam aj veľká väčšina miest, no a ony stále trvajú na presvedčení, že táto právna úprava by výrazne poškodila slovenské mestá a obce a mohla by negatívnym spôsobom ovplyvniť ich vzhľad. Nechcem ich vyjadrenia komentovať, ale by som chcel požiadať predkladateľa, teda alebo resp. navrhovateľa, keby tento zákon bol posunutý do druhého kola, aby sa snažil s týmito pripomienkami vysporiadať práve kvôli tomu, že zákon, ktorý sa dotýka naozaj každého z nás, obyvateľa, starostu, ale aj ľudí, ktorí riadia tento štát, by mal byť prijatý, ak sa dá, v čo najväčšom konsenze a z hľadiska miest a obcí by stále mala byť možnosť, aby, aby vedeli, keď to má ratio a nie je to len o emócii, vložiť nohu do dverí, aby sa v danom území, mnohé z území, najmä malé mestá alebo malé obce nemajú územné plány ani ich nevedia zrealizovať v dostatočne rýchlom čase.
Mesto Košice má takisto územný plán starý 40 rokov. Pustili sme sa do zmeny územného plánu. Je to proces na tri, päť, možno sedem rokov. Je problém nájsť urbanistov, ktorí, tých starých urbanistov, ktorí ešte vedia, ako sa územné plánovanie robí, pretože doba prináša zmeny aj v tejto oblasti. Už len koniec ku Košiciam, bohužiaľ, nové vedenie mesta tento územný plán stoplo.
Čiže toto sa môže stať hocikde inde, a preto je dôležité, aby sme na to mysleli a snažili sa teda dať aj časopriestor, tam, kde sa dá, pritlačiť, mať dostatok financií, ale hlavne myslieť na naše mestá a obce a na ich vôľu v tomto zákone byť partnermi a nie štatistami v niektorých situáciách.
Druhá vec, ktorá možno nie je podstatná, je to len návrh pre pána podpredsedu vlády, aby sme teda nemenili ministerstvo dopravy a výstavby na ministerstvo dopravy. Je to možno detail, ale tiež môže ušetriť nejaké zdroje. Som toho názoru, že táto právna úprava je nevhodná, pretože vlastne vypadáva iba jedno písmeno - j), stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov vypadáva z kompetencií ministerstva dopravy, ale ostáva tam stavebná výroba, stavebné výrobky, tvorba a uskutočňovanie bytovej politiky, poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu, tvorba a uskutočnenie politiky mestského rozvoja. Čiže pokiaľ tieto kompetencie ostávajú v oblasti ministerstva dopravy, tak asi by to malo byť aj ministerstvo dopravy, aj, aj výstavby, nehovoriac o tom, že aj zmena názvu úradu, všetkých pečiatok, tabuliek, vizitiek, propagačného materiálu je zbytočne vyhodených pár stotisíc eur, čiže to je len na zamyslenie, aby sa ministerstvo dopravy a výstavby teda ponechali v názve.
Ďalšia pripomienka sa týka informačného systému územného plánovania výstavby. Tento bod je od začiatku plánovaný ako integrálna súčasť procesov územného plánovania a stavebného konania. Samozrejme, bez podpory informačného systému nie je možné tieto procesy realizovať. V zákone je všeobecný popis bez konkrétnych predstavení jednotlivých krokov a vzorov, čiže o celkovej informovanosti jednotlivých úradov, ktoré už teraz musia mať vstupné informácie, o tých procesoch ani nehovorím, no, a preto aj tu je to mimoriadne dôležitá oblasť, na druhej strane z praktického fungovania je to aj mimoriadne komplikovaná oblasť, ktorá takisto nepôjde zo dňa na deň. Vieme, ako stavebné úrady v papierovej forme fungujú. Je to vec technického vybavenia, hardvéru, softvéru, je to vec aj personálneho vybavenia, ľudí, ktorí s tým pracujú. Čiže je to niečo, čo všetkému výrazne pomôže. Na druhej strane je to zároveň vec, ktorá si bude vyžadovať obrovské zdroje, úsilie a asi aj čas. Čiže toto by malo byť niečo, na čo by sme sa mali sústrediť a čo by malo byť aj veľmi intenzívne podporené aj, aj finančne. Príprava špecializovaného softvéru.
Samozrejme, otázka, čo pretrváva, je Urbion, teda správca. Bolo deklarované, že teda mal by byť správcom štát. Tak to je dôležité aj z môjho pohľadu, aby aj odznelo, že tým štátom, že ten štát tým správcom aj ostane a nebude tá možnosť, aby sa to zo štátu dostalo na inú, na nejaký, na nejakú právnickú tú osobu, to je, to je dôležité pre kľud, pre to, lebo ten štát si požíva stále nejakú dôveru v takýchto administratívnych činnostiach.
No a čo vidíme za problém, až sa to teda nezmenilo alebo nezmení, sú poplatky za povolenie stavby. Je to dobré, lebo problém, problém, čo je vnímaný najmä zo strán samospráv, je zvyšovanie poplatkov za územné rozhodnutie, stavebné povolenie či pre rodinné domy, alebo bytové domy, alebo pre iné, iné oblasti, kde o navrho... bola, hovorilo sa o navrhovanej sume 1,25 %. Tu len chcem upozorniť, že keby sa to, keby sa to nezmenilo, Maďarsko má na úrovni zhruba 0,12 % z realizácie stavby, Poľsko 0,045, čiže treba myslieť na to aj v súčasnej dobe napätej cenovej politiky pri predaji bytov kvôli nedostatku, aby sa to ešte neprevalilo do tej poslednej, do tej poslednej sumy.
No a chcem sa ešte veľmi krátko vrátiť k tým, teda ktorí sa ozývajú najviac, teda mestá a obce. Neviem, či ešte v tejto miere, ale verím, že stále je možnosť nájsť konsenzus, lebo pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa z rozhodnutia štátu stali mestá a obce stavebnými úradmi, teda robia prenesený výkon štátnej správy a bolo to zdôvodňované práve tým, že tieto subjekty sú najbližšie k aktivitám občanov, sú najbližšie v regióne v danom území a trvalo niekoľko rokov, kým sa naozaj vybudovali na plne funkčné stavebné úrady vrátane všetkého, čo majú mať, aj personálneho stavu, a v súčasnosti sú naozaj plne funkčné, preto je aj pochopiteľné, že mestá a obce sa bránia, keď im táto kompetencia je odoberaná, je centralizovaná, ale na druhej strane som presvedčený, že aj mestá, aj obce sú ochotné hľadať kompromis a riešenie, ktoré bude v prospech obyvateľov, ale nechcú byť v tomto celom procese vynechané.
Čiže keď sa vyrieši ten hlavný argument v tomto stavebnom zákone, postavenie miest a obcí, keď sa zachová racionálna miera možnosti vstúpiť do tohto konania, alebo ho aj zastaviť pri nespochybniteľných dôvodoch, tak myslím si, že tento zákon by po vyriešení tohto základného problému mohol priniesť aj pozitíva pre všetkých nás.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Pani poslankyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem, pán kolega Raši, za vecný prístup k návrhu o stavebnom zákone. Už niekoľkokrát som tu spomenula útvar hlavného architekta, kde som pracovala od roku 1985. Vtedy bol môj nadriadený orgán Útvar hlavného architekta v Košiciach, ktorý viedol váš otec Ing. arch. Ján Raši. Toto obdobie pokladám za najlepšiu prax v mojej praxi na stavebnom úrade. Obdobie špecializovanej štátnej správy pokladám za obdobie, z ktorého by sme mali taktiež čerpať skúsenosti.
K samotnému návrhu zákona budeme mať ešte pozmeňovacie návrhy, ktorými by sme chceli zabezpečiť vykonateľnosť zákona, a, samozrejme, budeme hľadať konsenzus so ZMOS-om aj Úniou miest, aby sme zakomponovali ich pripomienky, ktoré budú relevantné v tomto zákone.
Ďakujem.

O slovo požiadal pán navrhovateľ podpredseda vlády Holý, nech sa páči.