55. schôdza

Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za naozaj konštruktívny, konštruktívne zhodnotenie. Dotkli ste sa z môjho pohľadu troch ako keby tematických oblastí. Primárne tam rezonovala otázka ZMOS-u a dohody so ZMOS-om.
A ja som na mnohých fórach deklaroval, že som pripravený a otvorený akejkoľvek diskusii so ZMOS-om, a nielen so ZMOS-om. Ja som naozaj v príprave tohto zákona absolvoval stovky stretnutí, stovky. A nechal som zopakovať dvakrát medzirezortné pripomienkové konanie aj z toho dôvodu, aby všetci tí, ktorí majú o tú tému záujem, po prvom pripomienkovom konaní sa mohli naozaj oboznámiť dostatočne s tými vecami, ktoré tam boli zapracované. Zhruba tri mesiace trvalo, trvali rozporové konania po druhom MPK a trvali kvôli tomu, že naozaj každý, každý, a zdôrazňujem, každý, kto dostal alebo kto požiadal o stretnutie, tak dostal možnosť sa s mojím tímom stretnúť. Vypočuli sme každú jednu pripomienku. Nevyhýbal som sa ani kritikom, ani... ani nikomu, ani ľudí, ktorí ako najprv mali, mali teda chuť akoby nám len nadávať, napriek tomu som ich vždy prijal a dostali, každý z nich dostal toľko času, o koľko bolo treba a koľko si vyžiadal. Čiže aj s ľuďmi, ktorí, ktorí neprichádzali zrovna akoby s konštruktívnymi pripomienkami, sme strávili hodiny a hodiny a hodiny času.
A rovnako sme, rovnako sme pristupovali aj k ZMOS-u. V prípade ZMOS-u treba povedať, že zo začiatku ten prístup nebol konštruktívny, hej, napriek mojim výzvam, mnohým mojim výzvam. A ten prístup začal byť konštruktívny niekedy v priebehu leta. A je treba povedať, že aj mnohé pripomienky ZMOS-u, konkrétne aj pána Chrena, ktorý viedol za ZMOS tieto rokovania, alebo pána, pána predsedu Trégera boli akceptované. Ja som tu včera spomínal napríklad správnu dohodu, hej, čo je, čo je podľa mňa skvelý inštitút, ktorý oni vymysleli, a ja som ho rád akceptoval, lebo to bol naozaj dobrý a konštruktívny nápad, ako, ako riešiť vyvolané investície. A takto by som mohol pokračovať.
Čiže ZMOS má u mňa dvere otvorené a ja som pripravený na konštruktívnu diskusiu. To, že sa im odoberá ten, ten prenesený výkon štátnej správy, nie je preto, že si to Holý vymyslel, hej? To, že sa im odoberá ten výkon, prenesený výkon štátnej správy, je výsledkom tej, toho 20-ročného experimentu, ktorý, ako tu povedala pani poslankyňa Zemanová, a to je prevládajúci názor v spoločnosti, jednoducho tie samosprávy nezvládli tak, ako, ako spoločnosť očakávala. A dnes je to prevládajúci názor v oblasti zamestnávateľských zväzov, v oblasti odborových združení. Na tripartite to bolo absolútne jednoznačné. Treba si len uvedomiť, že my sme cez tripartitu prešli siedmimi hlasmi z ôsmich bez akýchkoľvek pripomienok a výhrad, pretože1,5 mil. alebo zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú 1,5 mil. ľudí, a odborárske združenia bez pripomienok posunuli ten zákon ďalej. A tak by som mohol pokračovať ďalej. Ten, ten, tá podpora vlastne odobratia alebo tá, tá iniciatíva odobratia tejto kompetencie, ešte raz, nie je z mojej ako keby, to, to nie je môj rozmar. Hej? To je to, že na takýto krok je obrovská spoločenská objednávka.
Na druhej strane ja rozumiem výhradám ZMOS-u, a nielen ZMOS-u, ale, ale v tomto prípade aj Únie miest, ktoré zo začiatku ako kompenzáciu požadovali, alebo od začiatku požadovali posilnenie, posilnenie úlohy záväzných stanovísk o súlade toho daného stavebného zámeru s územným plánom. Tejto požiadavke som vyšiel v ústrety a dnes, tak ako ste to požadovali vlastne, alebo ako ste to naznačili, podľa novej legislatívy sú tie záväzné stanoviská posilnené takým spôsobom, že de facto predstavujú, predstavujú právo veta na konkrétnu stavbu, pokiaľ tá stavba nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou alebo je v rozpore s technickými normami.
Samozrejme, tak ako je to napísané, to zabraňuje svojvôli, ale tu treba povedať, že to bolo zámerom. Svojvôľa v stavebnom konaní nemá čo hľadať, a takže ja som, samozrejme, pripravený aj na ďalšiu debatu. Ja som to aj deklaroval do... Jožkovi Lukáčovi, že, že ja, samozrejme, sa rád s nimi stretnem, a, ale tá debata musí byť ad jedna konštruktívna, tak ako je z mojej strany, a na druhú stranu tá diskusia alebo to, tie návrhy, s ktorými prichádzajú, musia byť akceptovateľné aj pre ostatných účastníkov toho procesu. Treba si uvedomiť, že ten zákon sa nepíše pre samosprávu, ten zákon sa píše, píše pre celú spoločnosť, takže, takže ešte raz, z mojej strany otvorenosť k takémuto prístupu.
Ja som rovnaký prístup akt... uplatňoval voči Únii miest. S Úniou miest sme sa pred koľko, dvoma týždňami dohodli a Únia miest súhlasí vlastne s návrhom aj so zákonom, tak ako je teraz navrhovaný. Majú tam nejaké malé detaily ohľadom lehôt, ktoré sa teraz ešte doriešujú. Ale to sú už, že technikality, ktoré vybavíme v druhom čítaní, takže, takže ak, ak ZMOS má chuť zmeniť svoj prístup na konštruktívny, tak ako ho zmenila Únia miest, tak u mňa majú, u mňa majú dvere otvorené a budem rád, keď im to budete tlmočiť.
Čo sa týka prechodných období, prechodné obdobia tam, samozrejme, dneska sú zakomponované, je tam sedemročné prechodné obdobie, čo sa týka územného plánovania. Dovtedy vydávajú obce a mestá záväzné stanoviská, ako keby aj mali územné plány spravené, čiže v princípe sa im akoby nič, nič dramatické nemení do toho obdobia.
Vy ste spomenuli jednu dôležitú vec a to sú financie a hlavne pri tých menších obciach, lebo veľké mestá si to vedia vyriešiť. Tu treba povedať, že toto sme ako keby rozpoznali aj my, že, že tento problém tam je. Aj vďaka tomu sme zvýšili objem prostriedkov alebo plánujeme zvýšiť, a tak je to aj v doložke vyznačené, ten objem prostriedkov 6- až 7-násobne oproti súčasnému stavu presne z tohto dôvodu, aby nikto nemohol povedať že, že tých 10- alebo 15-, alebo 20-tisíc euro, ktoré stojí tá úzmenoplánovacia dokumentácia, v prípade tých menších obcí predstavuje bariéru, ktorá im znemožňuje, znemožňuje vlastne si tú úzmenoplánovaciu dokumentáciu obstarať.
Tu by som rád pripomenul, že to treba vnímať aj v kontexte už prijatej a, a skoro účinnej od 1. apríla úpravy zákona o verejnom obstarávaní, kde tie obce mali, mali problém spraviť verejné obstarávanie, alebo to nevedeli, nemali na to ľudí, kapacity a často tam dochádzalo k problémom. Tým, že sa, že sa zľahka zvýšili limity, tak v zásade územnoplánovacia dokumentácia v drvivej väčšine prípadov je zákazka s nízkou hodnotou, tým pádom sa dá naozaj veľmi jednoducho bez akýchkoľvek administratívnych komplikácii obstarať, čiže dáme na to prostriedky, zabezpečíme na to, zabezpečíme na to kompletnú metodiku. Budeme, budeme veľmi ústretoví. Obstarávanie je vybavené, takže jediné, čo potrebujeme zo strany samosprávy, je, je chuť a vôľa. A so zvyškom, so zvyškom, si trúfam povedať, že vieme, alebo trúfam si konštatovať, že vieme pomôcť.
Čo sa týka ministerstva dopravy, ono to je trošku zložitejšie (povedané so smiechom), ako to na prvý pohľad vyzerá, a ja som bol viackrát akoby aj v procese prípravy konfrontovaný s podobnými pripomienkami. A keď si ale všimnete, tak, tak ten, ten nový úrad, ja ho volám, že centrálny stavebný úrad, tak pracovne, je vlastne špecializovanou štátnou správou, ktorá ide, ide mimo ESA, čiže je to ostatný ústredný orgán štátnej správy. Ono to bude síce nasledujúci bod, ale keď ste sa toho dotkli, tak to vysvetlím.
Je to ostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a, a, a s detašovanými pracoviskami. Alebo s krajskými mestami a potom ďalej detašovanými pracoviskami. Je to dôležité z toho dôvodu, aby tam bola jednotná aplikácia, aby tam bol jednotný rozhodovací proces, jednotná ako keby judikatúra a aj školenia a všetky tie veci s implementáciou, ktoré ste, ktoré ste spomínali, presne na toto nadväzujú, pretože my keď sme si ten proces v procese prijímania alebo tvorby tej štruktúry pozerali, tak najväčšou bariérou práve pri dostaní toho, toho aj softvéru, ale nielen softvéru, aj školenie a podobne medzi tých ľudí, bolo práve to veľké množstvo kontaktných bodov, ktoré navyše nie sú jednotné, a pri zavádzaní softvéru je, samozrejme, niečo úplne iné, keď robíte, však boli ste aj, aj zodpovední za informatiku, takže viete, že, že pri zavádzaní takto zložitého alebo takéhoto softvéru je, samozrejme, niečo iné urobiť jedno riešenie, ktoré, na ktoré sa potom zdieľane pripájajú tie, tie, dokopy tie regionálne pracoviská, a je to, je to jednoduchšie a rýchlejšie, ako keď to máte doniesť na 4-tisíc stolov a 4-tisíc úradníkom vysvetliť, ako sa to ovláda a kde majú ten počítač a ako to celé funguje.
Čiže, samozrejme, tá centralizácia prináša výrazne vyššiu efektivitu tohto celého a zjednotenie toho procesu. Ako optimálne riešenie to bolo navrhnuté po debate s viacerými rezortami, lebo tam, samozrejme, nedochádza k delimitácii iba z ministerstva dopravy. Ministerstvo dopravy akoby ten menší, menší brat v tomto, primárnym akoby zdrojom je, je ministerstvo vnútra, pod ktorým sú okresné úrady v sídle kraja, no a potom, potom, samozrejme, ostatné, ostatné organizácie, ktoré dneska fungujú v rámci samosprávy,
takže je to výsledkom tiež nejakého kompromisu, ktorý pri všetkých tých projekciách vyšiel ako naj-, by som povedal, najefektívnejší aj akoby nákladovo, nákladovo najschopnejší.
Ale ďakujem za tú pripomienku, aby aspoň sme to mohli vysvetliť.

Na vaše vystúpenie - tri faktické poznámky, ako prvý pán spravodajca Jozef Lukáč.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja len krátko zareagujem na ZMOS. Minulý týždeň sme spolu s kolegami prijali delegáciu ZMOS-u v mene predsedu Národnej rady na pôde parlamentu - a vzniesli 26 požiadaviek. Niektoré z nich už sú zapracované v tomto návrhu. Intenzívne rokujeme s pánom Holým o tom, aby aj ďalšie boli zohľadnené, a verím, že spoločnými silami nájdeme kompromis, aby bol, bol, aby to bolo win-win. Nikto nebude úplne spokojný, ale aby to bolo minimálne win-win medzi ZMOS-om a ministerstvom, resp. zákonom.
Ďakujem.

Laurenčík Milan, podpredseda NR SR
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Blcháč, nech sa páči.

Áno. Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Ja by som chcel možno tak odporučiť, že by sme do budúcnosti pri komunikácii sa vyhli nejakému zovšeobecňovaniu, lebo tu sa to často stáva. Viete, a keď sme tu mali reformu zdravotníctva a nemocníc, tak na základe, na príklade nejakého jedného pracoviska sa generalizuje celé Slovensko.
Teraz sa povie, že samosprávy nezvládli 20-ročný experiment, to znamená, že 20 rokov doteraz samosprávy vykonávali tento prenesený výkon štátnej správy. Ja nepochybujem o tom, že niektoré samosprávy alebo niektorá samospráva má problém v niektorých prí... prí... prípadoch, ale ja si myslím, že napriek tomu, že sme finančne poddimenzovaní, že aj z našich zdrojov musíme doplácať náklady na výkon tejto kompetencie, preneseného výkonu štátnej správy, v princípe minimálne 80 % samospráv túto úlohu plní dobre, resp. uspokojivo a stavia sa, stavajú sa rodinné domy, stavajú sa firmy. Tomu sa tešíme, že vždy, keď sa niečo nové postaví, my máme nové dane, a to je dôležité pre nás nakoniec, takže má to takéto prepojenie, a preto aj teda, či je teda obrovská spoločenská objednávka na práve tento krok, možnože áno, možnože nie, nevyznám sa v tej makroekonomike, ale budeme sa tešiť, ak ten nový systém tohoto, tejto kompetencie, teda stavebného konania bude efektívnejší, ale doterajší netreba úplne zavrhovať, pretože sme sa narobili naozaj veľmi, veľmi, veľmi veľa.
Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Miloš Svrček.
Nech sa páči.

Áno, ďakujem za slovo. Ja chcem aj vyzdvihnúť, pán podpredseda vlády, tie vety alebo ustanovenia, ktoré si hovoril o digatilizácii. My v súčasnosti v tých konaniach so stavebnými úradmi máme dosť veľké problémy a funguje digitálne len doručovanie prostredníctvom elektronickej schránky, napriek tomu vzhľadom na stále pretrvávajúci nezáujem obyvateľstva fyzických osôb o aktiváciu elektronických schránok prebieha veľká časť doručovania v konaniach stále poštou. A k tomu v podstate (povedané so smiechom) aj v tom 21. storočí, keď stále také... takto stavebné konanie prebieha, tak lehoty v konaniach sa predlžujú a opakované pokusy o doručovanie, dlhé úložné lehoty, čas na vrátenie doručenky a podobne sú fakt problémy, ktoré nám spôsobujú na stavebnom konaní.
Zároveň obsah toho správneho spisu nie je synchronizovaný s tou elektronickou schránkou úradu a doklady z elektronickej schránky o odoslaní a doručovaní nie sú dokladané do spisu a podobne. Čiže ten okr... ten... Okrem doručovania nie je spis digitalizovaný a to, si myslím, že v dnešnej dobe je absolútny problém. A tu som rád, že v podstate aj tou predloženou legislatívou, ktorú si dal do Národnej rady, je určite základ aj vytvoriť ten jednotný informačný systém, ktorý bude obsahovať všetky dátové podklady, ktoré vstupujú do procesu prípravy a projektovania stavieb, ktoré má štát a zodpovedné inštitúcie k dispozícii.
Čiže v systéme je potrebné rozlíšiť údaje v závislosti od stupňa ich hodnovernosti a vylúčiť zodpovednosť jednotlivých subjektov v stavebných procesoch pri dátach, ktoré nie sú hodnoverné z dôvodov, ktoré príslušné subjekty nespôsobili, čiže legislatívne je podľa mňa prvoradé zaviesť povinnosť vedenia elektronického spisu konania s oprávneným účastníkom, doň nahliadať a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán podpredseda vlády.
Pán podpredseda, z miesta môžete reagovať, nech sa páči.

Pán poslanec Blcháč, ja sa ospravedlňujem, ak som sa vyjadril akoby trošku, trošku ofenzívne, alebo teda nie celkom presne. Ja som nepovedal, že to je vina samosprávy, a ani si to nemyslím. Ja by som sa, pravdupovediac, čudoval, keby ste to zvládli takým spôsobom, aby, aby to úplne fungovalo, pretože ten zákon a tie procesy sú tak komplikované, ja celý ten zákon keď som začal písať, alebo predtým, ako som začal písať aj s mojím tímom, tak som si nechal niekoľko mesiacov, sme robili procesnú mapu.
Výsledkom tej, tej procesnej mapy, ja to často používam v médiách, je 83 procesov dnes, ktoré sú vzájomne akoby neprepojené, často protichodné. Ako tam, tam pravá ruka nevie, čo robí ľavá, ale nie ľudsky, procesne. Tie zákony sú blbo napísané. Hej?
Čiže to, že v tom majú potom tí úradníci na stavebných úradoch kebyže protichodné úlohy, oni im to ukladajú protichodné zákony, ktoré nie sú zintegrované, nie sú domyslené, nie sú dotiahnuté, a čiže ja by som si nedovolil akoby obviňovať samosprávy z toho, že vytvorili nejaký chaos. To nie je pravda. Oni sa len snažia robiť to, čo, čo im teda zákon prikladá, len, len na nešťastie teda ten zákon je blbý, hej.
Aj v toho, alebo aj, aj v dôsledku toho, alebo výsledkom tej, tej, toho prerobenia tej procesnej mapy je zredukcia, významná redukcia tých procesov. My sme ich, z 83 alebo 84 procesov sme ich stiahli na 13. Hej? Čo je, keď si zoberiete, to je, že dajme 6,5-krát vlastne sme zredukovali počet procesov a zoradili sme ich logicky, tak aby vlastne tam nedochádzalo ku kolíziám. To, čo sa dalo zintegrovať, sme zintegrovali, to, čo sa dalo vynechať, lebo tam boli, niektoré konania sa opakovali dva-, tri-, štyrikrát, aby zbytočne na rôznych úrovniach... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ak chcete ďalej pokračovať, tak musíte ísť potom do rozpravy znovu. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak však budete mať ešte aj záverečné slovo, jasné.
Ďalším rečníkom prihláseným v rozprave je pán poslanec Jaromír Šíbl. Pripraví sa pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ak by som chcel pripraviť zákon, ktorého cieľom je uľahčiť život a výstavbu investorom a developerom, výsledok by nebol veľmi odlišný od toho, čo máme dnes pred sebou. A takýto výsledok zákonite nemôže byť dobrý pre radového občana. Na takúto zásadnú zmenu legislatívy s dopadom na všetkých občanov štátu, s dopadom na prípravu všetkých významných stavieb štátu nám chýba dostatočná analýza, ktorá by pomenovala tie skutočné príčiny dlhého trvania povoľovacích procesov. Hádzať pri tom všetku zodpovednosť na starostov a samosprávy nepovažujem jednoducho za férové a ani to nie je pravda.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že častokrát v prípade štátnych stavieb dĺžka procesu je v mnohých prípadoch spôsobená nečinnosťou stavebníka, ktorý tú stavbu pripravuje podľa možností svojho rozpočtu. V iných prípadoch to zdržanie zase môže spočívať v extrémnom preťažení úradov, ktoré nemajú, ako vieme, dostatočné personálne obsadenie. A takto predkladaný zákon by tak skutočné príšiny... príčiny nevyriešil, ale vlastne len nahrubo zaplátal fiktívnym súhlasom v prospech investora. Ten princíp, že ak sa úradník nevyjadrí, znamená, že so všetkým súhlasí, je veľmi nebezpečný v tomto zákone.
K zákonu bolo doručených niekoľko tisíc pripomienok. Väčšina z tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná. Ako nám viaceré rezorty hlásia, nedošlo ani k zapracovaniu v mnohých prípadoch absolútne kľúčových požiadaviek.
S návrhom zákona podľa informácií, ktoré mám, nesúhlasí dokonca ani ministerstvo dopravy, ktoré však toto nejako hlasno neprezentuje. Zákon má dopad minimálne na 47 súvisiacich predpisov. Pán podpredseda vlády nám sľubuje, že do pol roka príde k úprave všetkých týchto zákonov. Už dnes však vieme, že rezorty, v ktorých gescii tieto zákony sú, zásadne s týmito navrhovanými úpravami nesúhlasia, a jasne sa vyjadrujú, že mnohé tieto úpravy by znamenali rozpor so smernicami Európskej únie, a teda prakticky istú žalobu a následné sankcie zo strany Európskej komisie. Navyše ťažko môžme s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon a tým vlastne prejudikovať naše ďalšie hlasovanie o 47 zákonoch najmenej, keď vlastne ani nevieme teraz, o aké úpravy týchto zákonov sa jedná. Je pre mňa neakceptovateľné, aby ktokoľvek od nás poslancov žiadal vystavenie takéhoto bianco šeku.
Takže namiesto vyváženého zákona, ktorý by skutočne riešil zbytočné prieťahy v konaní, máme dnes na stole zákon, ktorý do značnej miery potláča kompetencie samospráv pri územnom plánovaní, potláča práva verejnosti zapojiť sa do konania a na prvé miesto kladie záujmy developerov.
Niekto by sa mohol aspoň potešiť, že konečne dôjde k urýchleniu stavebných konaní a nejakí občianski aktivisti už nebudú brzdiť potrebnú výstavbu. V skutočnosti sa to však bude týkať každého z nás. Starosta už nebude mať posledné slovo pri vyjadrení, či je stavba v súlade s územným plánom, a vy ako radový občan možno nebudete mať ani možnosť sa k stavbe vyjadriť, možno už len z toho dôvodu, že si nevšimnete elektronicky doručené oznámenie, ktoré sa navrhuje ako jediný spôsob doručovania.
Tieto obidva zákony a najmä tento, ktorý dnes prerokúvame, patria k najdôležitejším pre každodenné fungovanie ľudí, pre vnímanie kvality života a zachovanie pocitu spravodlivosti, preto nie je akceptovateľné pre mňa prijať zákon, kde bolo nevyriešených zatiaľ toľko závažných rozporov a ktorý zavádza nové inštitúty výlučne v prospech investorov. Tých ustanovení zákona, ktoré by mali fatálny dopad na občanov a kompetencie obcí, je veľmi veľa. Pre krátkosť času by som uviedol len niekoľko vybraných príkladov, čo nám nový zákon prináša.
Pokiaľ ide o čierne stavby, všetky stavby postavené do 1. januára 2023 bude možné zlegalizovať, pokiaľ ste vlastníkom pozemku. Táto skutočnosť môže spôsobiť masovú čiernu výstavbu do uvedeného dátumu a umožní legalizáciu všetkých stavieb postavených v rozpore so zákonom a dokonca aj v rozpore s územným plánom, o odstránenie ktorých sa dnes pokúša napríklad Štátna ochrana prírody. Naopak, významne sa zjednoduší vysťahovanie obyvateľstva a odstránenie stavieb v marginalizovaných rómskych komunitách.
Navrhovaný zákon napríklad navrhuje, pokiaľ nie je vlastník stavby známy, zverejní sa nariadenie o odstránení stavby verejnou vyhláškou a vlastníkovi pozemku ju doručí elektronicky. Stavby v rómskych osadách, ktoré častokrát vyrástli bez povolenia a na cudzích pozemkoch, a teda nie sú ani evidované v katastri, majú však takmer zákonite neznámych vlastníkov. Informáciu o nariadení odstránenia budovy, v ktorej bývajú, tak možno ani nedostanú. Ďalej už stavebný úrad môže postupovať skutočne razantne. Citujem z návrhu:
„Ak vlastník stavby alebo prevádzkovateľ stavby neodstráni stavbu v lehote určenej stavebným úradom, stavebný úrad zabezpečí výkon rozhodnutia. Náklady na odstránenie stavby a na odvoz stavebného odpadu má podľa návrhu uhradiť stavebný úrad a následne ich vymáhať od vlastníka odstránenej stavby, hoci aj dodatočne zisteného vlastníka.“
Bez jasného zdôvodnenia sa v navrhovanom zákone zároveň uzákoňuje vypratanie stavieb pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby, hoci ochrana obyvateľstva v mimoriadnych situáciách je už dostatočne riešená v platnej legislatíve. Podľa § 52 návrhu môže nariadenie vypratať stavbu pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby oznámiť stavebný inšpektor aj ústne. Písomné vyhotovenie nariadenia sa musí bezodkladne doručiť do elektronickej schránky. Odvolanie voči nariadeniu vypratať stavbu pri bezprostrednom nebezpečenstve zrútenia stavby však nemá odkladný účinok.
Nie je pritom zrejmé, aká udalosť by mala spôsobiť bezprostredné ohrozenie zrútenia stavby, ani na základe čoho stavebný inšpektor vyhodnotí, že sa o podobné ohrozenie jedná. Na prípadné živelné či iné katastrofy sa už v súčasnosti aplikuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý pod evakuáciou rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia a ďalej vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 328/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii. Prípadné vysporiadanie sa s rómskymi osadami je potrebné riešiť systémovo a plánovane cez naštartovanie prestupného sociálneho bývania s podpornými sociálnymi službami. Zbúraním nelegálnych stavieb obyvatelia osád nezmiznú a nezmiznú ani tí, čo v nich bývali.
Ďalší problém. Zavádza sa fikcia súhlasu, čo v zásade smeruje len k vyššej možnej miere korupcie a k ďalším medzinárodným žalobám. Pri zavádzanej fikcii súhlasu platí, že pokiaľ sa dotknutý orgán, napríklad orgán ochrany prírody, vôd, pôdy alebo ovzdušia, pokiaľ sa tento orgán nevyjadrí, stanovisko úradu sa považuje automaticky za kladné k akýmkoľvek zásahom do krajiny vrátane napríklad výrubu drevín alebo umiestneniu stavby v chránenom území a podobne. Táto skutočnosť vytvára silne korumpovateľné prostredie, kedy investor už na svoje stavby nebude potrebovať kladné stanovisko, explicitné kladné stanovisko či súhlas, ale postačí pasivita úradníka. Zákon v tomto hovorí jasne.
Fikcia kladného stanoviska je v rozpore s osobitnými predpismi a právne záväznými aktami Európskej únie na úseku ochrany životného prostredia a nekonanie úradu nesmie byť považované za súhlas s akýmkoľvek zásahom do krajiny. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu musí byť povinným podkladom pre rozhodnutia o stavebnom zámere a o overení projektu stavby obdobne, ako je tomu v súčasnosti. V opačnom prípade by v praxi dochádzalo k situáciám, že stavby budú povoľované v rozpore s osobitnými predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie. V tomto smere je možné uviesť, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Rovnako sa nezavádza fikcia stavebného povolenia pri nekonaní stavebného úradu, nie je žiaden dôvod takouto fikciou nahrádzať rôzne dôležité súhlasy, napríklad orgánov ochrany prírody.
Prichádzajú nám pripomienky od odborníkov, aspoň od tých, ktorých môžeme považovať za nezávislých, a to, že aj pre odborníkov z oblasti stavebného práva je tento návrh zákona nezrozumiteľný, nejasný a prakticky nevykonateľný alebo vykonateľný len s veľmi vážnymi aplikačnými problémami.
Zákon obsahuje veľké množstvo nelogických a neaplikovateľných postupov, je v ňom množstvo chýb, je poznačený expresne zrýchlenou prípravou a krížovým akceptovaním pripomienok rôznych rezortov, ktoré viedli k jeho pomerne chaotickej štruktúre a k nevykonateľnosti a zároveň opakovane sa menili už raz akceptované pripomienky, ktoré boli nahrádzané novými pripomienkami iného rezortu.
Ako som už uviedol, týmto zákonom budú dotknuté desiatky iných súvisiacich zákonov, čiže okolo 50 zákonov, no zoznam ešte nie je celkom konečný, pretože podľa informácií, ktoré mám, bol len prevzatý z úpravy stavebného zákona z roku 2019. Bez presnej vedomosti o tom, aké všetky zákony budú musieť byť zmenené a o aké zmeny presne pôjde, je prakticky nemožné zaručiť vykonateľnosť tohto zákona. Už dnes hlásia rôzne rezorty nesúhlas s úpravou zákonových gescií v zmysle požiadaviek navrhovaného zákona.
Ďalším problémom je koniec nezávislosti pri odvolaní v stavebnom konaní. Centrálny stavebný úrad má byť odvolacím orgánom pre vlastné detašované stavebné úrady. Tým nie je zabezpečená prakticky žiadna nezávislosť. V odvolaní bude centrálny úrad rozhodovať o napadnutom rozhodnutí ako keby sám sebe, čo zase môže nahrávať vplyvným investorom a developerom.
Ďalším problémom je vzdialenie služby občanom v tejto oblasti. Určite sme zaregistrovali, aké znepokojenie vyvolali návrhy na zrušenie niekoľkých súdov na Slovensku. A teraz si povedzme, koľkokrát za život potrebuje ísť človek na súd a koľkokrát rieši služby stavebného úradu. Bežný občan oveľa častejšie potrebuje riešiť rôzne stavebné úrady, ohlášky či povolenia na stavebnom úrade ako návštevy súdu.
Dnes máme približne vyše 1 100 stavebných úradov. Nový stavebný zákon ich navrhuje všetky zrušiť a ako náhradu zriadiť 8 - slovom osem - nových stavebných úradov v krajských mestách, takže napríklad pre celé východné Slovensko by sme mali dva stavebné úrady: v Košiciach a v Prešove. Toto významné zhoršenie dostupnosti služby bude o to vypuklejšie, že občan bude mať súčasne veľmi obmedzené možnosti zapojiť sa do konaní, nebude mať na rozdiel od v súčasnosti volených starostov dosah ani na obsadenie postu centralizovanej moci v stavebnom konaní na vedúceho prednostu centrálneho stavebného úradu. Uvedená kombinácia v skutočnosti nevyhnutne asi vyústi do pocitu krivdy a presvedčenia, že takto si to občania nepredstavovali.
Za veľmi rizikové možno považovať aj to, že niektoré veľmi dôležité veci ponecháva návrh na doriešenie v následných vyhláškach. Považujem to za veľmi rizikové, keďže na tieto vyhlášky už potom tento parlament nebude mať žiadny dosah a minimálny dosah na nich bude mať vláda. Vyhlášky budú rozhodovať o takých dôležitých veciach, napríklad ako sú administratívne poplatky za stavebné konanie. Pripomínam len, že v pôvodnom návrhu bolo dokonca navrhované, že to má riešiť súkromná spoločnosť, a tá mala inkasovať až 8 % z nákladov investície, čo pri dome v hodnote napríklad 200-tisíc predstavuje sumu, by predstavovalo sumu 16-tisíc.
Pokiaľ ide o výstavbu drobných stavieb bez povolenia, tá navrhovaná kategorizácia stavieb na drobné, jednoduché a ďalej, je veľmi ťažko prijateľná, keď si predstavíme, čo by to mohlo v praxi spôsobovať. Ako príklad možno uviesť, že za drobnú stavbu, na ktorú napríklad by nemalo byť potrebné žiadne povolenie, postačuje ohlásenie, sa označuje napríklad horská útulňa, mobilný dom alebo dom na strome, a to bez akéhokoľvek obmedzenia rozmerov. Takisto by bolo možné postaviť bez povolenia napríklad dvojpodlažnú stavbu pre poľnohospodárske a poľovnícke účely s pôdorysom do 50 m², žumpu či bilbord o veľkosti do 20 m².
Naopak, medzi jednoduché stavby je zaradená napríklad aj rekonštrukcia železničnej trate, alebo modernizácia cesty I. triedy a je povoľovaná v jednostupňovom konaní rovnako ako napríklad rodinný dom. Jedná sa pritom o zložité líniové stavby, ktoré obsahujú stovky stavebných objektov a vyžadujú znalosti rôznych expertov. Súčasne zákon hovorí, že zhotovenie jednoduchej stavby a drobnej stavby môže sám pre seba zabezpečiť svojpomocou aj stavebník, ktorý nemá oprávnenie na zhotovenie stavieb. To platí aj pre zmeny a odstránenie.
Ďalším problémom v navrhovanom zákone je otázka účasti verejnosti. Návrh zákona, tak ako je predložený, je v rozpore s platnými medzinárodnými dohovormi, napríklad Aarhuský dohovor, pretože obmedzuje účasť verejnosti len na konanie o stavebnom zámere. To by ešte bolo v poriadku, ak by však zákon neumožňoval následné zmeny projektu. Tieto zmeny sú však možné až do kolaudácie a nejedná sa pritom o zanedbateľné zmeny.
Tento návrh je teda v rozpore s ustanoveniami smernice EIA, ako aj Aarhuského dohovoru, ktoré vyžadujú účasť verejnosti pri každej etape konania , ktoré môže mať vplyv na životné prostredie. V prípade, že prijmeme takýto návrh, budeme prakticky s istotou čeliť aj infringement zo strany Európskej komisie.
Pokiaľ ide o informačný systém, celý systém má fungovať v tzv. informačnom systéme Urbion, do ktorého má investor prispievať určitým percentom z investičných nákladov stavby. Tento systém dnes však nemá ani rámcovú podobu, nie je dnes jasné, kto ho pripraví, kto ho bude vyzerať, ako bude fungovať a za aké náklady. Zákon nijakým spôsobom nerieši proces povoľovania stavieb v prípade, že informačný systém nebude existovať alebo nebude funkčný.
Ďalšia otázka špecializovaných, špeciálnych stavebných úradov. Dovolil by som si odcitovať zo stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý je ako vedecko-výskumná inštitúcia jediným úradom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, aktuálne znenie navrhovanej úpravy je, že špeciálnym stavebným úradom okrem, popri iných špeciálnych stavebných úradoch by mal byť podľa písmena § 65 ods. 1 písm. f), by mal byť aj krajský pamiatkový úrad v prvom stupni a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v druhom stupni pre stavby, ktoré sú národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii a pre stavby nachádzajúce sa na území zapísanom do zoznamu Svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve s výnimkou niektorých špeciálnych stavieb.
Ďakujem za pozornosť a z vyššie uvedených dôvodov navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.