55. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vaše vecné vystúpenie, ste skúsená komunálna politička, preto viete, o čom hovoríte.
Trošku ma mrzí, že vaše pripomienky ste už nevzniesli pri medzirezortnom pripomienkovaní, ja len dúfam, že toto neni nejaký predvoj na nejaký návrh na vrátenie zákona na dopracovanie na vláde, a budem veľmi rád, keď budeme konštruktívne diskutovať v druhom, druhom čítaní o návrhu týchto, tejto série zákonov a spolu ho, ako sa ľudovo hovorí, vyštrngáme, ten zákon, do dokonalosti.
Čiže veľmi pekne ďakujem za váš vecný príspevok.

Ďakujem, ďakujem, pani kolegyňa za vystúpenie. Dve veci. Jedna, čo sa týka prepojenia Envirofondu a línie územného plánovania, nemyslím si, že starostovia alebo poslanci obecných zastupiteľstiev sú nejakí korupční, a už vôbec by som to nebral, že plošne, lebo poznám mnohých aj starostov, aj poslancov, a sú to slušní ľudia.
A druhá vec, čo sa týka vlastníkov pozemkov a prihliadania ich... Áno, v ústave máme napísané jasne, súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, vo verejnom záujme to vieme nejakým spôsobom obmedziť, na druhej strane tiež to musí byť v rozumnej miere a tak, aby vlastne majiteľ pozemku nebol ukrátený. A tiež by som trošku asi volil slová, či špekulatívne nadobudnutie alebo nejaké, mnohí pozemky podedia, získajú ich dedením alebo v rámci reštitúcií - a nie každá reštitúcia musí byť špekulatívna. Tu by som asi bol taký opatrnejší, ale inak musím povedať, že oceňujem vecné vystúpenie, ktoré skutočne bolo k tejto téme, k tomu, čo prejednávame, lebo niektorí kolegovia, áno, to poňali plošne a vlastne jedným vystúpením obsiahli všetky tri navrhované novely.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som poďakovať pani kolegyni za vecný prístup k tomuto zákonu, možno doplniť, že vlastne najväčším problémom územného plánovania je, že mu nebola venovaná taká pozornosť, ktorú by si zaslúžilo.
A vlastne 42 % obcí, teda 1 686 obcí z 2 926 obcí nemá územné plány, takže vlastne týmto zákonom sa vytvorí ten poriadok v rámci územného plánovania, a toto, myslím si, že treba kvitovať. Tým pádom vlastne obce, ktoré majú územné plány, tak sa dostanú vlastne do toho systému a konečne vlastne na Slovensku by tento princíp mal v podstate fungovať, pretože veľa obcí, samozrejme, ako aj ja sa tiež prikláňam, tak ako kolega povedal, že nemôžeme obviňovať každého starostu aj poslancov z nejakej korupcie. Myslím si, že každý, každé zastupiteľstvo má záujem, aby jeho obec bola v rámci rozvoji, rozvoja najkrajšia, že všetci by sa mohli vlastne zapojiť ako do súťaže ako najkrajšia obec. Myslím si, že každý komunálny politik aj... či má záujem na tom, aby obec fungovala.
Ale v konečnom dôsledku vlastne štát vyskúšal určité stupne, keď vlastne preniesol vlastne výkon štátnej správy na obce, čiže my už máme vlastne v tom období, čo len ja sama som zažila od roku 1985, určité stupne, kedy vykonával vlastne túto správu, či útvary hlavného architekta, toto som pokladala za najlepšie, pretože vlastne boli tam ľudia v regióne, ktorí pomáhali starostom. Nie každý starosta je zdatný v tejto oblasti a myslím si, že toto bol veľmi dobrý stupeň. A potom boli tie rôzne špecializované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Najprv, pán kolega Borguľa, nie, nemyslím si, že treba dať návrh zákona na prepracovanie, myslím si, že do druhého čítania máme priestor na to, aby sme niektoré veci doladili.
Pán kolega Lukáč, ja som nehovorila o Environmentálnom fonde ako o nejakom balíku, ktorý... ale skôr o tom ekologickom plánovaní, ktoré, si myslím, že by malo byť významnejším spome... spôsobom tam zakomponované, a napokon aj ministerstvo životného prostredia pripravuje zákon o krajinnom plánovaní. Toto mi chýba, tento súlad, a preto je dôležité, aby v tom zákone boli explicitne tieto veci uvedené nielen v zátvorkách, alebo aj ako keby niečo.
Čo sa týka reštitúcií, samozrejme, dedenie a legitímne reštitúcie sú legitímne, nie je legitímne, tí, resp. zákon to umožňuje, ale nie je úplne správne, ak vlastne skupovali tie reštituentské podiely a potom na základe toho developovali. Veď iste chodíte medzi Bratislavou a Ivankou a celý ten obrovský logistický park je takýmto podvodným spôsobom zreštituovaný, postavený v rozpore so zákonmi a to je jeden z dopadov nedostatkov územného plánovania. A to, že, samozrejme, nie každý starosta alebo poslanci sú podvodníci, nie, aj ja som z komunálnej sféry, ale, ale jednoducho tie prípady tu sú. A tie výsledky, ktoré máme v krajine, nemôžu byť, nemô... určite nie sú v súlade so zákonom, ak by celá tá hierarchia fungovala.
Pani kolegyňa Pleštinská, v roku 2004, kedy prešla štát, prešiel stavené úrady na obce, v tom čase som bola starostka, sme tlieskali, že hurá, ale dnes musím povedať, že samospráva tuto prenesený výkon nezvládla. Územné plánovanie má od začiatku od roku 1991 ako orá... originálnu kompetenciu, teraz sa bavíme o územnom plánovaní, o stavebnom sa budeme baviť o chvíľu.
A áno, tie skúsenosti sú rôzne, niektoré sú premietnuté do zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa mi odišla (povedané so smiechom), ale ona otvorila tri, tri témy z môjho pohľadu, ktoré sú dôležité, jedno je ten, to prepojenie na environmentálne podklady. Tu treba povedať, že prvýkrát v histórii tento zákon robí tzv. strategickú EIA, a robí z nej povinne ako podklad, ktorý musí byť povinne zohľadnený pri územnom plánovaní. Mala pravdu v tom, že dneska sa tie environmentálne posúdenia urobia, často zostávajú bokom, sú odignorované a v dôsledku toho sa do tej územnoplánovacej dokumentácie nedostávajú, tohto nedostatku praxe sme si vedomí, aj za to sme na... akoby naštruktúrovali ten proces tak, aby vlastne proces posudzovania strategických vplyvov na životné prostredie a procesu územného plánovania, on je, svojím spôsobom je to integrovaný proces, ktorý do seba zapadá, a je tak naštruktúrovaný vlastne, aby, aby toto prebiehalo, prebiehalo súčasne.
Pani poslankyňa tiež spomenula krajinné plánovanie, krajinné plánovanie je, je veľmi dôležitá vec a na ministerstve životného prostredia prebieha táto, táto iniciatíva. Ja mám k tomu s pánom ministrom pomerne intenzívnu debatu a my sme aj na základe dohody s ministerstvom životného prostredia zaradili krajinné plány, pokiaľ sú spravené, lebo oni ako na... vo väčšine Slovenska, resp. oni neexistujú zatiaľ, lebo nie je na ne podklad. A tak tam, kde existujú, tak tam je z nich, tam je z nich vlastne dokument, ktorý musí byť povinne zohľadnený pri príprave čiže územného plánu, takže tiež ho nie je možno odignorovať, čiže máme zatiaľ za to, že akoby spovinnením, alebo teda urobeným, urobením týchto dvoch podkladových materiálov medzi povinne zohľadňované, resp. povinné v rámci územného plánovania dochádza práve k tomu žiadanému, žiadanému prepojeniu environmentálnych, environmentálnej oblasti a oblasti územného plánovania. S tým cieľom, tak ako to pani poslankyňa pomenovala, tak s tým sa ja, samozrejme, stotožňujem.
Čo sa týka tých právnických a fyzických osôb a podnetov pre územné plánovanie, ja som to už včera tu vysvetľoval. Ono tá istá možnosť je v zákone zapracovaná už aj dnes a fyzické a právnické osoby, ktoré majú záujem, alebo majú teda... majú záujem, majú majetok alebo majú teda pozemky v danej, v danej lokalite, môžu aj dnes navrhovať a vstupovať vlastne do procesu územného plánovania alebo môžu byť iniciátormi. Problém je, že v tom dnešnom zákone to nie je procesne dotiahnuté. Čiže to, čo tento zákon vlastne robí, tak len, len vlastne stransparentňuje procesy, tak aby bolo jasné, čo tie fyzické a právnické osoby môžu robiť a čo nemôžu robiť a že sú viazaní úplne rovnakými procesmi ako, ako obec. Na dôvažok obec, resp. tie fyzické a právnické osoby sa môžu pustiť do takéhoto procesu alebo budú môcť podľa nového iba po predchádzajúcej dohode so starostom alebo s primátorom tej danej obce. Čiže v žiadnom prípade tam nehrozí, že tie fyzické alebo právnické osoby si budú nejakým spôsobom poza chrbát obce alebo, alebo starostu, ja neviem už, zastupiteľstva vyrábať teda nejaké podklady takpovediac na tajnáša. To je vylúčené, pretože je to, je to tam procesne nastavené.
Potom tretia vec, ktorá mi prišla dôležitá, pani poslankyňa spomenula správny poriadok, a resp. sa snažila potom premostiť na správne súdnictvo. Ony tu boli také iniciatívy podradiť územné plánovanie a celkovo ten proces právnemu poriadku a s tým, sa priznám, že sme nesúhlasili, pretože v procese územného plánovania pri veľkých mestách by ste mali niekoľko desiatok tisícov účastníkov konania, čo pri aplikácii teda ustanovení správneho poriadku by de facto, keby sknokautovalo celý ten systém, takže to. Tam je nastavený iný procesný režim, a, a ktorý ale teda nepodlieha správnemu poriadku. Tak to len na dovysvetlenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, veľmi sa mi páči tento farizejský prístup k environmentálnym otázkam pri tomto zákone, keď pri včerajšom schvaľovaní dohody obrannej so Spojenými štátmi a vyjadrovaní súhlasu, k tomuto teda nemal nikto ani jednu zásadnú pripomienku, pričom keď si pozrieme aj doložku vplyvov tejto dohody, tak vplyvy na životné prostredie sú definované ako žiadne, čo je teda absurdné, a, a... popri tom, že tu bude lietať množstvo stíhačiek v oblastiach, ktoré sú, ktoré sú z hľadiska územného plánu a z hľadiska výstavby zastavené územia obcí, tak bude, budú lietať stíhačky a bude to mať negatívny vplyv tak na život obyvateľov, ako aj na životné prostredie ako také z hľadiska emisií. Možno to vyprodukuje toľko emisií, čo celý štát za celý rok, za jeden mesiac, čo tu budú lietať stíhačky.
Toto sa, toto nikto nenapadol, toto nikto neriešil ani z hľadiska doložky vplyvov, ani v rozprave, ani z hľadiska celej tejto dohody, takže tu mi príde nejaká debata o environmentálnych vplyvoch absolútne farizejská.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela vlastne vyzdvihnúť tú jednotnú metodiku územných plánov, ktorú vlastne tento zákon vlastne ponúka vo svojich paragrafoch. Tým pádom by mal byť taký jednotný postup v rámci vydávania záväzných stanovísk a vlastne ten aj vlastník, aj budúci stavebník vlastne budú vedieť v rámci regulatív, čo môžu na danom území realizovať.
Máme prechodné obdobie 2030, mňa ešte napadá, že čo sa stane, keď sa toto obdobie alebo tento rok nestihne, tak bude treba ešte zapracovať, že čo potom, keď obce nestihnú do roku 2030 územné plány si vypracovať.

Ďakujem za slovo. Chcem len oznámiť termín hlasovania - piatok 11. 2. o 11.00 hod.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť na prerokovanie vládny návrh zákona o výstavbe. Predložený vládny návrh zákona o výstavbe nadväzuje na právnu úpravu týkajúcu sa územného plánovania a kompetenčného zákona, ktorým sa zriaďuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu.
Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania. Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb metodicky usmerňovať novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov obcí prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou.
Návrh zákona upravuje aj pôsobnosť špecializovaných stavebných úradov, t. j. ministerstva obrany, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, Úradu jadrového dozoru, banských úradov, ministerstva životného prostredia a po novom aj pamiatkových úradov. Navrhovanou právnou úpravou sa proces povoľovania stavieb výrazne zjednoduší. Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesných postupov, na druhej strane však aj elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území.
Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o stavebnom zámere, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Do konania o stavebnom zámere zlučujeme dnešné konanie o územnom rozhodnutí a dnešné konanie o stavebnom povolení, teda nastavujeme jeden povoľovací proces, a tak, ako je to obvykle v zahraničí. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, ako aj vlastníkmi susedných pozemkov a susedných stavieb. O všetkých rozporoch bude v konaní o stavebnom zámere rozhodovať v konečnom dôsledku stavebný úrad a podmienky budú určené v rozhodnutí, voči ktorému bude prípustné odvolanie.
V procesnom postupe v štádiu schvaľovania stavebného zámeru dôjde k integrácii procesov s orgánmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to pri prerokovaní návrhu stavebného zámeru a jeho vplyvu na životné prostredie. Na rozhodnutie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby ako podrobnejšie rozpracovanie projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Povolená a zrealizovaná stavba bude podliehať kolaudácii. Návrh zákona umožní stavebnému úradu na návrh stavebníka pred vydaním kolaudačného osvedčenia povoliť skúšobnú prevádzku stavby alebo predčasné užívanie stavby. Drobné stavby bude možné ohlásiť. Ohlásenie sa vykoná vyplnením elektronického formulára po splnení podmienok vyžadovaných zákonom. Pôjde o zjednodušený postup povolenia stavby, ktorý sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby a drobné stavebné práce.
Ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť prevádzky alebo nebude zodpovedať základným požiadavkám na stavby, bude môcť stavebný úrad vykonať opatrenia vo verejnom záujme nariadením neodkladných prác na stavbe alebo nariadením odstrániť stavbu. V súvislosti s nariadením odstrániť stavbu sa navrhuje, aby ten, komu bola uložená povinnosť odstrániť stavbu, a stavbu neodstráni a s odstránením takejto stavby vzniknú úradu náklady, vzniklo záložné právo k pozemku alebo inej nehnuteľnosti tejto osoby, a to vo výške nákladov spojenej s odstránením stavby. Ak nedôjde k úhrade nákladov, stavebný úrad dá návrh na zápis takto vzniknutého práva, záložného práva do katastra nehnuteľností. Bez uspokojenia práva úradu so zálohu nebude možné záloh previesť na inú osobu.
Ak bola stavba zhotovená bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, alebo stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia podľa dnes platného zákona, stavebný úrad bude môcť na žiadosť vlastníka stavby osvedčiť spôsobilosť stavby na prevádzku. Vlastník stavby však bude musieť preukázať, že stavba svojím stavebno-technickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby, je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na akú stavbu je, vypracovanú dokumentáciu skutkového stavu existujúcej stavby a preukáže ostatné skutočnosti, ktorých preukázanie vyžaduje zákon. Nepovolené stavebné práce nebude možné podľa návrhu zákona dodačne... dodatočne povoľovať.
V rámci vykonateľnosti ustanovení novej právnej úpravy sa ráta s posilnením postavenia stavebného inšpektora. Navrhuje sa, aby sa mohol súčasne platný stavebný zákon používať na prechodné obdobie do konca roku 2024, pre stavby jadrových zariadení do konca roku 2025. Po uplynutí tejto lehoty sa neukončené spisy prevedú na nové stavebné úrady. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Návrhom zákona sa zavádza tiež opatrenie, podľa ktorého, ak bude stavebníkom orgán verejnej moci a bude financovať stavbu z verejných prostriedkov, bude povinný zabezpečiť, aby súčasťou novej stavby určenej na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách bolo umiestnenie umeleckého diela. Takéto umelecké dielo bude stavebník povinný obstarať v súťaži a umiestniť na verejnom priestranstve alebo na verejne prístupnom mieste. Každá dokumentácia stavby, t. j. projektová, realizačná a čiastočne aj prevádzková bude musieť byť zaznamenaná v informačnom systéme. Pôjde o dokumenty v elektronickej podobe, ktoré budú mať textovú a grafickú časť. Všetky procesné postupy sa budú uskutočňovať prostredníctvom informačného systému. Elektronický spis bude musieť obsahovať všetky dokumenty v elektronickej podobe, t. j. podania, rozhodnutia, osvedčenia, overenia, kolaudáciu a pri výkone kontroly zápisnice záznamy o vykonaní kontroly a podobne.
Konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie o stavebnom zámere, odvolacie konanie voči rozhodnutiu a všetky nariaďovacie konania stavebného úradu, budú procesne v režime správneho konania. Všetkým účastníkom konania sa poskytuje rovnaké procesné postavenie, a teda priznávajú rovnaké procesné práva.
Verím, že sa nám spoločne podarí prijať po takmer 50 rokoch platnosti a účinnosti súčasne platného stavebného zákona takú právnu úpravu, ktorá bude pri povoľovaní stavieb moderná, prístupná a vyvážená z hľadiska práv a povinností. Na dosiahnutie tohto účelu preto vítam každý návrh na vylepšenie, na úpravu návrhu zákona a odbornú diskusiu k nemu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 (ruch v sále a zaznievanie gongu) o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu, návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.