57. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Fico, sledujúc celý dnešný deň aj vaše vystúpenie, ja vás nechcem kritizovať, ja vlastne vám chcem zalichotiť, vám to medzi tými fašistami veľmi slušilo. (Potlesk. Reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, tvoje vystúpenie ma inšpirovalo zaujať stanovisko k dvom momentom, ktoré si v svojom vystúpení spomenul.
To prvé je, ten prvý moment je, keď si spomenul celý ten proces ohľadne prerokovávania a schvaľovania preletov lietadiel nad naše územie do vtedajšej Juhoslávie. Sedel som v tomto parlamente ako koaličný poslanec a musím vám povedať, kolegovia, že takými rečami, medovými, takými kvetnatými, ako sa nič nebude diať, niektorí to hovorili skoro tak, ako keby tie lietadlá holubice mieru mali prevážať. A všetko bolo, samozrejme, inak. Sám som vtedy ako koaličný poslanec hlasoval proti preletom. Mohol som si to dovoliť, pretože nikto na mňa neútočil, každý to rešpektoval.
To len chcem koaličným poslancom povedať, že môžu sa nebáť a môžu mať svoj názor, aj byť sebavedomí.
A ten druhý moment je, a to chcem teda všetkým, nechcem vám vstupovať do svedomia, vážení koaliční poslanci, ale ako ste najlepšie mohli vyvrátiť tie postoje, právne postoje generálneho prokurátora Žilinku? No asi tak, že by ste tu boli mu umožnili vystúpiť a, samozrejme, rozbili tú jeho správu, ktorú tu mal. Samozrejme, že ste to neurobili, pretože nikto z vás zrejme na to nemal a ani nemá. A to, že ste mu nedovolili vystúpiť, len potvrdzuje to, že ste nechceli, aby sa tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

K tvrdeniam, ktoré odzneli v siahodlhom traktáte pána generálneho prokurátora Žilinku, ktorý tu čítal pán poslanec Blanár, a k tvrdeniam, ktoré tu predniesol pán poslanec Fico, kde bola porovnávaná obranná dohoda vlády Slovenskej republiky a vlády Spojených štátov amerických so zmluvou medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu Sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky iba podotknem, že tá zmluva bola uzavretá niekoľko mesiacov po násilnej okupácii našej vlasti a ten dočasný pobyt trval viac ako dvadsaťtri rokov.
A teraz ten príklad. V roku 1981 zbehol z posádky v Olomouci vojak Jurij Nikolajevič Kononov, ktorý sa následne na úteku, kde sa skrýval, dopustil vraždy. Až potom, keď ho zadržali orgány československej vtedy, vtedajšej, Zboru národnej bezpečnosti, až vtedy ruská strana oznámila jeho zbehnutie a následne si ho prevzala z rúk československej polície a odovzdala ho do rúk hlavného prokurátora strednej skupiny sovietskych vojsk. Následne bol súdený v Zväze sovietskych socialistických republík vrchným súdom v Ľvove a odsúdený na trest smrti zastrelením.
Teda toľko o tom, že ako bola uplatňovaná jurisdikcia vtedy a dnes. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, chcem poďakovať všetkým, ktorí mali faktické poznámky.
Rád by som urobil z toho taký krátky záver, ktorý spočíva v tom, že nerešpektovanie iného názoru sa stalo charakteristickou črtou pôsobenia tejto vládnej koalície. Je mi naozaj nepríjemné, keď namiesto oponentúry automaticky niekto označuje generálneho prokurátora, ktorý nie je z našej politickej kuchyne, ale automaticky, ak má iný názor ako vy, je označený za klamára, podvodníka, agenta Ruskej federácie možno len preto, že navštívil túto krajinu.
Je veľmi nebezpečné, ak nazývate ľudí, ktorí idú na demonštrácie, že sú opice alebo dezoláti. Vidím, že pán minister Naď s tým súhlasí a kýve hlavou, že má pravdu.
A ešte je nebezpečnejšie, dámy a páni, keď som si prečítal prvé komentáre, ktoré hovoria o demonštrácii, ktorá bola pred chvíľkou pred Národnou radou, kde účastníci tejto demonštrácie boli označení za luzu. A píšu to pomerne významní komentátori v liberálnych médiách.
Dámy a páni, nerobte to, lebo dráždite tigra v klietke, a toto všetko sa vám vráti stonásobne.
Ja vás vyzývam k odbornej oponentúre. Pán minister Naď, ak raz minister Korčok klamal v televízii a povedal ohľadne čl. 4 ods. 2, že na dovoz materiálu, munície a všetkého je treba súhlas. Ale... (Reakcia ministra.)
Pán minister, poprosím, ak chcete niečo povedať, môžete sa prihlásiť.
Tak povedzte, kde ten súhlas je zadefinovaný v čl. 4 ods. 2, keď preukázateľne sa tam hovorí len o informovaní (zaznenie gongu) a v tomto duchu je to aj v doložke.
Takže, prosím, poďte sa s nami odborne hádať a neurážajte ľudí na uliciach a v Národ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rozhodol som sa vystúpiť z miesta, pretože to silné intelektuálne silové pole (smiech v sále), ktoré tvoria (na okamih zaznel zvuk sirény) garda vpravo a vľavo (zaznenie gongu) od pultu, je tak silné, že by mohlo priemernému jedincovi (reakcia z pléna) vybiť poistky.
No, každopádne začal by som citátom klasika, občana 363: „Vlastný názor a vôľa človeka sú vlastne jeho česť.“ Áno, pán generálny prokurátor, ktorému sme neumožnili vystúpiť, ale potom sme si trpezlivo vypočuli jeho vystúpenie, ktoré sme, čuduj sa svete, dovolili čítať, takže nie je to také zlé s nami. O sebe tvrdí, že vlas... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi. (Reakcie z pléna: „Dajte mu tridsať minút, šéfe.“ Následne ďalšie reakcie z pléna.) Nech sa páči.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Tak ja neviem, ako funguje technika, ale zrejme tiež kreatívne.
Chcem teda povedať, že začnem o niečom úplne inom. O niečom, čo je taký plošný, ako sa, sa dá povedať, zdravotný problém tejto krajiny, začnem o pamäti.
Pamäť národa má síce ústav, ale ten ústav nemá dosť lôžok. Pretože pamäť významnej časti národa je zrelá do ústavu a to sa prejavuje v tom, že sa zistí, že zo všetkých postkomunistických krajín sme, žiaľbohu, my tí, ktorí sme najviac náchylní na uverenie čomukoľvek, na podľahnutie akýmkoľvek hoaxom a náchylní uveriť úplnej nepravde, pretože je to ako v nás ako v koze.
A ja teda by som začal takou spomienkou na to, ako nám v živote strašne škodili... (Ozval sa zvuk sirény, ktorý zaznieval počas nasledujúceho vystúpenia rečníka.)
No vidíte. (Reakcia z pléna.) A keď... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kotleba, prestaňte s tým.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
A toto je pekné, ako strana, ktorá neovláda počítače... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... ako sa posiera pred sudcom...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Osuský...

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... tak ovláda počítače...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
... prerušujem schôdzu, pretože...

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... v zápase s demokraciou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
... páni poslanci sa nevedia správať. Pán poslanec Kotleba, vy ste vykázaný.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Ja, samozrejme, ten mikrofón mám, a ak takáto zberba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prerušujem schôdzu!

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... a luza toto predvádza.