59. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, každý národ a štát má právo žiť v mieri. Vojna nie je riešenie. Vojna je zlyhaním diplomacie a zlyhaním politikov.
Včera skoro ráno jednotky Ruskej federácie vstúpili na zvrchované ukrajinské územie. To musí každý z nás odsúdiť. Ukrajina sa, žiaľ, dostala do stredu konfliktu medzi veľmocami. Už dlho nebola vojna k našim hraniciam tak blízko.
No hoci je vojna blízko, je potrebné povedať, že vďaka politike budovania spojenectiev je Slovensko a náš národ v bezpečí. Možnosť, že príde vojna k nám, je podľa môjho najlepšieho presvedčenia mizivá. Za to chcem poďakovať vládam Slovenskej republiky od roku 1998. Opakujem, pevne verím, že Slovensko, naša vlasť, je v bezpečí. Nie je teda čas na hystériu, je čas na pokoj a zomknutosť. A to platí aj o nás politikoch.
Tento parlament ešte pred pár dňami zažíval nezmieriteľný boj, vzájomné urážky, ba aj fyzické útoky. Teraz je čas na jednotu a spoluprácu.
Ďakujem vláde Slovenskej republiky za expresné predloženie potrebnej legislatívy a obraciam sa aj na našu váženú opozíciu, aby sme o tejto legislatíve konštruktívne diskutovali. Žijeme komplikované časy a musíme na ne reagovať spoločne a v súzvuku. Stanovisko Slovenska musí byť pevné. Slovensko je, vždy bolo a bude za dodržiavanie dohôd. Chránia menších a slabších. Medzinárodné dohody určujú aj hranice štátov a štáty sa dávno dohodli, že ich nie je možné meniť vojnovou cestou. Táto zásada bola porušená a to je neprijateľné. Je čas sadnúť si za rokovací stôl, nie rinčať zbraňami a zabíjať nevinných ľudí.
Verím, že prvé pozitívne signály od ukrajinských aj ruských predstaviteľov budú zavŕšené zdarnými rokovaniami. Iba diplomacia a rozhovory môžu zastaviť ničenie a zabíjanie.
Úlohou, povinnosťou, ale aj potrebou Slovenska vzhľadom na jeho polohu je pomôcť bojujúcim stranám k mieru, k možnosti začať rokovania. Obraciam sa preto aj na nášho premiéra, ministra zahraničných vecí a obrany, aby urobili všetko pre mier. Nie silné slová o vojne, ale ešte silnejšie slová o ceste k mieru teraz potrebujeme. Vieme, že urobia pre záujmy Slovenska všetko, čo bude v ich silách.
Utrpenie a strach je na Ukrajine realitou a my musíme rozmýšľať, ako pomôcť obyčajným ľuďom. Väčšina ostane vo svojej vlasti, vo svojich domovoch. Niektorí prídu k nám, potrebujeme otvoriť nielen naše domovy, ale aj naše srdcia, aby sme im pomohli dôstojne žiť a čo najrýchlejšie sa vrátiť domov. Nech nám všetkým v tom zúčastneným pomáha všemohúci Boh.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani Záborská, útok Ruska na Ukrajinu je porušením medzinárodného práva a vy ste povedali pred chvíľkou, že Slovensko vždy stálo na strane medzinárodného práva, a poďakovali ste vládam Slovenskej republiky, že to tak bolo. A toto ma prekvapuje, pretože Slovenská republika bola zainvolvovaná v dvoch vážnych porušení medzinárodného práva, a to bolo akcia v Iraku, ktorá stála 300-tisíc kresťanov životy, tak sa vás pýtam, že... (Reakcia z pléna.) No rozpra... (Zaznievanie gongu. Vstup predsedajúceho.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko, poprosím vás, aby ste nevykrikovali.

Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
A druhá akcia, ktorá tiež nemala mandát OSN, bola, bolo bombardovanie Juhoslávie. To znamená, a v týchto akciách Slovensko bolo zainvolvované a mali sme tam vojakov a tie prelety sme dohodli. To znamená, ja si myslím, že by sme mali odsúdiť akékoľvek porušovanie medzinárodného práva, tak ako sa tomu deje teraz na Ukrajine, pretože to je porušovanie medzinárodného práva, a rovnaké porušovanie medzinárodného práva, kde sa deje ktokoľvek, pretože malé štáty, ako je Slovensko, sú bytostne odkázané na to, aby sa medzinárodné právo rešpektovalo, pretože my si to silou vynútiť nevieme. To znamená, to, tu plne súhlasím, že to je naše základné, bytostné právo a požiadavka, pretože ak medzinárodné právo nebude platiť, tak veľkí vyhrávajú a malí trpia. Takže to len taká poznámka k tomu.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, ja si len dovolím upresniť to vaše vystúpenie. Vy ste naozaj ďakovali všetkým slovenským vládam od roku 1998, ale buď to nebolo na... buď to teda z nejakej príčiny vám uniklo, alebo to bolo mierne cynické, pretože len o rok nato, v roku 1999 aj, žiaľ, vláda Slovenskej republiky povolila prelet vojenských lietadiel zúčastnených na leteckej bombardovacej kampani proti Srbsku bez mandátu OSN, prelet cez územie Slovenskej republiky. Pani poslankyňa, aj naša vtedajšia zradná slovenská vláda sa rozhodnutím, svojím rozhodnutím podieľala na tom, že Slovenská republika sa zapojila do pošliapavania a porušovania medzinárodného práva, ale nielen to, Slovenská republika sa vtedajším rozhodnutím vlády zapojila do zabíjania nevinných obetí bombardovania v Srbsku vrátane žien, detí a pacientov v nemocniciach. Na to netreba nikdy zabúdať, a preto nemôžme nikdy povedať, že ďakujeme vládam od roku 1998, pretože toto je taký prešľap v histórii Slovenska, ktorý sa nikdy nijakým spôsobom nebude dať vymazať.

Ja sa vrátim k svojmu statusu na facebooku, že nikdy, nikdy to cvičenie nemalo byť. Rusko sa veľmi cielene pripravovalo na útok na Ukrajinu, žiaľ, mnohí podľahli skresľovaniu informácií, lebo však, keď to povie pán poslanec Blaha, pán poslanec Fico alebo pán poslanec Kotleba, pán poslanec Mazurek, tak to teda predsa musí byť pravda, nie? No. Veľmi ma mrzí, že sme mnohých obyvateľov nedokázali presvedčiť o správnosti podpisu obrannej zmluvy, na druhej strane ale nemôžem povedať, že presne z toho, že sa nám to nepodarilo, mám radosť. No, vôbec nie.
O útoku vedeli naše obranné zložky už v noci a vedeli to presne takmer na minútu. V Ukrajine je vojnový stav, tie strety sú ostré a Rusko spustilo boje úplne v plnom rozsahu. Najskôr som si myslela, že to ostane len v Luhansku, v Donecku, ale nie, Putin je proste blázon a inak sa to nazvať nedá. Pohli sa prví utečenci. Útok na Ukrajinu je bezprecedentný a tak stojím za každou sankciou, ktorú na Rusko uvalí nielen Európska únia, ale aj Spojené štáty či Austrália. Rusko je agresor a nedá sa mu veriť a presne tak sa k nemu treba aj správať. Stojím za Ukrajinou a verím, že vojnový stav skončí čo najskôr.
A na záver by som vám odcitovala Ivana Mikloša, ktorý mal dnes výborný prejav v TA3. "Všetci tí Chmelárovia, Blahovia nesú spoluzodpovednosť za to, čo sa dnes na Ukrajine deje. Každý, kto šíri dezinformácie, patrí buď do kategórie užitočných idiotov, alebo do kategórie platených agentov." (Potlesk.)

Pani poslankyňa Záborská, vy opäť jedno hovoríte, druhé robíte. Musím s vami súhlasiť, že každý má nárok žiť v mieri, ale opäť, veď vy ste, vy, konkrétne vy, poslankyňa Záborská, ste hlasovali za obrannú zmluvu s USA. S tými USA, ktorí prinášajú vojnu do celého... (Výkriky z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko!

Kotleba, Marek, poslanec NR SR
Pročko, buď tam ticho, neotravuj, alebo poď sem si sadnúť vedľa mňa! (Ruch v sále.)
Čiže, pani poslankyňa, opäť, vy ste hlasovali za tú zmluvu a táto zmluva robí z nás jeden veľký terč. Vy ste hlasovali za tú zmluvu s Amerikou, ktorá prináša vojnu do celého sveta. Preto, prosím vás, ako môžete toto povedať, že súhlasíte so všetkými vládami od roku ´98, keď v roku ´99 tí vaši priatelia z Ameriky bombardovali slovanský srbský národ a vtedy ste určite nikto z vás, ani čo tu sedíte, nevydávali rôzne uznesenia, sťažnosti a nevyplakávali ste kade-tade. Takisto keď Amerika priniesla vojnu, či už to bolo do Iraku, do Sýrie alebo do mnohých krajín, tak vyjadrovali ste sa k tomu, ľutovali ste ten národ? Bolo vám to absolútne ukradnuté, pretože vaši chlebodarcovia z Ameriky si iba robili svoju politiku svetového vládcu. (Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, mne je do plaču už aj teraz hneď. Ja sa skutočne hanbím, hanbím sa za to, ako to vyzerá na Ukrajine.
A s tým súhlasím vo vystúpení pani Záborskej, že zlyhala diplomacia. Ako to mohla Európska únia a všetko to, čo je tam platené, všetci diplomati, predseda Európskej rady, predsedníčka Komisie, minister zahraničných vecí takzvaný Európskej únie? Vieme o nich, o nejakých rokovaniach, ktorí by, ktoré by boli prispeli k zastaveniu tohto procesu, ktorý tam je? Je to nesmierne problematické pre mňa ako človeka, pretože neznášam násilie. Neznášam prezentáciu sily ani tu v parlamente, tie silné reči a pokriky, ktoré sú, svedčia len o tom, že človek nevie urobiť nič iné, len to.
Tvoje vystúpenie, Anka, bolo, môžem si tak dovoliť, pretože sa poznáme roky, považujem za hodné koaličného poslanca, ktorý chce kľudným spôsobom presvedčiť opozíciu k prijatiu vyhlásenia spoločného. Všetci, ktorí konajú inak, konajú veľmi zle, konajú proti tomu.
A ešte jednu poznámku, viete, a to je dosť osobné, už som to dnes hovoril. Privádza ma to k plaču, ak vidíme, čo sa deje, že zomierajú ľudia a európski predstavitelia, ale aj my, pravdepodobne všetci, len deklarujeme, že čo si urobíme. Ale nič nerobíme pre to, aby sa vojna zastavila. Naozaj to už zomierajúcej matke s deťmi pomôže, keď povie predsedníčka Európskej komisie, však sme prijali sankcie. To jej naozaj pomôže!