59. schôdza

Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať za vaše faktické poznámky napriek tomu, že niektoré boli voči mne kritické. Začnem pánom poslancom Žiakom.
Pán poslanec Žiak, my dvaja sa poznáme, pretože máme rovnakú minulosť. Boli sme obaja futbaloví rozhodcovia. Ty ako rozhodca si to dotiahol najďalej do tretej ligy a politicky nedosahuješ ešte ani takú úroveň.
Pán poslanec Kotleba, viete, moji rodičia a životné skúsenosti ma naučili, že ľudí si mám vážiť napriek tomu, že mám s nimi iný názor, že sme názorovo rozdielni. A myslím si, že tým, že som povedal, že si politika Dzurindu vážim, že si za tým tvrdením stojím. Pretože on v sebe napriek tomu, že s mnohými vecami som nesúhlasil, spĺňa kritérium nielen politika, ale aj štátnika. A keď sa pozriete do radov dnešnej vlády Slovenskej republiky, tak si myslím, že štátnika tam hľadať budete veľmi ťažko.
Chcem sa najmä poďakovať pani poslankyni Brisudovej, pánovi poslancovi Ficovi a Baškovi, ktorí naozaj z toho môjho príhovoru si vybrali najmä tú pasáž, kde som sa venoval našim starostom a primátorom najmä na východnom Slovensku. Som rád, že ste to všetci traja rozšírili. Možnože mohol som venovať tomuto dôležitému miestu viacej času. A chcem ešte raz poďakovať, napríklad v našom poslaneckom klube máme primátora Michaloviec pána Zahorčáka, ktorý ma informoval, že včera zasadal krízový štáb a naozaj sa pripravovali na to, akým spôsobom, konkrétnym spôsobom pomôcť tým, ktorí tú pomoc od nás najviac budú potrebovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem veľmi stručný. Prosím vás, vás to baví ešte? Vy si fakt myslíte, že niekoho vonku alebo na Ukrajine, alebo ja neviem kde zaujímajú tieto reči vaše? Koalícia – opozícia, modrý – zelený – červený, dobrý – zlý, kradol – nekradol. Prosím vás, už s tým prestaňte. Ešte aj v čase vojny ste schopní sa tu hádať politicky, že kto je väčší idiot. Fakt už s tým prestaňte! Nikoho to nezaujíma ani vonku, ani za hranicami.
Sme tu dnes preto, aby sme ako Národná rada ako celok odsúdili to, čo sa deje na Ukrajine. Sme tu preto, aby sme prijali legislatívu, na ktorú čakajú Ukrajinci. Potrebujeme prijať legislatívu na to, aby sme Ukrajincom, ktorí prekročia slovenskú hranicu, dostali pečiatku a mohli okamžite sa zapojiť do normálneho života aj tu na Slovensku. Tak, prosím vás, prestaňte naťahovať čas len kvôli tomu, aby ste si urobili nejaké videá na facebooky. Ja sa naozaj tu niekedy cítim ako medzi bláznami. Či jedni, alebo druhí. Koho toto, prosím vás, zaujíma? Na Slovensku nikoho, za hranicami Ukrajiny už vôbec nikoho. Tak, prosím vás, už si vstúpte všetci do svedomia!
Ďakujem. (Potlesk.)

Peťo, som jediná faktická poznámka na teba, pozri sa sem! (Rečník zatlieskal.) Moje slová.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, chcel by som tiež potvrdiť, že, za stranu HLAS – sociálna demokracia, že všetci naši poslanci prišli na toto zasadnutie s tým, že podporia toto veľmi silné vyhlásenie, podporia solidaritu s Ukrajinou a s ukrajinským ľudom. Bohužiaľ, táto debata sa zase zvrtla do všelijakých vnútropolitických prekáračiek a je veľmi zbytočné, aby sme zachádzali do týchto historických a vnútropolitických súvislostí.
Je veľmi dôležité, aby Ukrajina dostala aj z tejto sály jednoznačný signál. Každý hlas poslanca s jasným vyjadrením podpory je iba, je ďalšou kvapkou do toho, do toho veľkého balíka podpôr, ktoré Ukrajine, Ukrajine prichádzajú. A za stranu HLAS – sociálna demokracia chcem povedať, že jednoznačne podporujeme toto uznesenie, kde sú veľmi silné vyjadrenia na podporu Ukrajiny, odsúdenie agresie Ruskej federácie voči ukrajinskému ľudu a jeho územnej celistvosti a suverenite, a preto budeme hlasovať za.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím teraz prečítať zopár myšlienok, ktoré som si vypočula z videa, z vystúpenia pána Georgea Friedmana 4. februára 2015. roku, ktorý sa dotýka práve Ukrajiny a situácie, ktorá teraz vznikla. (Zaznievanie gongu.) Ja budem teraz citovať to, čo on hovoril, nie sú to moje myšlienky, je to zaujímavé a myslím si, že to veľmi súvisí sú súčasnou situáciou. Nebudem to komentovať a záver nech si urobí každý sám.
Citujem: "Prvotný záujem USA, pre ktorý sme viedli vojny – prvú, druhú, ale i studenú – je vzťah medzi Ruskom a Nemeckom. Pretože ich jednota je pre nás jedinou hrozbou, preto sa musíme uistiť, že k takému spojeniu nedôjde. Trik je v tom, že USA sú pripravené vybudovať sanitárny koridor okolo Ruska. Rusko si je toho vedomé a verí, že USA chce rozbiť Ruskú federáciu. Rusko si myslí, že ako povedal Peter Lawrie, citujem: ,Nechceme vás zabiť, my vás chceme len tak trošku poškodiť.´ Koniec citátu pána Petra Lawrieho. Citujem ďalej pána Friedmana: V Európe nie je žiadna jednota, každopádne, keby som bol Ukrajincom, urobil by som presne to, čo robí, vtiahol by som do deja USA. USA má zásadný záujem mať pod kontrolou všetky oceány sveta, to zatiaľ nikto nedokázal. Vďaka tomu môžeme napádať ľudí, zatiaľ čo oni nás napádať nemôžu. Je to úžasná vec udržať si kontrolu. Udržať si kontrolu nad oceánmi a vesmírom je základom našej moci. Najlepší spôsob, ako poraziť nepriateľskú flotilu, je zabrániť jej výstavbe. Je to cynické, určite nie morálne, ale funguje to. Máme možnosť, ale aj schopnosti v prvom rade podporovať viacero súperiacich síl tak, aby koncentrovali politickú podporu na seba. Podporu hospodársku, vojenskú, poradcov, čo sa teraz posledných minimálne päť-šesť rokov dialo aj na Ukrajine. A je jasné, že z USA nemôžu trvale zasahovať naprieč celej Euroázii, musíme zasahovať selektívne."
Tak toto sú plány, ktoré boli pred šiestimi rokmi a je to, je to dlhé video, nemohla som všetky myšlienky. Samozrejme, dotýkal sa aj iných politických akcií, to, čo urobili v Afganistane, v Iraku, všetky tieto vojny, tak ale ja som vybrala len pasáže, ktoré sa či už priamo, alebo nepriamo, okrajovo týkali Ukrajiny.
Ďakujem za pozornosť.

Ja len naozaj krátko. Pani Sulanová, Rusko napadlo Ukrajinu.
Ďakujem.

Ja sa tiež chcem iba ubezpečiť, či som dobre počul, že na základe nejakého starého videa, ktovie odkiaľ, chcete teraz tvrdiť, že táto vojna je zásluhou a výsledkom Ameri.... aktivít Spojených štátov amerických? Veď my to dobre poznáme, preboha živého, ja som žil v roku 1968, ako tak pozerám na vás, určite aj vy, pani Sulanová. My sme vtedy sa zobudili do podobného rána ako Ukrajinci vo štvrtok, no a Rusi tiež tvrdili, tak ako tvrdia teraz na Ukrajine, že to je vlastne nejaká humanitárna pomoc, že oni tam idú odstrániť z čela štátu nejakých nacistov. To ako v roku ´68 tvrdili, že je to internacionálna bratská pomoc, ktorá má za cieľ, nemá za cieľ teda poškodiť český a slovenský národ, ale iba odstrániť z jeho čela kontrarevolucionárov. A napriek tomu, napriek týmto faktom ste vy schopná tvrdiť takéto úplné nezmysly? No ja sa vám teda fakt čudujem.

Ďakujem pekne za slovo. (Zaznievanie gongu.)
Ja začnem s tým, čo som osobne zažil. V šesťdesiatom ôsmom som 1. októbra narukoval a v auguste došli, viete dobre, ruské vojská. Dva roky v kasárňach som absolvoval za čias, keď sme nevedeli, či máme ruských vojakov vítať alebo, alebo im, zakázali nám ich púšťať do kasární, proste bordel, taký som v živote ešte nevidel a buzerácia, ktorá skutočne nemala obdoby, kde v noci sme mali aj tri, štyrikrát aj päťkrát poplach. Proste bola taká doba, dva roky sme vydržali a myslím si, že to bolo veľké poučenie nielen pre mňa, ale pre všetkých chalanov, ktorí sme tam vtedy túto základnú vojenskú službu absolvovali. V noci sme mávali nočné streľby s ruskými vojakmi a koľkokrát sme sedeli spolu, tak sa nás pýtali, že kde vlastne sú. Oni ani nevedeli, tí chlapci, kde sú. Boli to veľmi skromní a dobrí ľudia, ktorí mi skutočne, niekedy nám ich aj bolo ľúto, že nevedeli alebo nemohli sa nejak skontaktovať so svojimi rodinami. Ale proste boli to dva roky vysokej školy, pretože tam sme sa naučili poriadku, disciplíny, všetkému, čo k tomu patrí.
Po skončení vojenskej služby som sa začal venovať športu, futbalu a čo sa nestalo? Dostali sme sa do kontaktu práve s ruskými hráčmi, s ruskou reprezentáciou, s ktorou sme odohrali niekoľko zápasov zhodou okolností v meste, kde dneska je vojna, v Kyjeve. A môžem povedať, že títo ľudia boli veľmi milí, dobrí, osobný priateľ Oleg Blochin, ktorý bol hviezda v Európe, nás pozval na večeru, dokonca keď mal, keď absolvoval, mal narodeniny, tak pozval nás reprezentantov, sme tam boli tri-štyri dni a myslím si, že taký program, ako mu urobili vtedy to vedenie, vedenie zväzu, to som ešte osobne ako nevidel.
Ale chcem povedať, že tie medziľudské vzťahy medzi nami boli také kamarátske aj sú, že niekedy sa zle počúva tuná tieto nadávky alebo povedzme tieto intrigy medzi nami a tak ďalej. Pretože ja som na to neni zvyknutý. Šport je fenomén, ktorý spája ľudí, a verte mi, že ja by som chcel za všetkých športovcov vyjadriť solidaritu, za všetkých slovenských športovcov vyjadriť solidaritu ukrajinskému národu, prosím. Ale to, čo sa stalo, to sa skutočne nikdy už nemôže stať, pretože to človeka trápi a niekedy sa zamýšľa nad tým proste, kde sme, kde to žijeme. Všetci rozprávame to isté, ale robíme úplne opačné veci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Dušan, ja idem na teba reagovať, lebo my sme kamaráti dlhé roky a práve cez futbal, a s tým kolegom Olegom Blochinom. Áno, máš pravdu, máš pravdu, že šport sa nemá miešať do politiky, toto je ale o politike, toto je o vojne. Čiže naozaj venujme sa len tej základnej myšlienke, prečo tu sedíme. Ale inak ďakujem za tvoje vystúpenie, máš pravdu, šport sa nemá čo miešať do politiky.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, podľa mňa sa drvivá väčšina z nás zhodne na tom, že náš geopolitický priestor sa zmenil a Slovensko je iné Slovensko, ako bolo minulý týždeň, Európa je iná, ako bola minulý týždeň. Ja veľmi oceňujem, vidím tu dvoch bývalých premiérov, že oni to pochopili, hoc v niektorých veciach s nimi iste politicky nesúhlasím a, samozrejme, oni so mnou. Rovnako tu bol aktuálny premiér a ešte bývalý premiér, ktorý si tiež uvedomuje situáciu. Rovnako niektorí poslanci to podľa mňa pochopili z ich vyjadrení, ale, žiaľbohu, naprieč, naprieč týmito lavicami sú ľudia, ktorí to stále nechápu, že za našimi hranicami je vojna, že tam zomierajú ľudia, že Rusko napadlo slobodnú krajinu. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť o podporu tohto uznesenia. Je úplne jasné, je úplne čisté a hovorí o tom, že slobodná krajina – Ukrajina – bola napadnutá ruským agresorom, niečo, čo je neprijateľné, čo je odsúdeniahodné.
Rovnako však chcem povedať veľmi jasne, že Národná rada Slovenskej republiky a Slovenská republika nemôže skončiť len pri tom, že budeme prijímať deklarácie, budeme dávať silné vyhlásenia. Verím, že príde rad zákonov, rad opatrení a konkrétnych krokov, ktoré pomôžu ukrajinskému ľudu, ktoré sa postavia za Ukrajinu tak, aby sme nezostali len pri slovách. Je mi veľmi ľúto, že Európska únia na základe blokácie niektorých štátov nenašla odvahu na tvrdšiu reakciu voči ruskej agresii. To je veľké sklamanie a otvára to mnohé otázky. Napriek tomu ešte raz tým, ktorí pochopili vážnosť situácie, ďakujem za konštruktívnu diskusiu, tým, ktorým nie, tak verím, že ju pochopia. Vyjadrujem veľkú solidaritu s ukrajinským ľudom a s Ukrajinou a rovnako aj z tohto miesta, tak ako je napísané v uznesení, vyhlasujem, že Rusko je agresorom, a prosím vás všetkých, naozaj všetkých naprieč politickým spektrom, aby ste podporili toto uznesenie.
Ďakujem pekne.