59. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážení kolegovia.
K faktickej poznámke pánov kolegov Tarabu a Kotlebu by som povedala len toľko, že keď si prečítate ešte raz alebo vypočujete zo záznamu môj prejav, tak zistíte, že vaše reakcie boli bezpredmetné. Ten môj prejav nebol o tom, čo ste vy hovorili, nehovoriac o tom, že ja osobne bola som zásadne za vojnu v Iraku aj v Kuvajte, považovala som to za nespravodlivú vojnu a proti preletom v Juhoslávii som hlasovala v tomto parlamente. Skutočne, že, ešte raz, znovu vyzývam, nevracajme sa alebo nevyťahujme teraz rozbroje, ktoré sú medzi nami. Dokážeme len spoločne zastaviť to, čo sa deje na východ od našich hraníc, a je to strašné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená snemovňa, napriek tomu, že som bol predsedom ohlásený ako chýbajúci, ako vidíte, som tu, prišiel som z prebiehajúceho rokovania Standing Committee Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. To rokovanie začalo včera. To rokovanie začalo včera v čase, keď agresor už vstúpil na územie slobodnej, nezávislej a demokratickej krajiny i na ďalších miestach okrem tých, ktoré agresívne okupoval predtým.
Keď som pred niekoľkými dňami v televízii hovoril o historických paralelách medzi Vladimírom Putinom a Adolfom Hitlerom, zdalo sa to niektorým neprimerané. Zdalo sa to, že sa to snáď nepatrí, pričom som konkrétne hovoril o tých paralelách scenára, ktoré začali zhodou okolností presne tam, a to isté som povedal včera v Hofburgu, pred ktorým je Heldenplatz, z ktorého balkóna tohto Hofburgu rečnil Hitler v marci ´38, keď si prisvojil Rakúsku republiku, tak ako Vladimír Putin si prisvojil Krym, a z tohto balkóna anonsoval, čo bude ďalej. Potom uplynulo niekoľko mesiacov, dikcia Adolfa Hitlera na adresu krajiny, ktorá bola takmer každému z nás pôvodnou vlasťou, Československej republiky, hovoril niečo v tom zmysle, že je to potrat, že je to monštrum, ktoré nemá právo existovať, ktoré sa zrodilo vo Versailles a nesmie ďalej byť.
Presne takto sa vyjadroval Vladimír Putin v prejave, ktorý vojde do histórie ako jasná paralela Hitlerových prejavov o tom, že ukrajinský národ je neexistujúci. Brat Slovan prehovoril o bratskom slovanskom národe, že neexistuje. Blbečkovia, ktorí budú hovoriť o slovanskej vzájomnosti po tomto, sa môžu ísť hanbiť do kúta, že tie slová berú do úst. Lebo toto je v praxi slovanská vzájomnosť, ako ju už roky pozorujeme. Takže na tému slovanskej vzájomnosti toľkoto. Ten národ nemá nárok na existenciu, a tak si ho ideme ochočiť.
Tým pádom sa Vladimír Putin po tom, ako zabral Doneck a Luhansk, a my si pamätáme, ako sme prišli o Sudety a južné Slovensko, tiež pod tou istou tézou, že tam žijú moji súkmeňovci, Nemci sudetskí a Maďari, a preto ich beriem Heim ins Reich, mindem vissza, všetko nazad, a Horthy na bielom koni v Košiciach. Áno, stále nevidia niektorí paralelu, no a skokom včera ráno alebo nadránom presne v čase, keď Hitler zahájil paľbu proti Poľsku, keď krížnik Schleswig-Holstein ostreľoval Helskú kosu pri Gdaňsku, začal agresor potme agresiu. Teda skoč, skokom z 15. marca 1939 skočil k 1. septembru 1939 Vladimír Putin.
Ten scenár napĺňa priam otrocky, presne ako jeho vzor. Čo nakoniec čakať? Dôstojník KGB prezidentom štátu. Nespomínam si, že by Nemci kedykoľvek vo svojich dejinách po druhej svetovej vojne zvolili dôstojníka Gestapa, úplne ekvivalentnej organizácie, za svojho prezidenta.
Takisto si nepamätám na spolkového kancelára ani na spolkového prezidenta, ktorý by prehlásil, že koniec Tretej ríše bol najväčšou tragédiou 20. storočia. Vladimír Putin to prehlásil o konci Sovietskeho zväzu, o ktorého ríši zla vieme poniektorí za desiatky rokov života v nej svoje. Takže to bola tragédia 20. storočia.
No, keď v Mníchove mníchovania, ktorých celkom pochopiteľne nemáme v úcte, urobili to, čo urobili, tak sa dnes musíme zamyslieť, aby sme medzi nami nemali tých "mníchovanov" príliš veľa. Lebo tu sú tí "mníchovania". Tu sú tí, ktorí cúvajú a sú pripravení byť tým, čo nazval v blahej pamäti Jozef Miloslav Hurban "hŕbou koží otrockých", vždy pripravení poslať pozývací list a potom sa z krízy poučiť.
Pravda je, že sir Winston povedal na adresu tejto zradnej zberby: "Mali ste na výber hanbu alebo vojnu. Vybrali ste si hanbu a budete mať vojnu". Presne to sa stalo.
My demokratické krajiny Európy a my parlament jednej z tých krajín už nemáme na výber vojnu. Vojnu už si vybral zločinec z Kremľa. My ale máme možnosť vyhnúť sa hanbe, lebo máme tiež možnosť do nej spadnúť. A preto musím povedať, že včera bol Hofburg a jeho rokovacia sála, kde sme zasadali ako vedúci delegácií 42 krajín, vlastne takým chrámom odhodlania, chrámom pevnej podpory.
Musím povedať kriticky do radov demokracií, že keď sme sa večer dozvedeli, ako sme sa nedohodli, hoci rečí o jednote a jej potrebe bolo veľa, ale my sme sa nedohodli ani na SWIFT-e, ani na tom, ani na onom. Štyri krajiny sú na listine hanby: Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Cyprus. Keď sa nad tým zamyslíme, neprekvapuje to. Nemecko odmietlo poslať Ukrajine to jediné, čo potrebuje a čo tu povedal aj Jurij Muška. Ukrajina potrebuje zbrane. Ukrajina nepotrebuje helmy, ktoré im poslali Nemci. Ukrajina potrebuje zbrane a v tom teda sa vyznamenali malí Estónci a Česi. Ale teda že by sa vyznamenala demokratická Európa, to ani omylom. Reči, ktoré tu počúvam, ako sa Európska únia má starať o to, aby tento, táto vojna nebola... Musím povedať, že Macron chodil do Kremľa alebo si tam telefonoval skoro tak často ako Andrej Danko. Musím povedať, že ak máš na druhej strane odhodlaného, pripraveného, dlhodobo plánujúceho Hitlera, tak môžeš chodiť do Bad Godesbergu a môžeš chodiť hocikam, ale on vie, čo urobí. A tá mala dekorácia naokolo, tú vydrží. Inými slovami, s agresorom pripraveným na všetko nemá zmysel rokovať s nejakou nádejou. A nemá tiež zmysel spúšťať z toho, čo je nevyhnutne potrebné, aby ten agresor pocítil.
Viete, to, že sa nebude 28. mája konať finále Ligy majstrov v Sankt Peterburgu, je "džouk", ale pekné je, že švédski lyžiari nepôjdu teraz na súťaž do Ruska. Ale my by sme mali Ukrajine efektívne predovšetkým, hovorím teraz o celej Európe, pomáhať vojensky. Lebo povedzme si otvorene, je ťažšie územie znovu získať, ako územie ubrániť. Ani to druhé nie je ľahké.
Chcem teda povedať, že dnes som v tej istej sále, v ktorej som včera mal pocit istej jednoty, my sme si vypočuli cez telemosty krásne vystúpenie kanadskej ministerky zahraničia, vystúpenie amerického ministra zahraničia, vystúpenie mnohých, francúzskeho, britskej, nemeckej, ale tá sprcha večer ukázala, akí sme. A teraz nehovorím o nás. Ale je to smutný obraz toho, v čom sme. A preto keď počúvam reči o európskych jednotkách rýchleho nasadenia, tak sa vo mne ozýva skepsa a hovorím si, ak by mali moji vnuci sa raz spoliehať na tieto jednotky, tak to nebude bohviečo. Preto vám musím povedať, akokoľvek sa odtiaľ (rečník ukázal pravou rukou smerom do pléna) možno ozve pokrik, že našou nádejou sa v tejto situácii, keď bude vo Vyšnom Nemeckom, za hranicou, čižma Putinovho kata, je jedinou nádejou mať na území Slovenskej republiky bojovú silu, a teraz nehovorím o obrovskej základni s tisícmi vojakov, čo i len hŕstkou. Ale aby ten na druhej strane vedel, že ak sa týmto niečo stane, tak bude zle.
Existoval istý Kásem Solejmání, ten si tiež myslel, že jeho stromy porastú do neba, a už nie je. Trón zobral do pekla. Takže je strašne dôležité mať, a povedzme si reálne, na ochranu Slovenska s 3,5 sovietskymi stíhačkami... Zaujímavé je, že vlastenci neprotestujú roky prítomným ruským opravárom, ktorí sa u nás vyskytujú. Ani ja neprotestujem, samozrejme, ak je to v danej situácii potrebné, nech sú tu. Len zaujímavé, že tí istí, ktorí budú vrieskať o letisku v Kuchyni, toto berú akože úplne okej, a pričom obidvoje je to také isté. Je to normálne, že ak máš nejaké lietadlá, tak je dobré, než sa naučíš ich šrobovákom opravovať, aby tam niekto bol, kto ich drží. Takže len nech tu nejaké sú.
A poviem vám úplne na koniec to najsmutnejšie. Keď som včera dohovoril svoje vystúpenie, tak ku mne postupne prichádzali ľudia, vedúci rôznych delegácií a prišli mi podať ruku a odišli. A dnes, keď na záver toho zasadania, z ktorého som utiekol, aby som bol tu, pred obednou prestávku bol posledný vystupujúci môj nový, a ktovie dokedy, priateľ Nikita Poturjajev, vedúci ukrajinskej delegácie. Ten mal nakoniec posledných päť minút prejav a povedal nám v ňom, že je síce na zoznamoch, ktoré, samozrejme, tak ako Hitler ich mal a má ich aj Putin, prvých, ktorých treba okamžite pozatýkať, je, samozrejme, aj on. A povedal mi, že má na sídlisku v Kyjeve manželku, ktorá ho čaká, a že má syna, ktorý má dievča, teda nie je to malý chlapec, ktorí sú tam tiež. A rozlúčil sa s nami s tým, že sa už možno nikdy neuvidíme. A musím povedať, že ja nie som za nejaké bezpodmienečné olapávanie sa chlapov, ale prišiel ku mne ako k jedinému z celej sály, objal ma a odišiel. Ja mu prajem a jeho rodine a zvyšným 40 miliónom Ukrajincov, aby sme sa s nimi ešte videli a aby Hitler spoza múrov Kremľa pochopil, tak ako Kásem Solejmání, že jeho stromy nebudú večne rásť do neba.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán podpredseda.
Pán poslanec Osuský, ako sme u teba zvyknutí vždy, pekne, faktograficky zosumarizoval si to, čo si mal. A ja ťa chcem doplniť v jednej veci, že my sme tu mali počas teraz niekoľkých týždňov skupinu ľudí, ktorí obhajovali Rusko, rozprávali o tom, aký je Putin mierotvorca, dokonca označovali nás ako vlastizradcov. Ja chcem vyzvať všetkých poslancov, ktorí rozprávali o tom, že my sme vlastizradcovia, ktorý toto kázali, rôzni Blahovia, Kotlebovia, Mazurekovia a spol., aby sa vzdali svojich mandátov a v hanbe opustili túto budovu a najlepšie Slovensko priamo do Moskvy. A ja osobne som ochotný zaplatiť letenku. Nech vypadnú z tejto krajiny a nešpinia tento priestor.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, chcem ti poďakovať za veľmi úprimné, veľmi priame a veľmi emotívne vystúpenie na veľmi vysokej úrovni, kde si poukázal na súvislosti také, aké sú, kde si sa neštítil použiť tie najpriamejšie a najostrejšie slová, avšak vo veľmi správnych súvislostiach. Je faktom a je skutočnosťou, že to, čoho sa dopustila Ruská federácia, je absolútne bezprecedentným a barbarským činom a neuveriteľným porušením medzinárodného práva, aké si dlhé roky len tak nikto nedovolil v našom priestore. A preto je, myslím, našou povinnosťou postaviť sa na stranu trpiaceho a ublíženého národa Ukrajiny.
Ďakujem.

Pán poslanec Osuský, vy ste vo svojom prejave na jednej strane kritizovali to, že Ruská federácia neuznáva existenciu ukrajinskej štátnosti, v tomto sme sa asi zle vyjadrili, ale na druhej strane ste v tom istom prejave neváhali hovoriť o prvej Československej republike, ako o nejakom, ako o nejakej československej vlasti, našej vlasti, hoci to bol štát, a vy to veľmi dobre viete, ktorý nielenže nám neuznával nejakú slovenskú štátnosť, on nám nechcel dopriať ani len autonómiu za normálnych okolností a neuznával dokonca existenciu ani len slovenského národa. Takže vy ste svojím spôsobom v podstate obyčajný pokrytec a do histórie absolútne nevidíte.

Dovoľte mi povedať k tejto situácii tri vety. Prvá, ak si niekto myslel, ak očakával niekto, že pán Putin tri mesiace alebo pol roka dopredu vyhlási vojnu Ukrajine, tak je naivný. Ak si niekto myslí, že tretiu svetovú vojnu niekto vyhlási rok dopredu, tak sa veľmi mýli. A tretia vec, Rusko s Ukrajinou bojuje a pre našu Národnú radu to neznamená, že my tu budeme robiť vojnu medzi koalíciou a opozíciou. Opozícia nech pomáha koalícii vládnuť tomuto národu tak, aby sme napriek tomu, že sme dve skupiny, aby sme viedli národ k blahu.
Ďakujem.

Vážený pán Osuský, zaujímala ma tá paralela, že pre vás teda Putin je Hitler. A v momente a v momente teda, keď je Hitler, tak si myslím, že poďme to rozpustiť, čo ste veriaci, choďte na spovede, a čo nie, tak sa udobrite s priateľmi, pretože je tretia svetová vojna a končíme. Keď je toto vaša, vy ste nám tu povedali nejakú históriu, ktorá keď sa bude opakovať, tak logicky vyústi do tretej svetovej vojny, pretože keď je Hitler dnes Putin, tak je to Hitler potom s jadrovými zbraňami. A vy poviete, že máme poslať na Ukrajinu viac zbraní. V poriadku, nech sa tí Ukrajinci bijú. Ja viem, že to máte radi, že nech sa tamtí bijú. Len otázka teraz je, my sme dali za 81 miliárd zbraní do Afganistanu, ktoré tam zostali a dnes ich má Taliban. My nie, my nie, my nie.
A otázka je a otázka je teraz, že to je síce fajn hovoriť, že vy sa, vy sa bite. (Reakcia z pléne.) Choďte sa prihlásiť tam! (Reakcia z plénu. Zaznievanie gongu.)
Práve ma nazval debilom. (Reakcia z pléna.) Že sa mám čudovať. Tento primitív ma nazval debilom, tak nech... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte raz vás prosím, aby ste to fakt nerobili. Vráťte, prosím, čas pánovi poslancovi Tarabovi na minútu.

Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
Drahá koalícia, viem, že vy máte problém s opozíciou, preto ste zvolali túto schôdzu polhodinu predtým. Dali ste vedieť ostatným opozičným. Môžte si byť istí, že vám to ukážeme, že žiadna pozvánka nebola. Viem, že by ste radi nás umlčali, aby sme nemohli sa ani vyjadrovať, práve preto ste si sem dali zákon o tom, aby ste vypínali ľuďom internety, ale ste na veľkom omyle, ak si myslíte, že my sa tu vyjadrovať nebudeme.
Takže ešte raz chcem povedať aj napriek tomu, že tu kážete, chcem sa vás spýtať teda, že aká iná je vaša stratégia okrem toho, že hovoríte, hoďte im zbrane, nech sa pobijú. Nech sa pobijú. Pretože ten vývoj môže byť aj taký, že tie zbrane možno skončia teda v rukách toho Hitlera.

Pán poslanec Marian Kotleba.

Vážený pán Osuský, o pozývacom liste idete hovoriť práve vy, ktorý ste bez najmenšieho zaváhania, pán poslanec Osuský, hlasovali za príchod amerických vojsk na Slovensko. A vy chcete vojensky pomáhať Ukrajine! Tak, pán poslanec, nie je nič jednoduchšie, zoberte sa, určite vám Naď dá výzbroj, výstroj, odchod a choďte bojovať na Ukrajinu! Choďte, kľudne choďte! Ale vy nikam nepôjdete, pán poslanec, pretože vaša odvaha končí pri táraninách tu v parlamente, lebo si dobre v tej hlavičke uvedomujete, že niečo úplne iné je fackovať občanov na uliciach za ich názor a niečo iné je bojovať na Ukrajine. Čiže len silné reči Osuského, ktoré majú viesť k ešte väčšiemu vojnovému štvaniu Ukrajiny proti Rusku. Ale od amerického agenda čo iné by sme čakali.

Pozývacie listy v dnešnej dobe majú už trochu iné formy. Môže to byť forma taká, že človek, ktorý je pánom všetkých trestných stíhaní, si podpíše dohodu s pravou rukou Putina tak, aby sa Slovensko dostalo do akejsi sféry vplyvu, aj pokiaľ ide o trestné stíhania do sféry vplyvu niekoho, ako je ruská prokuratúra. Potom to môžu byť pozývacie listy takou formou, ako ju robia všelijakí trolovia, mnohí z nich sediaci aj tu v tomto parlamente, ktorí obhajujú Putina až do krvi, lebo to je človek, ktorý zabezpečí ich ďalšiu existenciu, pretože sú to ľudia, ktorí nevedia žiť v demokratickom a slobodnom štáte.
No a potom druhá téma je tá, ktorá hovorí o tých, ktorí jednoducho nerobia nič, hoci vedia, sú neutrálni. A tu by som spomenul to, čo parafrázoval, čo sa pripisuje Dantemu, že najhorúcejšie miesto v pekle čaká na tých, ktorí v čase krízy sú neutrálni.