60. schôdza

Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.
Otváram rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, písomnú prihlášku som neobdržal pred otvorením tohto bodu. Dávam teda možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Vaľová. Nikto viac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a udeľujem slovo pani poslankyni Jane Vaľovej.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem rozprávať dlho, skôr by som povedala, že tak prakticky. Mňa stále mrzí v tomto parlamente a nechápem prečo koalícia má tú potrebu, ja to tak poviem, znásilňovať toto obyvateľstvo. Nemyslím teraz ten váš zákon, nie je až taký v tomto zmysle, ale znásilňovať v tom zmysle, že nikdy neprebehne verejná diskusia, nikdy neprebehne diskusia medzi odbornými organizáciami, ktorých zákony sa týkajú. A neviem, či táto koalícia si neuvedomuje, aký neskutočný odpor medzi ľuďmi zasieva. A snaží sa strachom týchto ľudí umlčať, ale, bohužiaľ, umlčíte ich nachvíľu, ale v hlavách a v myšlienkach, čo tí ľudia majú, oni to nezabudnú.
Viete, ja si spomínam, keď sme prijímali zákony, aj my sme boli často kritizovaní, ale nikdy to nebolo tak, aby, ja som teda bola dlhodobo v sociálnom výbore, aby nezasadla tripartita, aby sa nediskutovalo, aby sa nebrali pripomienky odborné do úvahy. Niektoré, samozrejme, boli prijaté, niektoré nie.
Hovorím to práve preto aj pri tomto zákone, pretože som sa porozprávala s niektorými štatutármi z osviet alebo osvety a ich reakcia je asi taká: Vidíme, že naše požiadavky vôbec neboli akceptované. Bez diskusie, bez pripomienok. Pritom išlo o precízny a rozsiahli materiál, namiesto toho sa venuje celý materiál štatutárom. Nemáme námietky na 5-ročné funkčné obdobie, čo už by som povedala a teraz poviem, že som v Prešovskom samosprávnom kraji dlhodobo pôsobila ako predsedníčka kultúry, toto považujem za veľmi správne, pani ministerka, pretože v danom zákone, si myslím, že to bolo neobmedzené alebo teda všetky iné veci, ktoré spadali pod pôsobnosť VÚC, či už sociálne zariadenia akékoľvek mali, tak mali lehotu na to, aby riaditeľ mal funkčné obdobie na určené a spravidla to bolo na päť rokov. Takže toto úplne vítam a toto si myslím aj ja, že to je úplne v poriadku.
Ale verejné vypočutie na našu pozíciu celkom nechápem. Ak kandidát na túto pozíciu prešiel výberovým konaním a výberovým konaním dostal dôveru a kompetenciu rozhodnúť, príde mi to ako spochybnenie jej rozhodnutia a zbytočne ďalšie procesy, ktoré nevieme, či niekedy vôbec prinesú výsledok.
Viete, mne to pripadá tak trochu vtipné a zase parodické, čo zasievame do hláv týchto ľudí. Oni sa možno teraz boja, lebo korona, musia byť doma, lebo všetci musia počúvať, čo sa im prikáže a tak ďalej, ale hovorím, že v hlavách to stále majú a vrátim sa k tomu vypočutiu. Mne to pripadá vtipné, že ak prezident polícii vôbec nebude prechádzať výberovým konaním, tak taký riaditeľ osvetového strediska má prejsť verejným vypočutím. Čiže to bude zase nejaký taký precedens, pretože, keď na jednej strane chválim, že 5-ročné obdobie tu prichádza. Na druhej strane, pani ministerka, zavádzate precedens na samosprávne kraje.
A čo sa týka štátnych funkcií, tak tam práveže znižujete nároky. A čo sa týka funkcií, kde si to má riadiť samospráva, kde si to majú riadiť vyššie územné celky, tak tam im dávate príkazy a už tu negujete a to teraz trošku ešte skočím do školského zákona, lebo aj k tomu vystúpim. Už tu potierate a negujete tú moc tej samosprávy a samosprávne rozhodnúť a zavádzate precedens. Ja neviem, či ten precedens pôjde ďalej, ale hovorí sa, treba si najprv dať príklad z hora od toho štátu a potom zasahovať do právomocí vyšších územných celkov a asi tak.
Ale v každom prípade je potrebné povedať a tu je niekoľko pripomienok, ktoré rozmýšľame, že následne možno pripravíme a možno aj vás chcem na nich upozorniť, ktoré ste dostali, aby ste ich možno pretavili do zákona alebo ich pretavíme my. Lebo ja som tu tak stála, keď tu stála aj ministerka spravodlivosti a keď som jej doniesla pripomienky, povedala, že to všetko urobí. Dodneska to neurobila a boli to skutočne veci, ktoré boli na odbornej báze, s ktorými dokonca súhlasila.
Takže pripomienky, ktoré by chceli zapracovať do tohto zákona, sú, že kultúrno-osvetová činnosť vypadla z nej edičná a publikačná činnosť. Vieme, že kultúrno-osvetové strediská majú nezameniteľnú činnosť, pretože v mestách a v obciach, ak sa má rozvíjať kultúra, ak sa má rozvíjať, musí mať nejakú metodiku, musí im niekto pomôcť. Lebo veď však tie obce ani tí starostovia nemajú dneska ani podľa mňa niektorí s čím kúriť a svietiť a keď sa všetky náklady zdvihnú, tak asi ja neviem, či aj tma nebude všade. Takže my im máme tými zákonmi pomáhať a teraz sa bavíme o kultúre, takže. Zákon nepojednáva o kultúre národnostných menšín a etnických skupín. Exaktne špecifikovať zamerania a činnosť kultúrno-osvetových zariadení v rámci neformálneho vzdelávania doplniť oblasti tie dve, ktoré som hovorila a ďalej zdravotného životného štýlu, environmentálnej výchovy. Veď predsa máme plné ústa, ja keď tu počúvam niektorých poslancov, plné ústa enviromentu a ako všetko treba vychovávať mládež, deti a tak ďalej, a to sme úplne, na to v tomto zákone pozabudli a vzťah k vlastnému štátu a kultúrnej identite.
Vážení, tak toto, že tam nie je, to je pre mňa veľmi zarážajúce a myslím si, že každý by mal byť, kto v tomto štáte žije, vlastencom a mali by sme, mali by sme k tomu všetkých vychovávať a mládež a, samozrejme, ku kultúrnej identite celého národa. Pretože ja už niekedy som pomiešaná, aj v tom parlamente sa tu vyťahujú vlajky hore-dole a vlastne málokto pozná históriu, málokto pozná, čo sa prečo stalo a podobne a ak ešte aj tie osvetové činnosti to nebudú mať vo svojom vlastne zameraní, tak mne už to potom fakt pripadá, že neviem, či o ten štát máme záujem, nemáme záujem alebo ako.
Kultúrno-osvetový pracovník. Nemáme takúto profesiu ani definíciu. Chápem, že toto je niečo špecifické, ale pamätám si v tomto parlamente, keď sme, keď sme špecifikovali sociálneho pracovníka. Hej bolo okolo toho veľké, veľké aj haló, aj všetko, lebo vždycky nové veci, ale ja si myslím, že tiež by sme takéto niečo mali zaviesť aj do vlastne do, doplniť do zákona o túto definíciu, lebo možno by to bolo potrebné. A kultúrnym inštitúciám chýba hierarchia inštitúcií a tu teda poviem aj kritiku do vlastných radov o chvíľočku.
Zriadiť a zrušiť osvetové zariadenie je zriaďovateľ povinný konzultovať s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. To by som dala teda kompetenciu pre ministerstvo, ktorá myslím, že v zákone nie je a zriaďovateľ môže zlúčiť osvetu len s osvetou alebo organizáciou podľa osvetového zákona, tak ako je to v zákone o knižniciach, že knižnica sa môže zlúčiť len s knižnicou. Osvety majú širokú pôsobnosť a nie je možné ich zlučovať jednosmerne na činnosť orientovanými inštitúciami. Tu sa určite vrátim do minulosti zase. Už som vtedy nebola v Prešovskom samosprávnom kraji a poviem, že sa mi to dodnes nepáčilo, aj keď tam bol náš predseda župy, že sa zrušili, myslím, že tri alebo štyri osvetové strediská, pozlučovali sa s inými inštitúciami a dneska je aj budova v Humennom osvetového strediska, ktorá má porozbíjané okná, chátra už asi 6 rokov. Má ju súkromný majiteľ a nám tak zanikli vlastne, nám tak zanikli vlastne priestory. Lebo vieme, že dneska je tých priestorov veľmi málo na tú osvetovú činnosť, hej, aby tam boli javiská, aby tam boli také priestory, ktoré sa dajú využiť pri kultúrnych akciách. Čiže toto sa stalo, a preto aj určite, určite budem rozmýšľať nad tým, že ak pani ministerka to nezmení alebo nedá do zákona, tak budem rozmýšľať ja, aby sme to do zákona priniesli. Pretože ja som to zažila. Nebola som, hovorím, vtedy už poslankyňou Prešovského samosprávneho kraja a vtedy sa stali tie nezmyselné zlučovania a predaje budov a podobne. Ja chápem aj samosprávne kraje, že financovanie nie je jednoduché, ani sociálnych služieb, pretože na to ani nemáme, aby sme to úplne pokryli, ani kultúrnych zariadení na to nemáme, aby sme to pokryli. Ale nemôžeme to, môžme to robiť nejakým takým racionalizačným opatrením, aby malo zmysel, aby malo hlavu a pätu, aby sme zachovali to, čo vlastne, aby sme zachovali z tých stredísk alebo preniesli do iných stredísk a podobne. Čiže tu by som tú kompetenciu pridala ministerstvu a naozaj, ak vyššie územné celky budú chcieť rušiť takéto zariadenia, tak aby ich konzultovali s ministerstvom, aby ministerstvo videlo ten obsah toho všetkého a proste, a proste povedalo, či sa to môže takto alebo nemôže a ďalej vyšpecifikovať ďalšie veci do detailov, ale už nemám čas.
Takže ďakujem veľmi pekne.

To bola jediná prihlásená pani poslankyňa v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chce sa pani navrhovateľka vyjadriť v záverečnom slove? Pani spravodajkyňa? Poprosím vás aspoň ohlásiť termín hlasovania. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

Poprosím hlasovanie dnes o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne. Budeme pokračovať, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).

Tento návrh zákona je pod parlamentnou tlačou 898, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 938.
Prosím pani ministerku kultúry Natáliu Milanovú, aby tento návrh zákona odôvodnila.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ešte raz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o publikáciách.
Návrh zákona o publikáciách pokračuje v našej započatej mediálnej reforme. Mediálnej reforme znamená komplexnej reforme mediálneho prostredia zodpovedajúcej požiadavkám občianskej spoločnosti v 21. storočí. V súčasnosti platný tlačový zákon z roku 2008 a zákon o povinných výtlačkoch z roku 1997 nereflektujú nielen meniace sa návyky čitateľov, ale ani potreby médií a novinárov v 21. storočí. Pôvodné zákony, ktoré odzrkadľovali len analógový svet médií, nahradí návrh zákona o publikáciách, ktorý upraví komplexne činnosť aj v digitálnom prostredí. Návrh zákona o publikáciách tak doplní reguláciu vysielania a audiovizuálnych médií upravenú zákonom o mediálnych službách a slovenské mediálne prostredie tým získa štandardné legislatívne prostredie pre všetky typy médií bez ohľadu na ich formu.
V oblasti vydávania dnes zákon o povinných výtlačkoch reguluje v zásade len periodickú tlač a neperiodické publikácie. Prijatím tohto zákona sa rozšíri pôsobnosť aj na e-knihy, e-ziny, iné pôvodné elektronické publikácie nielen elektronické verzie tlačených periodík a kníh, ale aj nové formy publikácií, akými sú napríklad podcasty.
Návrh zákona tiež v súlade s revíziou výdavkov na kultúru stabilizuje sieť zákonných depozitárov tak, aby vydavatelia neboli zaťažovaní niekoľkonásobnou povinnosťou. Tú funkciu depozitárov bude vykonávať výlučne sieť knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Počet povinných výtlačkov môže vydavateľ znížiť, v niektorých prípadoch až na jeden, keďže náš návrh zákona preferuje elektronickú formu pred tou fyzickou.
Od tohto kroku si sľubujeme nielen postupne vyššiu dostupnosť pre čitateľov cez digitálne výpožičky, ale aj zníženie záťaže na fyzické depozitáre knižníc. Okrem konzervačného fondu fyzických a digitálnych kníh a periodík v jednotlivých vedeckých knižniciach a Slovenskej národnej knižnici vznikne pri Univerzitnej knižnici v Bratislave aj digitálny depozitný fond, ktorý bude zbierať a ukladať obsahy spravodajských webových portálov.
V oblasti mediálnej regulácie návrh zákona o publikáciách dopĺňa reguláciu zákona o mediálnych službách v oblasti textových a zvukových médií vrátane tlačových agentúr. V súčasnosti platný tlačový zákon sa totiž nevzťahuje na online periodickú tlač. Návrh zákona tak rozširuje evidenciu periodickej tlače aj o elektronickú periodickú tlač a spravodajské webové portály. Práve tie sú pritom v súčasnosti vo veľkej miere využívané a dovolím si povedať, že preferované u čitateľov na Slovensku. Jednotlivé typy textových a zvukových periodík získajú rovnocennú ochranu v oblasti výkonu novinárskej činnosti, ktorá je dnes v platnom tlačovom zákone priznaná len tlačovým periodikám a tlačovým agentúram.
Ochrana zdroja je pritom základným predpokladom na nezávislý a slobodný výkon novinárskeho povolania a novinárskej činnosti. Na druhej strane, návrh zákona zjednocuje aj právo na vyjadrenia a právo na dodatočné oznámenie tak, aby neboli rozdiely medzi tým, či bol novinársky prejav publikovaný audiovizuálne, zvukovo alebo textovo. Návrh zákona tiež upravuje systém koregulácie, ktorý zabezpečuje, že regulácia zo strany príslušného orgánu nastupuje až v prípade, ak je uplatňovaný samoregulačný mechanizmus neúčinný.
Zásadný deficit transparentnosti financovania vlastníctva médií predovšetkým v online prostredí, ktorý v súčasnosti pociťujeme všetci, odstraňuje tento návrh zákona niekoľkými spôsobmi. Zavádza predovšetkým povinnosť vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Ďalej sa upravuje transparentnosť financovania aj tým, že sa upravuje povinnosť zverejňovať dary presahujúce 1 200 eur ročne, s transparentnosťou financovania súvisí aj požiadavka na odlíšiteľnosť inzercie, osobitne sa navrhuje upraviť označovanie sponzorovania vo vzťahu k neperiodickej publikácií, článku periodickej publikácie alebo časti agentúrneho servisu.
Významným prínosom tejto právnej úpravy vo vzťahu k transparentnosti vlastníctva médií je najmä zriadenie registra v oblastí médií a audiovízie s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a tovaroch v oblasti médií a audiovízie. V tomto registri po jeho zavedení a sprístupnení tak verejnosť nájde informácie nielen o médiách bez ohľadu na to, či ide o vysielanie, tlačené periodikum alebo spravodajský webový portál, ale aj o osobách, ktoré za takýmto médiom stoja.
Návrh zákona predpokladá nadobudnutie účinnosti 31. mája 2022. Panie poslankyne, páni poslanci, veľmi by som vás chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Milanovi Potockému, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu o predloženom návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. apríla 2022 a v gestorskom výbore do 25. apríla 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som neobdržal, a teda dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že nikto sa neprihlásil, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pani navrhovateľka, máte záujem o záverečné slovo? Pán spravodajca takisto nie, takže obom vám ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode.

Potocký, Milan, poslanec NR SR
Ja len doplním, hlasovanie dnes o jedenástej.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Fajn, ďakujem pekne. Hlasovanie dnes o jedenástej. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mali sme teraz pokračovať v rokovaní o návrhoch zákonov, ktoré mal predkladať pán podpredseda vlády Štefan Holý, parlamentná tlač 841 a parlamentná tlač 876. Avšak dostal som informáciu od podpredsedu vlády, že dobrovoľne chce, aby tieto dva zákony prepadli a že bude sa uchádzať procedurálnym návrhom pravdepodobne poslaneckých klubov, ktoré sa na tom zhodnú, aby tieto zákony boli zaradené do balíka časovaných zákonov, ktoré má už pán podpredseda naplánované. A preto budeme, teda konštatujem, že oba tieto body prepadávajú, a preto budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je to pod parlamentnou tlačou 909. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu národnej rady č. 940.
Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe konzultatívnej návštevy expertov Stáleho výboru Rady Európy pre divácke násilie, UEFA a cexpertov z Veľkej Británie spracovala expertná skupina Rady Európy pre Slovenskú republiku a jej hodnotiacu správu, ktorá obsahuje 31 odporúčaní.
Predložený návrh zákona obsahuje zapracovanie časti z týchto odporúčaní, ako aj reflektuje na požiadavky vyplývajúce z Dohovoru rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane bezpečnosti k usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach, ktoré nahradil Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä teda na futbalových zápasoch.
Podnetom k novelizácii sú aj doterajšie poznatky identifikované aplikačnou praxou a jedným z cieľov návrhu zákona je prevzatie agendy súvisiacej s problematikou diváckeho násilia ministerstvom vnútra. Táto, tento návrh zákona bol, samozrejme, spracovaný aj na základe návrhov pracovnej skupiny, ktorej členmi boli predstavitelia, zástupcovia Prezídia Policajného zboru, zástupcovia národných športových zväzov, ako aj predmetom činnosti je problematika diváckeho násilia. Následne návrh zákona bol prerokovaný expertnou pracovnou skupinou pre prevenciu diváckeho násilia pod Radou Vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality a medzirezortnou pracovnou skupinou odborníkov zameranú na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti extrémizmu a diváckeho násilia.
Medzi tie hlavné zmeny, ktoré sa prinášajú, je povinnosťou overovať totožnosť diváka so vstupenkou na meno a priezvisko, rozšírenia osôb, ktorá ich vyžaduje sa účasť pri porade organizátora rizikového podujatia, obmedzenie platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, osvedčenie bezpečnostného manežéra a preukazu usporiadateľa a ich odbornej spôsobilosti len pre príslušný šport. Zmeny v odbornej príprave držiteľa platného osvedčenia preukazu, ako aj rozsah oprávnení dobrovoľníkov na rozsah činnosti usporiadateľskej služby.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ja ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného predloženého materiálu.