60. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Každý zamestnanecký subjekt, teda každý zamestnávateľ, ak uvažuje o zamestnaní osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, by mal mať takúto osobu minimálne ako svojho budúceho zamestnanca čiastočne preverenú. To znamená, takýto zamestnávateľský subjekt by mal poznať možnosti, schopnosti a nejaké pracovné zručnosti tohto zamestnanca. Čiže ohradzovať sa voči tomu, že osoba so zdravotne ťažkým postihnutím by mala mať nejaké nadpráva alebo podpráva klasického zamestnanca, nie je pravda a s takouto vecou sa nikdy stotožniť nemôžem.
Čo sa týka socializácie, ktorá je takým prvotným cieľom a prvotným zámerom zamestnať osobu so zdravotne ťažkým postihnutím, je nad slnko jasnejšie, že aj takáto osoba potrebuje mať nejaký osobný a vnútorný pocit, že je potrebná, že vie niečo zabezpečiť a že v tejto našej spoločnosti dokáže byť prínosom. Pracovné zručnosti a ich získavanie či prehlbovanie sú takým základným stavebným kameňom a takou základnou štruktúrou, ktorú môžem naozaj zo svojej praxe len pochváliť, a aj osoby so zdravotne ťažkým postihnutím akéhokoľvek stupňa sú zamestnateľné, sú zamesntávateľné, ale musím zdôrazniť a musím opäť pripomenúť, každý jeden zamestnávateľ, ktorý uvažuje o zamestnaní osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, by mal takúto osobu minimálne poznať, poznať jej nejakú jej rodinu a sociálnu anamnézu a na základe sa toho rozhodnúť. Čiže v žiadnom prípade by nedochádzalo k podobným veciam, o akých sa tu bavíme, či nám pôjde o 30-dňovú alebo o 7-dňovú lehotu, o nejaké napadnutie výpovede tohto zamestnanca, čiže ak dotyčnú osobu...
=== ...by mal takúto osobu minimálne poznať, poznať nejakú jej rodinu a sociálnu anamnézu a na základe sa toho rozhodnúť. Čiže v žiadnom prípade by im nedochádzalo k podobným veciam o akých sa tu bavíme, či nám pôjde o 30-dňovú, alebo o 7-dňovú lehotu, o nejaké napadnutie výpovede tohto zamestnanca, čiže ak dotyčnú osobu

budeme poznať relatívne dôkladne a dôverne, k žiadnym takýmto veciam nedôjde. Čiže aj na strane A je trošku pravdy, aj strana B sa trošku mýli, ale v prvom rade, ak sa bavíme o zmene Zákonníka práce, musí nám ísť pre dobro veci a pre dobro osoby so zdravotne ťažkým postihnutím, ktorá naozaj zamestnateľná je.

by mal takúto osobu minimálne poznať, poznať nejakú jej rodinu a sociálnu anamnézu a na základe sa toho rozhodnúť. Čiže v žiadnom prípade by im nedochádzalo k podobným veciam o akých sa tu bavíme, či nám pôjde o 30-dňovú, alebo o 7-dňovú lehotu, o nejaké napadnutie výpovede tohto zamestnanca, čiže ak dotyčnú osobu budeme poznať relatívne dôkladne a dôverne, k žiadnym takýmto veciam nedôjde.
Čiže aj na strane A je trošku pravdy, aj strana B sa trošku mýli, ale v prvom rade ak sa bavíme o zmene Zákonníka práce, musí nám ísť pre dobro veci a pre dobro osoby so zdravotne ťažkým postihnutím, ktorá naozaj zamestnateľná je.

Áno, ďakujem veľmi pekne. No, kolegyne, kolegovia, hlavne kolegovia, ktorí ste vystúpili a mali ste snahu argumentovať s tým, že vlastne nič sa nedeje, nič sa nemení, len akurát namiesto 30 dní je tu 7 dní, no veľmi sa mýlite.
Tých 30 dní vyplýva zo zákona ako istá potreba, pretože napr. aj samotný zamestnanec, ktorý dostane výpoveď z organizačných dôvodov, to je niečo úplne iné. Má právo sa vyjadriť a prípadne aj doložiť nejaké svoje stanovisko ďalšie pre úrad práce, aby úrad práce sa vedel objektívne rozhodnúť. To znamená áno, jedná sa hlavne o ochranu pred výpoveďou. Je to právo osôb so zdravotne ťažko postihnutých pri zamestnaní, aby mali isté, použijem výraz nadpráva, ktoré sú však garantované v Zákonníku práce, a nič viacej, nič menej, odvolávam sa len na túto skutočnosť, ktoré sa potom odvíjajú do správneho konania, ktoré s tým bezprostredne súvisí. Aj v tom samotnom správnom konaní sú v takomto prípade, v prípade horší ako, ako v tom predchádzajúcom období. To znamená, že nie, prezidentská kancelária úplne jasne pomenovala všetky články a paragrafy, ktoré v tomto prípade sú nevýhodné pre zamestnanca, osobu so zdravotne ťažkým postihnutím.
No a čo sa týka tých otázok, že hľadať riešenia, no áno, ja som to aj povedal, ja som skôr čakal od vás, veď tu sú eurofondy, tu sú aktívne opatrenia trhu práce, tu sú finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, možno treba viac motivovať zamestnávateľa, aby mal ambíciu osoby so zdravotne ťažkým postihnutím jednoducho zamestnávať. On tú ambíciu teraz momentálne nemá a treba ju vytvoriť. To znamená, je to znovu len na štátnych orgánoch, aby v takomto prípade konali. Toto nie je dobré riešenie, že sa poslaneckým návrhom bez vynechania sociálnych partnerov, osôb so zdravotne postihnutými, všetkých inštitúcií, ktoré ich reprezentujú, vynechali.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dámy a páni z vládnej koalície, nebláznite, nebláznite, nemôžete podporiť tento zákon a nemôžete, ak máte Boha pri sebe, prelomiť veto prezidentky. S týmto návrhom zákona nielenže nesúhlasí opozícia, ale nesúhlasí s tým ani prezidentka, ani komisárka pre zdravotne ťažko postihnutých občanov a ani, pán Drdul, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím.
Pán Drdul, vy ste tu klamali v priamom prenose, keď ste tvrdili, že mimoriad..., že, že organizácia Národná rada občanov so zdravotným postihnutím súhlasila s týmto zákonom. Ja sa čudujem, že vy ako človek, ktorý máte zdravotné postihnutie, dokážete takto čakať. Teraz som si ešte raz overoval u pána Mamojku, šéfa tejto organizácie, aký je ich prístup, a nesúhlasia s týmto zákonom. Oni ho s vami pripravovali, navrhovali tam čiastočné riešenia, ale a ako s celkom nesúhlasia, tak prečo tu, preboha, klamete? Vy, doslova vy osobne. Ja tomu naozaj nerozumiem.
O čo tu ide? Hovoríte, že chcete uľahčiť zamestnávanie osôb so zdravotne, so zdravotným postihnutím, ale naopak, naopak, vy idete uľahčiť prepúšťanie takýchto osôb, pretože v súčasnosti, nie všetci sa tomu venujete, platí, že ak zamestnávateľ chce prepustiť takúto osobu, tak potrebuje súhlas z úradu práce, úrad práce má na to 30 dní a musí rozhodnúť. A tá lehota presne slúži na to, aby posúdil ten úrad práce, či má ten zamestnávateľ patričné dôvody. Musí sa porozprávať s daným zamestnancom, môžu hľadať prípadne nové zamestnanie, prípadne aspoň uplatnenie v chránenej dielni. Na to je tu tá lehota, vy to dobre viete. A teraz keď tento zákon prejde, tak sa skráti tá lehota len na 7 dní a dokonca bude stačiť fiktívne rozhodnutie úradu práce. Čiže keď úrad práce nerozhodne nijak, automaticky bude súhlasiť s prepustením takéhoto zamestnanca. Toto chcete podporiť? Toto naozaj chcete, dámy a páni, podporiť? To nemyslíte vážne.
Čiže opakujem, cynicky sa oháňate tým, že chcete pomôcť týmto ľuďom zamestnať sa, ale naopak, ak stlačíte to tlačidlo a prelomíte veto prezidentky, uľahčíte prepustenie takýchto osôb. Viacerí z vás ste gratulovali a tlieskali paralympionikom. Na sociálnych sieťach veľký rešpekt a poďakovanie, ale týmto zákonom, týmto ľuďom ublížite.
Takže ja vás chcem poprosiť, nie vyzvať, poprosiť, nezahlasujte za tento zákon, poďte o tom ďalej diskutovať. Áno, sú tam aj veci, ktoré treba vyštrngať, treba to vyriešiť, vylepšiť, ale takýto zákon v takejto podobe to určite nevyrieši a, naopak, ublíži, ublíži týmto ľuďom. Opakujem, hovoria to mimovládne organizácie, hovorí to opozícia, hovorí to komisárka pre týchto ľudí a hovorí to aj pani prezidentka. Neprelomte to veto, neschváľte ten zákon!
Ďakujem pekne.

Možno sme si nerozumeli, ja som nikdy nehovoril, že sa týmto návrhom samým o sebe a ako takým a jediným krokom zlepšujem zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím.
Ja som povedal, že zvyšujem ich konkurencieschopnosť, alebo môžem predpokladať, že zvýšim ich konkurencieschopnosť voči zdravému zamestnancovi, ak nebude príliš ťažké rozviazať s ním pracovný pomer. Môžme nesúhlasiť, môžme mať na to odlišné postoje, ale keď vy jednoducho neviete s tým zamestnancom rozviazať pracovný pomer, vy ho do toho pracovného pomeru radšej ani len nezoberiete. Samozrejme, že toto opatrenie je, samo osebe nestačí a budú musieť byť realizované ďalšie opatrenia. Ja som avizoval ambíciu realizovať ďalšie opatrenia. Nikdy som sa netváril, že tento jeden jediný krok je všeobímajúci, dokonalý liek na všetko, ktorý vyrieši všetky problémy v oblasti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Je to prvý krok, možno zvolený nešťastne, ale som presvedčený, že k žiadnej dramatickej ujme aj vzhľadom na počet týchto konaní vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím jednoducho nedôjde.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, čo tuná povedali niektorí kolegovia z koaličných radov, že znížením lehoty z 30 dní na 7 dní sa zvýši jednoducho nejaká konkurencieschopnosť zamestnanca, teda zamestnanca s ťažkým zdravotným postihnutím. V žiadnom prípade to tak nie je, pretože ak úrad práce do dnešných dní má stále lehotu rozhodnúť vo svojom konaní do 30 dní, či došlo oprávnene, alebo neoprávnene k rozviazaniu pracovnoprávneho vzťahu alebo zamestnanecko-zamestnávateľského vzťahu s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a tieto posúdenia sú naozaj, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dosť ťažké a ku každému jednému takémuto posúdeniu treba pristúpiť výsostne individuálne.
Čiže kvôli tomu je táto 30-dňová lehota, podľa môjho názoru, úplne dostačujúca a to, aby táto lehota obmedzovala osobu so zdravotným postihnutím na trhu práce, čiže ako je uvedené, že zamestnávateľ sa radšej rozhodne takúto osobu nezamestnať z dôvodu, že náhodou, ak by sa rozhodol tento zamestnávateľsko-zamestnanecký pomer ukončiť, vznikajú tam rôzne komplikácie, preto chcete skrátiť túto lehotu na 7 dní.
Ak je problém niekedy rozhodnúť do 30 dní, tak ja sa pýtam, akým úžasným spôsobom bude vedieť úrad práce rozhodnúť do 7 dní. Jednoducho my sa bavíme o štvornásobnej zníženej lehote. Čiže každý jeden rozumný človek, ktorý sa naozaj dlhodobo pohybuje v sociálnych službách a vie o tejto problematike svoje, nemôže podporiť jednoducho tento návrh, ktorý je možno z nejakej strany myslený aj dobre, ale prakticky osobám s ťažko zdravotným postihnutím jednoducho len ubližuje.

Ďakujem pekne. Budem reagovať iba na pána Drdula. Pán Drdul, je smutné, naozaj je smutné, že ste použili nepravdu v jednej z najdôležitejšej, ak nie najdôležitejšej organizácie pre zdravotne ťažko postihnutých, keď ste tu tvrdili, že verejne, resp. že vyjadrila súhlas, že Národná rada občanov so zdravotným postihnutím vyjadrila súhlas, ja som vás konfrontoval a, samozrejme, ste k tomu nepovedali nič. Je mi veľmi ľúto, že práve vy, že práve vy používate klamstvá a lži pri obhajobe tohto nedobrého zákona.
Chcem naozaj poprosiť všetkých poslancov vládnych, ktorí tu sedia, neschváľte ten zákon, poďme sa o tom baviť ešte, ešte raz a racionálnejšie.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že je dôležité vytvárať podmienky pre zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Na tom sa zhodneme aj s opozíciou, aj, aj s pani prezidentkou. To, na čom sa nezhodneme, je cesta, akou si myslíme, že je k tomu možné dospieť a akým spôsobom to môžeme dosiahnuť.
Mne sa teda dosť nepáči, keď pani prezidentka alebo v minulosti niektorí z pánov prezidentov vrátili Národnej rade návrh zákona s nejakými pripomienkami a Národná rada len väčšinou hlasov odhlasovala to, čo predtým odhlasovala, nejako sa s tými pripomienkami nevysporiadala. My sme o pripomienkach pani prezidentky diskutovali na ústavnoprávnom výbore, predpokladám, že diskusia bola aj na sociálnom výbore. U nás bola pomerne obsiahla. Aj tuto niektorí kolegovia, aj koaliční reagovali vo faktických poznámkach, ale myslím si, že mali byť tie dôvody, pre ktoré chceme prelomiť veto pani prezidentky, lebo chceme prelomiť veto pani prezidentky, tie dôvody, ktoré nás k tomu vedú, a keďže som jedným zo spolupredkladateľov návrhu zákona, s ktorým prišiel kolega pán poslanec Dominik Drdul, aj som zaňho hlasoval, aj zaňho budem hlasovať teraz, tak by som tie dôvody rád pomenoval.
To, v čom sa nezhodneme, je, že či väčšie prekážky pre rozväzovanie pracovného pomeru sú opatrením, ktoré chránia zamestnanosť alebo, naopak, ktoré oslabujú šance na zamestnanosť a sťažujú zamestnávanie, či už všeobecne, alebo vo vzťahu k nejakej špecifickej skupine. To môže byť aj všeobecnejšia debata o tom, že či má byť Zákonník práce a pracovné právo pružné a umožňovať jednoduché nadväzovanie aj rozväzovanie pracovného pomeru a či je to, či to je tá cesta k lepšej zamestnanosti, alebo, naopak, má byť, má byť rigidný, má dávať silné prekážky pre, pre rozväzovanie pracovného pomeru, ale tým aj obmedzovať chuť, chuť zamestnávateľov zamestnávať.
Z toho, ako vystúpili kolegovia zo SMER-u a HLAS-u, je zrejmé, že pohľad na to máme úplne opačný a my vo vládnej koalícii sa myslím, že väčšinovom domnievame, že príliš veľké prekážky k rozväzovaniu pracovného pomeru aj vo vzťahu k osobám zdravotne postihnutým predstavujú skôr prekážku než vytváranie priestoru pre ich zamestnávanie.
A najsilnejší argument, ktorý som počul v diskusii o tom, ktorý z tých dvoch názorov a pohľadov je správny, paradoxne nezaznel ani od predkladateľa, ani nie je napísaný v dôvodovej správe, ani sa doteraz neobjavil v diskusii, až teraz pred malou chvíľou s ním vystúpil pán poslanec Richter v rámci kritiky tohto už schváleného zákona, keď povedal, že tri štvrtiny firiem radšej zaplatia pokutu, ako by zamestnali osobu so zdravotným postihnutím. A stačí sa len spýtať, či toto opatrenie, teda ťažšie rozväzovanie pracovného pomeru a dlhšie rozväzovanie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím je opatrením, ktoré motivuje zamestnávateľov, aby zamestnávali osoby so zdravotným postihnutím, alebo, naopak, ich odrádza. A bez ohľadu na to, či si myslíme, že, že také opatrenie má byť, alebo nemá byť, ak nechceme byť nepoctiví, tak musíme priznať, že toto opatrenie zamestnávateľov odrádza.
Ja nevravím, že to opatrenie tam nemá byť, rovnako tvrdím, že, alebo súhlasím s tým, že osoby so zdravotným postihnutím majú mať zvýšenú ochranu, to je v poriadku, ide len o tú formu a...
===

Áno, ďakujem veľmi pekne. No, kolegyne, kolegovia, hlavne kolegovia, ktorí ste vystúpili a mali ste snahu argumentovať s tým, že vlastne nič sa nedeje, nič sa nemení, len akurát namiesto 30 dní je tu 7 dní, no veľmi sa mýlite. Tých 30 dní vyplýva zo zákona ako istá potreba, pretože napr. aj samotný zamestnanec, ktorý dostane výpoveď z organizačných dôvodov, to je niečo úplne iné, má právo sa vyjadriť a prípadne aj doložiť nejaké svoje stanovisko ďalšie pre úrad práce, aby úrad práce sa vedel objektívne rozhodnúť. To znamená áno, jedná sa hlavne o ochranu pred výpoveďou. Je to právo osôb so zdravotne ťažko postihnutých pri zamestnaní, aby mali isté, použijem výraz nadpráva, ktoré sú však garantované v Zákonníku práce, a nič viacej, nič menej. Odvolávam sa len na túto skutočnosť, ktoré sa potom odvíjajú do správneho konania, ktoré s tým bezprostredne súvisí. Aj v tom samotnom správnom konaní sú v takomto prípade, prípade horší ako, ako v tom predchádzajúcom období. To znamená, že nie, prezidentská kancelária úplne jasne pomenovala všetky články a paragrafy, ktoré v tomto prípade sú nevýhodné pre zamestnanca, osobu so zdravotným ťažkým, ťažkým postihnutím.
No a čo sa týka tých otázok, že hľadať riešenia, no áno, ja som to aj povedal, ja som skôr čakal od vás, veď tu sú eurofondy, tu sú aktívne opatrenia trhu práce, tu sú finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii, možno treba viac motivovať zamestnávateľa, aby mal ambíciu osoby so zdravotným ťažkým postihnutím jednoducho zamestnávať. On tú ambíciu teraz momentálne nemá a treba ju vytvoriť. To znamená, je to znovu len na štátnych orgánoch, aby v takomto prípade konali. Toto nie je dobré riešenie, že sa poslaneckým návrhom bez vynechania sociálnych partnerov, osôb so zdravotne postihnutými, všetkých inštitúcií, ktoré ich reprezentujú, vynechali.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dámy a páni z vládnej koalície, nebláznite! Nebláznite, nemôžete podporiť tento zákon a nemôžete, ak máte Boha pri sebe, prelomiť veto prezidentky. S týmto návrhom zákona nielenže nesúhlasí opozícia, ale nesúhlasí s ním ani prezidentka, ani komisárka pre zdravotne ťažko postihnutých občanov a ani, pán Drdul, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím.
Pán Drdul, vy ste tu klamali v priamom prenose, keď ste tvrdili, že mimoriad... že, že organizácia Národná rada občanov so zdravotným postihnutím súhlasila s týmto zákonom. Ja sa čudujem, že vy ako človek, ktorý máte zdravotné postihnutie, dokážete takto čakať. Teraz som si ešte raz overoval u pána Mamojku, šéfa tejto organizácie, aký je ich prístup, a nesúhlasia s týmto zákonom. Oni ho s vami pripravovali, navrhovali tam čiastočné riešenia, ale ak ako celkom nesúhlasia, tak prečo tu, preboha, klamete? Vy, doslova vy osobne. Ja tomu naozaj nerozumiem.
O čo tu ide? Hovoríte, že chcete uľahčiť zamestnávanie osôb so zdravotne, so zdravotným postihnutím, ale, naopak, naopak, vy idete uľahčiť prepúšťanie takýchto osôb, pretože v súčasnosti, nie všetci sa tomu venujete, platí, že ak zamestnávateľ chce prepustiť takúto osobu, tak potrebuje súhlas z úradu práce, úrad práce má na to 30 dní a musí rozhodnúť. A tá lehota presne slúži na to, aby posúdil ten úrad práce, či má ten zamestnávateľ patričné dôvody. Musí sa porozprávať s daným zamestnancom, môžu hľadať prípadne nové zamestnanie, prípadne aspoň uplatnenie v chránenej dielni. Na to je tu tá lehota, vy to dobre viete. A teraz, keď tento zákon prejde, tak sa skráti tá lehota len na 7 dní a dokonca bude stačiť fiktívne rozhodnutie úradu práce. Čiže keď úrad práce nerozhodne nijak, automaticky bude súhlasiť s prepustením takéhoto zamestnanca. Toto chcete podporiť? Toto naozaj chcete, dámy a páni, podporiť? To nemyslíte vážne.
Čiže opakujem, cynicky sa oháňate tým, že chcete pomôcť týmto ľuďom zamestnať sa, ale, naopak, ak stlačíte to tlačidlo a prelomíte veto prezidentky, uľahčíte prepustenie takýchto osôb.
Viacerí z vás ste gratulovali a tlieskali paralympionikom. Na sociálnych sieťach veľký rešpekt a poďakovanie, ale týmto zákonom týmto ľuďom ublížite. Takže ja vás chcem poprosiť, nie vyzvať, poprosiť, nezahlasujte za tento zákon, poďte o tom ďalej diskutovať. Áno, sú tam aj veci, ktoré treba vyštrngať, treba to vyriešiť, vylepšiť, ale takýto zákon v takejto podobe to určite nevyrieši a, naopak, ublíži, ublíži týmto ľuďom.
Opakujem, hovoria to mimovládne organizácie, hovorí to opozícia, hovorí to komisárka pre týchto ľudí a hovorí to aj pani prezidentka. Neprelomte to veto, neschváľte ten zákon!
Ďakujem pekne.