60. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, robiť zmenu Zákonníka práce v akomkoľvek prípade, v akomkoľvek bode si žiada veľmi dôležité rokovania s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne dotýka. V tomto prípade sú to najmä sociálni partneri, to znamená predstavitelia zamestnávateľov a zamestnancov. Ale pokiaľ sa jedná o zmenu, ktorá bezprostredne súvisí s osobami zdravotne ťažko postihnutými, sú to celkom iste inštitúcie, orgány, ktoré obhajujú práva zdravotne postihnutých osôb. V tomto prípade je to najmä komisár alebo v našom prípade komisárka pre osoby zdravotne postihnuté pani JUDr. Stavrovská, no a v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí výbor, ktorý rieši problematiku legislatívnych a akýchkoľvek iných ďalších opatrení, ktoré bezprostredne súvisia so zmenou legislatívy, obzvlášť Zákonníka práce, ktorý sa dotýka zamestnancov zdravotne ťažko postihnutých.
Ten výbor je súčasťou Rady vlády pre ľudské práva, národnosti a rodovú rovnosť. Je zoskupený z 50 % stavovských organizácií, ktoré zastupujú osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, a to bez ohľadu na to, o aké postihnutie ide, a ďalších 50 % členov tohto výboru sú predstavitelia štátnej správy, to znamená zástupcovia jednotlivých ministerstiev.
No v tomto prípade, čo sa týka zmeny Zákonníka práce v oblasti lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na rozviazanie pracovaného pomeru pre osobu zdravotne ťažko postihnutú v zmysle zákona má právo príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Doteraz stále platná lehota je 30 dní. No a navrhovatelia navrhovali...
===

===== ... lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na rozviazanie pracovného pomeru pre osobu zdravotne ťažko postihnutú, v zmysle zákona má právo príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, doteraz stále platná lehota je 30 dní, no a navrhovatelia navrhovali

7 dní. Celé zdôvodnenie bolo, by som povedal, podložené tým, že to bude v prospech zamestnancov, že sa budú môcť skôr zamestnať. No len samozrejmá vec, že tá situácia v podmienkach Slovenskej republiky, čo sa týka zamestnávania osôb so zdravotne ťažkým postihnutým, je úplne odlišná. Je mi veľmi ľúto, ale tri štvrtiny firiem, akýchkoľvek obchodných spoločností sú také, ktoré radšej zaplatia pokutu za to, že zo zákona nezamestnajú osobu zdravotne ťažko postihnutú, a približne len tá jedna štvrtina sú tie, ktoré si plnia úlohy, čo je jednoducho veľmi veľká chyba, preto by som očakával v tejto situácii návrhy na riešenie, ktoré by pomohli zvýšenému zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím.
Tu si je treba uvedomiť, že pre tých ľudí to nie je len, by som povedal, otázka nejakého príjmu, ktorý vyplýva z toho zamestnaneckého alebo zamestnanecko-právneho vzťahu, ale pre nich je to veľkým spôsobom socializácia, začlenenie sa do života, pretože jednoducho to zamestnanie potrebujú aj pre tento cieľ, čo je ďaleko možno odlišné v porovnaní so zdravými ľuďmi, pretože tí, ktorí sú odkázaní na, na pomoc, nevyžijú len z toho, čo dostanú vrátane nejakých sociálnych dávok, ale opakujem ešte raz, z hľadiska socializácie je pre nich veľmi dôležité, aby zamestnaní boli.
Upozornil som na túto skutočnosť aj na sociálnom výbore, keď sme preberali tento návrh zákona, predkladal ho pán poslanec Cmorej a zas treba povedať, že oceňujem, že informoval predkladateľa pána poslanca Drdula o mojich výhradách, pretože som postavil otázku, vie o tom komisárka pre osoby zdravotne ťažko postihnuté, rokoval o tom výbor, ktorý na tento účel je zriadený na ministerstve práce, rokovali o tom sociálni partneri? Pretože Zákonník práce otvárať bez tých, koho sa to konkrétne dotýka, nie je možné.
Milí priatelia, ja osobne vnímam Zákonník práce ako základný pracovnoprávny nástroj na obhajovanie práv zamestnanca. To znamená, že tie otázky boli prirodzené a logické. Pán poslanec Drdul ma oslovil a povedal mi, áno, rokoval som aj s pani komisárkou, má k tomu súhlas. O tom som bol viacej ja nemilo prekvapený, keď som sa dočítal, že pani komisárka požiadala pani prezidentku, aby tento návrh nepodpísala, pretože nevedela o tom a ona hodnotí túto novelu ako veľmi nevýhodnú práve pre osoby ťažko zdravotne postihnuté z hľadiska ich pracovnoprávneho zaradenia.
No, pani poslankyne, páni poslanci, keď som videl, že mimo pána Drdula podporilo tento návrh zákona 27 koaličných poslancov v podstate zo všetkých klubov, ostal som veľmi nemilo prekvapený. Tento návrh, pán poslanec Drdul, budem veľmi osobný teraz k vám, je skôr morbídny. Vy by ste mal obhajovať práva zamestnancov, ktorí sú zdravotne ťažko postihnutí, a vy idete proti nim. Vy im uberáte práva, pretože ten úrad práce tých 30 dní je, logicky má na to, aby vedel preskúmať všetky okolnosti výpovede tohto zamestnanca a vyžiadať si, ja neviem, nejaké hodnotenia, doložky, ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia. Sedenie je ďaleko malá, menšia doba, ak sa to zdôvodňuje s tým, že jednoducho aby sa ten konkrétne zdravotne ťažko postihnutý mohol skôr zamestnať, to je absolútne ako nelogické, pretože na to nepotrebuje v tom prípade nejaké lehoty, stačí oznámiť úradu práce: „Mám prácu,“ a veľmi rýchlo to rozhodnutie dá, lebo je aj v záujme úradu práce, je, aby tieto osoby zdravotne ťažko postihnuté jednoducho čím skôr mohli opätovne pracovať, keď majú záujem pracovať a keď je zamestnávateľ pripravený im tú prácu dať.
Veľmi nepríjemne som prekvapený, pretože toto riešenie nabúrava veľmi veľmi veľa vecí, ktoré sú v prospech zamestnanca, nehovoriac o tom, že jednotlivé paragrafy správneho práva hovoria o právach, ktoré v správnom konaní jednoducho má takýto zamestnanec, a tie súvisia s tým, že napríklad za istých okolností má právo tri mesiace oddialiť to rozhodnutie. V tomto prípade im tieto práva beriete, to znamená absolútne nevýhodné pre mňa až nepochopiteľné a ja by som veľmi rád od vás, pán poslanec Drdul, počul, čo vás k tomu viedlo, že idete trestať ľudí, ktorí sú rovnako postihnutí možno ako vy. To je morbídne. Nerozumiem, nechápem, a preto v maximálnej miere podporujem stanovisko a výhrady pani prezidentky, ktoré v súvislosti s týmto návrhom zákona dala, pretože vy ste podviedli podľa všetkého aj svojich kolegov, ktorí to podpísali, ale najmä ste oklamali tých, ktorí to pripomienkovali, pretože nerokovali ste ani s komisárkou pre zdravotne postihnutých, nevedel o tom výbor, ktorý pôsobí pri ministerstve práce, a už vôbec nie sociálni partneri, to znamená zamestnávatelia a zamestnanci.
Ja osobne hodnotím tento návrh skôr ako vylepšenie podnikateľského prostredia pre podnikateľov, pre zamestnávateľov, a nie pre osoby, ktoré súvisia s tým, že sú v nejakom zamestnaneckom... (Rečník, ťažko dýchajúc, si stiahol rúško z nosa a úst. Reakcie z pléna.) Nie, v pohode no. Ja si uvoľním zakaždým, keď bude treba. Dúfam, že už dlho nebudeme tie respirátory nosiť.
To znamená, že, že toto je tá otázka, ktorá vo mne doteraz ako tkvie a nevie ma, hľadám na ňu odpoveď a nemám objektívne odpoveď na tieto otázky, ktoré si kladiem, a preto očakávam, že zaujmete stanovisko, pán poslanec, a pokúsite sa niektoré veci v súvislosti s týmto jednoducho vysvetliť, lebo je to nepochopiteľné, aby sa Zákonník práce menil v neprospech zamestnanca, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Toto je pre mňa, pre mňa, hovorím, nepochopiteľné, a preto je sa tomu treba venovať a v tomto prípade by som chcel požiadať aj vás všetkých, pani prezidentka má absolútnu pravdu. To, čo tam vyčíta, a zdôvodnenie, ktoré bolo z prezidentskej kancelárie predložené, je absolútne objektívne a zodpovedá reálnej, reálnej pravde.
Preto aj poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia je pripravený pani prezidentku podporiť vzhľadom na tie výhrady, aby jednoducho táto novela bola celá ako stiahnutá, aby nenadobudla účinnosť, lebo je proti záujmom zamestnancov osôb zdravotne ťažko postihnutých.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si dovolím reagovať možno pár vetami. V prvom rade chcem jednoznačne povedať, že s komisárkou som rokoval, nikdy som vám osobne netvrdil, nikdy som vám osobne netvrdil, že súhlasí a všetkými desiatimi tento návrh berie.
Druhá vec. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ktorá to prerokovala v rámci organizácií, ktoré zastupuje a ktoré zastrešuje, má súhlasné stanovisko k tomuto návrhu zákona. Situácia v oblasti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je zlá. Áno, je veľmi zlá, ale je zlá najmä pre príliš nevhodné a nevýhodné podmienky na ich zamestnávanie v spojení s príliš zložitým procesom rozväzovania pracovného pomeru. Prílišná ochrana je ochranou, ktorá je kontraproduktívna a je na ťarchu. Stáva sa nie ochranou pred výpoveďou, ale ochranou pred pracovným pomerom. Toto bol hlavný mesič mojej úpravy, ktorý znel, myslím, dostatočne hlasne aj prostredníctvom dôvodovej správy, aj prostredníctvom môjho vystúpenia v rozprave.
A ešte možno pár slov ku tomu, čo píše pani prezidentka. No nedá sa zároveň v jednom odstavci tvrdiť, že berieme účastníkovi konania možnosť odvolania, a na druhú stranu v inom odstavci povedať, že rozhodnutie, ktoré neobsahuje poučenie o odvolaní a ktorým teda fiktívne rozhodnutie jednoznačne je, má trojmesačnú lehotu na podanie odvolania.
Ďakujem.

Pán poslanec Richter, ja teda som vás pozorne počúval a myslím, že ste si aj trošku odporovali v tom, čo ste hovorili, lebo na jednej strane ste povedali, že tri štvrtiny zamestnávateľov radšej zaplatia pokutu a nezamestnajú toho ťažko zdravotne postihnutého, a na druhej strane ste kritizovali túto zmenu, ktorú Dominik a my s ním sme priniesli, a neponúkli ste žiadne riešenie, ako teda zlepšiť to zamestnávanie ťažko zdravotne postihnutých, a teda opomenuli ste to, čo Dominik povedal aj pri predkladaní zákona aj teraz vo faktickej predo mnou, že práve to, že nie je možné toho ťažko zdravotne postihnutého prepustiť bez toho potvrdenia úradu, tak to v prvom rade znamená, že ich tí zamestnávatelia nechcú prijať do pracovného pomeru. A aj tých 30 dní, ktoré ich majú akože chrániť, tak sa ukázalo, že ich vlastne nechránia, čo ste vlastne vy sami povedali v tomto svojom vystúpení, a ani tých 30 dní častokrát oni nestíhali.
A musím povedať, že počúval som dneska zástupkyňu kancelárie prezidentky na našom výbore, a úplne nerozumiem tým výhradám, alebo teda rozumiem, že pokiaľ bude fikcia súhlasu, pokiaľ sa nevyjadria, tak nie je sa proti čomu odvolať, keďže je to fikcia súhlasu, ale nezdá sa mi alebo nepovažujem za, za až také časté, že by sa potom ten ťažko zdravotne postihnutý odvolával proti rozhodnutiu, resp. nerozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej, no ak nebude súhlasiť s tou výpoveďou, tak sa predsa bude súdiť a predsa sa bude odvolávať voči, teda voči tej výpovedi. Takže úplne všetkým tým, všetkým tým námietkam pani prezidentky nerozumiem, ale teda, samozrejme, možno bolo možné trošku viacej rokovať a nemuselo dôjsť k tej situácii, že pani, pani ombudsmanka sa vyjadrila nakoniec negatívne, čo sa teda, samozrejme, nie je šťastné, a bolo by dobré k tomuto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Richter, na jednej strane hovoríte, že existuje problém so zamestnávaním osôb zdravotne postihnutých a že zamestnávatelia sú ochotní robiť takmer čokoľvek, aby sa tomu vyhli, na druhej strane hovoríte, že táto novela je zlá. Neverím vám.
A keď hovoríte, že prezidentka má absolútnu pravdu, no, pani prezidentka má len čiastočnú pravdu, pretože s touto situáciou, akú ste sám popísali, je potrebné niečo urobiť a my s tým niečo robíme. Námietky pani prezidentky v tom zmysle, že tento zákon je snáď protiústavný, pretože neberie v úvahu ústavný príkaz poskytovať zvýšenú ochranu osobám so zdravotným postihnutím, tiež nie je celkom pravdivý, a to preto, lebo existuje ústavné riešenie tohto problému a tým ústavným riešením je to, že úrady práce majú povinnosť ako každý orgán štátu postupovať v súlade s ústavou, a teda nič mu nebráni v tom, aby v tej sedemdňovej lehote rozhodol, tak aby poskytol ústavnú ochranu predmetnej osobe, a tým sa dodržalo to, čo je zámerom tohto zákona. A ako tu už bolo správne povedané, uvedený zákon nijako nebráni v tom, aby dotknutý zamestnanec napadol ukončenie pracovného pomeru na súde, a tým sa bránil ako každý iný.