60. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2022 o 9:40 hod.
Mgr.
Marek Kotleba
Videokanál poslanca
Pán poslanec Dostál, ja som práve chcel vedieť nejakú odpoveď na to od pána ministra, ako zabezpečí bezpečnosť nás Slovákov. Ja proti tomu nemám nič, ale treba tým Ukrajincom pomôcť, ale netreba zabúdať na našich ľudí, na Slovákov, ktorí žijú na Slovensku, ktorí sa starajú o svoje rodiny. A potom takíto ľudia, ktorí prídu možno z tých tretích krajín, a nevravím, že to bude iba z Ukrajiny, tak môžu predstavovať bezpečnostné riziko pre nás Slovákov, pretože informačné služby na Slovensku preverovali takýchto ľudí v minulosti, ale s prílevom veľkého množstva ľudí z tretích krajín, o ktorých nemáme žiadne informácie, tak im stačí si dať čestné prehlásenie a môžu tu byť počas trvania celého toho konfliktu. Čiže ja som chcel len vedieť odpoveď, ako, alebo teda či je nejaký mechanizmus, alebo sa to bude nejako do budúcna riešiť, aby sme zabezpečili bezpečnosť Slovákov.
Rozpracované
Vystúpenia
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Ondrej DostálNo a pokiaľ ide o tých, o tú dočasnú odbornú stáž, áno, môže to byť problém, že tam bude iba fotokópia dokladu, ale ako vidíte, že je tam rozdiel, že tam nie je, nie je čestné vyhlásenie o vzdelaní, ale teda potrebné je to preukázať aspoň tou, aspoň tou fotokópiou a opäť je to úprava, ktorá aj vo všeobecnosti ide správnym smerom, lebo teda v porovnaní so susednými krajinami, ktoré umožnili vykonávať dočasnú odbornú stáž v oveľa širšom merítku, u nás to bolo príliš, príliš zviazané doteraz a myslím si, že toto by, to uvoľnenie by malo ostať natr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2022 o 9:40 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pán poslanec Kotleba, ako ste povedali, nevieme, koľko potrvá ten konflikt, možno potrvá týždne, možno potrvá mesiace, možno potrvá roky a možno tá situácia sa vyvinie tak, že ľudia, ktorí utiekli, sa vlastne nebudú môcť vrátiť domov alebo veľmi dlho nebudú môcť napríklad získať doklad o bezúhonnosti, tak podľa tej vašej logiky by potom dovtedy nemali byť zamestnateľní v profesiách, ktoré doklad o bezúhonnosti vyžadujú. Toto, čo navrhuje vláda, je podľa mňa normálne, štandardné riešenie. Je to riešenie, riešenie na krízovú situáciu. A ja by som možno išiel ešte ďalej, lebo napríklad aj pri živnosti je jednou z podmienok bezúhonnosť v oblastiach, ktoré sa týkajú predmetu podnikania, a teda my tu teraz vytvárame podmienky, jak schválime ten zákon, aby ľudia, ktorí utiekli z Ukrajiny pred vojnovým konfliktom, sa u nás mohli zamestnať, ale napríklad živnosť si založiť nebudú môcť. Čiže ja by som skôr uvažoval, akým spôsobom to ešte rozšíriť, lebo absencia výpisu z registra trestov alebo iného obdobného dokladu je prekážkou. Takže ja by som sa skôr na to pozrel takto.
No a pokiaľ ide o tých, o tú dočasnú odbornú stáž, áno, môže to byť problém, že tam bude iba fotokópia dokladu, ale ako vidíte, že je tam rozdiel, že tam nie je, nie je čestné vyhlásenie o vzdelaní, ale teda potrebné je to preukázať aspoň tou, aspoň tou fotokópiou a opäť je to úprava, ktorá aj vo všeobecnosti ide správnym smerom, lebo teda v porovnaní so susednými krajinami, ktoré umožnili vykonávať dočasnú odbornú stáž v oveľa širšom merítku, u nás to bolo príliš, príliš zviazané doteraz a myslím si, že toto by, to uvoľnenie by malo ostať natr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Marek KotlebaVystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2022 o 9:40 hod.
Mgr.
Marek Kotleba
Videokanál poslanca
Pán poslanec Dostál, ja som práve chcel vedieť nejakú odpoveď na to od pána ministra, ako zabezpečí bezpečnosť nás Slovákov. Ja proti tomu nemám nič, ale treba tým Ukrajincom pomôcť, ale netreba zabúdať na našich ľudí, na Slovákov, ktorí žijú na Slovensku, ktorí sa starajú o svoje rodiny. A potom takíto ľudia, ktorí prídu možno z tých tretích krajín, a nevravím, že to bude iba z Ukrajiny, tak môžu predstavovať bezpečnostné riziko pre nás Slovákov, pretože informačné služby na Slovensku preverovali takýchto ľudí v minulosti, ale s prílevom veľkého množstva ľudí z tretích krajín, o ktorých nemáme žiadne informácie, tak im stačí si dať čestné prehlásenie a môžu tu byť počas trvania celého toho konfliktu. Čiže ja som chcel len vedieť odpoveď, ako, alebo teda či je nejaký mechanizmus, alebo sa to bude nejako do budúcna riešiť, aby sme zabezpečili bezpečnosť Slovákov.
Rozpracované
9:40
Samozrejme, to je priorita, zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, a tá zabezpečená je a bude. Každý, kto prechádza hranicou, je kontrolovaný. Okrem toho, že sú kontrolované doklady, tak, samozrejme, sú vkladané údaje aj do všetkých databáz schengenského informačného systému. Tí, ktorí doklady nemajú, sú im odoberané biometrické dáta, odtlačky prstov. Takže toto je jedna vec.
Samozrejme, to je priorita, zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, a tá zabezpečená je a bude. Každý, kto prechádza hranicou, je kontrolovaný. Okrem toho, že sú kontrolované doklady, tak, samozrejme, sú vkladané údaje aj do všetkých databáz schengenského informačného systému. Tí, ktorí doklady nemajú, sú im odoberané biometrické dáta, odtlačky prstov. Takže toto je jedna vec.
Samozrejme, čo ste sa pýtali a ohľadom čestných vyhlásení a ako dokázať bezúhonnosť, každé jedno, tak ako je to tam aj uvedené, porušenie alebo zistenie, že toto čestné vyhlásenie nebolo celkom čestným vyhlásením a sa preukáže opak, tak, samozrejme, bude okamžite prerušená jednak práca a, samozrejme, budú uplatnené všetky možnosti a prostriedky, ktoré Slovenská republika má na to, aby zabezpečila ochranu občanov Slovenskej republiky. To je priorita a, opakujem, bude a je zabezpečená.
Ďakujem.
Ďakujem pekne. Veľmi v krátkosti.
Samozrejme, to je priorita, zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, a tá zabezpečená je a bude. Každý, kto prechádza hranicou, je kontrolovaný. Okrem toho, že sú kontrolované doklady, tak, samozrejme, sú vkladané údaje aj do všetkých databáz schengenského informačného systému. Tí, ktorí doklady nemajú, sú im odoberané biometrické dáta, odtlačky prstov. Takže toto je jedna vec.
Samozrejme, čo ste sa pýtali a ohľadom čestných vyhlásení a ako dokázať bezúhonnosť, každé jedno, tak ako je to tam aj uvedené, porušenie alebo zistenie, že toto čestné vyhlásenie nebolo celkom čestným vyhlásením a sa preukáže opak, tak, samozrejme, bude okamžite prerušená jednak práca a, samozrejme, budú uplatnené všetky možnosti a prostriedky, ktoré Slovenská republika má na to, aby zabezpečila ochranu občanov Slovenskej republiky. To je priorita a, opakujem, bude a je zabezpečená.
Ďakujem.
Rozpracované
9:55
V kocke musím povedať, že mnoho obcí v socializme bolo pričlenených hlavne ku bližším mestám z titulu, aby mali mestá viacej občanov. Nie tým, že zvýšim pôrodnosť, ale tým, že pričlením susedné obce a mesto bude mať príslušný počet obyvateľov. Takže keď sa chceli oddeliť, tak do roku 2002 to ešte bolo možné, po roku 2002 to už nebolo možné. To viac vysvetlím v rozprave.
A v súčasnosti môj pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou, v prvom rade bude riešiť a sprísňovať podmienky odčleňovania obce, pretože v mojom pozmeňujúcom návrhu ešte dávam do podmienok na odčlenenie históriu obce. Nemôže to byť, že by to bola časť územia, ktorá v živote nefungovala, obec tam nebola a zrazu chceme, aby tam obec bola. No nedá sa v mojom pozmeňujúcom návrhu.
Za ďalšie, petíciu na rozdelenie obce, ktorú musia, musí sa, samozrejme, urobiť, musia podporiť minimálne 70 % oprávnených voličov v odčleňovanej časti obce. Miestne referendum sa bude robiť v tej nespokojnej odčleňovanej časti obce.
A po ďalšie, všetkých štyridsiatich piatich poslancov z Košíc a šiestich, teda štyridsiatich piatich poslancov z Bratislavy a šiestich z Košíc a poslankýň, ktorých tu máme v našom pléne, hovorím, že táto moja novela sa netýka Bratislavy a Košíc, nakoľko tieto mestá majú samostatné zákony a idú svojou legislatívnou filozofiou. Takže mimo týchto miest, Bratislavčania a Košičania, nebojte sa, ani Rusovce, ani Devínska Nová Ves sa v mojom, mojím, mojou pozmeňovacím návrhom nebudú môcť odčleniť.
Toľko zatiaľ z mojej strany a viac vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, úvodom chcem povedať, že nechcem, aby na Slovensku vznikali stočlenné, tristočlenné, päťstočlenné, tisícčlenné komunity, obce, a táto novela nespôsobí chaos a vzburu v veľkostnom objeme našich obcí, ktoré máme na Slovensku, iba zdemokratizuvávam proces v zákone o obecnom zriadení, akým spôsobom sa môže realizovať odčlenenie alebo pričlenenie obcí. Ja sa budem venovať iba tomu odčleneniu, pretože žijeme už v demokracii a verím, že socialistické princípy už máme za sebou a máme povinnosť všetky krivdy, ktoré boli v socializme spáchané a občania sa cítia byť ukrivdení, v demokracii Slovenskej republiky teraz odčiniť.
V kocke musím povedať, že mnoho obcí v socializme bolo pričlenených hlavne ku bližším mestám z titulu, aby mali mestá viacej občanov. Nie tým, že zvýšim pôrodnosť, ale tým, že pričlením susedné obce a mesto bude mať príslušný počet obyvateľov. Takže keď sa chceli oddeliť, tak do roku 2002 to ešte bolo možné, po roku 2002 to už nebolo možné. To viac vysvetlím v rozprave.
A v súčasnosti môj pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou, v prvom rade bude riešiť a sprísňovať podmienky odčleňovania obce, pretože v mojom pozmeňujúcom návrhu ešte dávam do podmienok na odčlenenie históriu obce. Nemôže to byť, že by to bola časť územia, ktorá v živote nefungovala, obec tam nebola a zrazu chceme, aby tam obec bola. No nedá sa v mojom pozmeňujúcom návrhu.
Za ďalšie, petíciu na rozdelenie obce, ktorú musia, musí sa, samozrejme, urobiť, musia podporiť minimálne 70 % oprávnených voličov v odčleňovanej časti obce. Miestne referendum sa bude robiť v tej nespokojnej odčleňovanej časti obce.
A po ďalšie, všetkých štyridsiatich piatich poslancov z Košíc a šiestich, teda štyridsiatich piatich poslancov z Bratislavy a šiestich z Košíc a poslankýň, ktorých tu máme v našom pléne, hovorím, že táto moja novela sa netýka Bratislavy a Košíc, nakoľko tieto mestá majú samostatné zákony a idú svojou legislatívnou filozofiou. Takže mimo týchto miest, Bratislavčania a Košičania, nebojte sa, ani Rusovce, ani Devínska Nová Ves sa v mojom, mojím, mojou pozmeňovacím návrhom nebudú môcť odčleniť.
Toľko zatiaľ z mojej strany a viac vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:55
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby...
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 927). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:55
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec,...
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec, samozrejme, demokratická vtedajšia vlád... verchuška povedala, že toto neni s jej zmýšľaním a nemal som šancu. Takže dneska to dávam po siedmykrát a verím, že v súčasnosti zloženie tohto parlamentu bude sa správať demokraticky a povie, že áno, dáte mi šancu, aby som mohol občanom, ktorí takto boli, by som povedal, doteraz a sú doteraz utláčaní, by som povedal, alebo lynčovaní zákonom, ktorý im nedovoľuje sa odčleniť, aby sme im to umožnili.
Aj súčasný zákon 369/1990 umožňuje, ako zlučovať, tak aj rozlučovať obce. A musím povedať, že plne s tým súhlasím, s podmienkami, ktoré dáva tento zákon, ako sa môžu obce rozdeľovať. Hovorí to § 2a a budem ho citovať, aby bolo každému jasné aj slovenským občanom, akým spôsobom sa môže teraz odčleniť obec: "Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec." Koniec citácie § 20, § 2a ods. 5.
Plne s tým súhlasím, kolegyne a kolegovia, aby ste si nemysleli, že idem toto nabúravať. Súhlasím, aby takto nevznikali u nás menšie komunity ako pod 3 000 obyvateľov. Zároveň však v súčasnom platnom zákone hovoríme v § 11, že referendum, respektíve petícia predtým, aby referendum vôbec mohlo byť, lebo musí sa to riešiť referendom, sa musí robiť v celej obci. Týmto pádom hovorím, že tento zákon v tejto časti spôsobuje, respektíve vyzýva ľudí, aby boli v buričskej nálade, pretože kedy sa oddelí miestna časť, ktorá má dajme tomu 3 500 obyvateľov od 70-tisícovej obce, keď bude sa robiť referendum a petícia v tej veľkej obci? No v živote sa neodčlení, pretože väčšinou sú to okrajové časti týchto okresných a krajských miest, a prakticky tento zákon hovorí o rebélii občanov. Lebo musíte liezť tak na nervy tej väčšine, aby povedali, že konečne bude referendum, aby od nás odišli, pretože už ich mám plné zuby. Ospravedlňujem sa za tento expresívny výraz, len musím takto povedať. Pretože toto ja vnímam, že je momentálne k dispozícii pre občanov, ktorí v takýchto častiach žijú a nemajú právo alebo možnosť sa odčleniť.
Keď si pozrieme do histórie, ako zhruba po revolúcii sa naše, naša samospráva vyvíjala, respektíve akým spôsobom sme zdedili obce, tak áno, je pravda, že z tých 2 891 obcí, ktoré teraz máme mimo Bratislavy a Košíc, je 70 % do 1 000 obyvateľov, 40 % do 500 obyvateľov. Áno, všetko beriem. Hovorím to, táto možnosť odčlenenia hovorí Slovenskej republike, že životaschopná časť je 3 000. Beriem, uznávam, nemám s tým žiadnu pochybnosť.
Koľko si myslíte, že je obcí a miest, ktoré spĺňajú kritérium toto, že musí to byť teda minimálne 6 000, lebo aj tá odčleňovaná časť, ktorá sa odčleňuje, aj tá, čo ostáva, musí mať minimálne 3 000 obyvateľov? Tak z tých 2 891 obcí, viete, koľko je takých, čo má nad 6 000 obyvateľov? 112. Stodvanásť. Hovorím aj o okresných mestách, krajských mestách aj obciach. Stodvanásť takýchto samospráv máme. Keď si začnete jednotlivé selektovať tieto obce podľa kritérií, ktoré hovoria, jak som teraz čítal ten § 2a, ktorý hovorí, aké musí spĺňať podmienky, tak vám poviem iba jedno. Že pokiaľ to budeme brať podľa počtu obyvateľov, hovorím, nehovorím o Bratislave a Košiciach, lebo stále mi to vyhadzujú na oči, že odtrhne sa Rusovce, Devínska Nová Ves a odtrhne sa nejaká, možnože Luník IX. No nie. Mojím pozmeňovákom sa to neodtrhne, lebo vôbec ho neriešim.
Takže v prípade, že vezmeme kritérium počet obyvateľov, tak z tých 114 obcí, ktoré máme, a miest na Slovensku, ktoré spĺňajú kritérium nad 6 000, tak iba 35 obcí môže spĺňať toto kritérium. Keď k tomuto kritériu dáme ďalšie, lebo to musí platiť súbežne, to nemôže byť alebo. Tieto podmienky platia a, a, a, a. Tak keď pridám ďalšie, ktoré hovorí, že musí existovať katastrálne územie historicky, to nemôže byť, že teraz sa tam odčlení nejaká nová časť, ktorá v živote nefungovala. Takže hovoríme o katastrálnom území alebo súbore katastrálnych území, tak z tých stodvanástich dostaneme iba 22. A z tridsiatich piatich, ktoré som uviedol na prvé. A keď dáme ešte k tomu, že nemôže byť, teda musí, keď zrástla alebo je pevne zrastené urbanisticky, tak že nemôže sa odtrhnúť, tak dostávame sa na cifru zhruba do deväť takýchto obcí, ktoré by sa mohli odtrhnúť.
A keďže áno, po roku 1990 sa mohli obce odtrhnúť a ktoré to stihli, stihli, ale, žiaľ, nie všetky sa to podarilo a v roku 2002 vlastne bola prijatá tá novela, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom sa obce, by som povedal, teraz môžu odčleňovať.
Myslím si, že čo môžte mať lepšie, ako keď môžte vy ako samospráva s vlastnými ľuďmi, máte vlastné územie, máte vlastné financie, máte vlastné talenty vašich obyvateľov, lebo každý človek má nejaký talent, je jedno, jednoznačný. Čo môžete mať lepšie, keď môžte spravovať takúto komunitu v prospech cieľa, za ktorý tú komunitu presvedčíte, že za tým cieľom pôjdeme? Tak sa pýtam, prečo by sme nemali dať šancu týmto ľuďom, ktorí boli za socializmu pričlenení iba rozhodnutím ministerstva vnútra napríklad Slovenskej republiky, ktorým, mám tu úradný vestník, ktorým sa napríklad vyhlásili územné zmeny uskutočnené v okresoch Senica, Martin a Prešov, kde jednoznačne sa povedalo, že ONV a ministerstvo vnútra dnešným dňom pričleňuje tieto obce a ste zabetónovaní.
Takže, vážení, myslím si, že dozrel čas, aby sme dali šancu aj týmto občanom, a myslím si, že je to naša psia povinnosť, aby sme povedali, že nie sme v socializme ani v komunizme, ale budujeme demokraciu. A keďže mňa najviac vytáča ten spôsob robenia toho referenda, kde to je, pretože sa pýtam, keď sa Veľká Británia necítila komfortne v Únii, kde bolo referendum? Veď to ich ani nenapadlo, že by to malo byť v Európskej únii. Veď predsa ona sa cíti nekomfortne. Predsa vo Veľkej Británii musí byť referendum. Veď to je princíp demokracie u mňa. Keď Škótsko sa necíti komfortne vo Veľkej Británii, tak kde budeme mať referendum? Vo Veľkej Británii alebo v Škótsku? No v Škótsku. Veď to je ten základný princíp demokracie, že aj ten malý má svoje práva. A preto dávam, že nechcem, aby sa vyčlenili nové obce, ale tie, ktoré už mali svoju históriu, ktoré boli, žiaľ, socializmom alebo iným režimom, ktorý tu bol, môžem ho nazvať, ako chceme, boli takto zlikvidované a ich identita prakticky ostala iba niekde v archívoch, že tak sme niekedy fungovali.
A musím povedať, že áno, bol som aj v takýchto častiach, a musím povedať, že mnohé dokonca nemajú už ani ihrisko, nemajú kanál, nemajú určité vymoženosti, pretože predsa len tie financie idú skôr do toho centra mesta a tie okrajové časti v mnohých prípadoch, žiaľ, ťahajú za kratší koniec. Ale hovorím opäť, neni to o Bratislave a Košiciach, o tých ostatných mestách, kde prakticky nemajú samostatný rozpočet tie časti. Proste tam to je tak, že máte v tridsaťčlennom parlamente jedného za tú oblasť. Tak mi povedzte, čo on vydobyje v tejto, v tomto parlamente mestskom.
Takže myslím si, vážení, že pokiaľ si dáme na misku váh, či sme demokratickí, alebo ostávame v socialistickom myslení, tak myslím si, že každý by mal mať v svojom svedomí odpoveď jasnú.
A teraz ešte prirovnám, aby bolo jasné, že to, čo nastavili kolegovia v roku 2002, áno, nastavovali to kvôli tomu, aby sa nedrobili na menšie obce. Súhlasím, nič s tým nemeňme, ešte to pritvrdzujem, hovorím. Hovorím, že musela to byť obec, ktorá už mala nejaký ten štatút a má svoju históriu, tak potvrdilo sa to, že áno, nebolo drobenie. Súhlasím. Súhlasím, nemám s tým problém. A teraz poďme si to porovnať, ako to majú inde v Európskej únii. Pri našom počte 5,4 milióna obyvateľov, 5,5, keď to zaokrúhlime, tak musím povedať, že máme jeden z najprísnejších režimov, čo sa týka veľkostného objemu, tých 3-tisíc obyvateľov, ale dobre, beriem, tak sme to postavili, nemám s tým problém. Takže berte na vedomie, vážení, kolegyne a kolegovia, že Taliansko, ktoré má 60 miliónov obyvateľov, hovorí o tom, že sa môže odčleniť iba nad 10-tisíc. Pri šesťdesiatich miliónoch obyvateľov nad desaťtisíc. Samozrejme, referendum v miestnej časti, nie v celej. Nemecko, ktoré má 83 miliónov, takisto minimálne 10-tisíc. Okej, beriem. Česi, naši kolegovia, bratia, s ktorými sme ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi boli spolu, ktorí majú teraz 10,7 milióna obyvateľov plus-mínus, si povedali, že minimálna obec musí mať komunitu o počte tisíc obyvateľov. O počte tisíc obyvateľov, Česi. Maďari, ktorí sú naši tu najbližší, ktorí majú 9,7 milióna obyvateľov, si povedali, že iba 300 im stačí. Iba tristo. Samozrejme, referendum sa robí v tej nespokojnej časti. Veď to je demokracia, ľudia boží! Veď sa preberme z toho šoku! Takže berte tak to normálne, že mňa to, hovorím, že my sme dali, pri našom 5,5-miliónovom sme dali tritisíc. Dobre, beriem, nenapadám to, tak to malo alebo má byť.
Takže, vážení kolegovia a kolegovia, kolegyne, toto ma, by som povedal, tak trošku akože znervózňuje, že prečo by sme nemali dať šancu tým ľuďom, ktorí, áno, v 90. rokoch, hlavne tí, čo ste tu mladší a ste možnože v desiatom roku mali päť rokov, desať rokov, dvanásť rokov, tak, samozrejme, neviete, ako to prebiehalo. Ja som mal tú česť byť pol života v socializme, pol života v demokracii, takže prakticky vtedy som už bol akože nejaký tridsaťročný, resp. dvadsaťosemročný, takže berte tak to, že áno, už som to vnímal, čo sa deje na tomto slovenskom území, a musím povedať, že mnohí ani nevedeli, by som povedal, sa dlho spamätovať, že áno, máme tu už demokraciu a sme sa už zas učili žiť slobodnejšie v tých 90. rokoch a prakticky tí, ktorí, hovorím, jak som deklaroval, že hovorím o nejakých, do deviatich obcí, ktorých by sa to týkalo, že by sa mohli odtrhnúť.
Myslím si, že sme to dlžní našim občanom, aby sme im umožnili dobehnúť, by som povedal, tú dobu, kedy ešte neboli až tak rozhľadení, nevedeli, akým spôsobom sa môžu/nemôžu etablovať. A hovorím, že som za sprísnenie týchto podmienok, ktorý, aj mojím zákonom tieto podmienky sprísňujeme. Takže verím, že keď sa každý zamyslí, občania Slovenskej republiky, verím, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období namiešali do parlamentu, jednotlivé strany, tak verím, že vám budú dávať dobrý odpočet, ako sa k tomuto zákonu postavili, a chcem veriť, že týmto nieže znevážime demokraciu, ale posilníme demokratické zmýšľanie slovenského parlamentu aj v tejto otázke týkajúcej sa odčleňovania obcí a možnosti dania tých podmienok, ktoré máme v zákone. A ja ich nespochybňujem, aby sme im dali, občanom, nie iba de iure, ale aj de facto, lebo o tom to je, lebo ináč, hovorím, že sme nepochopili, čo je demokracia, a ja sa budem veľmi hanbiť, že sme nezvládli proces, ktorý hovorí o tom, že tá samospráva, ktorá, hovorím, že chcem, aby sme aj to spájanie zrealizovali, takže kľudne môžte dávať rôzne pozmeňovacie návrhy, ja budem veľmi rád, keď sa dajú a zrealizujú, nemám s tým problém, ale hovorím, dajme šancu tým, ktorí to nestihli za tých desať rokov v 90. rokoch prevažne, kedy vyslovene sme žili v chaose, však viete, boli aj kadejaké nebankovky, všecko možné, a ľudia nevedeli pomaly, sa ako volajú, takže dajme ešte šancu, aby sme mohli demokraticky aj tento, by som povedal, takýto biľag a prenos socializmu v našom zákone demokratickom odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne. Takže budem hlasom v tomto pléne tých poškodených občanov socializmom a nedám si za túto vieru, že demokracia im má tie krivdy odčiniť.
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec, samozrejme, demokratická vtedajšia vlád... verchuška povedala, že toto neni s jej zmýšľaním a nemal som šancu. Takže dneska to dávam po siedmykrát a verím, že v súčasnosti zloženie tohto parlamentu bude sa správať demokraticky a povie, že áno, dáte mi šancu, aby som mohol občanom, ktorí takto boli, by som povedal, doteraz a sú doteraz utláčaní, by som povedal, alebo lynčovaní zákonom, ktorý im nedovoľuje sa odčleniť, aby sme im to umožnili.
Aj súčasný zákon 369/1990 umožňuje, ako zlučovať, tak aj rozlučovať obce. A musím povedať, že plne s tým súhlasím, s podmienkami, ktoré dáva tento zákon, ako sa môžu obce rozdeľovať. Hovorí to § 2a a budem ho citovať, aby bolo každému jasné aj slovenským občanom, akým spôsobom sa môže teraz odčleniť obec: "Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec." Koniec citácie § 20, § 2a ods. 5.
Plne s tým súhlasím, kolegyne a kolegovia, aby ste si nemysleli, že idem toto nabúravať. Súhlasím, aby takto nevznikali u nás menšie komunity ako pod 3 000 obyvateľov. Zároveň však v súčasnom platnom zákone hovoríme v § 11, že referendum, respektíve petícia predtým, aby referendum vôbec mohlo byť, lebo musí sa to riešiť referendom, sa musí robiť v celej obci. Týmto pádom hovorím, že tento zákon v tejto časti spôsobuje, respektíve vyzýva ľudí, aby boli v buričskej nálade, pretože kedy sa oddelí miestna časť, ktorá má dajme tomu 3 500 obyvateľov od 70-tisícovej obce, keď bude sa robiť referendum a petícia v tej veľkej obci? No v živote sa neodčlení, pretože väčšinou sú to okrajové časti týchto okresných a krajských miest, a prakticky tento zákon hovorí o rebélii občanov. Lebo musíte liezť tak na nervy tej väčšine, aby povedali, že konečne bude referendum, aby od nás odišli, pretože už ich mám plné zuby. Ospravedlňujem sa za tento expresívny výraz, len musím takto povedať. Pretože toto ja vnímam, že je momentálne k dispozícii pre občanov, ktorí v takýchto častiach žijú a nemajú právo alebo možnosť sa odčleniť.
Keď si pozrieme do histórie, ako zhruba po revolúcii sa naše, naša samospráva vyvíjala, respektíve akým spôsobom sme zdedili obce, tak áno, je pravda, že z tých 2 891 obcí, ktoré teraz máme mimo Bratislavy a Košíc, je 70 % do 1 000 obyvateľov, 40 % do 500 obyvateľov. Áno, všetko beriem. Hovorím to, táto možnosť odčlenenia hovorí Slovenskej republike, že životaschopná časť je 3 000. Beriem, uznávam, nemám s tým žiadnu pochybnosť.
Koľko si myslíte, že je obcí a miest, ktoré spĺňajú kritérium toto, že musí to byť teda minimálne 6 000, lebo aj tá odčleňovaná časť, ktorá sa odčleňuje, aj tá, čo ostáva, musí mať minimálne 3 000 obyvateľov? Tak z tých 2 891 obcí, viete, koľko je takých, čo má nad 6 000 obyvateľov? 112. Stodvanásť. Hovorím aj o okresných mestách, krajských mestách aj obciach. Stodvanásť takýchto samospráv máme. Keď si začnete jednotlivé selektovať tieto obce podľa kritérií, ktoré hovoria, jak som teraz čítal ten § 2a, ktorý hovorí, aké musí spĺňať podmienky, tak vám poviem iba jedno. Že pokiaľ to budeme brať podľa počtu obyvateľov, hovorím, nehovorím o Bratislave a Košiciach, lebo stále mi to vyhadzujú na oči, že odtrhne sa Rusovce, Devínska Nová Ves a odtrhne sa nejaká, možnože Luník IX. No nie. Mojím pozmeňovákom sa to neodtrhne, lebo vôbec ho neriešim.
Takže v prípade, že vezmeme kritérium počet obyvateľov, tak z tých 114 obcí, ktoré máme, a miest na Slovensku, ktoré spĺňajú kritérium nad 6 000, tak iba 35 obcí môže spĺňať toto kritérium. Keď k tomuto kritériu dáme ďalšie, lebo to musí platiť súbežne, to nemôže byť alebo. Tieto podmienky platia a, a, a, a. Tak keď pridám ďalšie, ktoré hovorí, že musí existovať katastrálne územie historicky, to nemôže byť, že teraz sa tam odčlení nejaká nová časť, ktorá v živote nefungovala. Takže hovoríme o katastrálnom území alebo súbore katastrálnych území, tak z tých stodvanástich dostaneme iba 22. A z tridsiatich piatich, ktoré som uviedol na prvé. A keď dáme ešte k tomu, že nemôže byť, teda musí, keď zrástla alebo je pevne zrastené urbanisticky, tak že nemôže sa odtrhnúť, tak dostávame sa na cifru zhruba do deväť takýchto obcí, ktoré by sa mohli odtrhnúť.
A keďže áno, po roku 1990 sa mohli obce odtrhnúť a ktoré to stihli, stihli, ale, žiaľ, nie všetky sa to podarilo a v roku 2002 vlastne bola prijatá tá novela, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom sa obce, by som povedal, teraz môžu odčleňovať.
Myslím si, že čo môžte mať lepšie, ako keď môžte vy ako samospráva s vlastnými ľuďmi, máte vlastné územie, máte vlastné financie, máte vlastné talenty vašich obyvateľov, lebo každý človek má nejaký talent, je jedno, jednoznačný. Čo môžete mať lepšie, keď môžte spravovať takúto komunitu v prospech cieľa, za ktorý tú komunitu presvedčíte, že za tým cieľom pôjdeme? Tak sa pýtam, prečo by sme nemali dať šancu týmto ľuďom, ktorí boli za socializmu pričlenení iba rozhodnutím ministerstva vnútra napríklad Slovenskej republiky, ktorým, mám tu úradný vestník, ktorým sa napríklad vyhlásili územné zmeny uskutočnené v okresoch Senica, Martin a Prešov, kde jednoznačne sa povedalo, že ONV a ministerstvo vnútra dnešným dňom pričleňuje tieto obce a ste zabetónovaní.
Takže, vážení, myslím si, že dozrel čas, aby sme dali šancu aj týmto občanom, a myslím si, že je to naša psia povinnosť, aby sme povedali, že nie sme v socializme ani v komunizme, ale budujeme demokraciu. A keďže mňa najviac vytáča ten spôsob robenia toho referenda, kde to je, pretože sa pýtam, keď sa Veľká Británia necítila komfortne v Únii, kde bolo referendum? Veď to ich ani nenapadlo, že by to malo byť v Európskej únii. Veď predsa ona sa cíti nekomfortne. Predsa vo Veľkej Británii musí byť referendum. Veď to je princíp demokracie u mňa. Keď Škótsko sa necíti komfortne vo Veľkej Británii, tak kde budeme mať referendum? Vo Veľkej Británii alebo v Škótsku? No v Škótsku. Veď to je ten základný princíp demokracie, že aj ten malý má svoje práva. A preto dávam, že nechcem, aby sa vyčlenili nové obce, ale tie, ktoré už mali svoju históriu, ktoré boli, žiaľ, socializmom alebo iným režimom, ktorý tu bol, môžem ho nazvať, ako chceme, boli takto zlikvidované a ich identita prakticky ostala iba niekde v archívoch, že tak sme niekedy fungovali.
A musím povedať, že áno, bol som aj v takýchto častiach, a musím povedať, že mnohé dokonca nemajú už ani ihrisko, nemajú kanál, nemajú určité vymoženosti, pretože predsa len tie financie idú skôr do toho centra mesta a tie okrajové časti v mnohých prípadoch, žiaľ, ťahajú za kratší koniec. Ale hovorím opäť, neni to o Bratislave a Košiciach, o tých ostatných mestách, kde prakticky nemajú samostatný rozpočet tie časti. Proste tam to je tak, že máte v tridsaťčlennom parlamente jedného za tú oblasť. Tak mi povedzte, čo on vydobyje v tejto, v tomto parlamente mestskom.
Takže myslím si, vážení, že pokiaľ si dáme na misku váh, či sme demokratickí, alebo ostávame v socialistickom myslení, tak myslím si, že každý by mal mať v svojom svedomí odpoveď jasnú.
A teraz ešte prirovnám, aby bolo jasné, že to, čo nastavili kolegovia v roku 2002, áno, nastavovali to kvôli tomu, aby sa nedrobili na menšie obce. Súhlasím, nič s tým nemeňme, ešte to pritvrdzujem, hovorím. Hovorím, že musela to byť obec, ktorá už mala nejaký ten štatút a má svoju históriu, tak potvrdilo sa to, že áno, nebolo drobenie. Súhlasím. Súhlasím, nemám s tým problém. A teraz poďme si to porovnať, ako to majú inde v Európskej únii. Pri našom počte 5,4 milióna obyvateľov, 5,5, keď to zaokrúhlime, tak musím povedať, že máme jeden z najprísnejších režimov, čo sa týka veľkostného objemu, tých 3-tisíc obyvateľov, ale dobre, beriem, tak sme to postavili, nemám s tým problém. Takže berte na vedomie, vážení, kolegyne a kolegovia, že Taliansko, ktoré má 60 miliónov obyvateľov, hovorí o tom, že sa môže odčleniť iba nad 10-tisíc. Pri šesťdesiatich miliónoch obyvateľov nad desaťtisíc. Samozrejme, referendum v miestnej časti, nie v celej. Nemecko, ktoré má 83 miliónov, takisto minimálne 10-tisíc. Okej, beriem. Česi, naši kolegovia, bratia, s ktorými sme ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi boli spolu, ktorí majú teraz 10,7 milióna obyvateľov plus-mínus, si povedali, že minimálna obec musí mať komunitu o počte tisíc obyvateľov. O počte tisíc obyvateľov, Česi. Maďari, ktorí sú naši tu najbližší, ktorí majú 9,7 milióna obyvateľov, si povedali, že iba 300 im stačí. Iba tristo. Samozrejme, referendum sa robí v tej nespokojnej časti. Veď to je demokracia, ľudia boží! Veď sa preberme z toho šoku! Takže berte tak to normálne, že mňa to, hovorím, že my sme dali, pri našom 5,5-miliónovom sme dali tritisíc. Dobre, beriem, nenapadám to, tak to malo alebo má byť.
Takže, vážení kolegovia a kolegovia, kolegyne, toto ma, by som povedal, tak trošku akože znervózňuje, že prečo by sme nemali dať šancu tým ľuďom, ktorí, áno, v 90. rokoch, hlavne tí, čo ste tu mladší a ste možnože v desiatom roku mali päť rokov, desať rokov, dvanásť rokov, tak, samozrejme, neviete, ako to prebiehalo. Ja som mal tú česť byť pol života v socializme, pol života v demokracii, takže prakticky vtedy som už bol akože nejaký tridsaťročný, resp. dvadsaťosemročný, takže berte tak to, že áno, už som to vnímal, čo sa deje na tomto slovenskom území, a musím povedať, že mnohí ani nevedeli, by som povedal, sa dlho spamätovať, že áno, máme tu už demokraciu a sme sa už zas učili žiť slobodnejšie v tých 90. rokoch a prakticky tí, ktorí, hovorím, jak som deklaroval, že hovorím o nejakých, do deviatich obcí, ktorých by sa to týkalo, že by sa mohli odtrhnúť.
Myslím si, že sme to dlžní našim občanom, aby sme im umožnili dobehnúť, by som povedal, tú dobu, kedy ešte neboli až tak rozhľadení, nevedeli, akým spôsobom sa môžu/nemôžu etablovať. A hovorím, že som za sprísnenie týchto podmienok, ktorý, aj mojím zákonom tieto podmienky sprísňujeme. Takže verím, že keď sa každý zamyslí, občania Slovenskej republiky, verím, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období namiešali do parlamentu, jednotlivé strany, tak verím, že vám budú dávať dobrý odpočet, ako sa k tomuto zákonu postavili, a chcem veriť, že týmto nieže znevážime demokraciu, ale posilníme demokratické zmýšľanie slovenského parlamentu aj v tejto otázke týkajúcej sa odčleňovania obcí a možnosti dania tých podmienok, ktoré máme v zákone. A ja ich nespochybňujem, aby sme im dali, občanom, nie iba de iure, ale aj de facto, lebo o tom to je, lebo ináč, hovorím, že sme nepochopili, čo je demokracia, a ja sa budem veľmi hanbiť, že sme nezvládli proces, ktorý hovorí o tom, že tá samospráva, ktorá, hovorím, že chcem, aby sme aj to spájanie zrealizovali, takže kľudne môžte dávať rôzne pozmeňovacie návrhy, ja budem veľmi rád, keď sa dajú a zrealizujú, nemám s tým problém, ale hovorím, dajme šancu tým, ktorí to nestihli za tých desať rokov v 90. rokoch prevažne, kedy vyslovene sme žili v chaose, však viete, boli aj kadejaké nebankovky, všecko možné, a ľudia nevedeli pomaly, sa ako volajú, takže dajme ešte šancu, aby sme mohli demokraticky aj tento, by som povedal, takýto biľag a prenos socializmu v našom zákone demokratickom odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10
Eduard KočišPán kolega Fecko, ďakujem za tento váš predkladaný návrh zákona, ale čo sa týka v § 2 ods. 5, kde sa naozaj za slová "najmenej 3-tisíc obyvateľov", tak ako ste to veľmi správne poznamenal, čiže tento štatút zostáva, vkladajú slová, že príslušná časť by mala mať nejakú svoju históriu, ktorá sa chce odčleniť. Ja sa len chcem spýtať, nevedeli by sme sa zamyslieť nad tým, aby sa táto podmienka...
Pán kolega Fecko, ďakujem za tento váš predkladaný návrh zákona, ale čo sa týka v § 2 ods. 5, kde sa naozaj za slová "najmenej 3-tisíc obyvateľov", tak ako ste to veľmi správne poznamenal, čiže tento štatút zostáva, vkladajú slová, že príslušná časť by mala mať nejakú svoju históriu, ktorá sa chce odčleniť. Ja sa len chcem spýtať, nevedeli by sme sa zamyslieť nad tým, aby sa táto podmienka počtu 3-tisíc obyvateľov znížila? Pretože naozaj na Slovensku máme obce, ktoré majú obrovské problémy z dôvodov takých alebo hentakých, nebudem ich viacej špecifikovať, aby zase niečo nebolo použité proti nám, ale nachádzajú sa tam obrovské problémy z dôvodu toho, že centrálna časť obce, ktorá by mohla fungovať bez problémov ako samostatná obec, ale na základe toho, že má príslušnú marginalizovanú skupinu, ktorá je väčšinou, naozaj obrovskou väčšinou, tak nie je možné podľa tohto predkladaného návrhu zákona, aby došlo k jej odčleneniu.
Za jednoduchý príklad poviem historickú, naozaj historickú obec Žehra, kde sú obrovské problémy s financovaním centrálnej časti obce, s financovaním historických pamiatok, dokonca pamiatok UNESCO, aj keď Spiš je od mesta, v ktorom žijem, troška ďalej, ale snažím sa túto problematiku dostatočne a dopodrobna sledovať. Bolo by viac ako dobré a viac ako vhodné, aby sa aj takáto centrálna časť obce, kde je naozaj okolo tristo obyvateľov, mala možnosť odčleniť, pretože ak by sme to takejto obci neumožnili, naozaj hrozí obrovský problém a takáto obec dôjde do desiatich rokov k totálnemu vyľudneniu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2022 o 10:10 hod.
Mgr.
Eduard Kočiš
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Fecko, ďakujem za tento váš predkladaný návrh zákona, ale čo sa týka v § 2 ods. 5, kde sa naozaj za slová "najmenej 3-tisíc obyvateľov", tak ako ste to veľmi správne poznamenal, čiže tento štatút zostáva, vkladajú slová, že príslušná časť by mala mať nejakú svoju históriu, ktorá sa chce odčleniť. Ja sa len chcem spýtať, nevedeli by sme sa zamyslieť nad tým, aby sa táto podmienka počtu 3-tisíc obyvateľov znížila? Pretože naozaj na Slovensku máme obce, ktoré majú obrovské problémy z dôvodov takých alebo hentakých, nebudem ich viacej špecifikovať, aby zase niečo nebolo použité proti nám, ale nachádzajú sa tam obrovské problémy z dôvodu toho, že centrálna časť obce, ktorá by mohla fungovať bez problémov ako samostatná obec, ale na základe toho, že má príslušnú marginalizovanú skupinu, ktorá je väčšinou, naozaj obrovskou väčšinou, tak nie je možné podľa tohto predkladaného návrhu zákona, aby došlo k jej odčleneniu.
Za jednoduchý príklad poviem historickú, naozaj historickú obec Žehra, kde sú obrovské problémy s financovaním centrálnej časti obce, s financovaním historických pamiatok, dokonca pamiatok UNESCO, aj keď Spiš je od mesta, v ktorom žijem, troška ďalej, ale snažím sa túto problematiku dostatočne a dopodrobna sledovať. Bolo by viac ako dobré a viac ako vhodné, aby sa aj takáto centrálna časť obce, kde je naozaj okolo tristo obyvateľov, mala možnosť odčleniť, pretože ak by sme to takejto obci neumožnili, naozaj hrozí obrovský problém a takáto obec dôjde do desiatich rokov k totálnemu vyľudneniu.
Rozpracované
10:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10
Vladimír FaičPán poslanec, vy ste so mnou debatovali predtým, ako ste návrh podávali, vedeli ste, že som sa venoval reforme verejnej správy za prvej Dzurindovej vlády. Vaša snaha mi je sympatická, len, prosím vás, zdôvodňovať nejakými, a ja to poviem celkom otvorene, pseudofaktami potrebu demokratizácie, čo sa týka miestnej samosprávy, je nejak po funuse. Veď prijatím zákona 369 o obecnom zriadení a formovanie...
Pán poslanec, vy ste so mnou debatovali predtým, ako ste návrh podávali, vedeli ste, že som sa venoval reforme verejnej správy za prvej Dzurindovej vlády. Vaša snaha mi je sympatická, len, prosím vás, zdôvodňovať nejakými, a ja to poviem celkom otvorene, pseudofaktami potrebu demokratizácie, čo sa týka miestnej samosprávy, je nejak po funuse. Veď prijatím zákona 369 o obecnom zriadení a formovanie všetkého, čo s ním súviselo, a potom decentralizácia verejnej správy v dvoch etapách alebo troch toto všetko vyriešila. To, týmto to nezdôvodňujme, pretože to je za nami. Konsenzuálne, musím povedať. Slovensko má iný problém, ktorým sa všetci tí, čo sa venujú verejnej správe, zaoberajú, a to je komunálnou reformou. Je nefinancovateľná pre tento štát celá verejná správa pri tak rozdrobenosti Slovenska ohľadne obcí. To je jeden faktor.
Druhý, že či sú nejaké podmienky, ktoré je treba vytvoriť na odčleňovanie obcí. Tam sa možno, samozrejme, o tom rozprávať, ale zdôvodňovať to takýmto spôsobom a nejak sa pokúšať presvedčiť o tom, že je to tak potrebné, nepovažujem za rozumné.
A ešte jedna poznámka. No kto už by z časti, ktorá nejakým spôsobom získa nejakú väčšiu ekonomickú výhodu ohľadne ostatných častí, by nesúhlasil s odčlenením? To si neviem pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2022 o 10:10 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, vy ste so mnou debatovali predtým, ako ste návrh podávali, vedeli ste, že som sa venoval reforme verejnej správy za prvej Dzurindovej vlády. Vaša snaha mi je sympatická, len, prosím vás, zdôvodňovať nejakými, a ja to poviem celkom otvorene, pseudofaktami potrebu demokratizácie, čo sa týka miestnej samosprávy, je nejak po funuse. Veď prijatím zákona 369 o obecnom zriadení a formovanie všetkého, čo s ním súviselo, a potom decentralizácia verejnej správy v dvoch etapách alebo troch toto všetko vyriešila. To, týmto to nezdôvodňujme, pretože to je za nami. Konsenzuálne, musím povedať. Slovensko má iný problém, ktorým sa všetci tí, čo sa venujú verejnej správe, zaoberajú, a to je komunálnou reformou. Je nefinancovateľná pre tento štát celá verejná správa pri tak rozdrobenosti Slovenska ohľadne obcí. To je jeden faktor.
Druhý, že či sú nejaké podmienky, ktoré je treba vytvoriť na odčleňovanie obcí. Tam sa možno, samozrejme, o tom rozprávať, ale zdôvodňovať to takýmto spôsobom a nejak sa pokúšať presvedčiť o tom, že je to tak potrebné, nepovažujem za rozumné.
A ešte jedna poznámka. No kto už by z časti, ktorá nejakým spôsobom získa nejakú väčšiu ekonomickú výhodu ohľadne ostatných častí, by nesúhlasil s odčlenením? To si neviem pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:10
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10
Martin FeckoPán Kočiš, áno, Žehru, problém poznám. Bol som tam osobne. Pôvodná alternatíva bola, že budeme riešiť aj to. Žiaľ, vyzerá, že neprešlo by to v momentálnej podobe. Tak preto proste som tento spôsob neriešil a znížiť číslo tritisíc, myslím si, že tiež asi v momentálnej konštelácii, som tu už desiaty rok, viete ako, asi by sme nedosiahli, pretože hovorím, ísť na tristo...
Pán Kočiš, áno, Žehru, problém poznám. Bol som tam osobne. Pôvodná alternatíva bola, že budeme riešiť aj to. Žiaľ, vyzerá, že neprešlo by to v momentálnej podobe. Tak preto proste som tento spôsob neriešil a znížiť číslo tritisíc, myslím si, že tiež asi v momentálnej konštelácii, som tu už desiaty rok, viete ako, asi by sme nedosiahli, pretože hovorím, ísť na tristo alebo na dvesto, to je, to je nonsens, to proste, nehnevajte sa, zatiaľ, tak by som povedal, že máme dve, dva prsty máme, jedno veľkostnú, druhý referendmi sa má robiť. Máme, to sú najdôležitejšie problémy. Aspoň ten jeden odstráňme a do budúcnosti môžme hovoriť aj o možnože tom počte, ale v tomto pléne, zdá sa mi, že pri súčasnej konštelácii toto nebude priechodné, hovorím otvorene, lebo som sa aj o to pokúšal a neni to priechodné. Takže asi tak k vašej tejto. Ale rozumiem, bol som tam, strávil som tam niekoľko hodín, aj Hodkovce, aj Žehru, aj tú obec, kde proste sú tí Rómovia, v tej časti proste viem, ako to tam vyzerá. Žiaľ, toto, toto mojím pozmeňovákom teraz nebudeme riešiť, iba aspoň to referendum aby tam bolo. Takže asi tak, aby to bolo jasné.
A, pán Faič, áno. Ja hovorím, že komunálnu reformu musíme robiť, áno. Súhlasím. Dobre. Poďme. Hovorím, nie som proti, však ešte pritvrdzujem, že musíme aj tú históriu obce, to znamená, tam musí byť už nejaká tá evidencia tej samosprávy, ktorá fungovala, a socializmus ju iba zlikvidoval. Takže berte takto, že áno, som za tú reformu, aby sme aj tie, decentralizáciu, resp. tie funkčné veci, ktoré obec má a nezvláda, aby sme dali do nejakých tých väčších blokov, ktoré budú, a nebudeme tam mať na každej obci piatich úradníkov na to, štyroch na to a každá obec to musí mať. Takže áno, súhlasím s tým, nemám s tým problém. Len hovorím, chcem túto dielčiu časť poriešiť, tých obcí, ktorých možnože bude deväť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.3.2022 o 10:10 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Tak idem po rade.
Pán Kočiš, áno, Žehru, problém poznám. Bol som tam osobne. Pôvodná alternatíva bola, že budeme riešiť aj to. Žiaľ, vyzerá, že neprešlo by to v momentálnej podobe. Tak preto proste som tento spôsob neriešil a znížiť číslo tritisíc, myslím si, že tiež asi v momentálnej konštelácii, som tu už desiaty rok, viete ako, asi by sme nedosiahli, pretože hovorím, ísť na tristo alebo na dvesto, to je, to je nonsens, to proste, nehnevajte sa, zatiaľ, tak by som povedal, že máme dve, dva prsty máme, jedno veľkostnú, druhý referendmi sa má robiť. Máme, to sú najdôležitejšie problémy. Aspoň ten jeden odstráňme a do budúcnosti môžme hovoriť aj o možnože tom počte, ale v tomto pléne, zdá sa mi, že pri súčasnej konštelácii toto nebude priechodné, hovorím otvorene, lebo som sa aj o to pokúšal a neni to priechodné. Takže asi tak k vašej tejto. Ale rozumiem, bol som tam, strávil som tam niekoľko hodín, aj Hodkovce, aj Žehru, aj tú obec, kde proste sú tí Rómovia, v tej časti proste viem, ako to tam vyzerá. Žiaľ, toto, toto mojím pozmeňovákom teraz nebudeme riešiť, iba aspoň to referendum aby tam bolo. Takže asi tak, aby to bolo jasné.
A, pán Faič, áno. Ja hovorím, že komunálnu reformu musíme robiť, áno. Súhlasím. Dobre. Poďme. Hovorím, nie som proti, však ešte pritvrdzujem, že musíme aj tú históriu obce, to znamená, tam musí byť už nejaká tá evidencia tej samosprávy, ktorá fungovala, a socializmus ju iba zlikvidoval. Takže berte takto, že áno, som za tú reformu, aby sme aj tie, decentralizáciu, resp. tie funkčné veci, ktoré obec má a nezvláda, aby sme dali do nejakých tých väčších blokov, ktoré budú, a nebudeme tam mať na každej obci piatich úradníkov na to, štyroch na to a každá obec to musí mať. Takže áno, súhlasím s tým, nemám s tým problém. Len hovorím, chcem túto dielčiu časť poriešiť, tých obcí, ktorých možnože bude deväť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Ondrej DostálNapriek tomu, tak ako som v minulom volebnom období, keď som mal ako opozičný poslanec možnosť vystúpiť k návrhu kolegu z opozície, tak teraz ako koaličný poslanec vystupujem k návrhu kolegu z koalície. Nemyslím si, že je to dobrý návrh. Myslím si, že ide úplne oproti tomu, čo by sa v samospráve robiť malo. A to, čo by sa v samospráve robiť malo, je to, čo povedal pán poslanec Faič vo faktickej poznámke. Samospráva potrebuje komunálnu reformu, potrebuje municipalizáciu, lebo slovenská samospráva patrí k najrozdrobenejším v celej Európe. Máme tu veľké množstvo maličkých, maličkých obcí, ktoré veľmi veľkú časť tých financií, ktoré majú k dispozícii, musia dať na vlastnú prevádzku, nie na služby poskytované obyvateľom, ale na vlastnú prevádzku, čo je logické. Pretože čím menšia obec, tak niektoré základné parametre prevádzky musíte zabezpečiť, či ide o veľké mesto, alebo ide o obec s pár sto obyvateľmi.
Pán poslanec Fecko tu argumentoval tým, že ako majú nastavené odčleňovanie obcí v iných európskych krajinách. Tak aj ja by som si pomohol príkladom z iných európskych krajín, ale teda ide, pokiaľ ide napríklad o počet a z toho sa dá potom odvodiť aj veľkosť obcí. Slovenská republika podľa údajov, to sú, myslím, že z roku 2012 alebo 2013, má alebo mala vtedy v tom čase 2 926 obcí. Belgicko má 589 alebo teda samosprávu na úrovni, tú prvostupňovú samosprávu na úrovni 589 obcí alebo územných celkov. Bulharsko 264, Chorvátsko 535, Dánsko, porovnateľne veľké Dánsko, 98, Lotyšsko 119, Litva 60, Maďarsko 3 177, porovnateľný počet obcí, hoci je to, tá krajina takmer dvojnásobná, Holandsko 418, Poľsko, oveľa väčšie Poľsko 2 479, má menej tých základných samosprávnych jednotiek, čiže mali by sme ísť, mali by sme ísť opačným smerom, teda nie vytvárať podmienky pre to, aby sa obce ľahšie členili, ale nejak ich motivovať k tomu, aby sa spájali. A teda je síce fajn, že teda pán poslanec Faič to poznamenal, ale tie predchádzajúce vlády s tým nič nerobili, za tie dlhé roky sa vlády členili na také, ktoré aspoň hovorili, že treba o tom diskutovať, a na také, ktoré ani tú diskusiu nemali potrebu o tom viesť.
Čiže ja netvrdím, že v dôsledku schválenia, ak teda by bol schválený ten návrh pána poslanca Fecka, sa teraz nám zdvojnásobí počet obcí, tak to nie je nastavené, ale vytvorí to podmienky pre to, aby tu vzniklo viacej, viacej, viacej obcí a aby sa obce mohli ľahšie, alebo časť tých mohli ľahšie odčleňovať. Tu by som si dovolil poukázať napríklad na stanovisko Únie miest Slovenska, ktoré je veľmi ostré voči tomuto návrhu, a ja teda by som zacitoval pár vyjadrení únie miest, ktorá reprezentuje mestá, ktorých sa to teda tiež môže, môže dotknúť. Únia miest Slovenska odmieta delenie miest a obcí navrhované poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Feckom a vyzýva ho, aby svoj návrh stiahol. Novela zákona o obecnom zriadení, ktorú na rokovanie parlamentu predkladá poslanec OĽANO, je pre Úniu miest Slovenska neakceptovateľným zásahom do práv samosprávy. Únia miest Slovenska pripomína, že Slovensko je signatárom Európskej charty miestnych samospráv; táto medzinárodná zmluva nadobudla účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra, pričom podľa čl. 5 Európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Návrh poslanca Fecka je evidentne v rozpore s čl. 5 Európskej charty, keďže pôvodná obec a jej obyvatelia strácajú právo vyjadriť sa k aktu rozdelenia obce. Únia miest Slovenska preto žiada poslanca Národnej rady Martina Fecka, aby vzal svoj, aby svoj návrh stiahol. Slovensko nutne potrebuje, aby sa konečne naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné.
Ja si netrúfam tak kategoricky tvrdiť, že je to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv, ale tá naozaj hovorí o tom, že, v čl. 5, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Lebo vy to nazývate, že je to väčšia demokracia, že sa k tomu môžu vyjadriť, vyjadriť iba teda obyvatelia tej časti obce alebo mesta, ktorí sa chcú oddeliť od toho väčšieho celku, ale zároveň tým upierate to právo vyjadriť sa tomu zvyšku, či ten zvyšok súhlasí, súhlasí s tým, aby sa obec rozdelila, aby sa oddelila nejaká časť obce, do ktorej povedzme predtým boli dané nejaké investície a nemusí ísť iba o tie investície, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celej obce, ale bolo do toho investované.
A tie príklady, ktoré ste použili alebo ktoré pán poslanec používa vo vzťahu, povedzme že odchod Veľkej Británie z Európskej únie alebo teda možné odčlenenie sa Škótska od Spojeného kráľovstva, myslím, že nie sú celkom, celkom adekvátne, lebo je trochu niečo iné, keď máte štát, ktorý vstúpi do nejakého väčšieho celku, či už je to federácia, alebo je to nejaká únia, a ten štát sa chce odčleniť, a je niečo iné, že usporiadanie správy vecí verejných v rámci štátu. A to môže byť federácia, to môže byť samospráva na území obcí, to môže byť nejaká regionálna samospráva, ale neviem, keby sa obyvatelia povedzme Prešovského kraja rozhodli, že sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky, tak mali by sme to akceptovať? Lebo by bolo nedemokratické, keby sme nechceli vyhovieť vôli obyvateľov Prešovského kraja, ktorí sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky? Nie je to také jednoduché, hej, napríklad aj v Katalánsku bolo referendum a Katalánsko je stále súčasťou Španielska napriek tomu, že vôľa obyvateľov Katalánska by mohla byť taká, že by sa chceli oddeliť, ale to, ako si nastaví pravidlá vnútri štátu, jednotlivé úrovne verejnej správy, je vecou toho štátu. Čiže určite by som to ja nestaval do polohy, že demokratické – nedemokratické.
Pán poslanec spomenul, a je to aj teda v dôvodovej, teda v návrhu zákona aj v dôvodovej správe, že tento návrh sa netýka Bratislavy a Košíc, že predmetom miestneho referenda nemôže byť rozdelenie obce. Ak by sa od obce mala odčleniť mestská časť a je tam teda odkaz na zákony o Bratislave a Košiciach a viem, že toto nie je z vašej hlavy, teda že nie je to vaša iniciatíva, ale je to výsledok nejakých koaličných rokovaní, ale tiež sa pýtam a kto... že prečo. Hej? Že v dôvodovej správe je to vysvetlené, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice majú špecifické postavenie, ktoré je upravené samostatnými zákonmi s vlastnou úpravou miestneho referenda, tak jednak toto s tým podľa mňa nesúvisí, lebo zákon o obecnom zriadení platí aj pre Bratislavu, aj pre Košice a iba tam, kde tie miestne zákony dávajú nejakú odchýlnu úpravu od zákona o obecnom zriadení, tak má prednosť tá špeciálna, ale zákon o obecnom zriadení ako taký platí aj v Bratislave, aj v Košiciach. A to, že tam majú nejakú, Bratislava a Košice, inú úpravu miestnych referend, predsa neznamená, že teda povedzme táto úprava by sa nemohla uplatniť aj vo vzťahu k Bratislave a Košiciam. Ja si nemyslím, že by sa mala. Ale rovnako si nemyslím, že by sa mala vo vzťahu k iným mestám a obciam, lebo potom v čom je zásadný rozdiel, že v Košiciach sa takto nebude môcť postupovať a napríklad v Prešove sa teda Nižná Šebastová, obec, v ktorej žijete, bude môcť, bude môcť oddeliť. Že v čom je ten rozdiel potom, že v Prešove áno, v Košiciach nie.
No však budete mať možnosť reagovať, ale mne to nedáva logiku, a teda to zdôvodnenie, ktoré je v dôvodovej správe, tak aspoň malo byť nejako vysvetlené že prečo, lebo určite nie je to, že samostatná úprava miestneho referenda v zákonoch o Bratislave alebo Košiciach by bola prekážkou.
Rád by som poukázal na to, že už tu jeden podobný pokus bol v roku 2006, bol v Národnej rade schválený na návrh pána poslanca Patakyho tiež zákon, ktorým sa zjednodušilo odčleňovanie častí obcí od obcí, tam to išlo cez rozhodnutie krajského úradu, ale tiež to išlo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území tej pôvodnej odčleňovanej obce, čiže ten model sa líšil v tom, že 70 alebo 75 % obyvateľov sa vyjadrí v petícii a potom v tom vašom modeli to má byť potvrdené referendom na úrovni tej časti obce, a v tom jeho modele bolo, že krajský úrad môže, môže rozhodnúť. Ale tá vôľa je prejavená aj tou petíciou, a teda predpokladám, že keď sa 70 % obyvateľov časti obce podpíše pod nejakú petíciu, tak potom by to referendum malo mať jasný výsledok.
No ale čo je zaujímavé, tak táto novela, ktorá bola schválená v roku 2006, bola v roku 2009 Ústavným súdom zrušená ako protiústavná a bolo to vnímané ako zásah do samosprávy. A áno, problémom je práve to, že tá druhá časť obce sa nemá možnosť vyjadriť a vysloviť k tomu oddeľovaniu. Rovnako, rovnako tam vzniká potom nejaká asymetria, že prečo potom takýmto spôsobom by nemalo byť riešené aj zlučovanie obcí, lebo, a to je tiež reálny príklad, že Marianka, ak by sa chcela, a sa chcela pričleniť k Bratislave, tak mohla mať referendum, no ale tak nebude, nebolo v Bratislave referendum o tom, že teda či sa Marianka môže pričleniť k Bratislave, a potom, potom tam vzniká asymetria. Čiže odčleňovanie bude svojím spôsobom ľahšie ako, ako, ako spájanie.
K tým ďalším veciam, ktoré sú tu obsiahnuté; hovoríte o tom, že, v dôvodovej správe, že návrh zákona vychádza z myšlienky, že obce, respektíve časti obce majú ústavné právo, že obyvatelia obce, respektíve časti obce majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných a to na každej úrovni. Áno, občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných na každej úrovni, ale to, aká je ktorá úroveň, tak to predsa je definované nejakými, nejakými zákonmi a pravidlami a nikde nie je napísané, že tá najnižšia úroveň vždycky má právo nejako sa oddeliť, odtrhnúť. Dnes sú nastavené nejaké, nejaké pravidlá, teoreticky keby vôbec nebola možnosť odčleňovania sa obcí, podľa mňa to neznamená, že je to nedemokratické. Lebo vy dnes navrhujete zjednodušiť oddeľovanie sa častí obcí, ktoré spĺňajú tú podmienku 3 000 obyvateľov, určite tu budú pokusy v druhom čítaní, aby sa pohlo s tou hranicou 3 000, alebo niekedy v budúcnosti sa také pokusy objavia, no a kde sa zastavíme, kto sa môže oddeliť a kto sa nemôže oddeliť? Môže sa oddeliť nejaké sídlisko v rámci mesta? Môže sa oddeliť panelák, lebo máme na Slovensku väčšie paneláky, ktoré, kde žije viacej ľudí ako v mnohých obciach. Mnohé obce sú také malé, že by sa, že teda, no, niektoré sú také malé, že väčší rodinný dom by stačil, ale teda mnohé obce sú také, že paneláky na sídliskách sú väčšie. Tak kde sa to má, kde sa to má zastaviť?
Spomínate, spomínate tam, spomínate tam a dávate do zákona termín história obce, čo je podľa mňa nejasný termín, že čo to znamená, že obec má históriu, no lebo však každá obec má nejakú, nejakú históriu, takže toto je technická pripomienka, ale myslím si, že dávate do zákona pojem, ktorý nie je úplne, úplne jasný. A teda to, čo považujem ale za podstatné je, že aj v rámci tejto koalície, teda tá naša koalícia patrí z tých dvoch typov vlád na Slovensku k tomu, ktorá si aspoň uvedomuje, že je potrebné s komunálnou reformou a s municipalizáciou niečo robiť, a vedú sa o tom nejaké diskusie. Tento návrh, ktorý predkladáte, ide v protismere k tým tendenciám, lebo možno nie masovo, možno sa to dotkne iba zopár obcí alebo časti obcí, ale vytvára podmienky pre to, aby sa obce ďalej členili na menšie celky, čo je v protismere k tomu, čo samospráva na Slovensku potrebuje.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
18.3.2022 o 10:10 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, ako pán poslanec Fecko na úvod zrekapituloval históriu predkladania tohto návrhu, myslím, že nie v úplne identických formách, ale teda ten obsah je, obsah je rovnaký. Tak ja teda len pripomeniem, že keď ten návrh predkladal, tak ja som k nemu vystupoval a považujem za dôležité vystúpiť k nemu aj teraz, keďže na túto tému máme, povedal by som, že dosť odlišné, až opačné názory. Ale teda ocenil by som aspoň, aspoň teda na začiatok, aby som začal pozitívne, to uvedomenie si, že by nemalo nastať nejaké väčšie drobenie obcí, a najmä nemalo by nastať vytváranie obcí, ktoré budú mať pár sto alebo pár desiatok, pár desiatok obyvateľov, a teda že s tou hranicou tritisíc by sa hýbať nemalo.
Napriek tomu, tak ako som v minulom volebnom období, keď som mal ako opozičný poslanec možnosť vystúpiť k návrhu kolegu z opozície, tak teraz ako koaličný poslanec vystupujem k návrhu kolegu z koalície. Nemyslím si, že je to dobrý návrh. Myslím si, že ide úplne oproti tomu, čo by sa v samospráve robiť malo. A to, čo by sa v samospráve robiť malo, je to, čo povedal pán poslanec Faič vo faktickej poznámke. Samospráva potrebuje komunálnu reformu, potrebuje municipalizáciu, lebo slovenská samospráva patrí k najrozdrobenejším v celej Európe. Máme tu veľké množstvo maličkých, maličkých obcí, ktoré veľmi veľkú časť tých financií, ktoré majú k dispozícii, musia dať na vlastnú prevádzku, nie na služby poskytované obyvateľom, ale na vlastnú prevádzku, čo je logické. Pretože čím menšia obec, tak niektoré základné parametre prevádzky musíte zabezpečiť, či ide o veľké mesto, alebo ide o obec s pár sto obyvateľmi.
Pán poslanec Fecko tu argumentoval tým, že ako majú nastavené odčleňovanie obcí v iných európskych krajinách. Tak aj ja by som si pomohol príkladom z iných európskych krajín, ale teda ide, pokiaľ ide napríklad o počet a z toho sa dá potom odvodiť aj veľkosť obcí. Slovenská republika podľa údajov, to sú, myslím, že z roku 2012 alebo 2013, má alebo mala vtedy v tom čase 2 926 obcí. Belgicko má 589 alebo teda samosprávu na úrovni, tú prvostupňovú samosprávu na úrovni 589 obcí alebo územných celkov. Bulharsko 264, Chorvátsko 535, Dánsko, porovnateľne veľké Dánsko, 98, Lotyšsko 119, Litva 60, Maďarsko 3 177, porovnateľný počet obcí, hoci je to, tá krajina takmer dvojnásobná, Holandsko 418, Poľsko, oveľa väčšie Poľsko 2 479, má menej tých základných samosprávnych jednotiek, čiže mali by sme ísť, mali by sme ísť opačným smerom, teda nie vytvárať podmienky pre to, aby sa obce ľahšie členili, ale nejak ich motivovať k tomu, aby sa spájali. A teda je síce fajn, že teda pán poslanec Faič to poznamenal, ale tie predchádzajúce vlády s tým nič nerobili, za tie dlhé roky sa vlády členili na také, ktoré aspoň hovorili, že treba o tom diskutovať, a na také, ktoré ani tú diskusiu nemali potrebu o tom viesť.
Čiže ja netvrdím, že v dôsledku schválenia, ak teda by bol schválený ten návrh pána poslanca Fecka, sa teraz nám zdvojnásobí počet obcí, tak to nie je nastavené, ale vytvorí to podmienky pre to, aby tu vzniklo viacej, viacej, viacej obcí a aby sa obce mohli ľahšie, alebo časť tých mohli ľahšie odčleňovať. Tu by som si dovolil poukázať napríklad na stanovisko Únie miest Slovenska, ktoré je veľmi ostré voči tomuto návrhu, a ja teda by som zacitoval pár vyjadrení únie miest, ktorá reprezentuje mestá, ktorých sa to teda tiež môže, môže dotknúť. Únia miest Slovenska odmieta delenie miest a obcí navrhované poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Feckom a vyzýva ho, aby svoj návrh stiahol. Novela zákona o obecnom zriadení, ktorú na rokovanie parlamentu predkladá poslanec OĽANO, je pre Úniu miest Slovenska neakceptovateľným zásahom do práv samosprávy. Únia miest Slovenska pripomína, že Slovensko je signatárom Európskej charty miestnych samospráv; táto medzinárodná zmluva nadobudla účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra, pričom podľa čl. 5 Európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Návrh poslanca Fecka je evidentne v rozpore s čl. 5 Európskej charty, keďže pôvodná obec a jej obyvatelia strácajú právo vyjadriť sa k aktu rozdelenia obce. Únia miest Slovenska preto žiada poslanca Národnej rady Martina Fecka, aby vzal svoj, aby svoj návrh stiahol. Slovensko nutne potrebuje, aby sa konečne naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné.
Ja si netrúfam tak kategoricky tvrdiť, že je to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv, ale tá naozaj hovorí o tom, že, v čl. 5, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Lebo vy to nazývate, že je to väčšia demokracia, že sa k tomu môžu vyjadriť, vyjadriť iba teda obyvatelia tej časti obce alebo mesta, ktorí sa chcú oddeliť od toho väčšieho celku, ale zároveň tým upierate to právo vyjadriť sa tomu zvyšku, či ten zvyšok súhlasí, súhlasí s tým, aby sa obec rozdelila, aby sa oddelila nejaká časť obce, do ktorej povedzme predtým boli dané nejaké investície a nemusí ísť iba o tie investície, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celej obce, ale bolo do toho investované.
A tie príklady, ktoré ste použili alebo ktoré pán poslanec používa vo vzťahu, povedzme že odchod Veľkej Británie z Európskej únie alebo teda možné odčlenenie sa Škótska od Spojeného kráľovstva, myslím, že nie sú celkom, celkom adekvátne, lebo je trochu niečo iné, keď máte štát, ktorý vstúpi do nejakého väčšieho celku, či už je to federácia, alebo je to nejaká únia, a ten štát sa chce odčleniť, a je niečo iné, že usporiadanie správy vecí verejných v rámci štátu. A to môže byť federácia, to môže byť samospráva na území obcí, to môže byť nejaká regionálna samospráva, ale neviem, keby sa obyvatelia povedzme Prešovského kraja rozhodli, že sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky, tak mali by sme to akceptovať? Lebo by bolo nedemokratické, keby sme nechceli vyhovieť vôli obyvateľov Prešovského kraja, ktorí sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky? Nie je to také jednoduché, hej, napríklad aj v Katalánsku bolo referendum a Katalánsko je stále súčasťou Španielska napriek tomu, že vôľa obyvateľov Katalánska by mohla byť taká, že by sa chceli oddeliť, ale to, ako si nastaví pravidlá vnútri štátu, jednotlivé úrovne verejnej správy, je vecou toho štátu. Čiže určite by som to ja nestaval do polohy, že demokratické – nedemokratické.
Pán poslanec spomenul, a je to aj teda v dôvodovej, teda v návrhu zákona aj v dôvodovej správe, že tento návrh sa netýka Bratislavy a Košíc, že predmetom miestneho referenda nemôže byť rozdelenie obce. Ak by sa od obce mala odčleniť mestská časť a je tam teda odkaz na zákony o Bratislave a Košiciach a viem, že toto nie je z vašej hlavy, teda že nie je to vaša iniciatíva, ale je to výsledok nejakých koaličných rokovaní, ale tiež sa pýtam a kto... že prečo. Hej? Že v dôvodovej správe je to vysvetlené, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice majú špecifické postavenie, ktoré je upravené samostatnými zákonmi s vlastnou úpravou miestneho referenda, tak jednak toto s tým podľa mňa nesúvisí, lebo zákon o obecnom zriadení platí aj pre Bratislavu, aj pre Košice a iba tam, kde tie miestne zákony dávajú nejakú odchýlnu úpravu od zákona o obecnom zriadení, tak má prednosť tá špeciálna, ale zákon o obecnom zriadení ako taký platí aj v Bratislave, aj v Košiciach. A to, že tam majú nejakú, Bratislava a Košice, inú úpravu miestnych referend, predsa neznamená, že teda povedzme táto úprava by sa nemohla uplatniť aj vo vzťahu k Bratislave a Košiciam. Ja si nemyslím, že by sa mala. Ale rovnako si nemyslím, že by sa mala vo vzťahu k iným mestám a obciam, lebo potom v čom je zásadný rozdiel, že v Košiciach sa takto nebude môcť postupovať a napríklad v Prešove sa teda Nižná Šebastová, obec, v ktorej žijete, bude môcť, bude môcť oddeliť. Že v čom je ten rozdiel potom, že v Prešove áno, v Košiciach nie.
No však budete mať možnosť reagovať, ale mne to nedáva logiku, a teda to zdôvodnenie, ktoré je v dôvodovej správe, tak aspoň malo byť nejako vysvetlené že prečo, lebo určite nie je to, že samostatná úprava miestneho referenda v zákonoch o Bratislave alebo Košiciach by bola prekážkou.
Rád by som poukázal na to, že už tu jeden podobný pokus bol v roku 2006, bol v Národnej rade schválený na návrh pána poslanca Patakyho tiež zákon, ktorým sa zjednodušilo odčleňovanie častí obcí od obcí, tam to išlo cez rozhodnutie krajského úradu, ale tiež to išlo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území tej pôvodnej odčleňovanej obce, čiže ten model sa líšil v tom, že 70 alebo 75 % obyvateľov sa vyjadrí v petícii a potom v tom vašom modeli to má byť potvrdené referendom na úrovni tej časti obce, a v tom jeho modele bolo, že krajský úrad môže, môže rozhodnúť. Ale tá vôľa je prejavená aj tou petíciou, a teda predpokladám, že keď sa 70 % obyvateľov časti obce podpíše pod nejakú petíciu, tak potom by to referendum malo mať jasný výsledok.
No ale čo je zaujímavé, tak táto novela, ktorá bola schválená v roku 2006, bola v roku 2009 Ústavným súdom zrušená ako protiústavná a bolo to vnímané ako zásah do samosprávy. A áno, problémom je práve to, že tá druhá časť obce sa nemá možnosť vyjadriť a vysloviť k tomu oddeľovaniu. Rovnako, rovnako tam vzniká potom nejaká asymetria, že prečo potom takýmto spôsobom by nemalo byť riešené aj zlučovanie obcí, lebo, a to je tiež reálny príklad, že Marianka, ak by sa chcela, a sa chcela pričleniť k Bratislave, tak mohla mať referendum, no ale tak nebude, nebolo v Bratislave referendum o tom, že teda či sa Marianka môže pričleniť k Bratislave, a potom, potom tam vzniká asymetria. Čiže odčleňovanie bude svojím spôsobom ľahšie ako, ako, ako spájanie.
K tým ďalším veciam, ktoré sú tu obsiahnuté; hovoríte o tom, že, v dôvodovej správe, že návrh zákona vychádza z myšlienky, že obce, respektíve časti obce majú ústavné právo, že obyvatelia obce, respektíve časti obce majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných a to na každej úrovni. Áno, občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných na každej úrovni, ale to, aká je ktorá úroveň, tak to predsa je definované nejakými, nejakými zákonmi a pravidlami a nikde nie je napísané, že tá najnižšia úroveň vždycky má právo nejako sa oddeliť, odtrhnúť. Dnes sú nastavené nejaké, nejaké pravidlá, teoreticky keby vôbec nebola možnosť odčleňovania sa obcí, podľa mňa to neznamená, že je to nedemokratické. Lebo vy dnes navrhujete zjednodušiť oddeľovanie sa častí obcí, ktoré spĺňajú tú podmienku 3 000 obyvateľov, určite tu budú pokusy v druhom čítaní, aby sa pohlo s tou hranicou 3 000, alebo niekedy v budúcnosti sa také pokusy objavia, no a kde sa zastavíme, kto sa môže oddeliť a kto sa nemôže oddeliť? Môže sa oddeliť nejaké sídlisko v rámci mesta? Môže sa oddeliť panelák, lebo máme na Slovensku väčšie paneláky, ktoré, kde žije viacej ľudí ako v mnohých obciach. Mnohé obce sú také malé, že by sa, že teda, no, niektoré sú také malé, že väčší rodinný dom by stačil, ale teda mnohé obce sú také, že paneláky na sídliskách sú väčšie. Tak kde sa to má, kde sa to má zastaviť?
Spomínate, spomínate tam, spomínate tam a dávate do zákona termín história obce, čo je podľa mňa nejasný termín, že čo to znamená, že obec má históriu, no lebo však každá obec má nejakú, nejakú históriu, takže toto je technická pripomienka, ale myslím si, že dávate do zákona pojem, ktorý nie je úplne, úplne jasný. A teda to, čo považujem ale za podstatné je, že aj v rámci tejto koalície, teda tá naša koalícia patrí z tých dvoch typov vlád na Slovensku k tomu, ktorá si aspoň uvedomuje, že je potrebné s komunálnou reformou a s municipalizáciou niečo robiť, a vedú sa o tom nejaké diskusie. Tento návrh, ktorý predkladáte, ide v protismere k tým tendenciám, lebo možno nie masovo, možno sa to dotkne iba zopár obcí alebo časti obcí, ale vytvára podmienky pre to, aby sa obce ďalej členili na menšie celky, čo je v protismere k tomu, čo samospráva na Slovensku potrebuje.
Ďakujem.
Rozpracované