60. schôdza

15.3.2022 - 30.3.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.3.2022 o 9:55 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 9:55

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže budem hlasom v tomto pléne tých poškodených občanov socializmom a nedám si za túto vieru, že demokracia im má tie krivdy odčiniť.
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec, samozrejme, demokratická vtedajšia vlád... verchuška povedala, že toto neni s jej zmýšľaním a nemal som šancu. Takže dneska to dávam po siedmykrát a verím, že v súčasnosti zloženie tohto parlamentu bude sa správať demokraticky a povie, že áno, dáte mi šancu, aby som mohol občanom, ktorí takto boli, by som povedal, doteraz a sú doteraz utláčaní, by som povedal, alebo lynčovaní zákonom, ktorý im nedovoľuje sa odčleniť, aby sme im to umožnili.
Aj súčasný zákon 369/1990 umožňuje, ako zlučovať, tak aj rozlučovať obce. A musím povedať, že plne s tým súhlasím, s podmienkami, ktoré dáva tento zákon, ako sa môžu obce rozdeľovať. Hovorí to § 2a a budem ho citovať, aby bolo každému jasné aj slovenským občanom, akým spôsobom sa môže teraz odčleniť obec: "Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec." Koniec citácie § 20, § 2a ods. 5.
Plne s tým súhlasím, kolegyne a kolegovia, aby ste si nemysleli, že idem toto nabúravať. Súhlasím, aby takto nevznikali u nás menšie komunity ako pod 3 000 obyvateľov. Zároveň však v súčasnom platnom zákone hovoríme v § 11, že referendum, respektíve petícia predtým, aby referendum vôbec mohlo byť, lebo musí sa to riešiť referendom, sa musí robiť v celej obci. Týmto pádom hovorím, že tento zákon v tejto časti spôsobuje, respektíve vyzýva ľudí, aby boli v buričskej nálade, pretože kedy sa oddelí miestna časť, ktorá má dajme tomu 3 500 obyvateľov od 70-tisícovej obce, keď bude sa robiť referendum a petícia v tej veľkej obci? No v živote sa neodčlení, pretože väčšinou sú to okrajové časti týchto okresných a krajských miest, a prakticky tento zákon hovorí o rebélii občanov. Lebo musíte liezť tak na nervy tej väčšine, aby povedali, že konečne bude referendum, aby od nás odišli, pretože už ich mám plné zuby. Ospravedlňujem sa za tento expresívny výraz, len musím takto povedať. Pretože toto ja vnímam, že je momentálne k dispozícii pre občanov, ktorí v takýchto častiach žijú a nemajú právo alebo možnosť sa odčleniť.
Keď si pozrieme do histórie, ako zhruba po revolúcii sa naše, naša samospráva vyvíjala, respektíve akým spôsobom sme zdedili obce, tak áno, je pravda, že z tých 2 891 obcí, ktoré teraz máme mimo Bratislavy a Košíc, je 70 % do 1 000 obyvateľov, 40 % do 500 obyvateľov. Áno, všetko beriem. Hovorím to, táto možnosť odčlenenia hovorí Slovenskej republike, že životaschopná časť je 3 000. Beriem, uznávam, nemám s tým žiadnu pochybnosť.
Koľko si myslíte, že je obcí a miest, ktoré spĺňajú kritérium toto, že musí to byť teda minimálne 6 000, lebo aj tá odčleňovaná časť, ktorá sa odčleňuje, aj tá, čo ostáva, musí mať minimálne 3 000 obyvateľov? Tak z tých 2 891 obcí, viete, koľko je takých, čo má nad 6 000 obyvateľov? 112. Stodvanásť. Hovorím aj o okresných mestách, krajských mestách aj obciach. Stodvanásť takýchto samospráv máme. Keď si začnete jednotlivé selektovať tieto obce podľa kritérií, ktoré hovoria, jak som teraz čítal ten § 2a, ktorý hovorí, aké musí spĺňať podmienky, tak vám poviem iba jedno. Že pokiaľ to budeme brať podľa počtu obyvateľov, hovorím, nehovorím o Bratislave a Košiciach, lebo stále mi to vyhadzujú na oči, že odtrhne sa Rusovce, Devínska Nová Ves a odtrhne sa nejaká, možnože Luník IX. No nie. Mojím pozmeňovákom sa to neodtrhne, lebo vôbec ho neriešim.
Takže v prípade, že vezmeme kritérium počet obyvateľov, tak z tých 114 obcí, ktoré máme, a miest na Slovensku, ktoré spĺňajú kritérium nad 6 000, tak iba 35 obcí môže spĺňať toto kritérium. Keď k tomuto kritériu dáme ďalšie, lebo to musí platiť súbežne, to nemôže byť alebo. Tieto podmienky platia a, a, a, a. Tak keď pridám ďalšie, ktoré hovorí, že musí existovať katastrálne územie historicky, to nemôže byť, že teraz sa tam odčlení nejaká nová časť, ktorá v živote nefungovala. Takže hovoríme o katastrálnom území alebo súbore katastrálnych území, tak z tých stodvanástich dostaneme iba 22. A z tridsiatich piatich, ktoré som uviedol na prvé. A keď dáme ešte k tomu, že nemôže byť, teda musí, keď zrástla alebo je pevne zrastené urbanisticky, tak že nemôže sa odtrhnúť, tak dostávame sa na cifru zhruba do deväť takýchto obcí, ktoré by sa mohli odtrhnúť.
A keďže áno, po roku 1990 sa mohli obce odtrhnúť a ktoré to stihli, stihli, ale, žiaľ, nie všetky sa to podarilo a v roku 2002 vlastne bola prijatá tá novela, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom sa obce, by som povedal, teraz môžu odčleňovať.
Myslím si, že čo môžte mať lepšie, ako keď môžte vy ako samospráva s vlastnými ľuďmi, máte vlastné územie, máte vlastné financie, máte vlastné talenty vašich obyvateľov, lebo každý človek má nejaký talent, je jedno, jednoznačný. Čo môžete mať lepšie, keď môžte spravovať takúto komunitu v prospech cieľa, za ktorý tú komunitu presvedčíte, že za tým cieľom pôjdeme? Tak sa pýtam, prečo by sme nemali dať šancu týmto ľuďom, ktorí boli za socializmu pričlenení iba rozhodnutím ministerstva vnútra napríklad Slovenskej republiky, ktorým, mám tu úradný vestník, ktorým sa napríklad vyhlásili územné zmeny uskutočnené v okresoch Senica, Martin a Prešov, kde jednoznačne sa povedalo, že ONV a ministerstvo vnútra dnešným dňom pričleňuje tieto obce a ste zabetónovaní.
Takže, vážení, myslím si, že dozrel čas, aby sme dali šancu aj týmto občanom, a myslím si, že je to naša psia povinnosť, aby sme povedali, že nie sme v socializme ani v komunizme, ale budujeme demokraciu. A keďže mňa najviac vytáča ten spôsob robenia toho referenda, kde to je, pretože sa pýtam, keď sa Veľká Británia necítila komfortne v Únii, kde bolo referendum? Veď to ich ani nenapadlo, že by to malo byť v Európskej únii. Veď predsa ona sa cíti nekomfortne. Predsa vo Veľkej Británii musí byť referendum. Veď to je princíp demokracie u mňa. Keď Škótsko sa necíti komfortne vo Veľkej Británii, tak kde budeme mať referendum? Vo Veľkej Británii alebo v Škótsku? No v Škótsku. Veď to je ten základný princíp demokracie, že aj ten malý má svoje práva. A preto dávam, že nechcem, aby sa vyčlenili nové obce, ale tie, ktoré už mali svoju históriu, ktoré boli, žiaľ, socializmom alebo iným režimom, ktorý tu bol, môžem ho nazvať, ako chceme, boli takto zlikvidované a ich identita prakticky ostala iba niekde v archívoch, že tak sme niekedy fungovali.
A musím povedať, že áno, bol som aj v takýchto častiach, a musím povedať, že mnohé dokonca nemajú už ani ihrisko, nemajú kanál, nemajú určité vymoženosti, pretože predsa len tie financie idú skôr do toho centra mesta a tie okrajové časti v mnohých prípadoch, žiaľ, ťahajú za kratší koniec. Ale hovorím opäť, neni to o Bratislave a Košiciach, o tých ostatných mestách, kde prakticky nemajú samostatný rozpočet tie časti. Proste tam to je tak, že máte v tridsaťčlennom parlamente jedného za tú oblasť. Tak mi povedzte, čo on vydobyje v tejto, v tomto parlamente mestskom.
Takže myslím si, vážení, že pokiaľ si dáme na misku váh, či sme demokratickí, alebo ostávame v socialistickom myslení, tak myslím si, že každý by mal mať v svojom svedomí odpoveď jasnú.
A teraz ešte prirovnám, aby bolo jasné, že to, čo nastavili kolegovia v roku 2002, áno, nastavovali to kvôli tomu, aby sa nedrobili na menšie obce. Súhlasím, nič s tým nemeňme, ešte to pritvrdzujem, hovorím. Hovorím, že musela to byť obec, ktorá už mala nejaký ten štatút a má svoju históriu, tak potvrdilo sa to, že áno, nebolo drobenie. Súhlasím. Súhlasím, nemám s tým problém. A teraz poďme si to porovnať, ako to majú inde v Európskej únii. Pri našom počte 5,4 milióna obyvateľov, 5,5, keď to zaokrúhlime, tak musím povedať, že máme jeden z najprísnejších režimov, čo sa týka veľkostného objemu, tých 3-tisíc obyvateľov, ale dobre, beriem, tak sme to postavili, nemám s tým problém. Takže berte na vedomie, vážení, kolegyne a kolegovia, že Taliansko, ktoré má 60 miliónov obyvateľov, hovorí o tom, že sa môže odčleniť iba nad 10-tisíc. Pri šesťdesiatich miliónoch obyvateľov nad desaťtisíc. Samozrejme, referendum v miestnej časti, nie v celej. Nemecko, ktoré má 83 miliónov, takisto minimálne 10-tisíc. Okej, beriem. Česi, naši kolegovia, bratia, s ktorými sme ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi boli spolu, ktorí majú teraz 10,7 milióna obyvateľov plus-mínus, si povedali, že minimálna obec musí mať komunitu o počte tisíc obyvateľov. O počte tisíc obyvateľov, Česi. Maďari, ktorí sú naši tu najbližší, ktorí majú 9,7 milióna obyvateľov, si povedali, že iba 300 im stačí. Iba tristo. Samozrejme, referendum sa robí v tej nespokojnej časti. Veď to je demokracia, ľudia boží! Veď sa preberme z toho šoku! Takže berte tak to normálne, že mňa to, hovorím, že my sme dali, pri našom 5,5-miliónovom sme dali tritisíc. Dobre, beriem, nenapadám to, tak to malo alebo má byť.
Takže, vážení kolegovia a kolegovia, kolegyne, toto ma, by som povedal, tak trošku akože znervózňuje, že prečo by sme nemali dať šancu tým ľuďom, ktorí, áno, v 90. rokoch, hlavne tí, čo ste tu mladší a ste možnože v desiatom roku mali päť rokov, desať rokov, dvanásť rokov, tak, samozrejme, neviete, ako to prebiehalo. Ja som mal tú česť byť pol života v socializme, pol života v demokracii, takže prakticky vtedy som už bol akože nejaký tridsaťročný, resp. dvadsaťosemročný, takže berte tak to, že áno, už som to vnímal, čo sa deje na tomto slovenskom území, a musím povedať, že mnohí ani nevedeli, by som povedal, sa dlho spamätovať, že áno, máme tu už demokraciu a sme sa už zas učili žiť slobodnejšie v tých 90. rokoch a prakticky tí, ktorí, hovorím, jak som deklaroval, že hovorím o nejakých, do deviatich obcí, ktorých by sa to týkalo, že by sa mohli odtrhnúť.
Myslím si, že sme to dlžní našim občanom, aby sme im umožnili dobehnúť, by som povedal, tú dobu, kedy ešte neboli až tak rozhľadení, nevedeli, akým spôsobom sa môžu/nemôžu etablovať. A hovorím, že som za sprísnenie týchto podmienok, ktorý, aj mojím zákonom tieto podmienky sprísňujeme. Takže verím, že keď sa každý zamyslí, občania Slovenskej republiky, verím, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období namiešali do parlamentu, jednotlivé strany, tak verím, že vám budú dávať dobrý odpočet, ako sa k tomuto zákonu postavili, a chcem veriť, že týmto nieže znevážime demokraciu, ale posilníme demokratické zmýšľanie slovenského parlamentu aj v tejto otázke týkajúcej sa odčleňovania obcí a možnosti dania tých podmienok, ktoré máme v zákone. A ja ich nespochybňujem, aby sme im dali, občanom, nie iba de iure, ale aj de facto, lebo o tom to je, lebo ináč, hovorím, že sme nepochopili, čo je demokracia, a ja sa budem veľmi hanbiť, že sme nezvládli proces, ktorý hovorí o tom, že tá samospráva, ktorá, hovorím, že chcem, aby sme aj to spájanie zrealizovali, takže kľudne môžte dávať rôzne pozmeňovacie návrhy, ja budem veľmi rád, keď sa dajú a zrealizujú, nemám s tým problém, ale hovorím, dajme šancu tým, ktorí to nestihli za tých desať rokov v 90. rokoch prevažne, kedy vyslovene sme žili v chaose, však viete, boli aj kadejaké nebankovky, všecko možné, a ľudia nevedeli pomaly, sa ako volajú, takže dajme ešte šancu, aby sme mohli demokraticky aj tento, by som povedal, takýto biľag a prenos socializmu v našom zákone demokratickom odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.3.2022 o 9:55 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Eduard Kočiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Fecko, ďakujem za tento váš predkladaný návrh zákona, ale čo sa týka v § 2 ods. 5, kde sa naozaj za slová "najmenej 3-tisíc obyvateľov", tak ako ste to veľmi správne poznamenal, čiže tento štatút zostáva, vkladajú slová, že príslušná časť by mala mať nejakú svoju históriu, ktorá sa chce odčleniť. Ja sa len chcem spýtať, nevedeli by sme sa zamyslieť nad tým, aby sa táto podmienka počtu 3-tisíc obyvateľov znížila? Pretože naozaj na Slovensku máme obce, ktoré majú obrovské problémy z dôvodov takých alebo hentakých, nebudem ich viacej špecifikovať, aby zase niečo nebolo použité proti nám, ale nachádzajú sa tam obrovské problémy z dôvodu toho, že centrálna časť obce, ktorá by mohla fungovať bez problémov ako samostatná obec, ale na základe toho, že má príslušnú marginalizovanú skupinu, ktorá je väčšinou, naozaj obrovskou väčšinou, tak nie je možné podľa tohto predkladaného návrhu zákona, aby došlo k jej odčleneniu.
Za jednoduchý príklad poviem historickú, naozaj historickú obec Žehra, kde sú obrovské problémy s financovaním centrálnej časti obce, s financovaním historických pamiatok, dokonca pamiatok UNESCO, aj keď Spiš je od mesta, v ktorom žijem, troška ďalej, ale snažím sa túto problematiku dostatočne a dopodrobna sledovať. Bolo by viac ako dobré a viac ako vhodné, aby sa aj takáto centrálna časť obce, kde je naozaj okolo tristo obyvateľov, mala možnosť odčleniť, pretože ak by sme to takejto obci neumožnili, naozaj hrozí obrovský problém a takáto obec dôjde do desiatich rokov k totálnemu vyľudneniu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2022 o 10:10 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec, vy ste so mnou debatovali predtým, ako ste návrh podávali, vedeli ste, že som sa venoval reforme verejnej správy za prvej Dzurindovej vlády. Vaša snaha mi je sympatická, len, prosím vás, zdôvodňovať nejakými, a ja to poviem celkom otvorene, pseudofaktami potrebu demokratizácie, čo sa týka miestnej samosprávy, je nejak po funuse. Veď prijatím zákona 369 o obecnom zriadení a formovanie všetkého, čo s ním súviselo, a potom decentralizácia verejnej správy v dvoch etapách alebo troch toto všetko vyriešila. To, týmto to nezdôvodňujme, pretože to je za nami. Konsenzuálne, musím povedať. Slovensko má iný problém, ktorým sa všetci tí, čo sa venujú verejnej správe, zaoberajú, a to je komunálnou reformou. Je nefinancovateľná pre tento štát celá verejná správa pri tak rozdrobenosti Slovenska ohľadne obcí. To je jeden faktor.
Druhý, že či sú nejaké podmienky, ktoré je treba vytvoriť na odčleňovanie obcí. Tam sa možno, samozrejme, o tom rozprávať, ale zdôvodňovať to takýmto spôsobom a nejak sa pokúšať presvedčiť o tom, že je to tak potrebné, nepovažujem za rozumné.
A ešte jedna poznámka. No kto už by z časti, ktorá nejakým spôsobom získa nejakú väčšiu ekonomickú výhodu ohľadne ostatných častí, by nesúhlasil s odčlenením? To si neviem pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2022 o 10:10 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:10

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa reagovali. Tak idem po rade.
Pán Kočiš, áno, Žehru, problém poznám. Bol som tam osobne. Pôvodná alternatíva bola, že budeme riešiť aj to. Žiaľ, vyzerá, že neprešlo by to v momentálnej podobe. Tak preto proste som tento spôsob neriešil a znížiť číslo tritisíc, myslím si, že tiež asi v momentálnej konštelácii, som tu už desiaty rok, viete ako, asi by sme nedosiahli, pretože hovorím, ísť na tristo alebo na dvesto, to je, to je nonsens, to proste, nehnevajte sa, zatiaľ, tak by som povedal, že máme dve, dva prsty máme, jedno veľkostnú, druhý referendmi sa má robiť. Máme, to sú najdôležitejšie problémy. Aspoň ten jeden odstráňme a do budúcnosti môžme hovoriť aj o možnože tom počte, ale v tomto pléne, zdá sa mi, že pri súčasnej konštelácii toto nebude priechodné, hovorím otvorene, lebo som sa aj o to pokúšal a neni to priechodné. Takže asi tak k vašej tejto. Ale rozumiem, bol som tam, strávil som tam niekoľko hodín, aj Hodkovce, aj Žehru, aj tú obec, kde proste sú tí Rómovia, v tej časti proste viem, ako to tam vyzerá. Žiaľ, toto, toto mojím pozmeňovákom teraz nebudeme riešiť, iba aspoň to referendum aby tam bolo. Takže asi tak, aby to bolo jasné.
A, pán Faič, áno. Ja hovorím, že komunálnu reformu musíme robiť, áno. Súhlasím. Dobre. Poďme. Hovorím, nie som proti, však ešte pritvrdzujem, že musíme aj tú históriu obce, to znamená, tam musí byť už nejaká tá evidencia tej samosprávy, ktorá fungovala, a socializmus ju iba zlikvidoval. Takže berte takto, že áno, som za tú reformu, aby sme aj tie, decentralizáciu, resp. tie funkčné veci, ktoré obec má a nezvláda, aby sme dali do nejakých tých väčších blokov, ktoré budú, a nebudeme tam mať na každej obci piatich úradníkov na to, štyroch na to a každá obec to musí mať. Takže áno, súhlasím s tým, nemám s tým problém. Len hovorím, chcem túto dielčiu časť poriešiť, tých obcí, ktorých možnože bude deväť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.3.2022 o 10:10 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:10

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, ako pán poslanec Fecko na úvod zrekapituloval históriu predkladania tohto návrhu, myslím, že nie v úplne identických formách, ale teda ten obsah je, obsah je rovnaký. Tak ja teda len pripomeniem, že keď ten návrh predkladal, tak ja som k nemu vystupoval a považujem za dôležité vystúpiť k nemu aj teraz, keďže na túto tému máme, povedal by som, že dosť odlišné, až opačné názory. Ale teda ocenil by som aspoň, aspoň teda na začiatok, aby som začal pozitívne, to uvedomenie si, že by nemalo nastať nejaké väčšie drobenie obcí, a najmä nemalo by nastať vytváranie obcí, ktoré budú mať pár sto alebo pár desiatok, pár desiatok obyvateľov, a teda že s tou hranicou tritisíc by sa hýbať nemalo.
Napriek tomu, tak ako som v minulom volebnom období, keď som mal ako opozičný poslanec možnosť vystúpiť k návrhu kolegu z opozície, tak teraz ako koaličný poslanec vystupujem k návrhu kolegu z koalície. Nemyslím si, že je to dobrý návrh. Myslím si, že ide úplne oproti tomu, čo by sa v samospráve robiť malo. A to, čo by sa v samospráve robiť malo, je to, čo povedal pán poslanec Faič vo faktickej poznámke. Samospráva potrebuje komunálnu reformu, potrebuje municipalizáciu, lebo slovenská samospráva patrí k najrozdrobenejším v celej Európe. Máme tu veľké množstvo maličkých, maličkých obcí, ktoré veľmi veľkú časť tých financií, ktoré majú k dispozícii, musia dať na vlastnú prevádzku, nie na služby poskytované obyvateľom, ale na vlastnú prevádzku, čo je logické. Pretože čím menšia obec, tak niektoré základné parametre prevádzky musíte zabezpečiť, či ide o veľké mesto, alebo ide o obec s pár sto obyvateľmi.
Pán poslanec Fecko tu argumentoval tým, že ako majú nastavené odčleňovanie obcí v iných európskych krajinách. Tak aj ja by som si pomohol príkladom z iných európskych krajín, ale teda ide, pokiaľ ide napríklad o počet a z toho sa dá potom odvodiť aj veľkosť obcí. Slovenská republika podľa údajov, to sú, myslím, že z roku 2012 alebo 2013, má alebo mala vtedy v tom čase 2 926 obcí. Belgicko má 589 alebo teda samosprávu na úrovni, tú prvostupňovú samosprávu na úrovni 589 obcí alebo územných celkov. Bulharsko 264, Chorvátsko 535, Dánsko, porovnateľne veľké Dánsko, 98, Lotyšsko 119, Litva 60, Maďarsko 3 177, porovnateľný počet obcí, hoci je to, tá krajina takmer dvojnásobná, Holandsko 418, Poľsko, oveľa väčšie Poľsko 2 479, má menej tých základných samosprávnych jednotiek, čiže mali by sme ísť, mali by sme ísť opačným smerom, teda nie vytvárať podmienky pre to, aby sa obce ľahšie členili, ale nejak ich motivovať k tomu, aby sa spájali. A teda je síce fajn, že teda pán poslanec Faič to poznamenal, ale tie predchádzajúce vlády s tým nič nerobili, za tie dlhé roky sa vlády členili na také, ktoré aspoň hovorili, že treba o tom diskutovať, a na také, ktoré ani tú diskusiu nemali potrebu o tom viesť.
Čiže ja netvrdím, že v dôsledku schválenia, ak teda by bol schválený ten návrh pána poslanca Fecka, sa teraz nám zdvojnásobí počet obcí, tak to nie je nastavené, ale vytvorí to podmienky pre to, aby tu vzniklo viacej, viacej, viacej obcí a aby sa obce mohli ľahšie, alebo časť tých mohli ľahšie odčleňovať. Tu by som si dovolil poukázať napríklad na stanovisko Únie miest Slovenska, ktoré je veľmi ostré voči tomuto návrhu, a ja teda by som zacitoval pár vyjadrení únie miest, ktorá reprezentuje mestá, ktorých sa to teda tiež môže, môže dotknúť. Únia miest Slovenska odmieta delenie miest a obcí navrhované poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Feckom a vyzýva ho, aby svoj návrh stiahol. Novela zákona o obecnom zriadení, ktorú na rokovanie parlamentu predkladá poslanec OĽANO, je pre Úniu miest Slovenska neakceptovateľným zásahom do práv samosprávy. Únia miest Slovenska pripomína, že Slovensko je signatárom Európskej charty miestnych samospráv; táto medzinárodná zmluva nadobudla účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra, pričom podľa čl. 5 Európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Návrh poslanca Fecka je evidentne v rozpore s čl. 5 Európskej charty, keďže pôvodná obec a jej obyvatelia strácajú právo vyjadriť sa k aktu rozdelenia obce. Únia miest Slovenska preto žiada poslanca Národnej rady Martina Fecka, aby vzal svoj, aby svoj návrh stiahol. Slovensko nutne potrebuje, aby sa konečne naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné.
Ja si netrúfam tak kategoricky tvrdiť, že je to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv, ale tá naozaj hovorí o tom, že, v čl. 5, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Lebo vy to nazývate, že je to väčšia demokracia, že sa k tomu môžu vyjadriť, vyjadriť iba teda obyvatelia tej časti obce alebo mesta, ktorí sa chcú oddeliť od toho väčšieho celku, ale zároveň tým upierate to právo vyjadriť sa tomu zvyšku, či ten zvyšok súhlasí, súhlasí s tým, aby sa obec rozdelila, aby sa oddelila nejaká časť obce, do ktorej povedzme predtým boli dané nejaké investície a nemusí ísť iba o tie investície, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celej obce, ale bolo do toho investované.
A tie príklady, ktoré ste použili alebo ktoré pán poslanec používa vo vzťahu, povedzme že odchod Veľkej Británie z Európskej únie alebo teda možné odčlenenie sa Škótska od Spojeného kráľovstva, myslím, že nie sú celkom, celkom adekvátne, lebo je trochu niečo iné, keď máte štát, ktorý vstúpi do nejakého väčšieho celku, či už je to federácia, alebo je to nejaká únia, a ten štát sa chce odčleniť, a je niečo iné, že usporiadanie správy vecí verejných v rámci štátu. A to môže byť federácia, to môže byť samospráva na území obcí, to môže byť nejaká regionálna samospráva, ale neviem, keby sa obyvatelia povedzme Prešovského kraja rozhodli, že sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky, tak mali by sme to akceptovať? Lebo by bolo nedemokratické, keby sme nechceli vyhovieť vôli obyvateľov Prešovského kraja, ktorí sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky? Nie je to také jednoduché, hej, napríklad aj v Katalánsku bolo referendum a Katalánsko je stále súčasťou Španielska napriek tomu, že vôľa obyvateľov Katalánska by mohla byť taká, že by sa chceli oddeliť, ale to, ako si nastaví pravidlá vnútri štátu, jednotlivé úrovne verejnej správy, je vecou toho štátu. Čiže určite by som to ja nestaval do polohy, že demokratické – nedemokratické.
Pán poslanec spomenul, a je to aj teda v dôvodovej, teda v návrhu zákona aj v dôvodovej správe, že tento návrh sa netýka Bratislavy a Košíc, že predmetom miestneho referenda nemôže byť rozdelenie obce. Ak by sa od obce mala odčleniť mestská časť a je tam teda odkaz na zákony o Bratislave a Košiciach a viem, že toto nie je z vašej hlavy, teda že nie je to vaša iniciatíva, ale je to výsledok nejakých koaličných rokovaní, ale tiež sa pýtam a kto... že prečo. Hej? Že v dôvodovej správe je to vysvetlené, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice majú špecifické postavenie, ktoré je upravené samostatnými zákonmi s vlastnou úpravou miestneho referenda, tak jednak toto s tým podľa mňa nesúvisí, lebo zákon o obecnom zriadení platí aj pre Bratislavu, aj pre Košice a iba tam, kde tie miestne zákony dávajú nejakú odchýlnu úpravu od zákona o obecnom zriadení, tak má prednosť tá špeciálna, ale zákon o obecnom zriadení ako taký platí aj v Bratislave, aj v Košiciach. A to, že tam majú nejakú, Bratislava a Košice, inú úpravu miestnych referend, predsa neznamená, že teda povedzme táto úprava by sa nemohla uplatniť aj vo vzťahu k Bratislave a Košiciam. Ja si nemyslím, že by sa mala. Ale rovnako si nemyslím, že by sa mala vo vzťahu k iným mestám a obciam, lebo potom v čom je zásadný rozdiel, že v Košiciach sa takto nebude môcť postupovať a napríklad v Prešove sa teda Nižná Šebastová, obec, v ktorej žijete, bude môcť, bude môcť oddeliť. Že v čom je ten rozdiel potom, že v Prešove áno, v Košiciach nie.
No však budete mať možnosť reagovať, ale mne to nedáva logiku, a teda to zdôvodnenie, ktoré je v dôvodovej správe, tak aspoň malo byť nejako vysvetlené že prečo, lebo určite nie je to, že samostatná úprava miestneho referenda v zákonoch o Bratislave alebo Košiciach by bola prekážkou.
Rád by som poukázal na to, že už tu jeden podobný pokus bol v roku 2006, bol v Národnej rade schválený na návrh pána poslanca Patakyho tiež zákon, ktorým sa zjednodušilo odčleňovanie častí obcí od obcí, tam to išlo cez rozhodnutie krajského úradu, ale tiež to išlo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území tej pôvodnej odčleňovanej obce, čiže ten model sa líšil v tom, že 70 alebo 75 % obyvateľov sa vyjadrí v petícii a potom v tom vašom modeli to má byť potvrdené referendom na úrovni tej časti obce, a v tom jeho modele bolo, že krajský úrad môže, môže rozhodnúť. Ale tá vôľa je prejavená aj tou petíciou, a teda predpokladám, že keď sa 70 % obyvateľov časti obce podpíše pod nejakú petíciu, tak potom by to referendum malo mať jasný výsledok.
No ale čo je zaujímavé, tak táto novela, ktorá bola schválená v roku 2006, bola v roku 2009 Ústavným súdom zrušená ako protiústavná a bolo to vnímané ako zásah do samosprávy. A áno, problémom je práve to, že tá druhá časť obce sa nemá možnosť vyjadriť a vysloviť k tomu oddeľovaniu. Rovnako, rovnako tam vzniká potom nejaká asymetria, že prečo potom takýmto spôsobom by nemalo byť riešené aj zlučovanie obcí, lebo, a to je tiež reálny príklad, že Marianka, ak by sa chcela, a sa chcela pričleniť k Bratislave, tak mohla mať referendum, no ale tak nebude, nebolo v Bratislave referendum o tom, že teda či sa Marianka môže pričleniť k Bratislave, a potom, potom tam vzniká asymetria. Čiže odčleňovanie bude svojím spôsobom ľahšie ako, ako, ako spájanie.
K tým ďalším veciam, ktoré sú tu obsiahnuté; hovoríte o tom, že, v dôvodovej správe, že návrh zákona vychádza z myšlienky, že obce, respektíve časti obce majú ústavné právo, že obyvatelia obce, respektíve časti obce majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných a to na každej úrovni. Áno, občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných na každej úrovni, ale to, aká je ktorá úroveň, tak to predsa je definované nejakými, nejakými zákonmi a pravidlami a nikde nie je napísané, že tá najnižšia úroveň vždycky má právo nejako sa oddeliť, odtrhnúť. Dnes sú nastavené nejaké, nejaké pravidlá, teoreticky keby vôbec nebola možnosť odčleňovania sa obcí, podľa mňa to neznamená, že je to nedemokratické. Lebo vy dnes navrhujete zjednodušiť oddeľovanie sa častí obcí, ktoré spĺňajú tú podmienku 3 000 obyvateľov, určite tu budú pokusy v druhom čítaní, aby sa pohlo s tou hranicou 3 000, alebo niekedy v budúcnosti sa také pokusy objavia, no a kde sa zastavíme, kto sa môže oddeliť a kto sa nemôže oddeliť? Môže sa oddeliť nejaké sídlisko v rámci mesta? Môže sa oddeliť panelák, lebo máme na Slovensku väčšie paneláky, ktoré, kde žije viacej ľudí ako v mnohých obciach. Mnohé obce sú také malé, že by sa, že teda, no, niektoré sú také malé, že väčší rodinný dom by stačil, ale teda mnohé obce sú také, že paneláky na sídliskách sú väčšie. Tak kde sa to má, kde sa to má zastaviť?
Spomínate, spomínate tam, spomínate tam a dávate do zákona termín história obce, čo je podľa mňa nejasný termín, že čo to znamená, že obec má históriu, no lebo však každá obec má nejakú, nejakú históriu, takže toto je technická pripomienka, ale myslím si, že dávate do zákona pojem, ktorý nie je úplne, úplne jasný. A teda to, čo považujem ale za podstatné je, že aj v rámci tejto koalície, teda tá naša koalícia patrí z tých dvoch typov vlád na Slovensku k tomu, ktorá si aspoň uvedomuje, že je potrebné s komunálnou reformou a s municipalizáciou niečo robiť, a vedú sa o tom nejaké diskusie. Tento návrh, ktorý predkladáte, ide v protismere k tým tendenciám, lebo možno nie masovo, možno sa to dotkne iba zopár obcí alebo časti obcí, ale vytvára podmienky pre to, aby sa obce ďalej členili na menšie celky, čo je v protismere k tomu, čo samospráva na Slovensku potrebuje.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.3.2022 o 10:10 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Eduard Kočiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, asi ste nečítali pozorne zákon, ktorý predkladá váš kolega, čiže žiaden panelák ani žiadne sídlisko sa nemôže odčleniť od mesta alebo od obce. Jednoducho to je holý nezmysel. Argumentoval ste to tým, že ja neviem, v dvoch petržalských panelákoch môže žiť viacej obyvateľov ako v štyroch obciach na severovýchode Slovenska, to súhlasím. Ale je tam zároveň veta, že táto oblasť, ktorá by mohla, alebo chcela sa odčleniť od obce, ktorá už je existujúca, musí mať nejaký historický súvis alebo nejaké historické do-lo-že-nie. To znamená, že musí byť v histórii zapísaná ako nejaké samostatné územie, ktoré bolo v časoch socializmu pričlenené k nejakej inej obci alebo k inému združeniu nejakých dvoch obcí, ktoré sa spojili možno do jednej. Čiže v žiadnom prípade história nejakého paneláku v Petržalke alebo v Dúbravke, alebo nejakého sídliska nemôže mať historický aspekt na to, aby sa mohlo odčleniť od fungujúceho celku. To je jednoducho hlúposť.
Takže hovorím, tento návrh zákona by bol naozaj fajn, by bol naozaj lepší, kvalitnejší, ak by, tak ako som to už spomenul vo svojej poznámke k pánovi Feckovi, ak by naozaj tam bola tá menšia možnosť obyvateľov alebo menšia skupinka obyvateľov, aby to mohla o to požiadať, no ale bolo mi to vysvetlené, ako to je. Žiaľbohu, je to tak, ako to je, neviem, ťažko povedať. Tento návrh zákona je myslený tým, že nejakých šesť subjektov by sa teoreticky vedelo odčleniť, ak by prejavili o to záujem. No ale snáď sa raz dopracujeme, aby aj menšie obce mohli byť odčlenené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

18.3.2022 o 10:40 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Miroslav Suja

10:40

Peter Dobeš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem poďakovať všetkým za podnety, za vystúpenia a budem reagovať na pána kolegu Dostála. Tiež si myslím, tie bytovky, že asi vieme, ako to chápe aj pán predkladateľ. My aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme sa bavili o spomínanej reforme verejnej správy, nie je to jednoduchá reforma, vieme, čo to všetko obnáša. Len si zoberte zákon 369/1990 a následne jeho noviel, koľkokrát už bola doplňovaná alebo pozmeňovaná jednotlivá novela.
Možno z toho, čo sme počuli, pán poslanec Dostál, tak je aj otázka do budúcna, kto by nás mohol inšpirovať, či by to boli poľské gmíny, alebo niektoré iné krajiny ako majú organizovanú samosprávu a výkon samosprávnych funkcií. Pomerne podrobne poznám tento výkon vzhľadom na minulé obdobie, kedy sme mali aj isté partnerské mestá v Poľsku a je to na inšpiráciu, samozrejme, ale v podstate na širokú diskusiu, pretože tá obec je z tohto zákona o obecnom zriadení vymedzená svojím katastrom, svojimi symbolmi, svojimi ďalšími náležitosťami, ktoré toto paragrafové znenie hovorí.
Takže ja uvítam akúkoľvek diskusiu, je to diskusia zaujímavá, o samospráve ako takej, Slovensko nevynímajúc, aj keď to špecifikum tu máme vzhľadom na počet obyvateľov a rozlohu krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis

18.3.2022 o 10:40 hod.

RNDr.

Peter Dobeš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem kolegom za reakcie.
No to by som si vyprosil, pán poslanec Kočiš, že som to nečítal pozorne. Ja som to čítal veľmi pozorne a čítal som aj predchádzajúce návrhy pána poslanca Fecka, aj som s ním diskutoval v pléne v minulom volebnom období, aj pred predložením tohto návrhu som si teda pozorne prečítal, čo predkladá. Problém nie je v tom, že by som ja nepozorne čítal, problém je v tom, že vy ste nepozorne počúvali, rovnako nepozorne počúval aj váš kolega pán poslanec Suja. Ja som nehovoril o tom, že na základe návrhu pána poslanca Fecka sa budú môcť oddeľovať paneláky. To je, to, samozrejme, je nezmysel a to som ani nepovedal. Ja som si iba položil otázku, že keď je filozofiou, že je demokratické, že menšia časť sa môže oddeliť od väčšej, aj keď tá väčšia s tým nesúhlasí, že kde sa to má zastaviť, že či sa to má týkať iba obcí, alebo sa to má týkať aj Prešovského kraja, alebo sa to má týkať nejakých sídlisk v rámci, v rámci miest, alebo sa to má týkať panelákov, lebo však je demokracia, tak poriadne a do dôsledkov.
A tá, nie je tam, nie je tam žiadne, žiadne historické doloženie alebo historický doklad, vkladá sa tam termín história obce, teda sa predpokladá, že obec má nejakú históriu, ale opäť, to sa mi zdá nejasný pojem, lebo každá obec má nejakú históriu, dlhšiu, kratšiu, samostatnú, ako súčasť niečoho, niečoho iného. A myslím si, že teda ak by to bolo takto schválené, no tak môže, môže s tým byť problém, akým spôsobom sa to vykladá.
Pán poslanec Dobeš, áno, Poľsko je inšpiratívny príklad, to súhlasím a uvedomujem si to, že je to zložité, že to nie je také, že prídeme na budúcu schôdzu s poslaneckým návrhom zákona a schválime, ale mali by sme sa snažiť v tom nejako pohnúť.
Skryt prepis

18.3.2022 o 10:40 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:40

Vladimír Ledecký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené poslankyne, poslanci, ako sme už dneska počuli, tak na Slovensku máme 2 891 obcí. Sú to obce, ktoré majú naozaj dvojciferné číslo, až po najväčšie mesto Bratislavu, ale je jasné, že tá rozdrobenosť obcí na Slovensku je veľmi výrazná a hoci hovoríme o tom, že o spájaní, o reforme verejnej správy, tak zatiaľ sa nič v tomto neurobilo.
Problémy, o ktorých hovoríme, všetci sa asi zhodneme na tom, že reforma verejnej správy väčšinu týchto problémov by mohla vyriešiť. Takisto ako predrečníci, zhodujem sa v tom, že to neni malá vec, je to veľká vec, ale stále o nej hovoríme a ja vám pravdu poviem, že z tohto volebného obdobia prešlo viac ako polovička a tú reformu verejnej správy som videl len, len naozaj v náčrtoch alebo základných bodoch, čo by sme asi mali robiť. To znamená, že osobne som nevidel nejakú rozpracovanú reformu verejnej správy. Z toho chcem povedať, že asi sme rezignovali na tú reformu verejnej správy. A myslím si, že keby sa tá reforma verejnej správy napísala počas tohto volebného obdobia, tak nie sme ju schopní presadiť, aby naozaj bola, lebo takéto zásadné reformy sa určite nerobia na konci volebného obdobia.
Keď sa pýtate v Poľsku predstaviteľov samosprávy, predstaviteľov miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, ľudí, štátnych úradníkov, ale aj najvyšších predstaviteľov, tak všetci sa zhodujú v jednom, že reforma verejnej správy bola najlepšia reforma, aká sa v Poľsku urobila, dokonca niektorí hovoria, že to je jediná funkčná reforma. A musím povedať, že to zloženie štátnej správy a samosprávy v Poľsku predtým bolo veľmi podobné ako na Slovensku, to znamená, že naozaj máme sa kde inšpirovať a jazykovo sme aj blízki. Ja keď som bol ešte štátny tajomník, tak poľský veľvyslanec nám priamo ponúkol, že zavolá expertov a môžme si urobiť nejakú konferenciu ohľadom, ohľadom reformy verejnej správy, ako to celé prebiehalo a ako to teraz funguje. Ja pevne verím, že keď ten covid skončí, tak že to aj zrealizujeme.
Ja, pán poslanec, musím vám povedať, že neviem ešte dneska, že ako budem hlasovať, lebo naozaj sa tu bije veľa vecí proti a jedna vec, jedna vec je veľmi silne za, takže asi, asi naozaj rozhodnutý nie som.
Čo sa týka, reagujem možno dvakrát na pána poslanca Dostála, naozaj to pojmovo, že obec musí mať nejakú históriu, sa mi zdá veľmi slabé. Ja si myslím, že pokiaľ by malo k tomu dôjsť, tak musí byť jasne povedané, že tá obec historicky fungovala v nejakom, v nejakom období, aby naozaj sa nestalo to, že, ja neviem, centrum mesta si zmyslí, že sa odčlení, alebo nejaká časť sa odčlení, lebo je to ekonomicky pre ňu výhodnejšie, a nebudeme vedieť tomu zabrániť.
Máme tu, keď to spomínam, máme tu aj príklad Košíc a obce Sokoľany, kde išlo o železiarne, kto bude brať dane a vlastne bol tam, boli tam súdne spory, dokonca neviem, či je to skončené, kde tie súdy – okresný, krajský a Najvyšší súd – rozhodli rozdielne a vlastne na tom, aj na tom príklade vidieť, že pokiaľ sa jedná o peniaze, tak tie samosprávy sú schopné urobiť všetko, aby sa k tým peniazom dostali, a všetko ostatné je druhotné.
Keď hovoríme o reforme verejnej správy, ja si myslím, že mali by sme sa hlavne baviť nie o spájaní tých obcí, ale o presune kompetencií, lebo nie je normálne, že napr. kompetenciu, ma napadá teraz, prideľovanie rybárskych lístkov má všetkých 2 891 obcí na Slovensku, hoci určite vo väčšine tých malých obcí žiadni rybári nie sú a keď niektorá za dvadsať rokov príde pýtať rybársky lístok, tak tá, ten starosta naozaj prekvapene pozerá a musí si najprv celé to pozisťovať, o čo ide. A tých kompetencií je toľko, že v skutočnosti drvivú väčšinu tých kompetencií tie samosprávy nevykonávajú.
Čo je argument za, a to je silný argument za, je, že demokraticky si obyvatelia môžu zvoliť samosprávnu jednotku, v ktorej chcú žiť. To je naozaj argument a keď v minulosti takúto samosprávnu jednotku mali, tak viem sa nad tým zamyslieť, že toto je veľmi-veľmi silný argument.
Možno ešte jeden argument, čo pán poslanec Dostál spomínal, že prečo nie Košice a Bratislava. Tak Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku a Košice a Bratislava majú nejaké miestne časti, Prešov ich nemá, hej? Takže tým, že je tretie na Slovensku, je, má to nejaký význam, že tie Košice a Bratislava majú tie mestské časti. Zase hovoríme, že ich je veľa a že to treba tiež nejak zreformovať, ale Prešov ich nemá a možno práve niektoré, niektoré časti Prešova, ktoré boli niekedy samostatné, odvtedy to tak vnímajú, že sú zaznávané alebo že si nevedia presadiť tie svoje veci.
Ja si myslím, že tí, čo nás trápi, a v parlamente je nás veľa, trápia jednotlivé problémy na tej miestnej samospráve, na tej miestnej úrovni, však aj iniciatíva tohto zákona hovorí o tom, že nám to neni jedno, by nám malo vliať takú spoločnú energiu a naozaj zísť sa a povedať, že čo urobíme s tou reformou verejnej správy, naliať do toho energiu, lebo, lebo ja chápem, že úradníci, ktorí sú tuná na ministerstve a vlastne nikdy neboli v tej samospráve, nefungovali v tej samospráve, neboli starostami, neboli poslancami a neviem čím všetkým, tak jednoducho tento problém nevnímajú tak, ako to vnímame my, že potrebujeme celý ten balík problémov nejak pohnúť a vyriešiť.
Bola tu spomenutá obec Žehra aj vlastne v jednom tom návrhu bola riešená obec Žehra, chvalabohu, to z toho vypadlo, lebo to, s týmto návrhom to bolo totálne nepriechodné.
Ale musím povedať, že kto pozná súčasne, ako tá obec Žehra funguje alebo nefunguje, tak musí uznať, že sa tam urobil veľmi veľký pokrok vo vzťahu k demokratickému riadeniu tejto obce. V prvom rade je tam prednosta v obci Žehra, ktorý bol riaditeľ neziskovej organizácie za odčlenenie. On chcel, aby sa tá Žehra, ktorá má 400 obyvateľov, odčlenila od tej časti druhej. Dneska je akceptovaný prednosta a naozaj po rozhovore s ním, hovoril, že bez toho, aby vlastne tie rozhodnutia nejakým spôsobom nepotvrdil, že sú správne, demokratické a že spĺňajú nejaké zákonné normy, tak tá samospráva, tá samospráva to nejak nepresadzuje.
Druhá vec, pri rozdelení obci Žehra, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 100 sú, myslím, že 120, 120 obyvateľov sú, je v domove sociálnych služieb, v súkromnom domove sociálnych služieb a teraz tá obec podľa zákona, ktorý sme schválili minulého roku, musí od nového roku platiť 100 eur na každého člena, tak pokiaľ by sa odčlenila tá časť, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 120 má ľudí v domove sociálnych služieb, tak mesačne by musela platiť 12-tisíc euro tomuto domovu sociálnych služieb a keď sa na budúci rok vypočítajú skutočné náklady, tak to bude ešte podstatne viacej. Áno, je pravda, že doteraz sa to neplatilo a bolo veľmi výhodné pre každú obec, čo mala domov sociálnych služieb, aby si tých ľudí prihlásila na trvalý pobyt. Tak brala na to peniaze, hoci poskytovala im minimálne služby, teraz, teraz už to tak nie je.
Skryt prepis

18.3.2022 o 10:40 hod.

PhDr.

Vladimír Ledecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video