60. schôdza

Ďakujem, ďakujem za slovo. Kolegyňa Sulanová, veľmi pekne ste im to povedali, len verím alebo myslím si, že tých 79 vlastizradcov si to neuvedo... neuvedomuje, no raz príde čas, keď oby... ľudia, nie Obyčajní ľudia, ako tuto zradcovia, čo sedia v parlamentných laviciach, ale skutoční obyčajní ľudia, ktorí žijú na Slovensku, im túto zradu odplatia a vyženú tých amerických teroristov zo Slovenska.

Poslanec Stanislav Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Áno, táto zradcovská dohoda s USA našou zradcovskou vládou môže zatiahnuť Slovensku do priamej vojny, aj keď si myslím, že už tam je. Slovensko sa na čele s Čaputovou, Korčokom a nevojakom ministrom Naďom šialenými krokmi stáva súčasťou vojny, do ktorej nás nič nie je. Áno, nič nás do toho nie je. Nie sú to štáty ani EÚ, ani NATO. Vraždia sa medzi sebou Slovania a niekto z diaľky si mädlí ruky a my sa ideme pchať to tejto špinavej hry, ktorú vyprovokovali úplne iní hráči. S týmto nebudem súhlasiť, a preto aj tento pamätný deň by mal tak znieť, ako je v našom návrhu. Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Magdaléna Sulanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za poznámky, faktické poznámky svojich kolegov a myslím, tak považujem si ešte za potrebné podotknúť k tomu, že tento návrh, za tento návrh budem hlasovať, a uchádzam sa teda aj o podporu ostatných kolegov poslancov práve preto, že ja som osobne bola účastníčka v uliciach, keď v ’68. roku 21. augusta vstúpili sem vojská. Prežila som to, vedela som, aký je to šok, a myslela som si, že už nikdy v živote nebudem musieť takého niečo zažívať.
A práve preto to, táto situácia sa teraz zopakuje. Je to ešte dokonca dobrovoľné s požehnaním parlamentu. Považujem to za nepredstaviteľnú zradu, a preto si myslím, že takýto pamätný deň bude, a dúfam, že nie vek.. nie vo veľmi krátkom, teda v krátkom čase bude táto zmluva zrušená.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Radovan Kazda, nech sa páči.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja mám len také dve krátke poznámky, ale nechcel som to vo faktickej, tak aby ste mohli reagovať prípadne. Zaujal ma teda ten, to vaše označenie, že, že okupačná zmluva. Vy teda chcete to nazvať okupačnou zmluvou, chcete tu ako, ako, teda deň, ktorý si máme pripomínať. No, mne sa zdá byť, že pojem okupačná zmluva je oxymoron, je to oxymoron. Zmluva je akt dobrovoľný dvoch účastných strán. To určite bezpochyby viete aj vy. Je to zmluva, akákoľvek, ktorá je uzatváraná, je zmluvou dvoch strán a vychádza na základe jednaní a je to dobrovoľný akt.
Okupácia, okupácia nie je zmluva na základe, založená na základe súhlasu dvoch strán. My máme pripomienkový jeden deň, spomienkový jeden, deň 21. jún - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991. To naozaj boli okupačné vojská, pretože neexistovala žiadna zmluva o tom, žiadna dohoda, žiaden súhlas vedenie Československej, vtedy Československej republiky, socialistickej republiky s tým, že by takého vojská mohli prísť. Vtedy existovalo jedine jeden pozývací list, ktorý poslali vtedy bez vedomia najvyššieho vedenia strany skutoční, naozaj skutoční zradcovia republiky, ktorí sa snažili nejakým spôsobom zvrátiť demokratizačný vývoj v Československu. To naozaj vtedy bola okupácia. Vieme dobre, že následne to smerovalo k vynúteniu popisu s prítomnosťou týchto vojsk. Tento podpis odmietol teda dať s touto, s tým, s touto dohodou odmietol súhlasiť František Kriegel, ostatní členovia vedenia potom následne teda pripojili tento podpis, ale naozaj že toto bola reálna, naozaj okupácia.
Neviem, skúšam si to predstaviť na takom zjednodušenom príklade, samozrejme, nemôžeme to veľmi dávať, veľmi porovnávať. Ale predstavte si, že máte zmluvu na prenájom, povedzme svojej nehnuteľnosti, dohodnete sa s niekým, kto bude, komu budete prenajímať nehnuteľnosť, dohodnete sa tam na podmienkach užívania tejto, tejto nehnuteľnosti, na všetkých podrobnostiach konkrétnych, akým spôsobom bude môcť používať váš byt alebo vašu záhradu. Nazývali by ste takýto akt okupáciou? Veď to je dohoda, to je riadna zmluvná dohoda a žiadna okupácia to nie je.
Hovoriť o... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
65.
Pani poslankyňa, nekazte to zariadenie hlasovanie, hej. (Reakcie z pléna.) Vidím, áno. Chcete ísť do faktickej? Áno, dobre.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
66.
Dobre, toľko na margo ešte tej, teda tej tzv. okupačnej zmluvy. Podľa mňa je to (povedané so smiechom), prepáčte, naprostý nezmysel, je to, je to oxymoron.
Kľudne, samozrejme, môžete potom reagovať. Predpokladám, vidím, že poslanci z ĽSNS a bývalí z ĽSNS už sa nejakým spôsobom ozývajú. Predpokladám, že tam bude veľmi veľa argumentačných chýb... (Reakcie z pléna.) Á, prepáčte, nevšimol som si, ospravedlňujem sa. Zatiaľ iba zvolení za ĽSNS, ale tak áno, ospravedlňujem sa. (Reakcie z pléna.) Ospravedlňujem, že som si nevšimol. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ospravedlňujem sa, že som si nevšimol tento technický detail, teda drobný, takže môžte kľudne argumentovať. Samozrejme, bude to, predpokladám, plné argumentačných chýb typu ačohentizmus alebo ad hominem, tam, samozrejme, môžte.
A chcel som teda ešte k jednému bodu a vrátim sa trošku krátko teda k tomu predpredchádzajúcemu bodu, ktorý ste navrhovali takisto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
67.
Pán poslanec, v rozprave môžete reagovať k téme a toto nie je téma. A chcete reagovať k inému bodu.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
68.
Áno. Áno, chcem to prepojiť spolu, a teda budem sa len veľmi okrajovo tomu venovať, lebo to chcem prepojiť. Zdá sa mi že tie obidva návrhy, vlastne obi tri, vlastne všetky tri návrhy majú niečo spoločné a chcel som to povedať, v roku 1929 bol v československom parlamente prvýkrát zvolený jeden poslanec za komunistickú stranu, volal sa Klement Gottwald a tento poslanec vtedy hovoril, že, že viete, že my sa chodievame učiť do Moskvy k súdruhom. A viete, čo sa chodíme učiť? My sa chodíme učiť, jako vám zakroutit krkem. A vy veľmi dobre viete, že títo ľudia sú v tom majstri.
Ja mám taký dojem z týchto predkladaných návrhov všetkých, ktoré tu sú z vašej strany, že je to veľmi podobné. Je to veľmi podobné. Snažíte sa získať proste nejaký mechanizmus, ktorý budete môcť následne použiť, ak by, nedajbože, nastala taká situácia, ktorá, verím, že nenastane, a vaše preferencie tomu teda nasvedčujú, že nenastane, to by bola veľmi dobrá správa, že by ste mali možnosť participovať na moci a takýmto spôsobom nejako začať perzekvovať ľudí, ktorí podpisujú, ktorí sú v parlamente, ktorí podpisujú riadnu obrannú zmluvu, riadnu dohodu medzi dvoma stranami.
Týmto spôsobom som chcel prepojiť všetky tie body a venovať sa teda vzájomne prvému aj tretiemu vášmu bodu, ktorému ste sa venovali.
Ďakujem.

Na vystúpenie (reakcia z pléna) šesť faktických poznámok cez tabuľu a plus... sedem. A plus pani spravodajkyňa vystúpi s faktickou poznámkou ako prvá, lebo sa hlásila ako prvá a nefungovalo, hej, zariadenie.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega, ja s vami môžem súhlasiť, že zmluva je aktom dvoch strán, je to pravda. Ale zmluvu tentokrát schvaľoval parlament a v parlamente by sa mala odrážať vôľa ľudu. A keď ste si zobrali prieskumy, ktoré povedali, že dve tretiny Slovákov s touto zmluvou nesúhlasia, tak si myslím, že aj tento parlament by sa mal zaoberať tým, čo chcú ľudia a vlastne ako ľudia vnímajú takéto citlivé témy, ako je vstup cudzích vojsk na územie Slovenskej republiky.
Rovnako chcem povedať, že keď ste trošku poprepájali všetky veci, bohužiaľ, vláda má, koľko, 80-90 % jej ľudia nedôverujú. Tiež si myslím, že tiež by sa mal parlament zamyslieť vo všetkom, čo sa tu schvaľuje, pretože chápeme, že máte ústavnú väčšinu, ale ústavná väčšina by nemala, nemala potláčať vôľu občanov, aj keď v danom čase, lebo v danom čase ste presadzovali dané témy, a teraz sú iné témy, tak by ste sa viac mali o to opierať.
A už vôbec, možno počúvate, keď ste spomenuli pána Gottwalda, tak ja si myslím, že vy fakt idete tomuto, idete informáciám na území Slovenskej republiky zakrútiť krkom, pretože toto tu ešte nikdy nebolo, alebo bolo to v 50. rokoch, v 60., že boli cenzurované rôzne iné, ako bolo, ako bola Rádio Európa a podobne, čiže normálne prísun informácií je absolútny, absolútny a jednoducho na nejakých úvahách zakazujete ľuďom a robíte z ľudí bláznov, pretože ja si myslím, že každý súdny človek si dokáže vyhodnotiť informáciu, keď si vypočuje dvoch ľudí, to ako keby ste si vypočuli dvoch ľudí, a vy si z toho urobíte záver, ale vy normálne ľuďom nútite, čo si majú myslieť, čo majú rozprávať, a to práve možno tým, že vyjadrujú nesúhlas, ako vládnete, a vyjadrujú nesúhlas s tým čo sa vôbec na území Slovenskej republiky deje a tom svedčí vaša nedôveryhodná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, technici ma upozornili, že si máte očistiť kartu, preto vám ju nezobralo, zrejme tam bude problém. Nebolo vás vidieť ani na kamere tým pádom.
Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, pardon, pani poslankyňa Magdaléna Sulanová.