60. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Štát je, pán minister Sulík, podľa vás v podstate taký spracovávateľ, urovnávateľ či regulátor príjmov. Súhlasím, je to pravda. Z daní by sa mali naozaj kupovať iba statky, ktoré štát potrebuje, nemalo by sa to minúť na nezmysly, na hlúposti. A spomínal ste vo svojej rozprave, že časť sa z týchto finančných prostriedkov rozkradne, niekedy viac či menej. Ja sa pýtam, že keď ste takáto transparentná, úžasná, skvelá, dokonalá a nikým nepoškodená vláda, tak by sa nemalo predsa rozkradnúť jedno jediné euro.
Rozprával ste vo svojej debate o odlive mozgov z krajín a vnímate všetkých utečencov pred vojnou, pred vojenským konfliktom na Ukrajine ako možnú investíciu. Z toho vás musím hneď, pán minister, vyviesť, pretože všetci títo utečenci, odídenci pred vojnou majú eminentný záujem sa do svojej domoviny vrátiť. Oni tu nechcú zostať. Čiže žiadna investícia do novej generácie, ktorá bude pracovať na našich dôchodcov, to nie je.
Solidarita - super, vieme pomáhať, ale pomoc nesmie byť nikdy vyššia ako pomoc pre slovenského občana. Jednorazová pomoc pre odídenca pred vojnou je 654 euro, integračný príspevok je 380 euro, príspevok na bývanie pre dospelého 210, pre dieťatko 105, príspevky na pomoc, resp. príspevok na pomôcky do školy, bavíme sa okolo 200 euro, čiže dostávame sa k sume 1 444 eur plus všetky kurzy na úradoch práce majú títo odídenci pred vojnou zadarmo.
Čiže ja sa len pýtam, pán minister Sulík, nie je toto vyššia, enormnejšia pomoc pre odídenca z vojnového konfliktu, z vojnovej zóny, ako je pomoc pre dôchodcov, mladé rodiny, slobodné mamičky s deťmi? Toto je jednoduchá matematika, ktorá nepustí. Ja viem, že Slováci chcú pomáhať, vedia pomáhať. Ale dobrovoľníci, ktorí pomáhali, nedostávali nič, nedostávajú nič a tí, ktorí len špekulujú, dostanú všetko.

Ďakujem. Pán minister, vy ste sa snažili dať opozícii také dobre mienené rady, že by... tá kritika má byť konštruktívna. No vidíme, že nevydalo, pretože lož, dezinformácia a populizmus, to je pracovný nástroj opozície, a vidíme, ako dokážu úplne v poriadku klamať ľuďom do kamier. Za... Jedno klamstvo, napríklad tá samotná zmluva, kde hovoria o miliónoch eur, no po prvé je to rámcová zmluva, takže sa zaplatí iba za to, čo bude dodané. A po druhé nie je to bratislavská firma, je to firma z východu. Po tretie to bude stáť sedem euro na deň, takže raňajky, obed, večera. Ale pán minister o tom asi povie viac.
Každopádne som rád, že zaznel taký ten ekonomický argument okrem toho prvého solidárneho, pretože Slovensko je naozaj krajinou imigrantov. Stovky tisíc Slovákov žijú v zahraničí, odišli za lepšími pracovnými podmienkami a mnohí odchádzali pred totalitným režimom alebo pred vojnou aj v minulom storočí. Treba si ale uvedomiť, že tá vlna solidarity, ktorá tu bola a stále ešte je, tak nebude trvať večne. A ako sme zvyknutí aj vďaka tomu toxické... vďaka tej toxickej aktivite, čo opozícia často robí, veď už pán Pellegrini varuje pred migrantami, tak sa tá spoločenská nálada môže zmeniť. A my si naozaj musíme uvedomiť, že Slovensko potrebuje migráciu. Máme tu desiatky tisíc voľných pracovných miest dlhodobo voľných, ktoré nikto nechce robiť. A ak nám aspoň časť z tých ukrajinských utečencov na Slovensku ostane, tak to bude významný benefit pre našu ekonomiku, pre náš sociálny systém a koniec koncov pre všetkých dôchodcov, na ktorých bude pracovať viac a viac ľudí.
Takže treba si uvedomiť aj ten systémový benefit utečencov, ktorí sú nám kultúrne, jazykovo blízki, ktorí chcú pracovať pre Slovensko, a toto treba zdôrazňovať, pretože tá toxicita za chvíľku príde a bude veľmi, veľmi škaredá.
Ďakujem.

Pán minister Sulík, ja oceňujem, že ste sa snažili o racionalitu a volali ste po korektnosti, a preto sa pokúsim aj ja volať po korektnosti z vašej strany, pretože ste mi povedali, že nie je korektné porovnávať pomoc Ukrajincom a pomoc Slovákom z pozície vlády. A za toto ste dostali od týchto tu poslancov potlesk.
Lenže ja odmietam, aby ste takýmto spôsobom menili význam môjho vystúpenia, lebo ja som si toto nedovolil porovnávať. Ja som len chcel poukázať a pripomenúť, že sú tu aj ľudia, ktorí naozaj zažívajú obrovské množstvo problémov. Zdôraznil som mnohokrát a zdôrazním to aj teraz. Pomáhať treba, o solidarite, o pomoci, o nutnosti neotočiť sa chrbtom ženám a deťom, ktoré prišli o svoje domovy, ktorým bombardujú mestá. O tom ma nemusíte poúčať, naozaj, viete to veľmi dobre. Ale naozaj som neporovnával pomoc slovenským obyvateľom v rámci nejakých vládnych aktivít a pomoc Ukrajincom, pretože ja proti tej pomoci Ukrajincom nič nemám. Aj som vám povedal, že to chcem podporiť, ale nemôžem práve kvôli tým štruktúram NATO. Tým pádom bolo by vhodné dodržiavať tú korektnosť aj z vašej strany.
Ja vám poviem, kvôli čomu som vystúpil a čo ja sa snažím vždy zdôrazniť. A to je ten pohľad obyčajného Slováka. Dva roky je na tomto území drvený neuveriteľnými opatreniami, častokrát protichodnými voči šíreniu nejakej nákazlivej choroby. Aj napriek týmto opatreniam dosiahlo Slovensko niekoľkokrát najvyššie čísla sveta v úmrtnosti, nakazenosti, neviem v čom všetkom a, bohužiaľ, aj v poklese ekonomiky. To všetko sú zásadné problémy, ktoré spočívajú na ľuďoch drvivým spôsobom, prichádzali o svoje firmy, dostávali sa do neuveriteľných dlhov, platovej neschopnosti a tak ďalej a tak ďalej.
A po tých dvoch rokoch, keď si chcú vydýchnuť, príde zdražovanie cien energií, zdražovanie cien potravín, zdražovanie cien všetkého extrémnym spôsobom a vidia, že vláda nekoná alebo koná len minimálne. A do toho majú rôzne vyjadrenia ministrov ako Matovič a podobne a cítia sa nespravodlivo. A na to som...

Ja sa pridám, pán minister, k tomu, čo ste vy hovorili, a nie je pravda, že sa tu nepomáha Slovákom. Napríklad už len dnešok, keď si zoberieme, dnes minister Matovič uvoľnil pre zdravotníctvo 350 mil. eur. Uvoľnil ich práve aj na platy zdravotníkov, aj na platy sestričiek, aj na platy lekárov, aj do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, takže netvárme sa, že tu sa nič nerobí pre Slovákov.
Ja viem, že to sa potom ľahko odchádza odtiaľto, keď vám to hovorím, keď tu vyplakávate do nemoty, po prvé. Po druhé. Keď chcem pomáhať, tak pomáham – a bez rečí. A nie potom sa tu, potom si tu vykrikujem a rozprávam, čo ja všetko robím. Tak, do pekla, buďte ticho, lebo toto nie je, nie je o tom, že si tu budeme vykrikovať, kto čo urobil. Buď chcem pomáhať a potom pomáham a urobím to alebo nechcem pomáhať, tak potom buďme ticho, zrazme opätky, otočme sa a dovi, dopo!
Ja len chcem pripomenúť ’68., keď odtiaľto odišlo 250-tisíc Slovákov, ’68. rok, keď sem prišli ruské tanky. Tí Rakúšania, Nemci, Francúzi, všetci pomáhali tým Slovákom a nemali takéto idiotské reči v parlamente! Netvárili sa jak majstri svetla, jednoducho pomáhali a bez reči a nefotili sa jak plán Mazurek, lebo ja som na tej Ubli nebola ani sa tam nejdem odfotiť jak on! Čo tam urobil?!
To je všetko.

Ďakujem za slovo. Máme tu vojnu ako výsledok zlej, impotentnej diplomacie Európskej únie a ja oceňujem váš pragmatický postoj, pán minister. Naozaj ste povedali správne, ukradneme Ukrajine vzdelaných mladých ľudí a deti, len čo bude potom s budúcnosťou Ukrajiny.
Ja by som skôr uprednostňoval prorodinnú politiku na Slovensku, aby sa na Slovensku rodilo viacej detí, lebo ten dosah tej vojny bude mať, bude veľmi katastrofálny pre život na Ukrajine. Ja by som sa vám chcel, keď mám slovo, aj poďakovať za váš naozaj racionálny prístup ako jedného z mála z vládnej koalície, ktorý badám, ako bol spomínaný nákup jadrového paliva aj váš postoj k ruskej rope a plynu. To naozaj oceňujem.
Ja mám strach, ak by na vašom mieste sedel nejaký rusofóbny, nevzdelaný človek, ktorý by popretŕhal všetky kontakty a vzťahy s Ruskou federáciou, a čo by viedlo ešte k horším, katastrofálnym následkom. Jeden rok sme tuná počúvali, lebo Fico, druhý rok počúvame, lebo COVID, teraz budeme zase počúvať tretí rok, lebo Ukrajina, lebo vojna, ale naozaj treba myslieť na to, že okrem týchto závažných problémov, ktoré sme mali, na Slovensku žije veľmi veľa ľudí, ktorí žijú naozaj od výplaty k výplate, nemajú žiadne rezervy, a treba aj na týchto ľudí myslieť.
Samozrejme, podpora Ukrajiny, ako sa dá, v čom môžme, treba pomáhať, ale netreba zabúdať, že aj na Slovensku žijú ľudia, aby aj zo Slovenska neprchali ľudia za lepším životom do západnej Európy. Viem, že sa to zastaviť určite nedá, ale treba myslieť aj na tých ľudí, čo tú chcú žiť a pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister Sulík, vy ste na začiatku svojej reči pochválili poslanca Mazureka za to, že má dobrý rečnícky prejav, a povedali ste mu, že by mohol byť ešte korektnejší troška a že to môže ďaleko dotiahnuť, a zopakovali ste to ešte potom na konci.
Tak ja by som sa k tomu vyjadril asi toľko, že my sme sa tu toho Mazureka už napočúvali skutočne dosť. Niekedy váhame, či vôbec na jeho reč reagovať, pretože ja si skôr myslím, že nie to, ako ten politik hovorí, ale aký je, čo presadzuje a aké má hodnoty, ako zmýšľa, či používa lož a manipuláciu ako pracovnú metódu, alebo nie, to je omnoho dôležitejšie, lebo keď si tak zoberieme Hitler mal veľmi, veľmi dobrý prejav, ktorým strhával masy, a tiež keď si to zoberieme úplne politicky, iba politicky, tak to veľmi ďaleko dotiahol, ale ide teraz o to, aké to malo následky na svet, nielen pre jeho krajinu, pre Nemecko, ale pre celý svet. A tu v tomto prípade by to bolo, aké to má následky pre... alebo aké by to malo následky pre Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Šefčík začnem vami. Ja som pána poslanca Mazureka nepochválil, ja som konštatoval, že má rečnícky talent, a Hitler mal bez debaty obrovský rečnícky talent. Však to jednoducho sú kategórie, kde, čo na to poviete, keď to raz tak bolo.
A k tomu, čo tu odznelo, tak pán Mazurek odišiel, ale je tu pán Suja. No minule ste odišli, ja som vás potom ešte hľadal, lebo som vám povedal, že však prídem za vami a si tú tému vyjasníme, tak snáď teraz neodídete, ale teda ste sa tu hovne... hodne začali vzrušovať a zvyšovať hlas, možnože by vám pomohli tie tabletky, čo tu pán Mazurek odporúčal kolegovi Stančekovi (Stančíkovi, pozn. red.), tie hormonálne, oni, oni asi skľudnia potom. Ak to nepomôže, tak Rohypnol, lebo úplne zbytočne akože tu akože vykrikujete a sa tu zavzdušňujete, búchate sa tu do pŕs. Presne to, čo kolega Mazurek kritizoval, asi tam mal na mysli niekoho od nás, že kto tu koľko ľudí ubytoval, tak vy sa tu hádžete o zem, že ste koľkátich ubytovali.
Štát, štát pomáha, celá štátna správa je ako jeden obrovský tanker, ktorý, keď otočíte kormidlo, tak chvíľu trvá, kým sa otočí aj tanker. Ale to, čo dnes naozaj im pomáhame, je kompletná zdravotná starostlivosť, majú okamžité pracovné povolenia, uznávame im zľahčeným, zrýchleným spôsobom ich vzdelanie a váš kolega Kočiš tu vymenoval, že 1 440 eur už teda, ja neviem to číslo overiť, ale tak neviem povedať áno, nie, ale každopádne len pán Kočiš tiež potvrdil, že, že tá pomoc je imenzná medzičasom. Tak ja teraz neviem, odkiaľ ste vy došli, keď tvrdíte, že štát nerobí nič, lebo to ste tu pár minút dozadu tvrtili... tvrdili.
No a konkrétne k tým energiám. Zafixovali sme cenu elektriny, zafi... tak sme na tom, aby... pri tom, aby cena plynu teda bola tiež zafixovaná, a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podľa Organizácie spojených národov doteraz odišlo z Ukrajiny 3,5 mil. nevinných ľudí, prevažne žien a detí, a ja keď tu od rána počúvam, že teda od obedu, že tu počúvam, že dobre, pomáhame Ukrajincom, ale... Ale dobre, však aj ja pomáham Ukrajincom, ale... Tak to ale mi vždycky pripomína, že ako keby ste odviesť pozornosť od toho vášho svätého grálu a to je Rusko a Putin, ktorí to všetko spôsobili a ktorí bombardujú naozaj nevinných ľudí bez zámienky.
Na druhej strane som rád, že Slovensko ako solidárny partner, ako dobrý sused naozaj nezištne pomáha a nepomáha len, len organizačne akože vláda, samosprávy a neziskové organizácie, ale že pomáhajú aj ľudia, lebo ľudia cítia, že tí ľudia, čo odchádzajú, sú v núdzi, a treba im pomôcť. Počuli sme kritiku, že celá pomoc na hraniciach stojí a padá na, na neziskových organizáciách, a, samozrejme, aj na samosprávach. Je to tak a naozaj im za to treba poďakovať, že urobili, že prví sa zobudili, že prví sa naštartovali a naozaj zmobilizovali zdroje alebo dali vlastné zdroje, ktoré, ktoré ani, ani nemali, a v budúcnosti musia očakávať, že im niekto, niekto to nahradí, a aktívne k tomu pristúpili. Ale práve kvôli tomu tu sedíme, lebo viete, rozdiel medzi štátom alebo štátnou správou, samosprávou a neziskov... neziskovými organizáciami alebo neziskovým sektorom je taký, že štátny úradník môže robiť len to, čo mu zákon prikazuje. Samospráva môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje, a práve tá obrovská iniciatíva, ktorá, ktorú môže robiť všetko, ľudia môžu robiť všetko, kde cítia, že treba pomôcť, to je práve na tých neziskových organizáciách, ktorí, ktorí od prvých dní vyhlásili zbierky, a, a tieto peniaze, ktoré majú, tak používajú naozaj na to, aby, aby tým utekajúcim ľuďom pomohli.
Prekvapuje ma, ako v súčasnosti predstavitelia SMER-u a HLAS-u, v nedeľňajších reláciách to bolo počuť, jasne ďakujú neziskovým organizáciám, ďakujú im za to, že ako pomáhajú. Ja som tu za 12 rokov vlády SMER-u počul, len že sú to Sorosove deti obrovskú kritiku a obrovské škrtanie financií tam, kde sa to dalo. Dokonca aj tie 2 %, ktoré, ktoré neziskovkám išli, nejakým spôsobom sa snažili spochybniť a o tie peniaze ich pripraviť. Ja som rád, že sa to, že sa to nepodarilo. My keď sme nastúpili na MIRI, tak jednoducho rok predtým, ešte za vlád SMER-u a HLAS-u, alebo SMER-u v tej, v tom období ešte len, išlo, bola vyhlásená výzva a len 200-tisíc dali neziskovým organizáciám. Zbytok rozdelili iným organizáciám – a, a čuduj sa svete –, keď sme tam my prišli, tak sa táto suma dala späťnásobiť na 1 milión. Ja si myslím, že ukrajinskí občania sú príležitosťou pre Slovensko. Naozaj príležitosťou. Na našom pracovnom trhu máme desaťtisíce voľných pracovných miest a nie sú to len miesta také jednoduché, kde naozaj vieme obsadiť ľuďmi, ktorí momentálne sú nezamestnaní a nemajú dané zručnosti a danosti, ale sú to aj profesionálne miesta v zdravotníctve či v IT oblasti. Kto žije na na východe, tak vie, že keď si zavolá záchranku, tak z dvoch výjazdov raz príde Ukrajinec a to, to nie je šofér, ale zvyčajne je to lekár. Alebo keď prídete do nemocnice do Popradu, tak vás tam bežne obsluhuje ukrajinský lekár. Kto chodí na dovolenky do Tatier, tak vie, že vysoké percento personálu sú tam Ukrajinci a sú to aj, sú to aj kuchári, sú to aj čašníci, nielen, nielen zase ten pomocný personál, takže už teraz sú tu, už teraz pomáhajú, už teraz nám sa zapájajú do toho nášho hospodárstva, len využime to a zefektívnime to.
Možno taký, taký jeden dôležitý štatistický údaj, že, pán minister hospodárstva o tom hovoril možno detailnejšie, že na Slovensku nám vzniká deficit pracovníkov, proste na tie neobsadené pracovné miesta nemáme ľudí. V roku 2020 nám odišlo aktívnych pracovníkov z trhu práce 1 %, 30-tisíc ľudí. Keby sme tých 30-tisíc ľudí mali, tak ten pracovný trh má o 1 % alebo tých aktívnych ľudí, ktorí sú na pracovnom trhu, tak máme viacej. A kde odišli? 62 % týchto ľudí odišlo do dôchodku. To znamená, sa nám otvárajú nožnice medzi tými, čo už neprispievajú do štátneho rozpočtu, a tými, čo poberajú, a vlastne Ukrajinci sú obrovskou príležitosťou, aby to mohli zmeniť, a tento trend je dlhodobý. Tento trend je naozaj dlhodobý a my si musíme rovno povedať, že len takýmito aktívnymi opatreniami na trhu práce, že tu pustíme vzdelaných, múdrych ľudí, a je to smutné, ale naozaj tá Ukrajina sa o týchto ľudí ochudobní, lebo ja si myslím, že veľká časť tých ľudí, ktorí teraz utiekla, zostane v Európskej únii pracovať a už sa na tú krajinu nevrátia. Otázka, otázka je kde.
Ďalšia vec sú úrady práce či cudzinecká polícia, ktoré boli historicky pre mnohých ľudí zo zahraničia nočnou morou. Pevne verím, že aj táto tragická udalosť na Ukrajine nám pomôže a pristúpime k štrukturálnym zmenám v týchto konkrétnych úradov. Nezmyselná byrokracia častokrát pôsobí skôr odstrašujúco než motivačne. K cudzincom sme sa v minulosti právali ako k nepriateľom. Príkladov z praxe poznáme niekoľko. Prípad americkej učiteľky, kde od rána do noci študenti sa striedali, aby si vystála radu, alebo vystáli radu za ňu na cudzineckej polícii. Alebo umiestňovanie tých cudzineckých polícií kdesi na, na okraje, okraje miest. Aj u nás v Prešove som bol na cudzineckej polícii a tiež som bol prekvapený, že je kdesi úplne mimo.
Takže ja tu by som chcel poprosiť, pán minister, aby ten prístup k tým cudzincom, aby sme tú krízu naozaj využili ako poukázanie na tento problém, a, a naozaj aj na cudzineckej polícii, aj na úradoch práce sa k tomu aktívne pristúpilo.
A nakoniec ja jeden príklad s kufríkom poviem. Čakal som na ceste alebo na hranici na Ukrajine pol hodiny a videl som, ako tí, ja som išiel smerom na Ukrajinu a videl som, ako tí Ukrajinci alebo tie Ukrajinky s tými deťmi idú na Slovensko, a bol som svedkom, ako sa manžel s manželkou rozlúčil a tých 100 metrov už na tú hranicu už ho nepustili, už musela ísť sama. Jedno dieťa držala v rukách, ťahala jeden kufrík a to druhé dieťa sa držalo toho kufríka, lebo sa nemalo čoho chytiť, a manžel plakal na hraniciach a oni traja po celej tej ceste plakali na tú hranicu. Na tej hranici zistili, že je to pracovník, ktorý má vyštudované zdravotníctvo, nejaká zdravotná sestra, tak ju vrátili naspäť a do Európskej únie ju nepustili. Takže naozaj sú to veľmi, veľmi, veľmi smutné príbehy. Títo ľudia utekajú pred vojnou a každé to ale, ktoré počujem, mám pocit, že to je len akási obrana, aby sme povedali: „Á, však to v podstate to Rusko, ktoré sme doteraz velebili, až také zlé nie je.“ A mne jeden profesor na vysokej škole povedal: „Vieš, ako spoznáš rasistu? Veľmi jednoducho. Keď začne na túto tému rozprávať, tak začína slovami: „Ja nie som rasista, ale...“
Takže ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, vy ste hovorili, že ako prví sa zobudili neziskovky, samozrejme, ale je to vždy tak, že vždy tie neziskovky idú v tom prvom fronte. V podstate je to preto, že nemusia riešiť nejaké verejné obstarávanie ani nič podobné, a väčšina tých dobrovoľníkov, ktorí do toho idú, majú už nejaké tie skúsenosti a ostatní sa, ostatní sa pridajú.
Ja vediem s asistentkami mojimi dvomi asi najväčšiu humanitárnu zbierku na Slovensku, na Ukrajinu sme poslali dodnes už viac ako 230 ton pomoci. Rovno na Ukrajinu a nenechávame to tu.
Ďalšia pomoc smerovala na Slovensko, tam sme poslali zhruba 80 ton pomoci a stále, stále smerujeme do štátnych i cirkevných ubytovacích zariadení ďalšiu a ďalšiu pomoc. Aj zajtra odchádza od nás z našej zbierky nákladné auto do Gabčíkova a nie je prvé ani posledné, už tam nejaké zo dve išli. Čiže každý pomáha, ako vie.
Ja som veľmi vďačná za to, že títo naši Slováci úžasní sú takí, fakt takí citoví, že ešte dokážu pomáhať, pomáhať aj Ukrajincom napriek tomu, že niekto... niektorí majú s tým problém a vytĺkajú z toho politické body.
A nezabúdame ani na zvieratá, my sme dva nákladiaky s krmivom pre zvieratá poslali na Ukrajinu do útulkov, takže ani na to nezabúdame.
A viete, aký máme teraz problém, potrebujeme desať nepriestrelných viest. Potrebujeme zohnať desať nepriestrelných viest pre lekárov a prilby pre lekárov operujúcich vo frontovom území. Takže myslím si, že je taký fajn čas, aby sme prestali kvákať a aj niečo preto urobili. Ja už som teda prosila vesty aj, aj od oboch našich ministrov silových zložiek, ale, žiaľ, nie sú, tak možnože kolegovia, ktorí sa nachádzajú v tejto sále, siahnu do svojich súkromných zbierok a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem ti, pán poslanec, za tvoju rozpravu, ja sa budem dotýkať tvojej rozpravy a budem tak skákať.
Áno, mal si pravdu na tom úplnom začiatku, kedy tu chýba to odsúdenie Putina práve od opozície, aby to povedali.
Ďalšia vec, spomínal si problémy na cudzineckej polície, na cudzineckej polícii, bohužiaľ, náš minister vnútra si to bude musieť nejakým spôsobom odskákať, neni to jeho problém, je to dlhodobý problém, ktorý tu je. Táto migrácia nám ukázala tento dlhodobý problém, ktorý sa neriešil už za vlád Pellegriniho a Fica, a ja verím tomu, že minister Mikulec s tým má plány, ako, ako to riešiť.
Zároveň sa chcem poďakovať ministerstvu vnútra, tak úradu vlády za ich promptnú pomoc na hraniciach a na ich naozaj dôkladnú prácu na tých hraniciach, kedy dokázali aj vlastne v kooperácii s úradom splnomocnenca zabezpečiť to, aby na hraniciach bola permanentná hliadka aj zo štábu Rómov. Dnes už na každom jednom hraničnom priechode máme takpovediac rómske hliadky, ktoré dozoruje úrad splnomocnenca pod gesciou ministerstva vnútra a úradu vlády, a taktiež sme do toho zapojili Apoštolskú cirkev, ktorá ponúka svoje, svoju misiu, alebo teda svoju prácu práve utečencom z Ukrajiny.
Je dobré povedať to, že štát nezlyhal, ministerstvo vnútra vlastne zdedilo iba stav polície a takisto cudzineckej polície (povedané so smiechom), tak ako som spomínal za predchádzajúcich vlád, ktoré to neriešili, a, bohužiaľ, táto migračná kríza nám ukázala, aký dlhodobý problém je vlastne cudzinecká polícia.
Ešte raz, ďakujem ti veľmi pekne, pán minister, aj úradu vlády za vašu prácu a, a nie je to pravda, že štát zlyháva, práveže štát robí veľké veci.