60. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Tomáš. Myslím si, že na tomto mieste treba hovoriť pravdu, tak ju poviem a podľa mňa je šikovnosťou opozície v tomto prípade, že prišla s týmto návrhom do pléna parlamentu a buďme k sebe úprimní, je našou nešikovnosťou, že o tejto téme už tak dlho vedieme diskusie a nie sme schopní zhodnúť sa na riešení v rámci koalície. Naozaj tieto diskusie a táto téma je tu otvorená už vyše roka a ja verím, že spoločnými silami sa nám podarí prísť s riešením, ktoré bude najvhodnejšie riešenie. Predložené riešenie tiež považujem za dobré a, ale je na koalícii, aby sme sa zhodli na našom riešení. Nie je to len nejakou našou vôľou a slobodným rozhodnutím, pretože ako tu bolo povedané, Európska únia nás zaväzuje k tomu, aby sme toto riešenie priniesli. Šikovnejší než my a rýchlejší než my už boli vo väčšine štátov Európskej únie, čiže v týchto témach by sme nemali zaostávať. Naozaj ide o veľmi dôležitú zmenu na prospech rodinného života, na prospech posilnenia práv rodičov, práv žien, ale aj práv mužov v rodičovstve.
A keď sa pozeráme na tieto témy len so sociálnym aspektom alebo len cez tie ekonomické okuliare, tak robíme veľkú chybu, pretože práve krajiny, ktoré sú ekonomicky najúspešnejšie, hovoria o svojom úspechu aj vďaka opatreniam, ktoré napomáhajú a sú veľmi efektívne pri zladení súkromného a rodinného života. Toto jedno z najúspešnejších opatrení, ktoré, ktoré tomu pomáha, pretože naozaj pre otcov jednak psychologicky, ale aj pragmaticky je veľmi kľúčové, aby sa podieľali na starostlivosti o dieťa či už v rannom otcovstve alebo aj neskôr. Ja si veľmi intenzívne spomínam na zážitok z Nórska, kde som ešte bola, keď som pracovala v prezidentskom úrade a kde sme boli na návšteve ministerstva kultúry. A bolo pre nás nezvyčajné, že namiesto ministra prijal prezidenta vtedy štátny tajomník. No a keď sme sa pýtali, kde je vlastne minister, tak odpoveď ma veľmi príjemne prekvapila, minister bol na otcovskej dovolenke. Napriek tomu, že bol vo vysokej funkcii, tak bol tri mesiace so svojím dieťaťom a toto bola jedna z vecí, na ktorú boli v Nórsku mimoriadne hrdí, že sa im naozaj darí vytvoriť podmienky pre zosúladenie rodinného aj pracovného života pre naozaj každého a politici v tom išli príkladom.
Pretože len také krajiny môžu byť úspešné a keď sa bavíme o úspechu, hovorme aj o šťastí tej danej krajiny, kde sú šťastné rodiny. A to naozaj nie je fráza, to má potom veľký dopad aj na tú ekonomickú stabilitu, ekonomický rozvoj, pretože keď sa pozrieme na čísla, koľko žien je dnes ekonomicky neaktívnych a nepodieľajú sa našom hospodárstve, tak odpoveď musíme hľadať práve v takýchto soft, ale aj iných opatreniach, týkajúcich sa služieb na podporu rodiny, týkajúcich sa dávok na podporu rodiny, pretože tam treba hľadať dôvody, prečo žena musí ostať doma, aj keby už rada sa zapojila po nejakej fáze materstva do ekonomického procesu, ale nemá na to vytvorené podmienky, pretože keď je lekárkou a ráno potrebuje ísť do práce na, na siedmu, tak jej máloktorá škôlka vezme dieťa v tak skorej hodine, aby sa stihla dopraviť do tej práce, aby tam stihla fungovať.
Čiže toto sú také úplne pragmatické životné etapy, ktoré, a životné, životné problémy, ktoré ženy riešia, a ak vytvoríme priestor na to, aby mohli tieto veci zdieľať s mužmi, aby aj muži mohli zobrať na seba časť starostlivosti, tak tým vytvoríme priestor na vyššie zamestnávanie žien a podľa mňa aj na ohľaduplnejších mužov v tejto oblasti.
Takže mne sa tento návrh páči, aj keď je, aj keď je opozičným návrhom, a hovorím, posuňme sa od diskusie k riešeniu v tejto otázke. Máme na to v skutočnosti už len zopár mesiacov, pretože smernica Európskej únie nás zaväzuje k určitým termínom, do ktorých musíme toto opatrenie prijať do našej legislatívy.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Valášek.

Vďaka. Len veľmi stručne, lebo cítim, že sa v merite veci zhodujeme, pani poslankyňa, a vďaka aj za to objasnenie okolností, prečo sa v tejto veci zatiaľ nekonalo na úrovni vládnej koalície. Uisťujem vás, spomenuli ste tu šikovnosť opozície, vďaka za kompliment, ak to tak môžem nazvať. Uisťujem vás, že toto nie je ani Formula 1, ani Rallycross, tu nejde o preteky, kto stihne predložiť zákon na, návrh zákona prvý. Jednoducho vnímame, že máme tu vec, ktorá je správna, ktorú treba urobiť už len z morálnych a z etických príčin a preto, že je to dobré pre spoločnosť. Vnímame tiež, že tik-tak, tik-tak, už nám trošku horí ten termín transpozície európskej legislatívy a jednoducho chceli sme upozorniť na to, že sa v tejto veci nekoná.
Jediné, kde sa trošku rozchádzam, preto som si aj chcel zobrať slovo, je pripomenúť, že máte na výber viac ako jednu možnosť. Máte popri možnosti napísať vlastnú legislatívu, aj tú možnosť podporiť túto, obzvlášť, keď o nej hovoríte sama, že je, samozrejme, kvalitná a dobrá.
Ďakujem.

Ešte, pardon, ešte pán poslanec Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, mňa zaujala najmä tá vaša poznámka ohľadne toho príkladu, čo ste dali s tou pani lekárkou, ktorá keď potrebuje ísť na tú siedmu, že to dieťatko jej do tej škôlky nevezme. Možno je tento príklad výsostne šitý na nejaké bratislavské prostredie, pretože na severovýchode Slovenska, kde celý svoj život žijem, škôlky fungujú bežne od šiestej. Čiže neviem, či toto bol nejaký taký príklad, ktorý by bol nejakým spôsobom aplikovateľný na celé územie Slovenskej republiky, ale nedehonestujem ani nedegradujem tú vašu poznámku, len to chcem uviesť na takú mieru, že väčšinou tie škôlky sa prispôsobujú nejakému stavu, keď je tam nejaká väčšia fabrika, kde tí naozaj zamestnanci začínajú na tú šiestu, tak aj tie škôlky takto fungujú.
A čo sa týka tých príkladov, ktoré ste uviedli zo zahraničia, najmä z toho Nórska, áno, súhlasím, sociálny systém v mnohých iných krajinách po celej Európe je iný. Slovensko má nastavený svoj nejaký sociálny systém, ktorý je možno skostnatený, možno dlhodobý a nejakým spôsobom neakceleruje na nejakú pružnosť alebo rýchlosť doby. V tomto by sme sa teoreticky vedeli zhodnúť, ale čo sa týka nejakého uprednostňovania alebo prijímania nejakej otcovskej dávky, ja si myslím, že rodiny, ktoré majú malé dieťatko, sú už dostatočne flexibilné, aby nejakým spôsobom vedeli participovať na tom, keď sa tá životná situácia v tej rodine mení alebo už by sa mala zmeniť.
Takže vôbec ani nedegradujem tento návrh zákona, mám voči nemu možno nejaké výhrady, v niečom by sme sa vedeli zhodnúť, ale hovorím, koľko ľudí, toľko chutí, takže naozaj nie je to ani zlé, ani by som to veľmi nevychvaľoval, ale ďakujem pekne za tú vašu poznámku.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Marcinková.

Ďakujem pekne. Pôjdem odzadu. Zareagujem na pána Kočiša. Môj príklad s tou škôlkou súvisel s tým, že tu máme nejaké dva modely toho prístupu k rodinnej politike. Jeden je ten nórsky, kde uprednostňujú služby, naozaj prispôsobujú či už detské kluby alebo škôlky, alebo zakladanie firemných škôlok a tú flexibilitu v tom svojím občanom a tým zvyšujú mieru flexibility pre toho rodiča, ale, samozrejme, aj za podpory nejakých sociálnych dávok, ale sústreďujú sa hlavne na tie služby, kdežto napríklad nemecký model, ktorý je podobný tomu nášmu, sa nesústreďuje primárne na služby, to je len podporný nástroj a sústreďuje sa na tie podporné dávky, čo je aj náš prípad. A chcela som ukázať práve, ako môžu tieto služby výrazne ovplyvniť to rozhodnutie matky, ak sú flexibilné, ak sú nastavené tomu životnému prostrediu matky, tak oveľa skôr sa vie zapojiť do ekonomickej činnosti. Takže išlo o prípad, príklad.
A v reakcii na pána kolegu Valáška, je mnoho zákonov, ktoré by som rada podporila v rámci opozície. Väčšinou prichádzajú práve od vás, ale keďže máme nejaké pravidlá v rámci koalície, nedarí sa mi to robiť, ale ja si myslím, že je veľmi dôležité aj do budúcna hľadieť na tú politickú mapu a hľadať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje.
Takže vďaka za užitočné návrhy.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Radovan Kazda.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz to bude taká veľmi zvláštna príležitosť, že vystupujú po sebe dvaja poslanci z klubu SaS k takejto problematike, ale ono je to v podstate veľmi prirodzené, pretože, pretože pohľady, akými môžeme uchopiť túto tému, sa môžu líšiť aj v rámci jedného klubu. Ja k tomuto návrhu pristupujem na rozdiel od kolegyni Marcinkovej skeptickejšie a nie až tak veľmi sa mi pozdáva. A chcem povedať v podstate len tri alebo štyri veci.
Samozrejme, že smernica Európskej únie takú, takéto niečo odporúča. Priznám sa, že neštudoval som ju veľmi podrobne, študoval som ju do miery, v ktorej sa mi nezdá, že by tam bola nejaká uvedená povinnosť. Aj predkladateľ v dôvodovej správe hovorí, že sa odporúča nejaký počet dní, ktorým by sa mala umožniť táto popôrodná dávka pre otca, pre muža, pre otca dieťaťa. A, takže samozrejme. Ale pokiaľ to táto Európska únia nejakým spôsobom vyžaduje a pokiaľ by sa takáto norma schválila, nemyslím si, že by sa stalo niečo katastrofálne pre verejné financie, nemyslím si, že by sa stalo niečo veľmi katastrofálne pre zamestnávateľov, takže nepovažujem to za niečo, kde by mal nastať nejaký naprosto zásadný, zásadný, otvorený front medzi dvoma znepriatelenými stranami. Myslím si, že to je úplne, úplne v poriadku. Keby niečo takéto prešlo, tak žiadna katastrofa nenastane.
Napriek tomu si myslím, že práve u mňa prevažujú práve tie negatívne dôsledky práve takejto normy. Tu, ku ktorým sa ešte za chvíľku vrátim.
Chcem ešte citovať trochu z dôvodovej správy: "Účelom popôrodnej dávky je primárne posilnenie väzby medzi dieťaťom, matkou a otcom v tesnom období po narodení dieťaťa. Druhá osoba spoločne sa starajúca o dieťa je po narodení dieťaťa nezastupiteľná či už ako podpora matky dieťaťa, alebo pri starostlivosti o staršie deti." Mňa by zaujímala možno len taká otázka, že či je toto tvrdenie nejakým spôsobom podporené nejakou štúdiou, nejakou analýzou, či práve tá, to zavedenie toho, tej možnosti muža, že môže byť tých štrnásť dní alebo niekoľko dní po pôrode tak veľmi blízko, že, že teda aj tých osem hodín, ktoré by strávil v práci, alebo desať, sa bude venovať, bude venovať tomu dieťaťu, že či to má naozaj nejaký preukázateľný vplyv na kvalitu života toho dieťaťa, ktoré sa práve narodilo. Ja si myslím, že tisícročia boli vychovávaní, boli vychovávané deti bez tejto normy a nemyslím si, že by to malo nejaký veľmi zásadný vplyv. Koniec-koncov ten rodič si môže zobrať dovolenku, riadnu, štandardnú.
Návrh, toto, a teraz zasa prídem k tomu tretiemu, k tej tretej veci, ktorá je podľa mňa taká kľúčová, kľúčová v tejto veci. A tento predkladaný návrh v podstate ukladá zamestnávateľovi nejakú záťaž, nejakú regulačnú záťaž za to, a poviem to celkom tak pomerne jednoducho, ukladá mu záťaž za to, že ten, že tomu zamestnancovi sa udiala šťastná udalosť. Tomu zamestnancovi sa narodilo dieťa. Vzťahuje sa to, samozrejme, hovorím o drvivej väčšine prípadov, kedy ten muž to považuje za šťastnú udalosť. Jasné, že existujú v tomto aj výnimky. A my teda vlastne chceme týmto spôsobom vlastne zaťažiť zamestnávateľa tým, že má umožniť tých štrnásť dní, aby ten zamestnanec bol nad rámec svojej dovolenky doma, staral sa o to dieťa, hoci jemu sa v podstate udiala šťastná udalosť. Drvivej väčšine, drvivá väčšina ľudí, keď sa im narodí dieťa, pre nich je to naozaj obrovská a veľmi významná, šťastná udalosť a kľudne si môžu vziať niekoľko dní dovolenky po narodení toho dieťaťa.
Preto ja si myslím, že smerovať, smerovať k tomuto pridávaniu nejakých nových nárokov za šťastnú udalosť, sa mi nezdá byť celkom správne, tak to poviem jednoducho. Nezdá sa mi to byť celkom správne, že sa týmto smerom vyvíja európska legislatíva. Myslím si, že toto naozaj nie je cesta, ktorou by sme sa mali uberať.
V tej, tým, ešte jednu vec, ktorú som si tam všimol, to už je skôr taká technická záležitosť, ale viac-menej je tiež podstatná (rečník si odkašľal), pardon. Vy tam uvádzate, že vplyvy na podnikateľské prostredie, dochádza k zvýšeniu regulačného záťaža, dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia. Vy tvrdíte, že žiadne tieto vplyvy nie sú. A teda ja si myslím, že sú, pretože samozrejmé, že ten zamestnávateľ musí jednoznačne uvoľniť toho zamestnanca, hoci ho to nebude nič stáť, ale musí toho zamestnanca uvoľniť na ďalších až štrnásť dní, pokiaľ sa teda ten zamestnanec rozhodne, čo sú teda dva týždne, dva týždne práce, ktoré on musí nejakým spôsobom nahradiť nejakými, nejakými inými silami. Takže rozhodne tam by som neuvádzal, v tej dôvodovej správe, že žiadne. Oni tam naozaj majú nejaký vplyv.
Takže pre mňa, to, čo som chcel povedať, je kľúčové, ja si nemyslím, že za prvé teda, myslím si, že ako, keby došlo k schváleniu tejto novely, nebude to nejaká veľká katastrofa, ale z hľadiska takého mini ideového súboja o to, akým spôsobom sa má, majú prisudzovať v legislatíve nejaké nové práva niekomu, si myslím, že ja teda v tomto prípade stojím na strane tých, ktorí si myslia, že takýto, takáto norma by nemala byť, nemala byť schválená, pretože dávať povinnosť, udeľovať povinnosť zamestnávateľovi za to, že sa stane zamestnancovi šťastná udalosť, mi nepríde celkom správne. Naozaj. Viacerí z vás asi, možno aj veľká väčšina máte aj osobnú skúsenosť s tým, že ste boli rodičmi. Vidím tu veľmi veľa mužov. Predpokladám, že takisto ste to, a ste rodičmi, samozrejme, aleže boli ste, pamätáte si, keď sa vám narodilo dieťa, aká to bola šťastná udalosť a bezpochyby, bezpochyby ste asistovali pri tých ďalších prvých dňoch pri starostlivosti o to dieťa a vytvárali ste si tento, túto väzbu a tento kontakt.
Toľko som chcel. Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pani poslankyňa Marcinková ako prvá.