60. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Po šiestykrát dnes ráno a dovoľte mi povedať niečo viac touto formou k navrhovanej zmene zákona. Nebudem tentokrát stručný, lebo bez nejakého znevažovania tých predošlých tém, ktoré sú, samozrejme, pre nás všetky dôležité, táto zmena je trošku komplikovanejšia aj, aj zásadnejšia. Tak mi dovoľte trochu obšírnejšie.
Začnem Ústavou Slovenskej republiky. V čl. č. 24 zaručuje slobodu náboženského vyznania a slobodu byť bez vyznania. Osoba s náboženským vyznaním tiež zaručuje právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovaním sa na jeho vyučovaní. Ústava ďalej cirkvám a náboženským spoločnostiam zaručuje autonómiu a právo ustanovovať duchovných, vyučovať náboženstvo, zakladať rehoľné a iné cirkevné inštitúcie. Ústava ďalej hovorí, že podmienky výkonu práv plynúcich z náboženskej slobody možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Toto je teória, no a aká je teda prax?
No v praxi je to tak, že prístup k výkonu viacerých práv je obmedzený podmienkami registrácie cirkví a náboženských spoločností. Ide napríklad o právo zriaďovať cirkevné inštitúcie či mať prístup k celému ďalšiemu radu práv, ktoré uvedený zákon priznáva len subjektom registrovaným podľa zákona. Tento zákon o registrácii cirkví a náboženských spoločností, ktoré v praxi reguluje, ako to ústavné právo na slobodu náboženského prejavu funguje, sa od roku 1991 menil dvakrát a v oboch prípadoch išlo o ich sprísnenie.
Do novelizácie v roku 2007 platné znenie zákona ukladalo registrujúcemu orgánu preveriť, či sa k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu hlási najmenej 20 000 plnoletých osôb a či majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Novelou v roku 2007 bol tento registrujúci orgán zaviazaný preveriť aj kopu ďalších povinností, ktoré v praxi výrazne skomplikovali možnosť prihlásenia sa, a to pre povinnosť preveriť, či osoby hlásiace sa k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti uchádzajúcej sa o registráciu podporujú návrh na jej registráciu, či sú jej členmi a členkami, či poznajú základné články viery a jej učenie, či sú si vedomí práv a povinností, ktoré vyplývajú z členstva v cirkvi alebo v náboženskej spoločnosti a zaviedla sa tiež povinnosť doložiť k žiadosti o registráciu mená, priezviská, trvalý pobyt, rodné čísla členov a členiek subjektu žiadajúcich o registráciu.
Ako keby toto nebolo málo, novelizácia v roku 2017 zvýšila minimálny počet osôb hlásiacich sa k subjektu uchádzajúcemu sa o registráciu z 20 000 na 50 000. Novela v roku dvetisíc, v roku 2017 prešla napriek vetu prezidenta Slovenskej republiky z decembra 2016, ktorý správne označil zvýšenie počtu za zásah do základných práv a slobôd. Pretože ako uvádza už spomínaná časť ústavy, tieto práva môžu byť obmedzené len na základe prísne definovaných podmienok, no parlament veto prezidenta prelomil.
Čo má tento drakonicky nastavený zákon za následky? Ako to teda reálne funguje? No v prvom rade po sprísnení podmienok už v roku 2007, ani nehovorím o tej následnej, ešte prísnejšej novele z roku 2017, nebola schválená žiadna žiadosť o registráciu. Ani jedna. Nula. Mnohé spoločenstvá veriacich, ktoré by chceli využívať práva plynúce z náboženskej slobody, sa o registráciu ani nepokúšajú, pretože buď nedosahujú tých, ten počet 50 000 členov a členiek a, alebo jednoducho sú odradené tými rôznymi papierovačkami, ktoré uvalila novela z roku 2007. Sú také, ktoré sa ešte pred druhou, také náboženské spoločnosti a cirkvi, ktoré sa ešte pred tou druhou spomínanou novelou hlásili, našli aj vtedy potrebných 20 000 hlasov a aj tak boli zamietnuté.
Zároveň je dôležité pripomenúť, že prístup k právam definovaným v zákone o registrácii cirkvi, majú tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré registrácie získali ešte pred sprísnením podmienok v roku 2007, alebo vďaka tomu, že patrili medzi štátom uznané cirkvi ešte pred rokom 1989. A keď si pozriete ten zoznam, je to zaujímavé čítanie, lebo z osemnástich registrovaných cirkví a náboženských spoločností podľa ostatného veľmi aktuálneho sčítania ľudu doslova spred pár mesiacov dosahuje počet členov a členiek 50 000 len päť z nich. Inými slovami len päť z tých osemnástich registrovaných cirkví by dnes boli bývali splnili ten minimálny počet ľudí potrebných na registráciu.
K najmenšej registrovanej cirkvi sa podľa sčítania z roku 2021 hlási len 73 obyvateliek a obyvateľov Slovenskej republiky. Áno, rozumiete dobre. Na Slovensku sú zaregistrované cirkvi s menším počtom členov, ako by sa zmestilo do polovice tejto sály, ale náboženské spolky a cirkvi s 10 000 členov nemajú reálnu šancu dostať oficiálny štatút. Ak sa vám to zdá nefér, tak sa nemýlite. Je to ešte horšie, ako si možno myslíte, pretože v praxi sa deje to, že právny stav núti neregistrované náboženské spoločenstvá či cirkvi, aby obchádzali zákon a organizovali sa ako občianske združenia. Lenže, samozrejme, zákon č. 83 o združovaní občanov explicitne zakazuje vyvíjať náboženskú činnosť. Nútime tým 10 000 veriacich do akejsi pololegality, čo predsa nemôže byť v záujme Slovenskej republiky.
Dámy a páni, z povedaného je, myslím, zrejmé, že sprísnenie podmienok registrácie v roku 2007 a v roku 2017 viedlo k zásadnému obmedzeniu práva na výkon náboženskej slobody, ako ho zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Súčasný stav je nespravodlivý voči spoločenstvám veriacich, ktoré sa chcú združovať a uplatňovať, nič viac, nič menej, než svoje ústavné právo na náboženskú slobodu tak, ako ho vymedzuje zákon o slobode náboženskej viery. V záujme zabezpečenia rovnoprávneho prístupu k týmto právam, ktoré im plynú z ústavy, preto považujeme za potrebné napraviť súčasný právny stav a navrhujeme jeden podľa nás veľmi ľahký a priechodný systém.
Po prvé, táto predkladaná novela navrhuje dvojstupňový systém alebo proces registrácie. Tu nevynachádzame nič, čo by už nebolo vynájdené. Obdobná dvojstupňová registrácia a vyššia, sa priznávam, ale obdobné systémy, hoci nie v identickej podobe, existujú v Česku, Poľsku či Maďarsku. Ich podstatou je, že niektoré základné práva, a podstatou nami navrhovanej novely je, že niektoré základné práva, ako to právo zhromažďovať sa za účelom vyznávania náboženskej viery, realizácia sakrálnych stavieb či prístup do verejnoprávnych médií, boli k dispozícii hneď po prvom stupni registrácie, ktorá by sa, kde by sa vyžadovalo 150 podpisov. Ale keďže evidujeme, a ústava tiež uvádza tú potrebu spoločnosti zabrániť zneužívaniu inštitútu cirkvi či náboženského spolku, tie citlivejšie práva, ako napríklad právo na príspevok zo štátneho rozpočtu a kopa ďalších práv, tie získajú subjekty až po druhom stupni registrácie a pre tento druhý stupeň už bude treba vykázať najmenej desať rokov bezúhonnej aktivity, čo tiež, samozrejme, umožní štátu, aby v procese registrácie priebežne posudzoval, či subjekt uchádzajúci sa o registráciu dodržiava zásady znášanlivosti, či svojou ústavou, pardon, či svojou aktivitou neporušuje ústavu a zákony Slovenskej republiky. Bude tiež, samozrejme, treba vedieť pri tej druhostupňovej registrácii dokázať podporu oveľa väčšieho počtu ľudí a nie tých 150. Naša novela navrhuje, aby sme tento limit stanovili na jednu desatinu percenta populácie Slovenskej republiky, čo by bolo aktuálne zhruba 5 400 podpisov.
Dámy a páni, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, dokonca by som povedal, že zosúlaďuje našu existujúcu súčasnú právnu legislatívnu prax lepšie s duchom Ústavy Slovenskej republiky, ako je tomu teraz. Návrh zákona je tiež v súlade s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako som už spomenul, je aj v súlade s bežnou praxou v okolitých krajinách. Tento návrh zákona zaručuje reálnu možnosť využívať práva, ktoré by mali plynúť z ústavy, ale sú súčasťou, súčasnou legislatívou obmedzené a presne preto, pevne preto verím, že táto novela, ktorá napráva jednu veľkú skrivodlivosť, si získa vašu podporu.
Vďaka.

Ďakujem. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Nech sa páči, ako prvý, pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, toto mi príde ako nejaký predkladaný návrh zákona k nejakému vysokému učeniu marxizmu-leninizmu. Čiže vy v podstate chcete nejakým zvláštnym spôsobom obhajovať to, aby každá zvláštna, prazvláštna alebo nejaká mimovoľná skupinka obyvateľstva, momentálne ak by to prešlo, tak sa bavíme o 150 ľuďoch, mohla založiť nejakú náboženskú, nejakú sektársku spoločnosť. A ja sa len chcem jednoducho a z praktického hľadiska spýtať, ako tento zákon bude mať vplyv, alebo akým spôsobom tento zákon bude zlepšovať sociálne postavenie nejakých ľudí na Slovensku? Podľa mňa je to úplná hlúposť.
Ak sa prijal zákon v minulom volebnom období, že z 20-tisíc členov sa ten počet zvýšil na 50-tisíc členov, bolo to iba z výsostne praktických a pragmatických dôvodov, nakoľko nielen v našej spoločnosti, ale aj v celej Európe sa začali šíriť také dúhové a kadejaké iné islamistické nešváry a iba z tohto dôvodu bol prijatý tento zákon, aby sa ten počet členov registrovaného spoločenstva alebo cirkvi alebo nejakej skupinky ľudí, ktorí v niečo spoločné veria, zvýšil, a vôbec to nepovažujem za nesprávne, práve naopak, aj keď je na Slovensku iba, správne ste povedal, päť cirkevných spoločností alebo päť cirkví, ktoré naozaj podľa posledného sčítania ľudu spĺňajú tých 50-tisíc členov, ale bavíme sa aj o tom, že aj naša spoločnosť sa vyvíja podľa mňa nie veľmi správnym smerom a počet veriacich osôb za posledných desať rokov od toho predposledného sčítania ľudí značne klesol. Ale tu si musíme položiť iba jednoduchú otázku, či ten počet veriacich ľudí klesol z dôvodu toho, že ľudia prestávajú v niečo veriť, alebo musíme chybu hľadať aj v, jednoducho v predstaviteľoch cirkvi, pretože asi značne zaspali dobu.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Stanislav Mizík, nech sa páči.

Pán Valášek, po nezmyselnom návrhu pani Marcinkovej, a vlastne po nezmyselnej rozprave som sa tentoraz pri tomto zákone opäť nahneval. Pochválili ste Kisku, že v minulosti vetoval navýšenie členov cirkvi na 50-tisíc. Čiže toho Kisku, čo dovliekol kozu, symbol satanistov a Beľzebuba do prezidentského paláca (smiech v sále), pán americký jastrab a agent, toto je prepnutosť. Vy normálne chcete prienik všelijakých pekelných okultistických spolkov na tzv. duchovný trh! Pán Valášek, 150 nejakých pastafariánov, vymyslených Kollárov alebo marťanoidov alebo homoidov či nejakých transformérov bude mať cirkev?! Vám už preplo?!
Ďakujem.

Pán poslanec, dúfam, že v tých, v tej spleti tých slov nebolo niečo vulgárne, lebo som všetko nezachytil. (Reakcia z pléna.) Všetko bolo slušné, dobre, ďakujem.
Na váš, na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Tomáš Valášek.

Nebudem reagovať na tú poslednú a myslím, že všetci vnímame, že toto je cirkus pre YouTube a takto a takú vážnosť k tomu aj prikladám.
Ale budem vážnejšie reagovať na slová pána poslanca Kočiša.
Hovoríte, že každá prazvláštna skupinka si bude môcť založiť spoločnosť, no v praxi už, ak sú, tak dnes tak robia. A robia to, samozrejme, iba vo forme občianskych združení. To, čo tento zákon zavádza, je, že ak chcú vstúpiť do toho procesu, poviem to takto, že zlegálnenia, čiže urobia si prvostupňovú registráciu a chcú požiadať a začnú si budovať ten, ten, ten, proste tú, tú evidenciu desiatich rokov pôsobenia, tak vlastne musia, musia tým pádom sa ohlásiť štátu a máme vlastne lepší dosah na to, čo robia, ako robia, než by sme tak mali v prípade, že registrujú, že fungujú úplne bez akejkoľvek organizácie, či fungujú ako občianske združenia. A hovorím to preto, lebo, opäť sú, moje pozadia asi poznáte, ja som skôr obranár a bezpečák pozadím, to akože citlivo vnímam tú potrebu štátu občas sa aj brániť pred, pred náboženskými spolkami, ktoré sa len tvária ako náboženské spolky. Ale myslím si, že sú lepšie spôsoby, ako to zabezpečiť, preto tá dvojstupňová registrácia. Zaregistrujte sa a môžeme začať pozorovať, čo robíte. Myslím si, že tých 50-tisíc, to minimum je tak šialene drakonické, že trestá úplne zbytočne náboženské spolky a cirkvi, ktoré to myslia úprimne a vážne. A ciele štátu, ktoré máme, to je proste posudzovať, či tie ich aktivity niektoré sú v rozpore s ústavou, vieme naplniť aj inak, ako týmto strašným drakonickým prístupom, ktorý momentálne máme v praxi.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Miroslav Žiak a pripraví sa pán poslanec Ján Szőllős.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súčasnosti máme tzv. monopol jednej cirkvi na Slovensku. Tak ako povedal môj predrečník, veľmi dobrú analýzu, v podstate mi zobral veľkú časť z môjho vystúpenia, máme tu rímsko-katolícku cirkev, ktorá si viac-menej uzurpovala mať takýto monopol na dotácie od štátu a rozhodovanie o tom, kto si môže založiť cirkev. Tak ako povedal predrečník Tomáš Valášek, len päť súčasných cirkví spĺňa podmienku registrácie 50-tisíc čestných prehlásení. Našťastie netreba ich notársky overovať, ale musí byť na jednotlivom papieri jednotlivé čestné prehlásenie.
Viem to veľmi dobre preto, že pomáham jednej cirkvi s registráciou, sú to tzv. Svedkovia Liehovovi, niekto môže rozprávať o tom, že sú to satirická cirkev, ale v sčítaní obyvateľstva dostali vyše 14-tisíc nie podpisov, ale prihlásení sa k tejto cirkvi. Vyše 14-tisíc, čo ju radí asi na siedme alebo ôsme miesto najväčšej cirkvi na Slovensku.
Ja sa pýtam, kto sme my, aby sme zakazovali sa ľuďom združovať a nech si myslí, ako povedal tu kolega Mizík, aj transformerov. Lebo pre mňa ako ateistu je vaša viera transformer. Ja neverím vo vášho Boha, a prečo by sme mali my zakazovať iným ľuďom veriť v čokoľvek, čo chcú. Je to takisto nedokázané alebo neukázané, že to funguje. Pre mňa je v podstate Pán prsteňov, je to isté, čo Biblia. Je to taká istá knižka, lebo som ateista a neverím v tieto veci. Prečo teda chceme zakazovať ľuďom a nútiť ich, aby obchádzali zákon cez rôzne občianske združenia, aby si mohli zaregistrovať cirkev? Chápem, že ten zákon pred niekoľkými rokmi sa navyšoval na 50-tisíc kvôli islamu, lebo bola tu obava, že bude sa legalizovať islam, alebo že sa islam založí ako náboženstvo na Slovensku, môžu sa tu stavať mešity a nebodaj ešte budú dostávať peniaze. No fakt je ten, že islam a podporovatelia islamu nechcú peniaze od štátu na rozdiel od rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá dostáva najväčšiu majoritu finančného príspevku od štátu. Je to vyše 43 miliónov eur a každým rokom narastá, aj keď každých desať rokov máme do 10 % úpadok veriacich. Aj napriek tomu každý rok podostávajú viac a viac peňazí.
Musím podporiť tento návrh, pretože je to veľmi racionálny prístup, aj keď je to v prvom čítaní, sú tam ešte nejaké detaily, ktoré by sa dali, samozrejme, opraviť. Vychádza z českého modelu, kedy už aj 150 alebo 100 ľudí sa vie združiť a keď si chcú mať svadbu, no nemusia chodiť do kostola, môžu si spraviť v nejakom inom chráme tú svadbu, bude tam nejaký, nejaký pán, alebo možno stretávať, budú organizovaní, tak ako treba, a nejde tu o peniaze. Ide tu o to, aby aj tých 14,5-tisíca ľudí, ktorí veria v Liehovu, sa už mohli ako-tak združiť a nemuseli obchádzať zákon cez občianske združenia.
Ja sa pýtam, ako k čomu, k čomu prídu takí, takí ateisti alebo humanisti, ktorí v podstate neveria v nič. Štát ich nepodporí v žiadnom prípade, ani dokonca im neprepláca rôzne časopisy. A takíto humanisti tiež pomáhajú ľuďom. Na východnej Ukrajine, na východnej hranici s Ukrajinou nie sú len cirkevné organizácie, ale sú tam aj ľudia, ktorí sú ateisti, a pomáhajú, lebo chcú pomáhať. To, že veríte v Boha, z nikoho nerobí lepšieho človeka.
Preto, pán poslanec Valášek, máš moju podporu v tomto návrhu, ja budem určite hlasovať za, a verím, že v tomto, teda viem, že v tomto parlamente to nemá šancu prejsť, bohužiaľ, ale takýto návrh je viac ako potrebný a je taktiež na mieste aj otázka odluky cirkvi od štátu.

Na vaše vystúpenie evidujem osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý - pán poslanec Tomáš Taraba, nech sa páči.