60. schôdza

Ďakujem za slovo. Vidím, že nás zaujala spoločná osobitná oblasť, ktorú považujeme za naliehavú, a to je oblasť duševného zdravia detí. V dôsledku pandémie, dlho zatvorených škôl či izolácie detí nám, samozrejme, rapídne narástol počet detí so psychickými problémami a duševnými poruchami. Ja verím, že na najbližšej schôdzi sa nám podarí už zvoliť novú komisárku pre deti a verím, že táto oblasť bude jej prioritou, pretože tak ako ste spomínali, dieťa nemôže čakať na vyšetrenie u pedopsychiatra dlhšie ako šesť mesiacov. Za šesť mesiacov sa toho môže udiať veľmi veľa a môže to skončiť tragicky.
Verím, že nám všetkým záleží na ochrane práv detí a verím, že sa dokážeme dohodnúť na jednom mene, na novom kandidátovi, komisárku pre deti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, kolegovia, za tie faktické poznámky. Ono keby som chcela, tak sa, samozrejme, tej správe dá venovať, jednotlivým oblastiam, nesmierne dlho. Ja myslím, že aj toto je náš problém, že sa proste fokusujeme špecificky na nejaké malé špendlíky a nevidíme celú tú problematiku v globále. Takže môžme sa o tom, samozrejme, porozprávať, o rúškach, o online vyučovaní, o nemožnosti prístupu k online vyučovaniu. Tam bolo, tam je mnoho rôznych problémov.
A čo sa týka toho, toho duševného zdravia detí, čo mne teda leží najviac na srdci aktuálne, tak tam sa obávam, že sme tú problematiku ešte ani nezačali riešiť a nemám ilúziu o tom, že by sme to v tomto volebnom období stihli pri tom stave, aký tu panuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len rada reagovala na pána poslanca Suju. Veľmi pekne ďakujem za vašu otázku.
Pán poslanec, je to dlhodobá personálna nedostatočnosť. A keď hovorím o lekároch, tak hovorím o tom, že mnohí, aj ktorí boli, odišli. Niektorí odišli do dôchodku, nemáme za nich náhradu.
Ja som upozorňovala v roku 2018, ´19 na zúfalý nedostatok pediatrov, nielen pedopsychiatrov, ale aj pediatrov. Keď vám poviem, že nám chýba viac ako 50 %, takmer 60 % pediatrov, hovorím o zhruba 1 600 pediatroch, ktorí chýbajú, a slúžia pediatri, ktorí sú v dôchodku, ktorí sú ťažko chorí, sú invalidmi a podobne, napriek tomu to vykonávajú, lebo to nemá kto robiť. Ale nie je to len otázka personálneho vybavenia toho, že mnohí ľudia odchádzajú za inou, lepšie platenou prácou do cudziny.
Musím hovoriť aj o nedostatočnom priestorovom vybavení, o nedostatočnom, a odchádzajú nám zdravotné sestry, ktoré zarobia za dva týždne v Nemecku alebo v Rakúsku dvakrát toľko ako zarobia u nás. A musím hovoriť o priestorovom materiálno-technickom vybavení, technickom vybavení absolútne nedostatočnom. (Šum v sále.)
A poviem aj príklad. Hovorím, môžem hovoriť o konkrétnom dieťati, ktoré bolo 14-krát hospitalizované za rok na pedopsychiatrii a naposledy bolo prepustené po 36 hodinách s konštatovaním, že pedopsychiatria nedokáže zabezpečiť a ochrániť dieťa pred sebou samým (zaznel gong) vzhľadom na agresiu a ťažkú agresiu pred ostatnými deťmi, ale nedokáže ochrániť ani, ani personál. Skúste mi povedať, kam takéto dieťa mám umiestniť?
Ja som sa obrátila s touto prosbou a táto otázka sa riešila už v roku 2019 na ministerstve spravodlivosti v rámci detenčných zariadení, kde sme navrhovali o tom, že to musia byť špecializované zariadenia vzhľadom na to, že nielenže tam musí byť prítomný 24 hodín pedopsychiater a stredný zdravotnícky pracovník, ale musia tam byť doplnení aj ďalší pracovníci. Hovorím o deťoch, ktoré sú školopovinné, ktoré sa musia vzdelávať. Musí tam byť špeciálny pedagóg, musia tam byť sociálni pracovníci, musia tam byť pracovníci, ktorí vedia manipulovať s deťmi tak, aby im neublížili v čase, keď sa dostanú do agresie. Čiže toto sú veľmi vážne dôsledky.
Posledné roky nám pribúda počet pokusov, teda minulý rok bolo veľmi markantné, deti do desať rokov sa pokúšajú a majú suicidálne úmysly. Viete, ak mi zavolá otecko o štvrť na päť popoludní v piatok, že aby som niečo robila, pretože jeho 12-ročný chlapec sa pokúsil vyskočiť z okna zo 6. poschodia, zachytili ho síce za nohy, chlapca, aj s manželkou, napriek tomu, že chlapec ich trikrát upozornil, aby sa nehádali a nebili a keď ho rodičia nerešpektovali, tak sa rozbehol k oknu. Otec ho zachytil za nohy, jedna sa mu vyšmykla, vyzula sa mu teniska, ale nejakými spoločnými silami sa podržalo a podarilo aj s matkou dieťaťa dieťa udržať tým, že sa dieťa nezabilo. Ale ak sa takéto niečo stáva, tak skutočne máme čo robiť.
Máme deti s poruchami príjmu potravy. Potrebovali by sme v každom regióne jedno oddelenie, ktoré by sa venovalo týmto deťom, pretože keď sa to nepodchytí, čas je obrovský problém. A nie sú to len poruchy potravy. Museli by sme hovoriť o mnohých ďalších veciach.
Nakoniec odborníci z radov pedopsychiatrie hovoria, že každé ôsme dieťa sa nám rodí s autizmom alebo s autistickými črtami. Je neustále väčší a väčší nárok práve na opateru, ošetrovanie, liečenie a hospitalizáciu takýchto detí.
Neviem, pán poslanec, či vám stačí takáto odpoveď?
Ďakujem veľmi pekne. Prepáčte, prosím.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážení kolegovia, kolegyne, myslím si, že na začiatku poviem pár slov, ktoré sa nám niektorým nebudú páčiť, ale niektorí celý deň tu nie ste a v tejto chvíli už väčšina znova tu nie ste. A keď prídete a miesto toho, aby ste boli ticho, keď hovorí pani ombudsmanka, ktorá nám tu predkladá správu o problémoch detí a prečo sú tie problémy a odpovedá naše otázky, tak nemáte tú slušnosť a nie ste chvíľu ticho, aby sme si vypočuli, čo trápi tie deti a prečo sú tie príčiny toho. Celý deň tu nie ste, prídete na hlasovanie a neviete byť ani chvíľočku ticho, vážení kolegovia, kolegyne. Ja si myslím, že toto je hlboká neúcta voči tomu, keď už nie voči pani ombudsmanke, tak voči deťom, ktoré zastupuje, a k tým príčinám, ktoré tie deti trápia, keď nám to tu sa snažila zodpovedať a snažila sa prekričať túto sálu. Ale ako vidím, zase tí niektorí kolegovia odišli.
Pán poslanec Kollár tu mál plné reči, že koľko nás je tu málo a presne, ako som povedal. Odhlasovalo sa a už tu nie je. Neviem, či je z Progresívneho Slovenska alebo SPOLU alebo z akej strany, ale to sú presne oni, prídu na hlasovanie a odídu. (Reakcia z pléna.) Tak dokonca ŽALUDI.
Viete, ako chceme prijímať zákony, ako, vážení kolegovia, ako chceme prijímať zákony, ktoré majú zjednať nápravu, keď nepočúvame, čo je príčinou čakacej doby, niekoľkomesačnej, niekedy 6 až 20-mesačnej čakacej doby, na ktoré tieto deti čakajú, na niektoré špeciálne vyšetrenia, keď nedokážeme ani chvíľu počúvať? Tak ako chceme prijímať zákony, aby sme toto odstránili?
Ja som veľmi rád, ja sa ospravedlňujem, že som tak na začiatku vyletel. Ja som veľmi rád, že pani komisárka tu spomenula aj autistov, aj pani spravodajkyňa, a tie problémy, ktoré majú aj autistické deti. Ja niekoľko rokov ešte ako poslanec VÚC-ky asi pred desiatimi rokmi som začal spolupracovať s organizáciou, ktorá sa venuje autistickým deťom, a som rád, že tu zazneli aj tie slová, že čakacia doba pre vyšetrenie týchto autistických detí alebo určenie diagnózy je aj 20 mesiacov. Veď nemáme ani tú slušnosť, aby sme si to vypočuli. Tak som veľmi rád, že toto tu zaznelo.
Ja by som chcel povedať aj niektorý príklad, ktoré tu pani komisárka hovorila o tých rúškach. Mňa oslovila jedna matka, ktorá je v tomto združení, ktorá má autistické dieťa, ktoré sa zapojilo do bežného života, ale predsa je to autista. Chodí na normálnu základnú školu s určitými obmedzeniami a poprosila na tej základnej škole, že to dieťa nemusí mať rúško, lebo nemuselo mať. A o to väčší problém bol, keď im potom učiteľka zo školy zahlásila, že na začiatku ho nechcel mať, ale nakoniec si ho nahal alebo nechalo to dieťa. Viete si predstaviť, aký zásah to bol do integrity toho dieťaťa? Aký bol na druhý deň ráno problém? Dá sa povedať, že také násilné správanie, len vďaka tomu, aby si niekto dokázal, že áno, dal som to rúško autistovi. A to je konkrétny prípad, ak by ho, niekoho zaujímal. Vidím, že tu kolega zo SaS-ky sa smeje. A toto nie je, kolegovia, na smiech, toto nie je na smiech. Tak som rád, že otvorila sa tu aj táto téma. Ešte raz ďakujem, pani komisárka.
Ja by som chcel poukázať ešte na jeden problém, ktorý je, a týka sa detí, aktuálny aj v tejto chvíli a dneska. Máme tu všetci, pardon za výraz, ale plné huby, ako chceme pomáhať Ukrajine, ich matkám a deťom. Od rána neriešim nič, len aby som vybavil lekára pre deti, ale nie pre tie, ktoré majú, nemajú papier, že tu trvalo chcú byť a prechádzajú, ale pre tie, ktoré tento papier aj majú a majú nárok na zdravotnú starostlivosť. A presne vám poviem, čo som sa dozvedel od lekárok, detských lekárok, čo ma veľmi mrzí. Nech to rieši moja kolegyňa, nebudem hovoriť meno, ona je lekárka VÚC-ky. Tá povie, ja dneska dokážem len dvoch, zajtra, pozajtra sa mi nedá, včera nerobila a budúci týždeň mám dovolenku. Keď voláme tretej, tak povie: "Zaneste ich do Zvolena." Do Zvolena je 30 km. Toto je v tejto chvíli problém. Ja verím, že dneska ma počúvajú aj zodpovední, ktorí majú toto na starosti a príslušný minister, a dúfam, že toto sa nebude opakovať. Nie je možné, aby sme odmietli alebo posúvali ďalej deti desiatky kilometrov, že sa nám nechce, alebo že sú z Ukrajiny.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, toto je problém, ktorý je dneska. Ja nebudem tu hovoriť mená z úcty, ale ak ma príslušný minister osloví, tak poviem. Ja neviem, je rozdiel medzi detskou lekárkou a detskou lekárkou? Mne bolo povedané, že keď máte z cudzineckej polície ten papier, tak nemusíte byť nikde prihlásený a majú vás ošetriť u hociktorého lekára, že za daný úkon ten lekár dostane zaplatené. A výsledok? Deti majú nárok ísť do školy, majú nárok ísť do škôlky. Je ich trinásť. Dneska som vybavil dve, ráno. Bez toho potvrdenia mi ich nezoberie riaditeľ školy ani riaditeľka škôlky. Tak sa pýtam, ako riešiť túto situáciu? Ja ako opozičný poslanec nedokážem donútiť lekárov, možno vy ani ako koaliční, možno ma tu počuje niekto z vlády. Ako to chceme riešiť? A to sú problémy, ktoré sú dneska aktuálne. To neni len nosiť zástavku, ukrajinskú, na saku, tu potrebujeme reálne pomôcť. Rozprával som sa s ministrom o úrade práce, vydiskutovali sme to, profesionálny prístup, vysvetlil mi to. Tak dúfam, že aj toto sa vysvetlí a zjedná sa náprava. Nie je možné, aby 13 detí čakalo, niektoré sa vzdelávajú online, ešte z Ukrajiny, a nemôže nastúpiť k svojim rovesníkom, ktorí sú tiež niektorí z Ukrajiny, a musí čakať, kým sa uráči dneska niekto ho vyšetriť a dať štempeľ, že je zdravé.
Tak, vážení kolegovia, toto má trápi a verím, že sa niečo pohne, lebo ak sa budeme správať tak, ako sme sa na začiatku, že nás nezaujímajú osudy detí a aj k týmto ukrajinským, tak potom sme tu úplne zbytočne.
Ďakujem.

Miro, ďakujem ti za ten príspevok. Po prvé, aj chcem oceniť, koľko ľudí tu máš, o ktorých sa staráš, tí, ktorí majú vedieť, vedia. No ty si sa teraz pýtal, že či sú im ľahostajné tie deti, no tak áno, pri veľa tých ľuďoch to končí na tom, na tej vlajke Ukrajiny na, na saku. Ja si pamätám jednu príhodu.
Raz na SARIU, keď veľký investor sem mal ísť a pýtali nejakú veľkú pomoc, tak došli za jedným známym ministrom a ten povedal, že však najskôr ohlásme tú investíciu a potom to budeme riešiť. A oni povedali, že nie, lebo vy to ohlásite a v tom momente to pre vás prestane existovať, ten problém. Takže toto je presne tak. Oni si urobili marketing z nejakých Ukrajincov a tí ľudia tu sú odkázaní nieže na pomoc, oni sú na elementárne vybavovanie vecí. Veď toto, čo si teraz ty hovoril, s tým sa, s tým sa potýka každý jeden, že tie deti sa nedostanú do škôl a musia prejsť zdravotnou prehliadkou. Veď to je, snáď nechceme, aby sa zavlieklo do tých tried kadečo, veď to je úplne normálne. Ale na druhej strane aby to išlo takýmto tempom a to je aj otázka, že čo s tým plánujú robiť? No vieš, čo s tým najskôr oni urobia? Presne to, čo urobili na hraniciach s tým gulášom, buď sa niekde pôjdu priživiť, budú točiť guláš, ktorý niekto iný zaplatil, alebo urobia to, čo urobili včera, že rezignujú na to, že to riešiť nevedia a najmú si nejakú firmu, ktorá to akože bude robiť na nich. Takže najskôr vieš, čo spravia? Presne toto. Najmú si nejakú firmičku v priamom obstarávaní, ktorá sa bude starať a koordinovať zdravotné povolenia pre deti z Ukrajiny. Toto. Tento štát prestal fungovať, oni ho riadiť nevedia a preto naj, jediné, čo spravia, že urobia nejakú ďalšiu eseročku na to.

Ďakujem pánovi poslancovi Tarabovi za jeho podporu.
Vážení kolegovia, ešte som nepovedal jednu vec, a to sa netýka len teraz, čo som hovoril okresu Detva. Dneska, dneska od rána riešime iný okres, nechcem hovoriť, lebo by sa to dalo vypátrať ktorý, kde najbližší lekár je 40 alebo 50 km, ktorý odmietol ošetriť ukrajinské dieťa a keď, tak za tvrdý peniaz lebo nemalo z cudzineckej polície ten papier a oni ho ani nechcú, lebo oni si stále myslia, že odídu za chvíľu naspäť. Tak si to nechcú ani vybavovať. To je ďalší problém. Vravím, no tak, bol tam jeden môj známy: "Povedz, tak to napíš na moje dieťa, napíš lieky na moje dieťa." Nie, zaplaťte. Tak nakoniec sa zmiloval, že dobre, takže lieky sa zaplatia a to vyšetrenie bude zadarmo. Ale to sme sa museli prosiť, alebo on sa musel prosiť, ako cigáň má väčšie práva, pardon za výraz, ako normálne ukrajinské dieťa, ktoré tu je odkázané na to! To sa ospravedlňujem za ten výraz. To nie je možné, ak ideme takto sa tváriť pri deťoch! Však chceme tým deťom pomôcť alebo nie?! Tak skúsme niečo prijať, však dajme nejaké vyhlásenie z pozície vlády, z pozície nejakej autority, že to musí byť! Ja, ja neviem, čo tí ľudia majú robiť, tí dobrovoľníci! Keď sa tí dobrovoľníci na to vykašlú a ostanú nám tie deti voľne behať s tými matkami, zasa niekde po pivniciach skrývať sa, čo budeme robiť? Však tú politiku dajme bokom! Tu vôbec nejde o politiku teraz. O prístup, ako zabezpečíme zdravotnú starostlivosť obyčajným malým deťom z Ukrajiny, ktoré tu nemajú nikoho, častokrát len jedného rodiča. Dokonca som sa stretol, ani to, že ešte čakám na rozhodnutie súdu, aby bolo určené poručníctvo, lebo tu nemajú ani jedného rodiča. Viete, dajú sa zohnať peniaze, aj kúpiť tie lieky, ale musí to byť niekým napísané na nejaký recept a keď oni nemajú to potvrdenie, tak na aký recept? Takže ide aj ten lekár do toho, že to píše úplne na niekoho iného alebo to nenapíše vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Suja, nedá mi, pán poslanec, aby som nereagovala na vás. Autistické deti sú problém, poviem len jeden príklad, ktorý som sa snažila riešiť. Sedemročný autistický chlapec, ktorý, vlastne šesť nocí strávili na pohotovosti, pretože nikto ho neošetrí, nedostane sa k ošetrujúcej lekárke. Keď sme zasahovali potom, hlavná odborníčka pre pediatriu zabezpečila, že teda dieťa prijala ošetrujúca lekárka, za deň to bolo 35 telefonátov, kedy môže s ním prísť a problém spočíval v tom, že nakoniec povedala, že ona toto dieťa ošetrovať nebude. Je mi to veľmi ľúto, ale to nie je jediný prípad a hovorím to preto, že, že si to žiada riešenie. Musím povedať aj to, že ďakujem pánovi ministrovi, že komisár pre deti je aj členom Rady pre duševné zdravie a že máme aj, odporúčali sme ľudí do jednotlivých výborov a niektoré sú teda zamerané predovšetkým na kvalitu starostlivosti, ale musím povedať, že koncepciu, s ktorou sme sa stretli, ešte treba doplniť, pretože je tu, je tu veľa vecí.
V roku 2020 v správe sme robili prehľad o tom, že ako to vyzerá s deťmi a umiestnením detí s autizmom alebo s inými zdravotnými postihnutiami do predškolských zariadení. Musím povedať, že to dopadlo veľmi zle, myslím, že zo všetkých najhoršie na tom bola Petržalka, ktorá vlastne prakticky skoro neumiestňovala tieto deti. Takže toto je obrovský problém. Ale pokiaľ ide o deti z Ukrajiny, tu musím povedať, a je tu pán minister Krajniak, že možno asi o tom nevie, že náš človek a môj kolega z úradu je členom krízového štábu ministerstva práce a musím povedať, že veľmi dobre sa nám spolupracuje aj s ústredím práce, pretože sme aj predtým spolupracovali s pánom doktorom Bryndzákom, ktorý pracoval v diagnostickom centre a keďže sme prechádzali diagnosťáky aj reedukačné zariadenia, sme boli v kontakte.
A dá sa povedať, že reagovali na všetky naše pripomienky, ktoré sme uplatňovali do metodického zariadenia vo vzťahu k Ukrajine, a myslím si, že sme boli prví, ktorí sme vyzvali tie štyri rezorty: ministerstvo práce, zdravotníctva, ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra na to, že treba zareagovať, že treba zriadiť krízový štáb a sme súčasne odporúčali, že je potrebné zapojiť do toho územnú a regionálnu samosprávu. Pretože s tými sa nám veľmi dobre spolupracuje a ja môžem povedať, že za šesť rokov sa nestalo, aby nám niekde odmietli, keď sme navrhovali opatrenia, aby ich neprijali, aby sa nesnažili riešiť. Samozrejme, že zostávali visieť veci okolo povinného, predškolskej výchovy od minulého roku, nástup do školy, nedostatok miest v škôlkach a podobne, ale školstvo zase snažilo sa urobiť všetko pre to a je to jediný rezort, ktorý sa najviac snažil urobiť pre deti, kde vyčlenil finančné prostriedky na to, aby tie škôlky, myslím, že ich zostalo napokon jedenásť v tých obciach, kde tie podmienky zabezpečené neboli.
A v tejto súvislosti chcem povedať to, že sme upozorňovali aj na to, pretože centrá pre deti a rodiny v niektorých prípadoch, a hovorím teraz o východnom Slovensku, a to sa týka aj hraníc, práve ma častokrát a môžem hovoriť konkrétne o niektorých CDR-kách, do ktorých dochádza pán primár jeden z Košíc, jeden priamo z Prešova a robí v rámci dobrovoľníckej činnosti, poskytuje lekársku, teda zdravotnú starostlivosť na úrovni lekára v týchto CDR-kách, pretože ani tam nemáme dobrú starostlivosť. To nechcem hovoriť o zubároch, ortodoncii a podobne. Čiže, čiže sú to veľmi vážne problémy v tejto oblasti.
A hovorím to preto, že už na to nebudem môcť ja viacej upozorňovať a upozorňujem na to štyri roky a je potrebné sa venovať tomu, nie je potrebné púšťať našich ľudí, schopných ľudí do zahraničia, ale treba ich oceniť. A v tejto chvíli poviem aj to, že na hraniciach nepretržite okrem migračného úradu sídlia a sú prítomní pracovníci úradu práce a sú tam nepretržite v pohotovosti v soboty, v nedele, 24 hodín denne a myslím si, že by si zaslúžili oceniť, aj nejakým spôsobom ohodnotiť, pretože to, čo sa im zaplatí, jedna hodina, ak je výkon, ale oni musia byť na tej hranici nepretržite 24 hodín.
A navrhovali sme posledné opatrenia, ktoré pán Bryndzák akceptoval, teraz je hore aj s mojimi dvomi ľuďmi a prešli, dá sa povedať, všetky prechody sú relatívne v kľude. V Ubli, tam je prechod minimálny, nejakí traja ľudia za deň, ale Vyšné Nemecké je, dá sa povedať, viacej tankované, ale povedali, že je to okolo tisíc, 1 900 ľudí maximum za deň a sú schopní zvládnuť 19-tisíc. Ale potrebujeme tam nepretržitú, nepretržitý skríning a dohľad zo strany zdravotníkov. A toto je, na čo sme upozorňovali aj pána Bryndzáka.
Ešte zdôrazním jednu vec, že my máme zabezpečené to, že keď dieťa ide bez sprievodu, každé dieťa musí byť zapísané, musí vedieť, ktorý úrad si ho berie. A akonáhle príde do toho úradu, tak tam už, do toho CDR-ka, tak tam už ten náš úrad, ktorý ho posúva, a to naše CDR-ko zabezpečuje tomu dieťaťu zdravotnú starostlivosť. Hovorím, bez ohľadu na to, že je to na báze dobrovoľníckej, poskytovanej zo strany lekára, ktorý tam dochádza a podobne. Týmto deťom sa dostane, myslím si, že ku dnešnému dňu tam máme 90 detí v CDR-kách rozmiestnených, celkovo ich bolo, myslím, 124, ale tých 34 sa podarilo sceliť rodiny, nájsť rodiny. Problém sú deti, ktoré sú v teréne.
Poslednú informáciu, ktorú som posúvala na ústredie práce, je to, že prichádzajú nám aj deti, ktoré môžu byť pozitívne na COVID, pretože nie je tam zďaleka také očkovanie, ako bolo u nás, ani, ani nejaké tie opatrenia, sú problémové, ale sú tam ďalšie ochorenia, je to pľúcny mor, tuberkulóza a ďalšie veci, čierny kašeľ, pravé kiahne a toto sú veci, ktoré je potrebné odchytiť. Preto by som sa veľmi prihovárala, aby nezostali v tom len sociálni pracovníci, aby sa tam zabezpečila zdravotná starostlivosť. Tým nechcem povedať, že tie deti, ktoré sú bez sprievodu, že sa im nedostane tej zdravotnej starostlivosti, hej? Takže asi toľkoto.
Neviem, či, pán poslanec, vám stačí takáto informácia, ak by ste chceli ďalej, tak môžem ešte pokračovať. (Reakcia z pléna.) Aha, ďakujem pekne.
Ďakujem. To je z mojej strany všetko. Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem. Ja len ešte na chvíľočku k pánovi kolegovi, že áno, presne tú problematiku poručníctva a teda zasadnutia alebo rozhodnutia súdov, tou sa teda ešte mienim zaoberať v dohľadnej dobe, takže možnože potom to je aj výzva na spoluprácu. Musím povedať tiež, že výnimočne s vami súhlasím, že dajme politiku bokom, pretože tu ide o deti a v tomto zmysle by sme možno všetci mohli porozmýšľať nad tým, že skutky sú viac ako slová.
Ja chcem poďakovať pani komisárke za predloženú správu a prajem teda všetko dobré, keďže to už bola posledná správa (povedané s úsmevom), ostatná a verím, že všetky tie podnety, ktoré, ktoré obsahovala, v nejakom čase budú opäť témou v tomto pléne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pán predseda.
Vážené dámy a páni, ide o novelu zákona o sociálnom poistení, kde takým najvýraznejším počinom smerom k pomoci ľuďom je zriadenie elektronickej PN-ky a to by malo umožniť, aby s tým nebola taká papierovačka, je to v druhom čítaní. Myslím, že to prešlo širokou diskusiou aj odbornou, takže by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Chcel by som vás tiež poprosiť o podporu celkovo štyroch, pardon, troch pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú uplatnené, sú po dohode, konsenzuálnej, urobené, takže aj o podporu týchto pozmeňovákov by som vás chcel poprosiť.
Pánovi poslancovi Sujovi, ktorý síce teraz odbehol, ale verím, že ma počuje, to, čo hovoril predtým, predsa len by som si dovolil zareagovať. Pani komisárka presne pomenovala to, čo štát, to znamená zariadenia štátnej, čo sú štátne CDR-ká, ale aj úrady práce robia. Keby ktokoľvek mal akýkoľvek problém alebo by zistil s dieťaťom, ukrajinským, na Slovensku, kontaktujte najbližší regionálny úrad práce, kde máme ľudí, ktorí sú schopní poskytnúť súčinnosť a aj ju poskytujú tam, kde je to potrebné. Takže chcem dať aj návod ostatným alebo občanom, ak to pozerajú, že ak by vedeli o akomkoľvek probléme, ktorý treba riešiť, nech kontaktujú najbližší regionálny úrad práce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 760.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1094 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva desať pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 10 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 168 z 31. januára 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.