60. schôdza

No, pán kolega Valášek, tak koho záujmy my obhajujeme? Tak určite nie záujmy nejakých pofidérnych mimovládok, nejakých, ja neviem, siekt a neviem čoho všetkého. Návrh zákona sme práveže čítali a predstavte si, že dokonca aj dôvodovú správu sme si čítali. A to, že vy tu tu teraz poviete, joj, lebo prvostupňová, dvojstupňová registrácia, pri prvostupňovej však on nemá nárok a aký problém je spraviť si druhý stupeň registrácie? V čom je problém, hej? To je presne to, čo som povedal to prirovnanie, vaše návrhy zákonov a vaša strana, vy ste jak taký štrkáč, ktorý zaštrká a potom uštipne.

Vďaka, pán presedajúci, nebude to žiaden dlhý prejav, chcem len doplniť pár bielych miest na mape, pretože sme, odzneli tu veci aj včera, ktoré kvôli nedostatku času, na ktoré nebola šanca reagovať. Takže chcem len dovysvetliť a vyvrátiť opäť viaceré z tých bludov, ktoré v rámci tejto, musím povedať, že mimoriadne iracionálnej diskusie, som úprimne sklamaný, že tu nebola ani reálna, ani trošku šanca, ani trošku pokus zamyslieť sa nad meritom predkladaného zákonu. 90 % tých argumentov boli jednoducho veci vycucané z prsta, ktoré v tom zákone neexistujú a nie sú. Ale dovoľte mi aspoň, zareagovať aspoň na tie, na ktoré sa zareagovať dá.
Bolo nám tu vytknuté a boli sme upozornení, že Ústavný súd už raz rozhodol, že súčasná legislatíva je v súlade s ústavou; pripomínam, že fakticky to tak nie je. To rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahovalo ešte na verziu zákona z roku 2007, zákon bol následne novelizovaný, ešte viac sprísnený, k tomuto nález Ústavného súdu nie je. Som si mimochodom istý, že keby bolo naše súčasné znenie zákona podané na Európsky súd pre ľudské práva, že by sme prehrali, pretože tu je judikatúra úplne jasná. Opakovane rozhodol Európsky súd pre ľudské práva, že príliš drakonicky nastavené pravidlá registrácie cirkví, ktoré de facto predstavujú upretie práv náboženskej slobody a výkonu práv náboženskej slobody, to je faktická situácia, v ktorej sme dnes. Som trochu prekvapený, poviem otvorene, že žiadna z tej, žiaden z tých náboženských spolkov či cirkví, ktorým bolo týmto drakonickým zákonom uprené ich úplne základné právo vykonávať si svoju činnosť, že ešte nedali podanie na Európsky súd pre ľudské práva. Garantujem vám, že keď tak urobia, tak vyhrajú, judikatúra je v tejto veci úplne jasná. Takže nie, nie je pravda, že nález Ústavného súdu, vašimi slovami, odobruje súčasné právne riešenie, vzťahuje sa na staršiu verziu zákona. A európske zákony hovoria v tejto veci úplne jasne a to, čo sa na Slovensku deje, je upretím základných práv a bude úprimne vyhodené Európskym súdom pre ľudské práva, ak to tam raz niekto podá.
Odznelo tu, že tento zákon zasahuje do akože ústavou garantovaných zaručených práv a slobôd a tým, že sme tu použili takmer doslova tie časti ústavy, ktoré varujú a ktoré robia neústavnými diskrimináciu občanov na základe, či je to ich, či je to ich viera, či je to ich pohlavie, či je to ich rod. A pýtam sa vás, páni poslanci a pani poslankyne, ktorí namietate proti niečomu čo je takmer doslova okopírované z inej časti ústavy, kde sa opäť základné, kde sa ustanovujú základné práva občanov a občaniek Slovenskej republiky, a my nerobíme nič iného len to, že ich uplatňujeme aj na práva cirkví, ktoré sa snažia o registráciu. Chcete mi tým povedať, že vy nesúhlasíte s tými, s tou základnou preambulou Slovenskej republiky, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe či je to pohlavia, či je to rodu, či je to náboženskej identity? Akože áno, tak potom si to povedzme na rovinu, no potom sme v úplnej inej ríši, potom sa bavíme a potom reprezentujete akože úplne iný hodnotový systém ešte, ako som si myslel, pretože som, aspoň v toto som dúfal, že na tých základných princípoch, že diskriminácia občanov a občaniek Slovenskej republiky na základe opäť, či je to rodu, či je to pohlavia, či je to náboženského vyznania, je nefér a nelegálne. Ak si vy myslíte, že tento zákon, táto časť našej ústavy je problémom, prosím, dajte mi vedieť.
A úplne na záver, ako som hlboko sklamaný, skončím tam, kde som začal, že táto diskusia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula. A áno, poviem úprimne, asi som nepredpokladal, že sa stretne tento zákon s väčšinovou podporou, bohužiaľ, odznelo tu už aj počas tejto schôdze viackrát, že akokoľvek dobré tie návrhy sú, za opozičné zákony sa nehlasuje. Ale čakal som, že bude aspoň meritórna diskusia k tomu, čo, či sa to dá robiť inak, či sa to dá robiť lepšie, či sa to dá robiť horšie. K nej sme sa ani nepriblížili, ani nepriblížili. A rozmýšľam, prečo je v podstate že nemožné urobiť len taký krok, ktorý robili všetky krajiny okolo nás. Ako som povedal ešte vo svojom úvodnom prejave, Česko, Maďarsko, Poľsko majú druhostupňové registrácie. Nikto nemá tak prísne, nikto nemá tak drakonicky, nikto nemá tak defenzívne nastavený zákon, ako máme my. Prečo upierate tým náboženským spolkom, tým cirkvám, ktoré sa snažia o nič viac, nič menej len svoje, proste o možnosť legitímne vykonávať svoje práva, kázať svoju vieru, prečo im túto možnosť upierate? Koho záujmy obhajujete? Ja tomu úprimne nerozumiem. To taká tá zlosť, tá malosť a tá defenzívnosť a to presvedčenie, že správna, správna viera spočíva v tom, že vylúčim iných z možností uplatňovať svoje práva, toto nie je kresťanská viera tak, ako ju poznám, a som z tých vystúpení hlboko sklamaný.

Hlasovanie bude dnes o 11.00 hodine.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 882 zo 17. januára 2022 postúpil petíciu občanov Slovenskej republiky podanú Národnej rade Slovenskej republiky 21. októbra 2021 – Za lepšiu ochranu prírody (tlač 851, ďalej len "petícia") na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že podá správu o výsledku prerokovania petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo doručených spolu 5 055 petičných hárkov s udávaným počtom 105 070 podpisov občanov podporujúcich petíciu.
Zo záznamov občanov podporujúcich petíciu svojím podpisom na petičných hárkoch je z vyššie uvedeného celkového počtu platných 103 782.
1 288 záznamov nespĺňa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o petičnom práve. Občania v nich neuviedli čitateľne celé meno, priezvisko, prípadne nepripojili svoj podpis.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosť, že všetky doručené petičné hárky spĺňajú náležitosti vyplývajúce z ustanovení § 4 ods. 2 a § 4a ods. 5 a 6 zákona o petičnom práve, možno tiež konštatovať, že petícia Za lepšiu ochranu prírody zároveň spĺňa podmienky ustanovenia § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval petíciu za účasti zástupcov petičného výboru na svojej 79. schôdzi dňa 15. marca 2022. Výbor uznesením č. 203 z 15. marca 2022 vzal na vedomie uvedenú petíciu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky podanú Národnej rade Slovenskej republiky 21. októbra 2021 – Za lepšiu ochranu prírody (tlač 851) vziať na vedomie.
Uznesením č. 205 ma výbor poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý tvorí prílohu správy výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená kolegyňa, kolegovia, ja som taký starý kritik takýchto petícií kadejakých, hoc aj majú 100-tisíc podpisov, pretože keď to je petícia, táto je síce fyzická, to oceňujem, tie podpisy spĺňali náležitosti, aby sa to prerokovalo v pléne Národnej rady. Nedávno tu bola elektronická, ktorá nespĺňala ani tie náležitosti, aj tak sa prerokovala, ale tie petície majú taký spoločný menovateľ, že vždy sa tam dá nejaké také ľúbivé gesto, ľúbivý výrok, ľúbivá formulácia a tým proste lákam tých ľudí, aby mi to podpísali.
Petícia má názov alebo aj ten bod programu, ktorý tu máme, Za lepšiu ochranu prírody. No kto by nebol za lepšiu ochranu prírody vo všeobecnosti, keď sa spýtame? To by možno dáke, neviem, jedno percento možno nejakých extrémistov by sa našlo, hej, čo by povedalo, že ne, nechceme, že my chceme ničiť prírodu a, alebo v takom nejakom kontexte.
Keď sa pozrieme na obsah petície, hneď v tom úvode je, že z dôvodu lepšej ochrany prírody a preto, že potrebujeme oblasti, kde človek nerobí nič. Dneska také oblasti máme, kde človek nerobí nič. To je ten piaty, najvyšší stupeň ochrany prírody. Keď táto petícia sa prerokovala na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uvádzal ju pán Lukáč, náčelník, oni čo to sú, Lesoochranárske združenie VLK, tak to uviedol a potom štátny tajomník Smatana mu následne hneď pritakal, že áno, aj ministerstvo sa s tým stotožňuje a vedia si predstaviť tie veci, ktoré tam sú. No ja poviem, ktoré veci tam sú, ktoré by som si ja vedel teda predstaviť.
Je tam napríklad v tej petícii to, že keď máme aj chránené územia, on to teda porovnal s tým rokom 2002, kedy sa prijal zákon o ochrane prírody a krajiny, že oni by boli za to, aby tam bol voľný vstup ľudí, a teda boli by len nejaké, poviem to, v malom, malom rozsahu nejaké územia, kde by teda nebol možný teda ten, nejaké najcennejšie územia, kde by nebol možný vstup. Dneska to platí tak, to bolo tiež aj na výbore, že v podstate nikde sa nemôže ísť a iba tým správnym konaním môžte určiť tie turistické trasy, hej, že kde teda človek môže ísť. S tým ja osobne by som vedel súhlasiť úplne v pohode, ja si myslím, že aj väčšina, väčšina poslancov, aj väčšina ľudí. Bolo tam ešte také zaujímavé prirovnanie, už teraz nepamätám, či to bolo na výbore, či to padlo niekde inde, že viete, tí ľudia do tej prírody aj tak nebudú extra chodiť ani do tých najprísnejšie chránených území, pretože každý si radšej pôjde niekde do toho podhoria, do nejakého akvaparku sa vyvaliť, zaplávať si, oddýchnuť si niekde v penzióne, ako sa tam niekde chniapať po lese a zvlášť v tých bezzásahových územiach, čo my máme teda vo Vysokých Tatrách, kde to tam je krížom-krážom popadané, kde by ste v podstate ani nemali možnosť prejsť týmto územím. Ale hovorím, to je taký bod, čo si myslím, že väčšina ľudí s ním súhlasiť môže.
Potom tam bol taký návrh, že územie Slovenska nemalo by mať tých päť stupňov ochrany prírody, ale malo by mať dve kategórie, a to je tu prísnu kategóriu, hej, takzvané to veľké nič, kde by sa nerobilo, a potom druhá kategória tam bola opísaná tak, že v tých územiach by sa mali robiť manažmentové opatrenia, ktoré určí, nazvem to program starostlivosti vo všeobecnosti, nepoviem o chránené územie, ale iba program starostlivosti. A tam dobre argumentoval aj poslanec Fecko, že nevie si to tak celkom predstaviť, lebo tam neni potom ani nejaký prechod od toho. Dobre, dneska máme, Slovensko celé patrí do prvého stupňa ochrany, no a keby sme spravili dve kategórie, to je podľa mňa tam také nedomyslené v tej petícii, či mysleli iba súčasné chránené územia, že by sa takto rozdelili, alebo či mysleli územie celého Slovenska.
Čo je ale zarážajúce a čo je, poviem, podvod doslova tejto petície, je tam tá nenápadná veta na konci prvého odseku alebo prvej odrážky, keby som to tak nazval, výmeru prísne chránených území stanoviť na minimálne 10 % rozlohy SR do roku 2030. No a toto je absolútny nonsens pre mňa. Slovensko má rozlohu viac ako 49-tisíc kilometrov štorcových, no a tých 10 %, to je pol milióna hektárov. Pol milióna hektárov záberu pôdy, kde my nebudeme robiť nič. Toto si ja neviem predstaviť, že tie produkčné plochy, ktoré tu dneska máme, že by sme ich mali v podstate ustrihnúť, tých pol milióna hektárov, a dať ich do bezzásahových území. Zelená správa, ktorú my tiež prerokuvávame na výbore, hovorí aj o tých rozlohách území, máme takmer 42-percentnú lesnatosť, keď bereme striktne iba druh pozemkov lesných, hej, keď nebereme tie biele plochy a tak ďalej, a zhruba 39, skoro do 40 % je výmera poľnohospodárskej pôdy. No aby bol systém spravodlivý, tak ja by som mal teraz 250-tisíc hektárov zabrať aj z poľnohospodárskej pôdy a tých 250-tisíc, ďalší ten štvrťmilión by som mal zabrať z lesných pozemkov.
Na lesných pozemkoch dneska už máme takéto územie, hej, lebo do poľnohospodárskej pôdy si nikto nedovolí šáhnuť a keď sa v tejto otázke práve konfrontoval pán Lukáč, hej, náčelník LZ VLK, tak on povedal, ale naším cieľom nie je zabrať poľnohospodársku pôdu, však samozrejme, my nebudeme ani mestá, obce zaberať, my chceme zabrať lesy. No tak, prosím pekne, pol milióna hektárov pôjde do bezzásahových území a v leso... v zmysle teda tejto petície, ako tu je napísané. A ja sa pýtam, bolo tam obhajované, že nedávno sme mali rozpravu k reforme národných parkov, že boli nedopovedané nejaké veci a bla-bla-bla. Výbery národných parkov dneska majú, hej, to by mali byť tie naše najcennejšie územia, 317-tisíc hektárov, tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody. Tristosedemnásťtisíc. To vám stále do toho pol milióna chýba takmer 200-tisíc hektárov, ktoré by sme mali niekde naškrabať, keby sme tam hodili aj ochranné pásmo národných parkov, vtedy by sme toho pol milióna mali, ale v ochrannom pásme je iba prvý a druhý stupeň. Čiže musel by som zabrať tie produkčné plochy a musel by som zabrať aj poľnohospodársku pôdu. To je, mimochodom, tiež ten súbežný podvod, tzv. podhorské kosné lúky, ktoré sa snažia zabrať do území európskeho významu ministerstvo životného prostredia vlastne cez Európsku komisiu.
Štruktúra vlastníctva na Slovensku. Najväčší subjekt štátny sú Lesy Slovenskej republiky, ja to stiahnem na tie lesné pozemky, hej, lebo tam v rozprave bolo otvorene povedané, že jasné, oni sa zamerali iba na lesné pozemky, obhospodarujú viac ako 50 %, ale tá, to vlastníctvo štátu nie je, nie je viac ako 50 %, pretože oni obhospodarujú aj nezistených, aj neznámych vlastníkov a okrem toho majú aj pôdu v nájme aj normálnych zistených vlastníkov. A teraz keby sme sa bavili, ja som to tu už viackrát povedal, keby sa zaberala pôda do toho bezzásahu alebo ničnerobenia na štátnych pozemkoch, ja by som povedal kľudne, keď občania tu predostrú nejakú spoločenskú objednávku, v podstate malo by byť úlohou štátu to prehodnotiť, vyhodnotiť dopady aj socioekonomické a potom povedať dobre, ideme to vyhlásiť, alebo dobre, nespĺňa to náležitosti a tak ďalej, ale nevyhlásime to. Dneska tu máme úplne opačný nonsens. Lenže tá druhá polovica, tá väčšia polovica, síce to neni správny matematický pojem, tvoria neštátne pozemky a takisto v národných parkoch. Je to síce rozdiel od konkrétneho národného parku, hej, Muránska planina, tam dominuje štátne vlastníctvo, ale Malá Fatra, dominuje presne neštátne vlastníctvo, takmer 90 % tých pozemkov. A ja sa pýtam, komu ty zaberieš tú pôdu tým ničnerobením, tým bezzásahom? No len neštátnemu vlastníkovi, len Slovákovi ešte, chvalabohu, v súčasnej dobe, ešte pokým to neni skúpené kadejakými zahraničnými inštitúciami, firmami, ktoré sa tu skrývajú po Slovensku.
A teraz otázka tej kompenzácie. Dobre, ty keď zabereš pôdu aj do chráneného územia, mal by si kompenzovať tie straty, mal by si kompenzovať tú stratu hospodárenia a ušlý zisk z toho hospodárenia. My sa tvárime, že to tu funguje, no nefunguje to tu na Slovensku. Tu síce nejaké kompenzácie bežia, sme mali možnosť počuť, jaj, však my platíme 16 miliónov, v Tatrách sme vyplatili. No dobre, ty si vyplatil 16 miliónov, ale koľko by si mal vyplatiť? A naceň mi, koľko by si mal vyplatiť, keď tam chceš 75 % bezzásahu a zaberieš tie neštátne pozemky, ktorým by sa patrilo dať tú kompenzáciu za obmedzenie hospodárení.
Malá Fatra, preto ju berem ako príklad, pretože tam je 80 až 90 % vlastníctva neštátneho, tak dali taký, pustili taký prieskum, že oni si robili napríklad, že či sú ľudia ochotní platiť za vstup do chránených území. To je tiež taká udička na hlúpych hodená, že teraz jak budú ľudia reagovať, že či sa budú búriť, že nie, nebudeme platiť, lebo my chceme zadarmo vstupy, alebo či podporia, oni dokonca ten, tú anketu vyhodnotili, že ľudia sú ochotní platiť aj za vstup a áno, v prípade Malej Fatry by som povedal áno, zaplatím tam, pretože keď idem na pozemky súkromného vlastníka, tak má nárok dokonca aj vstupné si vybrať a koniec koncov dneska to tu máme, Slovenský raj vyberá vstupné. Kto ste boli v Slovenskom raji, dobre viete, že tam máte turniket a tam zaplatíte za vstup do národného parku. Ale keď je to štátne, s tým sa ja osobne nestotožňujem, že by tu mala byť organizácia, ako je Štátna ochrana prírody, a dneska ona už v zákone o ochrane prírody to postavenie má, že môže vyberať vstupné, ale vlastník to nemá. Vlastník to nemá. On musí znášať obmedzenia, musí znášať to, že mu to vyhlásia za chránené územia, musí znášať dokonca aj tie najprísnejšie opatrenia, kedy mu pozemky preradia do piateho stupňa a do tzv. bezzásahu a ničnerobenia.
Návrh tej kompenzácie, to som tiež normálne že zíral, že čo to sú za nápady, že však my máme emisné kvóty a z toho robme platby. A ešte dokonca pán Lukáč na výbore povie, že oni sú vlastníci lesných pozemkov, majú dve súkromné prírodné rezervácie, jedna má až 20 hektárov, druhá má až 30 hektárov a on povie, že však oni to majú bez nákladov, že keby im štát neprikazoval, že musí mať odborného lesného hospodára, tak že on tam má dokonca nulové náklady. Ale my sa tu nebavíme o nákladoch, že či ty tam platíš óelháka alebo neplatíš óelháka, tu kompenzácia sa momentálne, dneska hovorí o tom, bohužiaľ, iba o tej produkčnej schopnosti dreva, drevnej produkcie a tá sa kompenzuje, takže sa netvárme, že ty tam potom musíš platiť len nejakého odborného lesného hospodára a že nič iné nemáš. Tak ten zákon hovorí, že máš právo na náhradu za tú drevnú hmotu, tak mal by štát to platiť. A mimochodom, keby sa rátali do toho mimoprodukčné funkcie alebo tie ekologické funkcie lesa, tak štát by sa ani nedoplatil, prosím pekne, za tie ušlé, ušlé zisky, ktoré tu máme, protierózna funkcia, vodozádržná, vodohospodárska, protideflačná, klimatická, ja neviem ešte aké, zdravotná, hej, a tak ďalej, liečebná, hej, čo sú kúpeľné vody a tak ďalej. No to by sa nám ani nesnívalo, ale tu proste nemáme problém.
Ja som bol prekvapený aj z kolegu Fecka na výbore, že on povedal, že on to v pohode podporí. No nechápem, jak to... tak najprv povie tam, že on si váži to súkromné vlastníctvo a že ty keď ideš niekde, tak by malo byť pomaly tvojou povinnosťou, že sa spýtaš toho vlastníka, či teda strpí ten vstup, hej, do chráneného územia tvojho, ale nielen chráneného, ale celkovo, a potom povie, že aj tak nemá problém podporiť túto petíciu. No ona je taká všeobecná, že toto neni ani možné podporiť, takúto petíciu. Ja si naozaj neviem predstaviť, že toto niekto z poslancov podporí. A darmo že tam je 104-tisíc podpisov uznaných, keď si dobre pamätám, myslím, že 104-tisíc, ona mala trošku viac. Dobre, tam sa sem-tam vlúdi nejaká chyba.
Nie je to tak dávno, som bol pri vyznačovaní v lese a som sa rozprával s tými vlastníkmi a oni mi tak len mimochodom hodili, že hej, oni tiež podporili tú petíciu. Ja som sa zasmial. Hovorím, že vážne ste to podpísali? Že hej. No áno, však väčšina ľudí to podpíše, lebo oni si pozrú ´petícia za lepšiu ochranu prírody´, tak prečo by som to nepodpísal? A ja sa ich pýtam: Dobre, ale keby som vám povedal, ty mi podpíšeš petíciu, ale tieto dva hektáre, ktoré si tu ty dneska vytyčuješ, že to je tvoje vlastníctvo a bereš to do obhospodarovania a už mi dneska hovoríš, že rátaš s tým, že tam budeš mať palivové drevo, hej, že si budeš z toho vždy po troške vyťahovať, tak ja by som ti povedal, ale ja berem tvoje pozemky do bezzásahu, do V. stupňa a nebudeš tu robiť nič a dokonca ty sa budeš môcť postaviť len takto na hranicu a pozerať tam na ten les, či ti rastie, či ti vyschol strom, či ti spadol strom alebo čo. No vtedy zostali zarazení: No hej, vidíte, takto to neuvažujeme.
A presne toto to je tých pol milióna hektárov. Dalo by sa to zabrať aj na tej štátnej pôde, ale ja sa pýtam, čo budeme tu potom vyhlasovať? Nejaké, nechcem povedať, že sú nejaké významné a bezvýznamné lesy, to určite nie, pretože každý jeden strom, každý jeden lesný porast má svoju hodnotu, ale však sú tie lesy historicky hospodárske, kde sa stovky rokov hospodári, tak tam nejaká tá ochranárska funkcia, hoc tam aj žijú tie chránené živočíchy, tak furt tam aj pri tom kolobehu hospodárenia žijú. A hovorím, tak toto ideme teraz vyhlasovať za prírodné rezervácie? Toto sa ideme dneska tváriť, že to sú prírodná rezervácia, pralesy Slovenska a neviem ešte, kadejaké výmysly?
Tiež nedá mi nespomenúť v súvislosti s týmto vyhlasovaním chránených území, nie tak dávno sa vyhlásila prírodná rezervácia Vydrica a dal sa tam akože najvyšší stupeň ochrany, no len hneď vzápätí na to povedali, dobre, ale cyklisti môžu peši, môžu a toto môžu. Tak dokelu, tak v Bratislave môžeš, ale nikde inde nemôžeš, hej? Tak to je absolútne dvojitý meter ochranárov, jak pristupujú rozdielne a, by som povedal, dokonca aj pomaly mimo zákona k týmto ustanoveniam.
Troška som odbočil, ale vrátim sa ešte k tým platbám, hej, tam bolo navrhnuté, že skade tie peniaze, že my vždy pozeráme, že nemáme v tom rozpočte peniaze, lebo dobre, máme platiť 16 miliónov a potom prídeme na to, že keby sme to prerátali, tak nie 16, ale 200 miliónov by sme mali platiť. No a padlo také, že však mali by sme využívať emisné kvóty a z toho, z toho vyplácať akože to obmedzenie hospodárenia. A ja sa pýtam, ale to je dokedy časovo udržateľné? Však tie emisné kvóty tu nebudú večne. Však my máme ciele predsa, aby sme to zrazili, nie? A to by malo zmiznúť. Aj tak je to celé jeden sprostý výmysel, hej, že sa vôbec, že tu vôbec vznikli nejaké emisné kvóty, ktoré nám tu predražujú v konečnom dôsledku energie.
Bolo tam potom ešte porovnávané, to tiež ma vždy tak zaráža, že dneska pri klimatickej zmene jediná cesta, jak z toho vybŕdnuť, je nieže mať lesy, ale mať obrovské bezzásahové územia, pretože tie sú najlepšou zásobárňou a najlepším ukladateľom uhlíka. A to sme tiež na výbore mali možnosť počuť, že im tam, neviem, či si pamätám dobre tie roky, desať, čiže im akože o 17-tisíc kubíkov na tej ploche vzrástol objem a že teraz to idú pretaxovať a vzrastie im ešte neviem o koľko ďalších tisíc, hej, tým, že nič nerúbu. A dobre, a v hospodárskych lesoch čo? Však tam zásoba tiež pribúda. Len s tým rozdielom, že v hospodárskom lese ten hospodár, on vie vyrúbať ten strom a vie ho použiť aj na nábytok. A to sa tvárim, že to neni ukladanie uhlíka, keď tu sedím v drevenej lavici? Však toto je, toto je to uloženie uhlíka zmysluplné, ktoré je. A nie tam že tváriť sa, že iba obrovské bezzásahové územia sú teda jediným vytrhnutím z biedy, z tej klimatickej krízy.
A poviem nie, však v Tatrách to máme možnosť vidieť a tam robil sa výskum, vedecký výskum, nie taký, že ja si zmyslím a na výbore dačo predstieram, že to sú akože vedecké poznatky, a pritom sú to len moje bludy, ktoré pán Lukáč teda často prezentuje na verejnosť a tvári sa, že aké sú to vedecké poznatky. Nie, v Tatrách išli na tie plochy a povedali, najväčším znečisťova... nepoviem znečisťovateľom, najväčším polutantom CO2 do ovzdušia sú práve tie veľkoplošné bezzásahové územia, pretože tam došlo k rozpadu tých lesných spoločenstiev a pri rozklade dreva, pri tých hnilobných procesoch ten uhlík sa dostáva len naspäť do ovzdušia. A to, že hovoria, že dačo sa zabuduje do pôdy? Dobre, zabuduje sa, ale aj pri hospodárskom lese sa zabuduje niečo do pôdy. Takže to sa nedá takto porovnávať a tuná frajerovať, že to je iba cesta, obrovské bezzásahové územia lesné a že tu ideme teraz s týmto zachrániť územie a Slovensko a klímu a ja neviem, celý svet. Ale keď hovoríš o tých veľkých územiach, tak povedz aj tú druhú podmienku. To majú byť živé lesy. Keď sú živé, vtedy súhlasím, áno, môže to byť obrovský rezervoár ukladania uhlíka. Ale akonáhle on dosiahne klimax a keď sa presunie na tej krivke, že dôjde, dochádza, začne dochádzať k rozpadu, v tom prípade on ten uhlík aj uvoľňuje naspäť do ovzdušia.
Takže vrátim sa ešte raz, túto petíciu, síce ju podpísalo 104-tisíc občanov, čo tu má, potom mnohí poslanci majú strach, joj, joj, to musíme podporiť, lebo 104-tisíc občanov. V žiadnom prípade my ju nepodporíme, pretože je to absolútna absurdita, aby my na Slovensku sme tu teraz zaviedli kvôli zopár jedincom, čo si to zmysleli, proste bezzásah na pol milióna hektároch na Slovensku. A keby sme boli spravodliví, mala by sa zabrať aj tá poľnohospodárska pôda.
A nedá mi ešte takú perličku. Keď tvrdíme, že tie bezzásahové územia sú také najlepšie, najviac zachraňujú celý svet, Slovensko, klímu a ja neviem čo všetko, prečo nedáme100 % bezzásahu na Slovensko? Sto percent nedáme, hej, lebo máme nejakých 5 % ostatná plocha, zastavaná a ja neviem, vodná plocha, aj tie by mohli byť bez, prečo 100 % nedáme? Však bude 100 % bez zásahu Slovenska, budeme mať všetci peniaze za kompenzáciu, hej, zo strát hospodárenia a bude sa nám tu v podstate žiť svetovo a v blahobyte.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som sa vyjadril k tomuto, k tejto petícii za lepšiu ochranu prírody, pretože koniec koncov som sa venoval veľmi veľa rokov aj sa venujem stále environmentálnej politike a poznám sa aj osobne dokonca s pánom predkladateľom Jurajom Lukáčom, ktorý bol teda hlavný iniciátor. Poznáme sa veľmi veľa, veľmi veľa rokov a veľmi často so sebou aj súhlasíme a veľmi často aj nesúhlasíme, oponujeme si navzájom.
No, prvé, čo chcem povedať, je mi trošku ľúto, že je tu naozaj tak veľmi málo poslancov. Domnievam sa, že tá petícia, ktorú podpísalo stotisíc ľudí, by si možno žiadala aj trošku, trošku kvalitnejšiu a väčšiu, rozsiahlejšiu diskusiu, lebo zaznievajú v nej veľmi dobré a veľmi zaujímavé návrhy, tak, nehovorím, že veľmi dobré, ale veľmi zaujímavé návrhy do diskusie. Takisto mi je ľúto, že možnože nevyužil príležitosť vystúpiť pán minister Budaj. Ja viem, že teraz máme všetci veľmi veľa práce, aj včera sme rokovali o stavebnej a územno-plánovacej legislatíve, ale myslím si, že toto by, tých stotisíc ľudí fyzicky vyzbieraných, si naozaj zaslúži nejakú takú rozsiahlejšiu diskusiu o tomto.
No a teraz k tým samotným bodom, k bodom, ktoré navrhujú v petícii. Signatári petície požadujú v podstate, svoje požiadavky vlastne dali do dvoch bodov, sformulovali do dvoch základných bodov a tým prvým je zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, že by vlastne chránené územia boli len územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia, a územia s aktívnou, manažované územia. Tento, tento bod a táto požiadavka signatárov petície sa mi pozdáva, sympatizujem s ňou. Domnievam sa, že v súčasnosti máme naozaj veľmi komplikovaný systém ochrany prírody na Slovensku. Vieme, že sa u nás prekrývajú územia NATURA 2000, územia európskeho významu plus národná sústava chránených území a vzniká z toho naozaj veľmi veľký chaos, prekryv s rôznymi stupňami ochrany, s rôzne komplikovaným spôsobom vymáhania následne tých pravidiel ochrany prírody.
Takže s týmto bodom sa stotožňujem v zmysle, že je to, je to požiadavka, ktorá ide, domnievam sa, správnym smerom a mala by sa nejakým spôsobom ďalej rozvíjať.
Súčasťou toho, tejto požiadavky na zredukovanie na dva body, teda na dva celky, na bezzásahové a manažované, je aj, že výmera prísne chránených území by mala byť minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. S týmto, s touto požiadavkou sa až tak veľmi nestotožňujem. Ja netvrdím, že by sme nemali uvažovať o tom, že ísť až do desiatich percent. Pokiaľ viem, tak z tých posledných informácií, ktoré som si dohľadal, tak v súčasnosti máme nejak že do dvoch percent území už bezzásahových. To znamená, že nemáme, nie je pravda, ak si niekto myslel, že máme nula, už máme. Máme asi do dvoch percent celkovej rozlohy územia Slovenskej republiky, čo znamená, že v prípade chránených území je to, samozrejme, oveľa-oveľa vyššie percento. A existuje jeden dokument taký programový, ktorý bol schválený v roku 2020, reformný plán nazvaný Moderné a úspešné Slovensko, ktorý predstavilo ministerstvo, predstavilo ho ministerstvo financií a v ňom sa hovorí o tom, že zvýšiť podiel bezzásahových území do roku 2024 na 3,4 % a do roku 2026 až na 4,1 %.
Nechcem polemizovať vôbec s tými číslami. Nie som dostatočne, dostatočne znalý problematiky toho, akým spôsobom sa, by sa malo posudzovať to, čo má ísť do bezzásahových a čo by nemalo ísť do bezzásahových. Bezpochyby tam jednoznačne musí byť jasne identifikované, čo sú, aké sú tam vlastnícke vzťahy, akým spôsobom kompenzovať následne vlastníkov za bezzásah a tak ďalej a tak ďalej, tieto, tieto následné kroky. Čiže v tejto oblasti nechcem nejakým spôsobom parazitovať za hranicami toho poznania tých procesov, akým by sa malo posudzovať to, čo si môžme dovoliť dať do bezzásahových území. To samotné číslo 10 % mi však príde naozaj také, že až príliš ambiciózne, príliš ambiciózne.
A potom je tam ešte jeden bod a ten sa týka, ten druhý bod, ktorý hovorí o tom, že máme, teda požiadavka týchto autorov, signatárov petície je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. No, tu otvárame trochu vážnejší problém a to je problém, ktorý sa nazýva vlastnícke práva. Bezpochyby je možné zabezpečiť, aby v chránených územiach, ktoré sú štátom vlastnené, ktoré patria napríklad teda v drvivej väčšine prípade lesov, ktoré sú v štátnom vlastníctve, tak takáto požiadavka sa bezpochyby dá splniť a môže to byť napokon aj bezplatné, hoci ja si nemyslím, že by úplne bezplatné by malo byť, ale, samozrejme, je to úplne legitímne a myslím si, že dá sa to zariadiť. Horšie je to v prípade súkromných vlastníkov. Tam rozhodne by, si nemyslím, že je správne uvažovať o tom, že by sme mali vlastníkom neštátnych, neštátnym vlastníkom lesov, že by sme im mali nanútiť systém, v ktorom by mali umožňovať chodiť vlastne peším návštevníkom po všetkých trasách, voľný pohyb po celom, po celom takomto chránenom území.
Tam si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme vytvorili mechanizmus, v ktorom by vlastníci mohli napríklad aj vyžadovať vstupné. Napokon však vstupné sa uvažuje o chránených, o vstupe do chránených parkov. Je to úplne normálna, bežná aj v západných krajinách úplne bežne využívaná, využívaný nástroj financovania chránených území. Takže týmto smerom by sme mali ísť, aby vlastníci, aby pre vlastníkov bolo motivujúce prijímať návštevníkov chránených území do svojich, na svoje územia a aby nakoniec vznikla aj nejaká súťaž napríklad medzi týmito chránenými územiami. A tá by následne motivovala, aby sa aj oni príkladne starali o toto chránené územie, keďže budú mať ozajstnú finančnú motiváciu pre to, aby tam čo najviac návštevníkov alebo keď nie čo najviac, tak správnym počtom regulovaný počet návštevníkov prišlo do toho národného parku.
Takže umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Principiálne áno, ale jednoznačne ísť cestou, ktorou by sme poskytli aj neštátnym vlastníkom lesov finančnú motiváciu na to, aby to nepovažovali za nejakú svoju záťaž, ale aby to bolo práve pre nich veľmi výhodné, že títo návštevníci tieto parky navštevujú.
Ja som veľmi rád, že táto petícia vznikla, lebo muselo to dať naozaj veľmi-veľmi veľa práce, aby sa 100-tisíc ľudí, čo je, ak odrátame deti, tak je to, neviem, myslím, že okolo 2 % obyvateľov Slovenska, teda dospelých obyvateľov Slovenska sa k nej vyjadrilo. Takže som rád, že takáto petícia vznikla, a ja pevne verím, že neskončí len týmto bodom programu, ale otvorí sa s ňou veľmi široká diskusia, pretože tie návrhy, ktoré v nej sú, sú veľmi zaujímavé a stoja naozaj za diskusiu, hoci nie vždy musíme s tými návrhmi súhlasiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Kazda, vidím, že v niektorých bodoch sa zhodneme, a to, čo ste tam spomínali, naozaj dneska to sa tak snažíme tváriť, že tu, že tu nemáme tie najprísnejšie chránené územia. Je to, okolo tých 2 % sa to točí podľa toho, či tam aj ten štvrtý stupeň by sme do určitej miery ešte prirátali k tomu. No ale tu chcem podotknúť aj tú skutočnosť, že tie najcennejšie územia my sme tu historicky vždy chránili. To boli, to boli, mali taký charakter tých prírodných rezervácií už v podstate za čias, to poviem, možnože našich starých otcov, kedy mali tie také územia, boli to často síce aj nedostupné územia, kde nevedeli gazdovať, ale boli to aj také, ktoré si oni sami chránili, hej, ako oko v hlave. A to sa tak potom dedilo z tej generácie na generáciu, že tak ani naši rodičia tu nerobili, ani my tu nerobíme, hej, že tu máme takú nejakú zachovalú časť.
Takže na toto netreba zabúdať, že ľudia nie sú zas nejakí barbari, že by boli striktne proti ochrane prírody, že by boli striktne hoc aj proti tomu piatemu stupňu ochrany, ktorý, sa tak hovorí, že to je to ničnerobenie. Pretože, že historicky to tu bolo a tieto územia sa práve vďaka uvedomelosti ľudí zachovali až do dnešných čias a dneska sa s nimi môžme hrdiť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ochrana nášho prírodného bohatstva je, myslím si, že úplne a prvotným záujmom, ktorý by mal byť medzi nielen zákonodarcami, ale najmä medzi všetkými uvedomelými občanmi Slovenskej republiky, ktorí si naozaj uvedomujú, že bohatstvo Slovenskej republiky nespočíva len v tom, čo si dokážeme doma vyrobiť, ale aj v tom, o čo sa dokážeme na našom území starať. To znamená, všetky chránené územia, či sa budeme baviť o treťom, štvrtom, piatom stupni ochrany, tak ako spomínal kolega Filip Kuffa, sú v takejto zaujímavej a dobrej a hlavne veľmi kvalitnej kondícii najmä preto, že niekoľko desiatok rokov dozadu, možno až niekoľko stoviek rokov dozadu, kedy sa o týchto územiach vôbec nikto nebavil ako o nejakých územiach nejakého vyššieho významu, ako ich teraz nazývame, že sú stupňom ochrany tri, štyri, päť, ale iba preto, že starí gazdovia jednoducho aj v týchto územiach gazdovali tak, aby sa toto prírodné bohatstvo zachovalo nejakým spôsobom až do dnešných čias. Samozrejme, že nemali to nejakým spôsobom extra premyslené, ale využívali iba skúsenosti, ktoré dlhoročne mali, ktoré zdedili po svojich predošlých generáciách.
Čiže tá vaša úvaha o tom, že nejakým spôsobom dofinancovať toho súkromného vlastníka, ktorý by sa nejakým spôsobom staral nad rámec svojich právomocí, nejakým vstupným alebo nejakým príspevkom preto, aby to chránené územie obhospodaroval, zabezpečoval, umožnil tam vstup nejakých záujemcov, ktorí by chceli toto chránené územie vidieť, nejakým spôsobom spoznať, súhlasím, je to všetko fajn, len musíme sa zaoberať najmä základnou otázkou a to je, že čo to prinesie štátu, čo to prinesie občanovi, čo to prinesie tomu vlastníkovi, a tam hľadať nejaký konsenzus.

Ďakujem za obe reakcie. Vyjadril by som sa len krátko k pánovi poslancovi Kočišovi.
Ja v zásade súhlasím s tým, že ten manažment lesov, nielen súčasný, ale teda aj pred rokom 1989 vykazoval minimálne teda znaky toho, že tie lesy neboli nejakým spôsobom zásadne klčované, neznižovala sa výmera lesov. To je naprosto v poriadku, ja si takisto vnímam oveľa optimistickejšie, a teda vnímam veľmi, oveľa pozitívnejšie manažment lesov aj súčasný, než je tá obrovská kritika, ktorá, ktorá sa z niektorých kruhov ozýva.
Čo sa týka toho súkromného vlastníctva, ja skôr preferujem to, aby, nieže aby z toho niečo mal štát. Ja preferujem to, aby naozaj z toho mali, aby sa vytvoril mechanizmus, páka, s ktorou budú spokojní nielen súkromní vlastníci alebo vlastníci neštátnych lesov, ale práve aj návštevníci týchto parkov. Treba si uvedomiť, že neštátni vlastníci lesov majú, tak ako aj štátni, samozrejme, štátni, samozrejme, ten les má viacero funkcií. Ten les je možné využívať aj na, ako poľovnícky revír, ten les má aj funkciu produkcie dreva. To sú legitímne a legálne nástroje, akým môžu vlastníci získavať nejaké finančné prostriedky, môžu prenajímať svoje, svoje pozemky.
Takže je tu konkurencia rôznych záujmov o ochra... o využitie toho lesa a nesmie byť a myslím si, že by nemala byť ochrana prírody vytvorená na princípe nejakého vnútenia a bezplatnosti.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rád by som sa aj ja vyjadril k predkladanej petícii za lepšiu ochranu prírody, ktorú, ako vieme, podpísalo takmer 104-tisíc občanov.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto petície z Lesoochranárskeho združenia VLK a všetkým podpísaným občanom a podporovateľom tejto petície. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom tejto petície môžeme diskutovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a že sa čoraz viac dostáva do povedomia ľudí, ktorým záleží na tom, v akom prostredí žijeme.
Ako sme už počuli, petícia obsahuje dve požiadavky, o ktorých sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie diskutovali.
Prvou požiadavkou je zredukovať tie základné režimy ochrany v chránených územiach, čo považujem tiež za logické a správne riešenie, ako to už aj tu odznelo, ktoré prinesie zjednodušený model a súčasných päť stupňov je zbytočne zložitý model, ktorý nie je zrozumiteľný pre širokú verejnosť a dokonca aj medzi odborníkmi dochádza k rozdielnym interpretáciám. Vymenil by sa, teda dá sa povedať, že boli by tri stupne ochrany. Prvý by zahŕňal územie celého Slovenska, teda tam by nebola takpovediac ochrana asi žiadna v tom zmysle ochrany prírody. Do druhého stupňa by patrili územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Bol by to taký medzistupeň. A tretím stupňom by boli územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia. Zrejme by tam potom boli ešte nejaké kategórie v rámci toho.
Zároveň signatári petície žiadajú, aby bezzásahové územia stanovili na minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. Možno je otázka, prečo práve 10 %. Myslím, že to má niekoľko dôvodov.
Prvým z nich je splnenie medzinárodných záväzkov prichádzajúcich z EÚ, ktorá odporúča všetkým krajinám zaradiť minimálne 10 % svojho územia do najvyššieho stupňa ochrany. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje asi 43 miliónov CO2. 10 % bezzásahových území a lesov na Slovensku dokáže absorbovať až 1,8 miliardy CO2, čo pri tomto množstve nám stačí na štyri... za 40 rokov to naplníme.
Na Slovensku by to bolo takmer 500-tisíc hektárov územia v bezzásahovom režime. Tu by som chcel poznamenať, že pri vytyčovaní týchto území je potrebné podrobne vytýčiť všetky územia, ktoré si takúto ochranu skutočne zaslúžia bez ohľadu na to, či to bude viac, alebo menej ako 10 %.
Čiže súhlasím s tým, že to kritérium by nemalo byť že 10 % a teraz akokoľvek to urobme, ale skutočne územia, ktoré si to skutočne zaslúžia, aby boli bezzásahové a chceme ich za také mať. A v rámci národných parkov sa predpokladá asi, že by to malo byť 5 %, teda polovica, a tie ďalšie by boli asi mimo národných parkov, ochranné lesy, pralesy, vodozádržné lesy či lesy, ktoré sú kvôli svojej geomorfológii hospodársky a ekonomicky neefektívne obhospodarované. V tak, teda také, kde sú náklady na hospodárenie vyššie ako samotné zisky, ako tu zaznelo, že takéto časti tu boli aj v minulosti, kde proste aj tí vlastníci usúdili a aj teraz to tak praktizujú, že je tam neekonomické, neekonomické hospodáriť.
To, na to číslo 10 %, u nás vlastne sa o tomto čísle diskutovalo už skôr medzi odborníkmi, lesníkmi a ochranármi, ako to bolo odporučené zo strany Európskeho parlamentu. Je to možno reálne číslo a ekonomicky to bude mať väčší úžitok, ako umelo dotovať hospodárenie v územiach, ktoré sú napríklad veľmi ťažko dostupné, kde to nemá zmysel.
Tou druhou požiadavkou, ako sme už o tom tu dnes hovorili, je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Vrátili by sme sa tak do stavu do roku 2002, kedy sa to zmenilo do súčasnej podoby. Ako dlhoročný ochranár sa s touto požiadavkou plne stotožňujem. Pri diskusiách o reforme národných parkov sme sa častokrát stretávali práve s argumentom, že ochranári zakazujú vstup do lesov alebo nebudú chcieť púšťať ľudí do lesov a národných parkov. Táto požiadavka je plne v záujme ľudí. Môžu sa voľne pohybovať po všetkých lesoch a vyčlenia sa len tie územia, ktoré sú najprísnejšie chránené, a tam sa zakáže vstup.
Zároveň som veľmi rád, že signatári petície majú aj reálne a splniteľné požiadavky, na ktoré vymedzili dostatočne dlhé obdobie na splnenie, a to do roku 2030. Za tento čas dokáže ministerstvo životného prostredia pripraviť kvalitnú legislatívnu úpravu.
Takisto sa myslelo aj na veľmi dôležitý fakt, na ktorý sa pri petíciách často nehľadí, a to na financovanie, ktoré by zmenou zákona č. 414 o obchodovaní s emisnými kvótami prerozdelilo financie. Čiže toto by mohol byť zdroj územia, kde sa nerobí nič, teda je ten bezzásah. Nemajú také vysoké náklady na to obhospodarovanie, ale určitý rozpočet je aj tam určite potrebný.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja podporujem, aby sme schválili rezolúciu k tejto petícii a podporili vôľu viac ako 100-tisíc občanov Slovenska, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny a zasadzujú sa o zlepšenie ochrany prírody na Slovensku.
Ďakujem.