60. schôdza

Ďakujem za slovo.
Mne je sympatické takéto uvažovanie aj kroky, ktoré sa snaží predkladateľ v tomto zmysle urobiť a zlepšiť, či už prostredie pre samotné deti, alebo aj pre pedagógov. Zároveň by som chcel trošku dovysvetliť alebo teda uviesť na pravú mieru, že ten príklad, ktorý bol spomenutý od môjho kolegu, samozrejme, nebol všeobecný a nebol celoplošný, ale bol z praxe, pretože takisto máme vo svojej blízkosti pedagógov a koniec koncov máme aj malé deti, takže sa stretávame s touto problematikou a o to viacej to vnímame ako správny krok a dobrú iniciatívu, pretože my žijeme naozaj v dobe, kedy deti majú problém s obezitou, majú problém s mobilnými telefónmi, s tabletmi a ten šport a zdravý pohyb trošku absentuje. A keď to nepríde od samotných škôl alebo z tohto prostredia, tak potom sa to už ťažko dobieha. Takže to je v poriadku.
Takisto oceňujem aj tú zmienku o brannej výchove, ako povedal kolega Nemec, pretože to nie sú len plynové masky, to je aj taká streľba zo vzduchovky a okrem toho, že je to pre deti dobrodružstvo, tak pozerajúc sa trošku dopredu, môže to vzbudiť aj záujem o prácu či už v polícii, alebo v ozbrojených zložkách všeobecne. Takže aj tam je v konečnom dôsledku potom problém tých ľudí náborovať, pretože to má priamy súvis, keď sa ten vzťah k športu a k nejakej takej zdravej životnej filozofii nevybuduje už na začiatku, tak potom sa to s mobilným telefónom v ruke ťažko dobieha. Takže naozaj to oceňujem a myslím si, že tá debata je v poriadku napriek tomu, že sú tu niektorí kolegovia, ktorí sa snažili vniesť nejaký nepokoj, ale už sme za tým.
Takže ďakujem ešte raz.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Mrzí ma ten incident, lebo nemal tu byť tento incident, lebo ja som športoval aj s ruskými športovcami a vážim si každého jedného športovca, a renty, vysoké renty nemajú len v Rusku, ale majú ich aj v Amerike, aj v Európe, severské krajiny vážia si vrcholových športovcov, ktorí nosia medaile, a je to tam naozaj na vysokej úrovni.
Chcem dodať trošku, pán Kočiš, na fakulte telesnej výchovy, to sú tí druhostupniari, ktorí majú špecializáciu učiteľský smer plus telesná výchova, čiže oni nie sú tí prvostupniari, ktorí, ktorí... zodpovedá za to pedagogická škola. Takže to je také a bolo by super, keby tí, keby tí telocvikári toho druhého stupňa mohli ísť na ten prvý stupeň a odbornejšie sa vedeli v tom zlatom motorickom veku tým deťom venovať. Tak to je také, to je také trošku iné.
Pán Ďurica, no, áno, tie tablety sú tu, len všetci mi povedia, že čo chceš s tými deckami robiť, veď oni majú tablety. No ale tie tablety sú aj vo Francúzsku, aj vo Fínsku, aj v Amerike a vedia s tým robiť, lebo majú podmienky 21. storočia, kde my máme obrovský dlh, čo sa týka dať tým deťom toho 21. storočia. Vám garantujem, že by s radosťou chodili na nové ihriská, do nových hál a keby sa im venovali odborníci. Čiže tam sme, v podstate hodne zameškávame oproti aj susedným krajinám už, ako je Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovinsko. Takže to tiež tak na okraj.
Inak ďakujem za faktické pripomienky.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Mne sa veľmi páči teda, že toľko kolegov sa zapája do tej diskusie. Naozaj je to plodné. Vidíme, že to súvisí s viacerými témami, a ja som vďačný, že sa otvárajú tieto témy všetky. Ale ja by som sa možno vrátil na chvíľku ešte, čo možno až tak nebolo úplne povedané, ešte doplnil trošku tu význam aj tejto novely a možno by som začal tak úplne jednoducho, že v materskej škole vidíme, že tie malé deti majú dostatok pohybu, sú každý deň vonku, dokonca tá pani učiteľka potrebuje ich trošku zničiť, samozrejme, aby jej možno zaspali potom tie decká a nevyvádzali tam. Takže vidíme tam ten, toho pohybu je pomerne dosť a naozaj ten najväčší rozdiel je v tom, že dojde to dieťa potom do prvej triedy základnej školy, kde teda sadne do tej lavice a zrazu má len dve hodiny telesnej výchovy do týždňa a tam vlastne nastáva ten problém, že naozaj aj keď teda nemáme tam týchto špecialistov a túto úlohu prebrali vlastne pani učiteľky, ktoré, samozrejme, častokrát to robia veľmi dobre, tak ako Majka povedala, ale, samozrejme, sú tam nejaké nedostatky a vedeli by sme to nejakým spôsobom zlepšiť, túto situáciu. A nielen tú kvalitu, ale treba myslieť aj na tú kvantitu práve, a preto si myslíme, že tá tretia hodina telesnej výchovy je veľmi potrebná, lebo pre veľa detí je vlastne toto jediný pohyb. Hovorí sa o 30 % detí, že to je jediný pohyb detí na hodinách telesnej výchovy, čo, samozrejme, znovu treba zlepšiť, o čo sa treba snažiť. Ale proste takýto je stav.
No a aby som nadviazal teda na tú novelu, čo som chcel, tak, samozrejme, tým, že budeme zvyšovať tú kvantitu, aj tak potrebujeme to nejak personálne vlastne zabezpečiť. To znamená, že... a už som hovoril, že ten stav nie je ideálny, takže táto novela vlastne pomáha tomu, aj tomu stavu, keď sa nám podarí každého dobrého športovca, bývalého samozrejme, s pedagogickým vzdelaním dostať na tieto hodiny, tak to bude len výhra a, samozrejme, by som chcel týmto aj pozdraviť vlastne združenie telocvikárov, ktorí nám dali námet na túto novelu. Takže si myslím, že sa to podarilo a, samozrejme, tým, že aj opozícia sa ukazuje, že akože podporuje túto myšlienku, tak za to veľká vďaka.
Ešte potom by som sa poďakoval možno v záverečnom slove viacej. To je asi všetko, čo som chcel, samozrejme, povedať k tomuto.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja už len krátko, trošku to, budem reagovať na rečníka, to je Karol, ale omluvím sa Mati Šofranko, ktorá, ktorej som nepoďakoval, lebo hádžeme tu do vreca všeckých učiteľov a učiteľky, ktoré sa venujú tým našim detičkám a naozaj to nerobia všetci zle. Ja len chcem podotknúť to, že tá stúpajúca obezita a cukrovka je žalostná, a preto, preto by sme sa mali komplexne na to dívať, akurát to. A verím tomu, že, mám tri deti a ktorým tiež, mám rôzne pohľady na tú telesnú výchovu, ale vravím, chcem aj vyzdvihnúť tie učiteľky, ktoré tým deťom naozaj dajú tú pohybovú kultúru a ten šport do toho telíčka naozaj poctivo, takže nie všetkých hádzať treba do jedného vreca.
A ešte k tomu incidentu. Tak jak som povedal, že si vážim aj ruských športovcov vrcholových, tak na druhej strane aj odsudzujem, čo Putin tu pácha na Ukrajine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kučera, áno, súhlasím, tretia hodina telesnej výchovy je aj tak málo, ale lepšie o hodinu viac ako o hodinu menej. To sa, myslím, zhodneme všetci, ktorí máme už deti buď malé, menšie, odrastené, alebo už celkom veľké a vieme, že len ten zdravý pohyb v tom základnom vývoji toho ľudského organizmu tuná je naozaj ten jedna – štyri, kedy tie deti naberajú, čo sa týka tých motorických vlastností a zručností asi úplne najviac a potom z toho čerpajú ďalej vo svojom vývoji, tak táto jedna hodina, ak na ňu naozaj dokážeme dostať kvalifikovaného profesionálneho športovca s pedagogickým vzdelaním, to bude len pre tie deti zážitok. Síce najprv si budú musieť doštudovať, kto ten ujo alebo teta je, pretože sú dávno preč časy minulé, kedy sme tých športovcov mali prečítaných odpredu-odzadu a bez toho, aby nám niekto musel rozprávať, kto ten dotyčný človek je, tak sme to vedeli.
Čo je však také naj-za-rá-ža-jú-cej-šie alebo nejakým spôsobom až nepochopiteľné, je tá nízka motorická zručnosť tých detí. Jednoducho, keď ja si spomeniem na svoje časy na základnej škole, ktoré tu už dávno-pradávno, ešte v minulom zriadení, tak nebol problém, čokoľvek nám ten učiteľ telesnej výchovy do ruky dal, či to bola tenisová raketa, pingpongová raketa, či sme hrali futbal, v zime sme sa korčuľovali, alebo boli to lyže, nejak to samovoľne všetko išlo. Teraz, keď tým deťom dáte volejbalovú loptu, tak sa niekedy bojíte, že prídu domov polovica s polámanými prstami. A keď hrali naposledy deťúrence na športovej príprave pri mne florbal, no, tak myslím, že ho hrali asi poslednýkrát, pretože to vyzeralo horšie ako na zametaní klziska. Čiže je to ťažké, je to zlé, je to zložité, ale takýmito maličkými postupnými krokmi snáď by sme vedeli tie deti aj k tomu športu viacej donútiť. Jednoducho hýbať sa musia, to nie je iná cesta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Myslím, že jediný, čo tu sedí v sále alebo zo všetkých poslancov, ktorý naozaj študoval tú telesnú výchovu na FTVŠ, nám tu spomínali všetci, teraz hovorí do mikrofónu. Učil som síce len dva roky, ale musím povedať, že naozaj toto je vec, ktorá je veľmi potrebná.
Ale čo sa tu ešte dnes nespomenulo a čo chcem povedať, tak to je aj to, že naozaj ten prístup toho učiteľa je veľmi dôležitý. Ja by som chcel, aby sme v budúcnosti, poprosiť chcem aj svojich kolegov telocvikárov, športovcov, či už Maťu, či už Karola, alebo Riša, aby sme naozaj urobili aj niečo v spolupráci, dokonca Šefčíka som zabudol, prepáč, Marek, aby tí učitelia, ktorí učia, boli motivovaní, ale nielen motivovaní, ale aj kontrolovaní, pretože tá telesná výchova na tej škole sa odvíja od toho, aký je ten učiteľ. Keď vám učiteľ hodí loptu a vy idete do šatne a tam si zapnete mobil a učiteľ na vás nedáva pozor, tak aj také hodiny sú, žiaľbohu. Je ich málo, ale sú. Ale sú hodiny, kde naozaj tí žiaci robia to, čo majú podľa metodiky, robia tie hodiny a potom vedia hrať aj florbal. To znamená, že prístup a naozaj taký príklad toho učiteľa je veľmi dôležitý a to nielen na tej telesnej výchove, ale tu máme vrcholových športovcov, keď máte trénera, ktorý je príkladom, tak aj vy sa snažíte v tom svojom športe prosperovať. Toto je vec, ktorú každý vyspelý národ musí preferovať, a to je telesná výchova a zdatnosť a zdravie svojich detí.
Ďakujem pekne.