60. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.
Kolegovia, kolegyne, toto je zdravotnícky zákon, čiže ja naozaj sa tejto oblasti nevenujem a nebudem ani mudrovať. Mal ho predložiť náš kolega pán Raši, ale je na pohrebe, takže dovoľte, aby som ho uviedol v zmysle dôvodovej správy.
Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene a doplnení niektorých zákonov bol novelizovaný v nedávnom období a prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa však v priebehu legislatívneho procesu do tohto návrhu zákona dostali zmeny, ktoré neboli vopred konzultované s odbornou verejnosťou v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo sa v praxi po účinnosti tohto zákona ukázalo ako zásadná a systémová chyba.
Prijaté zmeny totiž významným spôsobom zasiahli do dovtedajšej praxe predpisovania liekov svojim pacientom a z dôvodu neodbornej a neodkomunikovej zmeny zapríčinili chaos, ktorý mal za následok, že mnohí pacienti ostali de facto bez liekov, ktoré nevyhnutne potrebujú. Okrem toho vzrástla nespokojnosť v radoch lekárov, ktorí nemali vedomosť o textácii zmeny zákona prijatej na poslednú chvíľu na základe pozmeňujúceho návrhu zákona poslancov.
Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach v súčasnom znení umožňuje predpis liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín viazaných preskripčným obmedzením prostredníctvom lekára s príslušnou špecializáciou. Táto úprava teda zrušila tzv. delegovanú preskripciu liekov, ktorá platila do 31. 12. 2021. Delegovaná preskripcia dávala odborným lekárom možnosť, nie povinnosť, delegovať predpisovanie liekov, ktoré odporučili pacientovi, na ich všeobecného lekára. Povinnosť predpisovať lieky pacientovi platila do času nadobudnutia účinnosti tohto zákona tak pre všeobecných lekárov, ako i pre špecialistov. Pozitívne vnímame snahu o zmenu zákona v tom zmysle, že jeho cieľom mala byť rýchlejšia a jednoduchšia dostupnosť a bezpečnosť liekov pre pacienta, jasné zadefinovanie právnej zodpovednosti lekára, ktorý lieky indikuje a predpisuje, ako i okamžité a aspoň čiastočné odbremenenie neúnosného administratívneho zaťaženia práce všeobecných lekárov.
Z dôvodu akejkoľvek absencie odbornej diskusie o schválenej zmene zákona na úrovni odborných a záujmových organizácií a spoločností všeobecných lekárov, odborných lekárov, zdravotných poisťovní, lekárnikov a pacientskych organizácií bola novela prijatá v takej podobe, ktorá má viaceré praktické i legislatívne nedostatky a tie sú spôsobilé spôsobovať pacientom vážne problémy v dostupnosti k liekom, ktoré denne užívajú.
Zmena zákona o liekoch môže byť očakávaným prínosom vo všetkých jej vyššie uvedených cieľoch, ale len za podmienky, že dôjde k jej úprave na základe konsenzu požiadaviek odbornej verejnosti.
Proti spomínanej novelizácii v schválenom znení sa postavili všetky organizácie zastrešujúce lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, napríklad Slovenská lekárska komora považuje nový spôsob predpisovania liekov a zdravotníckych pomôcok odporúčaných v špecializovanej ambulancii za obmedzenie prístupu pacienta ku zdravotnej starostlivosti. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb považuje tieto zmeny v praxi za nevykonateľné a najmä pre starších a polymorbídnych pacientov, ktorí sa liečia na viaceré ochorenia a po novom si musia riešiť predpis liekov pri ich dlhodobom užívaní vo viacerých ambulanciách, a to viackrát ročne, sa neúnosne zaťažia pacienti i zariadenia sociálnych služieb.
Zväz ambulantných poskytovateľov upozorňuje, že novela môže byť príčinou zhoršenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Pre niektorých môže táto zmena znamenať zbytočnú logistickú záťaž v zmysle nutnosti návštevy viacerých lekárov špecialistov len na účel predpisu chronickej liečby. Navyše všetky tieto negatívne zmeny zasiahli zdravotníctvo práve vo chvíli, kedy čelí bezprecedentnej pandemickej situácii a štát by sa mal snažiť lekárov a zdravotnícky personál čo najviac podporiť v ich práci.
Cieľom predkladanej novely zákona je v nadväznosti na uvedené odstrániť problémy aplikačnej praxe a docieliť nastavenie takého právneho stavu, ktorý v súlade so zamýšľaným cieľom zákona zlepší dostupnosť liekov pre pacientov, definuje právnu zodpovednosť lekára za preskripciu a v záujme zachovania kvality a komfortu pacienta vo vzťahu k prístupu k liekom umožní v odôvodnených prípadoch aj naďalej všeobecným lekárom predpisovať svojim pacientom lieky, ktoré odporučil lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
V tejto súvislosti je nevyhnutné vykonávacím predpisom na základe konsenzu odbornej verejnosti presne zadefinovať prípady a podmienky, v ktorých je možné dôvodne predpokladať, že zrušením delegovanej preskripcie by sa pacientovi zhoršila dostupnosť k jeho liekom, a teda v týchto prípadoch ponechať možnosť delegovanej preskripcie zo špecialistu na všeobecného lekára.
Ako príklady na diskusiu, kedy by bolo legitímne uvažovať o ponechaní delegovanej preskripcie a ktoré súčasne vychádzajú aj z reálnych požiadaviek aplikačnej praxe, sú napríklad pacienti v domovoch sociálnych služieb, imobilní pacienti, pacienti, ktorí sú dispenzarizovaní u viac ako troch špecialistov, pacienti, ktorí majú zlú geografickú dostupnosť k svojmu špecialistovi, a to napríklad vo vzdialenosti ďalej ako 30 km od miesta bydliska, celiatici a podobne.
Táto právna úprava zastabilizuje doterajší stav a sme presvedčení, že do značnej miery sa ňou odstráni aj nadmerná administratívna záťaž všeobecných lekárov, pričom ďalšími návrhmi na riešenie problematiky neprimeranej byrokratickej záťaže poskytovateľom ambulantnej starostlivosti vo všetkých špecializačných odboroch bude nepochybne potrebné sa zaoberať postupnými krokmi s dostatočným priestorom na konzultácie s odborníkmi a s možnosťou odstránenia prípadných negatívnych vplyvov zmien ešte pred ich zavedením do praxe.
Ďakujem.

Vážené pani kolegyne, kolegovia, ako spravodajca výboru určený predsedníčkou výboru predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona (tlač 922) v prvom čítaní.
Návrh zákona spĺňa z formálnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, keďže vláda žiadnym spôsobom na zdražovanie nereaguje, resp. reaguje len veľmi minimálne, tak my v opozícii to síce kritizujeme, ale špeciálne v strane HLAS – sociálna demokracia sa snažíme aj predkladať riešenia. A toto je jedno z ďalších riešení, z balíka riešení, ktoré predkladáme na túto schôdzu, a pokojne ten celý balík riešení môžme nazvať lex Slovensko, pretože už sme tu prijali dvakrát balík zákonov s názvami lex Ukrajina 1, lex Ukrajina 2, ale ako keby sa zabúdalo na to, že tu žijú slovenskí občania a tí naozaj tiež rovnako čelia obrovskej kríze, teda viacerým krízam, ale tej najväčšej, ktorá sa ich bytostne dotýka, je kríza zdražovania.
Treba si uvedomiť, že je tu historické zdražovanie, najvyššie za posledných 17 rokov. Inflácia za prvý kvartál tohto roka je odhadovaná na 7 % a ukazuje sa, že môže byť ešte vyššia. Okolité krajiny reagujú, Slovensko spí. Okolité krajiny svojimi príkladmi ukazujú, ako by sa to malo robiť, ale Slovensko ani tieto príklady nechce vidieť, teda vláda to nechce vidieť, nie Slovensko.
Opozícia preto predkladá po tom, čo sme predložili aj teda znižovanie spotrebnej dane na palivá, opäť zníženie DPH na základné potraviny. Viete o tom, že ešte za predchádzajúcich vlád sa znížila DPH na základné potraviny na 10 %, a práve chceme teraz v tejto dobe zdražovania ešte túto 10-percentnú daň na základné potraviny znížiť na 5 %. Sme presvedčení, že pokiaľ obchodníci premietnu toto zníženie DPH do cien, tak to ľuďom uľahčí život.
Len pre porovnanie, keď som tu hovoril o tých okolitých krajinách, poďme sa pozrieť, čo urobili ony. V Poľsku znížila vláda od 1. februára 2022 daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny dokonca na nulu, na nulu a zlacnila aj pohonné látky. V Maďarsku pristúpili k cenovej regulácii a pri celkovom porovnaní sú v Poľsku potraviny lacnejšie takmer o 27 %, v Česku o takmer 12 % a v Maďarsku o 10 %. Pritom z hľadiska porovnania príjmov je Slovensko vlastne z týchto krajín na chvoste. Občania sa teda môžu oprávnene pýtať na zdôvodnenie týchto najvyšších cien.
Čiže je tu ešte aj druhý faktor, že okolité ceny v tých, resp. nižšie ceny v okolitých krajinách spôsobujú ten ďalší efekt a to to, že tí občania naši si radšej pôjdu nakúpiť tam ako u nás, a to vedie vlastne k znižovaniu príjmov štátneho rozpočtu. Čiže má to aj takéto efekty.
Okrem zníženia DPH na základné potraviny chceme opäť zaviesť aj nulovú daň z pridanej hodnoty na dodávanie tovaru v priamom predaji, tzv. predaji z dvora, čím, samozrejme, chceme pomôcť aj drobným obchodníkom, poľnohospodárom, ktorí takýmto spôsobom môžu svoje výrobky a produkty lepšie doručiť k občanom.
Chcem vás teda poprosiť, aby ste podporili tento návrh, rovnako ako návrh na zníženie spotrebnej dane z palív, pretože toto skutočne bezprostredne ľuďom pomôže.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil uvedený zákon, návrh zákona.
Cieľom predkladaného návrhu je kompenzovať rodičom, resp. zákonným zástupcom detí vo veku od troch do piatich rokov náklady spojené s nemožnosťou umiestnenia detí do verejnej materskej školy z kapacitných dôvodov. Predkladaný zákon má motivovať štát k budovaniu sietí materských škôl, podporovať rodinu a pozitívne vplývať na výzvy spojené s demografickým vývojom na Slovensku.
V dôsledku nedostatku miest v materských školách bolo o neprijatí detí rozhodnuté v tisíckach prípadov. Podľa údajov z Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky to bolo za rok 2018 viac ako 12-tisíc detí, v 2019 14,5-tisíc a v roku 2020 viac ako 18-tisíc detí. Podľa prognostických údajov by nárast počtu detí v materských školách mal trvať do roku 2022, keď bude počet detí v materských školách kulminovať na 175-tisíc. A tu sme teraz nezarátali ešte terajšiu utečeneckú krízu, kde najviac z odídencov tvoria matky s deťmi, ktoré už teraz chodia do našich škôl a materských škôlok.
Kompenzácia nákladov spojená s neúspešnosťou pri umiestnení detí do verejnej materskej školy bude podľa predkladaného návrhu realizovaná vo forme rodičovského príspevku. Nárok na jeho priznanie vznikne zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý však bude musieť preukázať, že sa neúspešne pokúšal umiestniť dieťa do verejnej materskej školy. Nárok na kompenzáciu nákladov je časovo obmedzený. Zanikne po uplynutí tohto školského roka, v ktorom malo dieťa nastúpiť do materskej školy. Toto časové obmedzenie má slúžiť na to, aby motivovalo zákonných zástupcov aktívne vyhľadávať pre dieťa miesto v materskej škole. Nárok tiež zanikne aj v prípade, že sa podarí dieťa do materskej školy umiestniť priebežne počas školského roka. Zákonným zástupcom tak bude rodičovský príspevok vyplácaný po dobu najviac desať mesiacov po neúspešnom pokuse umiestnenia dieťaťa do verejnej materskej školy.
Vyplatenie kompenzácie sa vyslovene viaže na neúspešný pokus o umiestnenie dieťaťa do verejnej materskej školy. V prípade, že bude zákonný zástupca neúspešný pri umiestnení dieťaťa do materskej školy, nárok mu nezanikne, ak sa mu podarí dieťa úspešne umiestniť do súkromnej materskej školy. Pri súčasnom nastavení cien školného za súkromné materské školy bude priznaný rodičovský príspevok vo väčšine prípadov predstavovať iba čiastočnú kompenzáciu. Toto opatrenie však môže stimulovať trh k tomu, že vzniknú nové nielen súkromné, ale aj verejné materské škôlky, ktoré môžu napomôcť čiastočnému pokrytiu nedostatočných kapacít v uvedenom segmente.
Verejnou materskou školou sa rozumie materská škola zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy. Oprávnený zákonný zástupca si bude môcť svoj nárok uplatniť najneskôr do 31. júla uvedeného roka, v ktorom podával žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie.
Samotným úmyslom predkladateľov je ponechať posúdenie nároku na správnej úvahe. V praxi totiž môžu nastať situácie, že materská škola nebude priamo v mieste trvalého bydliska dieťaťa, no bude dostupná napríklad prostredníctvom školského autobusu. V takom prípade bude o dostupnosti rozhodovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa § 5 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku.
Tento návrh zákona je veľkou pomocou mladým rodinám, aby dokázali svoje dieťa umiestniť do materských škôlok, a určite spĺňa aj socioekonomické parametre na to, aby sa pomohlo všetkým mladým, ktorí plánujú rodičovstvo. Zároveň vás chcem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku ako určený spravodajca k návrhu uvedeného zákona predložil informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Veľká vďaka, pán predsedajúci. Urobím to na dve časti. Dovoľte mi teraz len krátko predniesť, o čo vlastne ide, a neskôr v rozprave vysvetliť odôvodnenie.
V každom prípade, dámy a páni, dovoľte mi touto formou predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorou by Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila na území Slovenskej republiky stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície pre riešenie klimatickej krízy a žiada vládu Slovenskej republiky o sériu krokov, ktoré potom budem precizovať v rozprave, ktoré by viedli k aktívnejšej snahe na hľadanie riešení pre klimatickú krízu, aké momentálne, či od tejto vlády, či od tej predchádzajúcej, vidíme.
V každom prípade myslím si, že účel tohto uznesenia je zrejmý aj z jeho textu, ale rád sa dostanem k tomu odôvodneniu v samotnej rozprave, do ktorej sa zároveň touto formou, pán predsedajúci, hlásim.
Vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 929 z 22. februára 2022 pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vyhláseniu klimatickej núdze (tlač 900) na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň ho určil ako gestora, ako gestorský výbor.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval uvedený návrh na svojej 79. schôdzi dňa 15. marca 2022, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Správa výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru č. 206 zo dňa 15. marca 2022, kde ma výbor poveril informovať o výsledku rokovania výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Veľká vďaka, pán predsedajúci.
Nepredstavujem novú tému. Mali sme ju pred sebou zhruba pred pol rokom a teší ma, že sa tak veľa z vás už vtedy zhodlo na jej podpore, hoci neprešla. Teší ma takisto podpora... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžem vás na chvíľočku prerušiť? Technicky, nestihli mi doručiť písomnú prihlášku do rozpravy, ktorá zahŕňa troch pánov poslancov, pána Filipa Kuffu, Andreja Stančíka a Radovana Kazdu. Samozrejme, že dostanú slovo, ale ak je všeobecný súhlas, tak nechám už dohovoriť pána navrhovateľa, lebo tak či tak má v zmysle rokovacieho poriadku právo ako prvý vystúpiť.
Čiže, pán poslanec, môžete pokračovať ďalej a potom budú pokračovať písomne prihlásení páni poslanci, ktorí mi boli doručení. Ospravedlňujem sa, niekedy sa to stane. Nech sa páči. Ďakujem za pochopenie.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Rozumiem a akceptujem. Dodávam, že tu ani jeden z nich nie je.
Dobre, takže poďme späť k tomu, čo som naznačil. Vďaka za podporu, keď bola obdobná verzia uznesenia predložená pred zhuba pol rokom. Vďaka tiež tým členom výboru, gestorského výboru, ktorí hlasovali za. Podotýkam, že uznesenie, ktoré bolo vo výbore navrhnuté, bolo zamietavé. Čiže to, že uznesenie neprešlo, treba vnímať ako podporu. Ak sa nemýlim, pán poslanec, väčšina ľudí vo výbore mnou navrhované uznesenie de facto podporili.
Prečo to máme pred sebou? Ľudia si povedia, vyhlásenie stavu klimatickej núdze sú také trochu prázdne slová. No, poviem to otvorene, keďže mám za sebou päť a pol roka praxe v štátnej a verejnej správe, každý, kto si v nej niečo zažil, príde veľmi rýchle na to, že v štátnej správe, aby sa niečo stalo prioritou, treba mať jasný pokyn a jasné vedenie zhora, ideálne priamo zadanie. Keďže všetko je priorita alebo situácia, keď je všetko prioritou, stane sa, že prioritou nakoniec nie je v konečnom dôsledku nič. Ja nechcem uprieť a moji kolegovia z Progresívneho Slovenska neupierajú tejto vláde snahu o zlepšenie alebo spomalenie globálneho otepľovania. Vnímame úprimnú snahu zo strany viacerých ministrov či ministerstiev či štátnych tajomníkov. Naším hlbokým presvedčením však je, a nie je to len naším presvedčením, dostanem sa k aktuálnemu prieskumu asi o sekundu, že momentálne nekonáme či individuálne, či ako krajina, či ako Európa dostatočne aktívne pre to, aby sme globálne otepľovanie zastavili včas. Klimatická úzkosť, obava ľudí z toho, že ďalšia generácia, tam tí mladší medzi nami, či prípadne deti ľudí ako ja budú znášať dôsledky našej neaktivity, je niečo, čo sa stáva dominantnou črtou, bohužiaľ, dennodenného života mnohých z nás.
V nedávnom prieskume, ktorý zhodou okolností vyšiel doslova len pred asi 36 hodinami, 71 % voličov naprieč politickým spektrom, nielen opozícia, nielen koalícia a nielen národniari, liberáli, naprieč politickým spektrom, jasne povedala, že vníma klimatickú núdzu ako niečo, čo by, pardon, klimatickú zmenu ako niečo, čo by malo byť prioritou. Nie je a robíme, tá vláda ako vláda, v tejto veci málo. Opäť to nie je nejaký nerešpekt voči tým individuálnym snahám, ktoré evidujeme. Pointa je, že dokopy sa to nevyskladáva na také opatrenia a takým tempom, aké si zmena teploty a zmena klímy vyžaduje.
Čo teda chceme dosiahnuť vyhlásením stavu klimatickej núdze? Chceme, aby bolo ministerstvám a verejnej správe, štátnej správe na všetkých úrovniach absolútne jasné, že toto musí byť prioritou, boj s klimatickou núdzou, tak ako si ju žiada 71 % respondentov v nedávnom prieskume, musí byť prioritou a tomu sa musia prispôsobiť aj aktivity, plány či stratégie tejto vlády. A pretože to nechceme nechávať na náhodu, samotný text uznesenia, ktorý, ak nemáte pred sebou, bol vám distribuovaný ako tlač 900, žiada vládu Slovenskej republiky o sériu konkrétnych špecifických krokov, ktoré mi dovoľte veľmi rýchle predstaviť.
Žiadame, týmto navrhovaným textom uznesenia žiadame vládu Slovenskej republiky, aby sa prihlásila k záväzku dosiahnuť sociálne citlivým spôsobom klimatickú neutralitu Slovenska najneskôr do roku 2050 a preskúmala možnosť dosiahnutia neutrality už do roku 2045.
Žiadame, aby sa Slovenská republika bez zbytočného odkladu, najneskôr však do roku, do 31. decembra 2022 zmobilizovala a predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh klimatického zákona, ktorý bude obsahovať záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu Slovenska sociálne citlivým spôsobom najneskôr do roku 2050 a cieľ zníženia emisií skleníkových plynov najmenej o 60 % do roku 2030, samozrejme, oproti úrovni z roku 1990.
Tento zákon by mal zároveň ustanoviť rámec pre prípravu, implementáciu, hodnotenie a aktualizáciu sektorových plánov znižovania emisií skleníkových plynov, inými slovami chceme vidieť konkrétny realizovateľný plán vypracovaný jednotlivými ministerstvami a inými zložkami štátnej správy. A tento zákon by tiež mal obsahovať záväznosť, časovú ohraničenosť, merateľnosť a vymáhateľnosť kľúčových cieľov a opatrení. Inými slovami, preložené z úradničtiny do slovenčiny, znamená to, že tieto záväzky, tieto plány vlády by nemali byť bez svojich pevných termínov a bez konkrétnych pokút či iných penálov v prípade nedosiahnutia.
Týmto uznesením tiež žiadame vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečila zosúladenie právnych predpisov a strategických dokumentov s cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy. Inými slovami, aby sme odstránili už teraz existujúce bariéry k zmierňovaniu klímy alebo zmierňovaniu zmeny klímy v súčasnej legislatíve.
Žiadame tiež vládu, aby dôsledne posudzovala vplyv legislatívnych a rozpočtových návrhov na ciele znižovania emisií skleníkových plynov a zabezpečila, aby boli všetky nové legislatívne návrhy v súlade s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality. Inými slovami, preložené z úradničtiny do slovenčiny, chceme, aby sme ani v budúcnosti nevyrábali schválením nových zákonov ďalšie nové prekážky pre dosiahnutie cieľov, ktoré sme vymenovali, či je to klimatická neutralita, či zníženie emisií.
Žiadame tiež aktualizáciu integrovaného národného energetického a klimatického plánu a nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky, čiže kľúčových strategických dokumentov, ktoré sa cieľom zmeny alebo boja so zmenou klímy venujú.
Žiadame tiež, aby vláda prijala sériu opatrení pre sociálne citlivý prechod na klimatickú neutralitu s osobným zreteľom na domácnosti s nízkymi príjmami, lebo treba brať obzvlášť ich potreby a dopad klimatickej zmeny na nich obzvlášť citlivo do úvahy.
A chceme, aby vláda zabezpečila riešenie nesúladu a protichodnosti niektorých súčasných politík Slovenskej republiky so smerovaním ku klimatickej neutralite. Inými slovami, aby sme v našej zahraničnej či európskej politike nekázali a nerobili veci, ktoré nám komplikujú náš spoločný cieľ, dúfam, zabrániť takej klimatickej zmene, ktorá by urobila život na Slovensku nepríjemným či nepohodlným.
Dovoľte mi preventívne adresovať aj dve veci súvisiace s témou, ktoré sa, predpokladám, objavia v rozprave, minimálne sa objavujú v konverzácii odbornej či verejnej na túto tému.
Taká tá prvá častá námietka je, či nie je dosiahnutie stavu alebo teda nami predložené uznesenie o vyhlásení stavu klimatickej núdze tak trošku luxusom v čase vojny na Ukrajine a v čase narastajúcich cien benzínu a energií vôbec.
K tej prvej – súvis s vojnou. Jeden z úplne jasných prvých následkov alebo jedna z úplne jasných prvých odporúčaní, ktoré zo súčasnej alebo z ruskej agresii voči Ukrajine pre nás všetkých vyplývajú, je potreba znížiť závislosť celej Európskej únie, ale aj Slovenska ako takého na dovoze plynu a ropy z Ruskej federácie z toho jednoduchého dôvodu, že je amorálne a pre našu bezpečnosť hlúpe a nelogické financovať vojenskú mašinériu krajiny, ktorá už teraz likviduje nášho partnera a už teraz kladie požiadavky, ultimáta a nároky aj na našu suverenitu. Keď sa zamyslíme nad tým, čo to vlastne obnáša, zníženie závislosti na ruskom plyne a na ruskej rope, zistíme veľmi rýchle, že tie opatrenia, ktoré v tejto súvislosti či Európska komisia, či Medzinárodná agentúra pre energiu predložila, sú z veľkej miery vlastne presne tými istými opatreniami, ktoré už teraz vieme, že musíme dosiahnuť pre spomalenie tempa globálneho otepľovania a pre zastavenie klimatickej zmeny. Inými slovami, bez ohľadu na agresiu Vladimíra Putina na Ukrajine už predtým sme vedeli, že ak chceme zabrániť katastrofálnemu otepľovaniu, musíme závislosť na plyne ako takom znížiť. A ak pôjdeme touto cestou, vieme zároveň splniť aj ten nový bezpečnostný imperatív, a to je zníženie závislosti na ruskom plyne osobitne a prestať financovať ruskú vojenskú mašinériu.
Len na ilustráciu, len keby sme realizovali opatrenia pre riešenie klimatickej krízy, ktoré sú už teraz v balíku Európskej únie známom ako Fit for 55, znížili by sme európsku spotrebu fosílneho plynu do roku 2030 o zhruba 100 mld. kubických metrov ročne. Pripomínam, že z Ruska dovážame zhruba 155 mld. kubických metrov ročne. Čiže dve tretiny tohto objemu by sme vedeli zlikvidovať len opatreniami, ktoré sme už teraz identifikovali, že ich potrebujeme urobiť tak či tak pre klimatickú núdzu.
A teraz na záver taký ten druhý protiargument, čo zas často počúvame, že prečo je možno nerozumné a prečo otvárame túto tému teraz. Môžeme si dovoliť otvárať témy klimatickej núdze v čase, kedy ceny benzínu a ceny ropy na pumpách narástli, tak ako narastali? Ja som si, samozrejme, plne vedomý, že ten dopad pre ľudí, obzvlášť tých s nízkym príjmom, je skutočne akútny. Odznelo to v rozprave pred zhruba pol hodinou, že aj tí bohatší to pocítia, ale tí chudobnejší obzvlášť silne. Preto voláme úplne jasne v tomto uznesení po tom, aby sa pri hľadaní východísk pri boji a pri riešení klimatickej núdze hľadali sociálne citlivé opatrenia.
To nie sú prázdne slová. Navrhli sme konkrétne riešenia ako Progresívne Slovensko. Navrhli sme napríklad moratórium na odpájanie domácností od plynu v prípade neschopnosti platiť. Pripomínam, že vláda má zdroje, ktoré sú k dispozícii a sú už teraz využiteľné na zmiernenie sociálneho dopadu opatrení, ktoré vieme, že musíme urobiť či pre bezpečnosť Slovenskej republiky, či pre spomalenia globálnej zmeny. Máme tú schému z Európskej únie. Schéma, v ktorej si, sa členské štáty delia o príjmy z tej schémy na predaj emisných povoleniek, vďaka ktorým sú k dispozícii v slovenskom rozpočte stovky miliónov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny a na tie opatrenia, ktoré budeme musieť v tejto situácii prijať, len tie peniaze nevyužívame. Čiže sociálny, sociálne citlivý prístup ku klimatickej zmene je úplne možný, peniaze na to sú. Týmto uznesením vyzývame vládu konať, týmto uznesením jasne linkujeme cestu vpred.
Ďakujem, pán predsedajúci.