60. schôdza

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Tam ste, zdravím vás. Ja vám následne odovzdám písomnú vypracovanú odpoveď, a preto obyčajnou rečou vám poviem, čo teda podnikáme. (Zaznievanie gongu.)
Som v kontakte s vedením U. S. Steelu, konkrétne s pánom viceprezidentom Mirom Kiraľvargom a túto vec priebežne riešime. Oni totiž, oni najviac potrebujú železnú rudu, viac-menej je to jediný významný odberateľ. A Železiarne Podbrezová totiž majú šrot, nemajú, nespracovávajú rudu vo svojich elektropeciach. A dal som, skontaktoval som ich s ruským aj ukrajinským veľvyslancom, vedenie U. S. Steelu teda s ľuďmi, ktorých my máme v Moskve a v Kyjeve, no a zatiaľ tá železná ruda vyzerá tak, že Rusko neodmietlo dodávať na Slovensko železnú rudu, ale odmietlo to posielať cez Ukrajinu a ponúkli niektorý z prístavov v Čiernom mori, kde teda sú dostupné. U. S. Steel rieši tú logistiku.
Zároveň teda mám informáciu, že U. S. Steel má u seba v areáli trojmesačné zásoby na sklade, čiže im okamžité výpadky nehrozia, a takisto, to už majú z minulosti odskúšané, vedia dovážať aj tzv. železné pelety z Ameriky. Materská firma U. S. Steelu v Pittsburghu má celosvetovo sedem závodov plus košický. A jeden z tých siedmich závodov robí to, že obohacuje železnú rudu a vyrába tieto železné pelety. To je len, to je skrátka vyššia koncentrácia železa, to sú také, také, no, pelety, drobnejšie kusy, ktoré sa dajú spracovať aj v elektropeciach, to je momentálne ešte bezpredmetné pre U. S. Steel, keďže má len vysoké pece, ale, samozrejme, dá sa to spracovať aj vo vysokých peciach. A toto sa už aj v minulosti dialo, keď boli, to nie, nie je prvýkrát, čo sú nejak dodávky zastavené.
Čiže celkovo je dodávka suroviny zabezpečená a ten s veľkým odstupom najsilnejší dôvod alebo motív na to, že je zabezpečená surovina, je, že momentálne sú na oceľ historicky najvyššie ceny. Tona ocele stojí 500, možno 600 eur, čiže U. S. Steel má dosť veľký priestor na to, aby aj z drahších zdrojov mohlo nahradiť vypadnuté dodávky z Ukrajiny a z Ruska.
No a posledná vec, ktorú chcem povedať, neviem, aká je situácia v Krivom Rogu úplne presne, lebo tie informácie sú veľakrát žiadne a veľakrát protichodné, ale to je to miesto, kde sa z Ukrajiny dodáva železná ruda a tam teda podľa všetkého by sa malo bojovať. Čiže ak vypadne tento, tento zdroj, tak budú musieť okrem svojich zásob, ktoré už majú v areáli, naozaj začať dovážať železnú rudu z Ameriky, to je taká najbližšia náhrada.
Takže toľkoto z mojej strany.

Pán poslanec Svrček má doplňujúcu otázku, nech sa páči.

Ďakujem, pán vicepremiér. Áno, presne ten areál, ktorý ste spomínali, tak aj ja čo mám informácie od ukrajinských poslancov, ktorí sú v skupine priateľstva, tak mi hovorili, že tam v podstate de facto pracovná doba neexistuje, pretože je aj všeobecná mobilizácia, čiže chlapi nie sú v tých zmenách a reálne v najbližších dňoch aj týždňoch dôjde k výpadku. Takže práve to je taká doplňujúca otázka teda, náhrada bude zo Spojených štátov teda, hej? Z U. S. Steelu.

Takto. To je jedna z možností, ktorá je už overená, ale nie je to jediná.
Čo sa týka samotného... vy ste skončili s vašou doplňujúcou otázkou?
Ten samotný Krivý Rog, viete, ono je to zamotané preto, lebo nikto netuší, čo príde, či ten konflikt bude tak plápolať, ako plápolá posledných osem-deväť dní, alebo či už tie strany dôjdu k rozumu a najmä teda ruská strana a uzavrú nejaké prímerie, alebo či bude konflikt eskalovať. Dnes máme dvadsiaty ôsmy deň konfliktu. Ja si myslím, že druhý alebo tretí deň si nikto z nás nevedel predstaviť, že také niečo nepredstaviteľné, ako je priama, skutočná, echtovná vojna tutok hneď za hranicou, že to bude trvať 28 dní. Čiže ja teraz akože budem už veľmi opatrný s tvrdeniami, no však do troch mesiacov čo majú zásoby, tak je to vybavené, a vôbec to nemusí byť vybavené, uvidíme. Ale ako som vám povedal, najväčší záujem má U. S. Steel preto, lebo tie ceny ocele sú rekordne vysoké. Minulý rok mali najvyšší zisk. Mali vari, ja neviem, 800 miliónov. Šialený zisk na ich pomery, čiže oni budú ako prví v tom chcieť ďalej pokračovať. Ja preto nemám obavu, že práve železná ruda by bol problém. Ak by aj došlo k výpadkom a potom sa to niekedy obnoví, tak tá kapacita toho dovozu, napríklad prekládky v Čiernej nad Tisou, je výrazne vyššia ako ich potreba. Čiže vedia pomerne rýchlo doplniť ten svoj sklad, ktorý si priebežne držia na troch mesiacoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pán minister.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Miroslava Suju na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana. Otázka znie: "Kázal minister na jar zvýšiť plochy potravinárskej pšenice?"

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Suja, ja nemám priamu príkaznú právomoc voči podnikateľským subjektom v oblasti poľnohospodárstva, ale samozrejme, že som vyzval všetkých poľnohospodárov prostredníctvom zástupcov ich reprezentatívnych záujmových združení, ako je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Vidiecka platforma, aby prehodnotili a upravili svoje osevné plány na prospech hustosiatych, aby teda zintenzívnili jarný osev hustosiatych zrnovín.
V tejto oblasti ale nepredpokladám, že by malo Slovensko problém, lebo v prípade obilnín a aj olejnín domáca produkcia na strane pestovania týchto komodít prekračuje našu vlastnú spotrebu; u tých obilnín je to niekde až na úrovni viac ako 190 % vlastnej spotreby a u olejnín je to až na úrovni 240 % spotreby. Pritom počítame, že pri ozimnej pšenici, aj tam máme skoro na 100 % saturovanú produkciu. Tam ide o tú potravinársku pšenicu. A to, čo riešime v súčasnosti na ministerstve, je dostatok spracovateľských kapacít tak u prvo-, druhospracovateľov, ako aj u samotných potravinárov.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec Suja s doplňujúcou otázkou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, ja len kvôli tomu, že som to počul v niektorej politickej relácii, neviem, či pán Stančík, alebo kto to hovoril, že ste takýto príkaz alebo požiadavku dal, preto ma to zaujalo, preto som sa aj na to spýtal. Lebo ako viete sám, potravinárska pšenica je ozimina, ktorá sa seje na jeseň, nie na jar, takže nám to veľmi nezmení nejak pozíciu.
Ale mňa zaujíma druhá vec. Máme celkový problém s osivom jarín akýchkoľvek. Či viete niečo, či sa to v náhľadnej, najbližšej dobe zlepší, alebo nie, lebo viacerí poľnohospodári ma oslovujú s tým, že je s týmto problém. A nielen u nás, ale aj v okolitých štátoch, že to nevedia zohnať.

No, ten nedostatok materiálu na osivá môže čiastočne súvisieť s tým, že evidujeme požiadavku aj z ukrajinskej strany, aby boli realizované dodávky osiva na Ukrajinu. Samozrejme, že analyzujeme tie možnosti a monitorujeme tú situáciu, lebo predovšetkým sledujeme to, aby bolo dostatok osiva na slovenské polia. Tie dlhodobé kontrakty, ktoré majú poľnohospodári na tento rok, nevybočujú z rámca. Lebo ako iste viete, mnohí poľnohospodári fungujú tak, že sú predfinancovaní na nákup osiva, na nákup hnojív a potom splácajú svoje záväzky dodávkou produkcie. A v tomto smere my budeme lepšie monitorovať a zrejme budeme upravovať legislatívu, ktorá sa týka splatnosti faktúr. Lebo my máme v zákone o neprimeraných podmienkach v obchode stanovené, že dodávateľovi potravín musí reťazec zaplatiť do 15 dní a ostatné splatnosti sú 30-dňové. Len nie celkom sa dodržiavajú. Myslím medzi, splatnosti medzi pekármi a mlynmi, medzi mlynmi a dodávateľmi povedzme pšenice. Tam sú mnohé subjekty po lehote splatnosti, a preto je dneska problém, že niektoré mlyny hlásili nedostatok pšenice kvôli tomu, že im poľnonákupy nedodali, ale keď sme to zisťovali, tak sme zistili, pretože nemali zaplatené včas faktúry.
Preto sa budeme snažiť toto riešiť tak, že budeme, už dneska rokujeme s bankami a budeme sa snažiť o nejaký garančný rámec na to, aby sa zvýšil, zvýšila možnosť tzv. prekleňovacích kontokorentných úverov, aby si mohli nakúpiť ten materiál, ktorý potrebujú. Ja som v tejto veci včera telefonoval aj s generálnym riaditeľom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
Ďakujem.

Ďakujeme, pán minister.
Otázka číslo osem je opäť od pána poslanca Suju na vás: "Doplníte súčasnú výzvu alebo vyhlásite novú ohľadom skladovacích kapacít rastlinnej výroby?"