60. schôdza

S faktickou pán poslanec Marek Kotleba.

Ďakujem pekne za slovo. Ako povedal pán poslanec Schlosár, ja sa divím, páni poslanci, ktorí obhajujete záujmy Ameriky a chcete veľmi vojensky podporovať Ukrajinu, prečo tu ešte sedíte?
Pán Benčík, zoberte sa, choďte pomáhať, choďte bojovať!
Malý Mirko, myslím Mirka Žiaka, bojovník za slobodu pôjde na Ukrajinu a bude podávať trestné oznámenia. Však nech sa zoberie, nech sa zoberie a nech tam ide bojovať.
Pán Osuský, veď vy ste lekár, veď tam môžte podávať prvú pomoc všetkým, tak na čo tu ešte sedíte?! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, musíte reagovať na pána poslanca Schlosára.

Kotleba, Marek, poslanec NR SR
Pardon, nechal som sa trošku uniesť.
Takže dúfam, že títo, títo obhajcovia slobody a demokracie tu nebudú dlhšie vysedávať a pôjdu pomáhať na tú Ukrajinu.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Šudík, nech sa páči.

Počkám, nech sa ukľudnia, a budem pokračovať. Tak ďakujem.
Pán kolega, vy tu spomínate a sa tu sťažujete, že vraj na Ukrajinu posielame zbrane. No, čo im tam máme podľa vás posielať? Ukrajinci sa chcú brániť, Ukrajinci sa chcú brániť proti teroru, ktorý na nich prichádza z Ruska. Ak by sa Ukrajinci nebránili, tá ruská agresia by mohla pokračovať aj ďalej, a dokonca aj k členom Európskej únie a k členom NATO. Veď začnite konečne premýšľať a kľudne vás pozývam, príďte aspoň na jeden hraničný prechod sa pozrieť, ako to tam vyzerá. Ako tí ľudia utekajú, koľko je tam tých smutných očí matiek, detí, ktoré plačú a sa pýtajú, prečo nám nepomáhate?
Pán kolega, to nielen sedieť doma, ale príďte aj niečo reálne robiť.

Pán poslanec Schlosár, môžete reagovať na faktické.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí pochopili, čo je životný záujem Slovenska, čo sú naše slovenské národné záujmy, ktorí pochopili, že ak sa chceme ubrániť, tak nám nepomôže nejaké NATO, ale jediné, čo nám pomôže, je to, že sa nebudeme zapájať do takýchto konfliktov, ktoré tu niekto vyvoláva, a že jednoducho cudzie vojská na Slovensko, či zo Západu, alebo Východu nepatria.
Pán poslanec Žiak, vám by som povedal len toľko, môj prejav bol o neutralite. Každý kto má uši a počul to, tak vie, že to bolo o neutralite, a pretože ja som naozaj o ničom inom nehovoril. A viete, čo znamená neutralita? Neutralita znamená, že nestojíte ani na strane jednej, ani na strane druhej, a ja musím povedať, že my nestojíme ani na strane Putina, ale nestojíme ani na strane vašich západných hrdlorezov z NATO.
A ďalší páni poslanci Benčík, Šudík a ďalší takí, čo sú takí bojachtiví, takí hrdinovia, ktorí by chceli ísť poraziť Rusov, ubrániť Ukrajincov, ukázať, akí oni sú hrdí slovenskí poslanci, ktorí dokážu brániť tých utláčaných a tak ďalej, tak dobre, veď nech sa páči, keď chcete bojovať, choďte bojovať naozaj na tú Ukrajinu, choďte bojovať ešte ďalej, choďte poraziť toho Putina do Moskvy, ale nepleťte do toho Slovensko a Slovákov, ktorí jednoducho nechcú byť do tejto vojny zatiahnutí.
Pochopte to už konečne!

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť ústne do rozpravy, môžete tak urobiť teraz. Pán poslanec Pellegrini, pán poslanec Suja, pán poslanec Mizík, pán poslanec Beluský a Marian Kotleba.
Ak všetci, ktorí mali záujem, sú na tabuli, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a udeľujem slovo pánovi poslancovi Pellegrinimu ako prvému, po ňom sa pripraví pán poslanec Suja.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, prerokovávame naozaj závažný bod. Prerokovávame ho aj vo veľmi vážnej atmosfére a prerokovávame ho v situácii, kedy na európskom kontinente po dlhých rokoch opäť máme vojnový konflikt. A bol by som očakával, že pri takomto závažnom bode a takejto diskusii, ktorá prebieha v slovenskom parlamente, a takéto diskusie prebiehajú aj v iných parlamentoch Európskej únie, že to bude aj kvalita zodpovedajúca tejto vážnej situácii. A nebudem teraz hodnotiť vystúpenia, či už vo faktických poznámkach, alebo prekrikovanie sa počas vystúpenia niekoho, pretože to svedčí o tom, kto chce, alebo nechce zachovať kultúru pri tejto diskusii, ale mali by sme si povedať, že každý má právo na svoj názor, a nikomu ten názor nemôžme nejakým spôsobom násilím vybíjať z hlavy, pretože je to jeho právo, mať názor na nejakú vec. A nie každý logicky zo 150 poslancov musí súhlasiť s tým, čo sa v parlamente v danom momente deje alebo o čom sa hlasuje. Ale vždy je najlepšie, ak sa úroveň tej debaty udrží v nejakej naozaj dôstojnej atmosfére, ktorá je podporená argumentami a kde každý navzájom toleruje jeden druhého a nelynčuje ho za to, že má názor iný.
A preto ak kolegovia napríklad pred malou chvíľkou prezentovali svoj postoj, že chcú, aby Slovensko bolo neutrálne, nech sa páči, majú na to plné právo. Prečo by sme mali na to za nich útočiť? Ak niekto iný príde s inou myšlienkou, že by sme mali patriť, ja neviem, do spolku s Indiou a neviem s čím, nech sa páči, nech to tu povie. Vypočujeme si a spravíme si na to názor, ale nemali by sme za to naňho útočiť, pretože si to tak myslí a tomu verí. Ale vráťme sa k tomu, o čom tu dnes rokujeme.
Dnes tu rokujeme o tom, aby sme ako členská krajina Severoatlantickej aliancie, do ktorej sme pred niekoľkými rokmi vstúpili, odsúhlasili prítomnosť zmiešanej skupiny vojsk z rôznych krajín NATO na území Slovenskej republiky s cieľom posilniť ochranu vonkajšej hranice Severoatlantickej aliancie. A tu si musíme ale povedať, že hoc môže tu mať niekto názor, že by sme mali byť neutrálni alebo že by sme mali mať možnosť zväzky s inými krajinami, čo im nezazlievam, pravdou je, že sme členskou krajinou NATO, lebo tak sme sa raz rozhodli a nikto to doteraz nezmenil, a rovnako sme členskou krajinou Európskej únie a na tom tiež nikto nič nezmenil. Áno, mohli by sme namietať, o vstupe do EÚ sa rozhodlo v referende, o vstupe do NATO sa rozhodlo na úrovni vlády, ale jednoducho sme súčasťou týchto dvoch zväzkov a zatiaľ žiadna vláda, žiadna vláda nespochybnila naše členstvo v EÚ a naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, čo som nesmierne rád.
No a z toho nášho členstva, samozrejme, nám vyplývajú nejaké práva aj povinnosti. A pri týchto diskusiách som často použil, lebo dôležité, aby sme vysvetlili ľuďom, čo sa ide udiať, pretože ľudia majú mnoho otázok. Ľudia majú mnoho aj nekvalitných informácií, aj dezinformácií, alebo jednoducho nie sú v stave úplne porozumieť týmto zložitým vzťahom, preto im musíme vysvetľovať, čo sa vlastne plánuje, aby sa stalo alebo nestalo.
A my musíme povedať veľmi otvorene, že napríklad v prípade nášho členstva v Európskej únii a následného nášho vstupu do schengenského priestoru, ktorý nás oprávňuje chodiť iba s občianskym preukazom hore-dole po celej Európe bez toho, aby nás niekto kontroloval okrem tých pár krajín Európskej únie, ktoré ešte v schengene nie sú, tak máme povinnosť ako východná krajina, ktorá je hranicou schengenského priestoru, dôsledne chrániť schengenskú hranicu, aby cez ňu neprechádzal nikto, kto nemá oprávnenie stúpiť na územie Európskej únie a robiť si tu, čo chce. A to Slovenská republika aj dôsledne robí, lebo sa tak zaviazala pri svojom vstupe do schengenského priestoru. To nemusí robiť krajina, ktorá nemá žiadnu vonkajšiu hranicu a je niekde v strede Európskej únie. Je to na nás a nás to stojí aj nemalé prostriedky a my sme za to aj zodpovední, či niekoho pustíme, alebo sme deraví ako rešeto, alebo máme tú hranicu naozaj dobre vybavenú. Ja som rád, že sa po technickej stránke tá hranica vybavila relatívne veľmi dôsledne a vieme zachytávať nelegálny prechod cez hranice.
No a rovnako je to aj s naším členstvom v Severoatlantickej aliancii, kde máme nejaké svoje práva, z toho používame nejaké výhody, ale musíme mať z toho, samozrejme, aj nejaké povinnosti. Tie povinnosti vyplývajú aj z našej povinnosti primerane prispievať na zbrojenie, to znamená časť našich prostriedkov musí ísť na vybavenie Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a áno aj moja vláda musela sa zaviazať postupne zvyšovať výdavky na obranu a s cieľom čo najskôr dosiahnuť tie stanovené 2 % HDP, aby to nebolo len na niektorých iných štátoch a iných armádach, ale aby si každá členská krajina plnila ten svoj nejaký obranný záväzok. A hoc sa to mnohým nepáčilo, jednoducho toto sú aj tie povinnosti, ktoré nám z toho vyplývajú.
Nepáči sa mi ale, ak niekto o tejto téme nechce diskutovať, nechce o nej hovoriť a dokonca si uzurpuje, že len on má jediné právo mať ten správny názor a že každý iný, kto sa možno len priblíži k nejakým rozumným argumentom, k nejakému názoru, tak nemá právo ho mať, pretože nepochádza z toho správneho tábora. Chcem povedať, že dneska dis... dnešná diskusia vôbec nie je o zmluve s USA, tá nemá s naším dnešným hlasovaní nič spoločné. Zmluva s USA je bilaterálna zmluva medzi dvoma štátmi, ktorá môže aj nemusí byť a nemá nič spoločné s tým, že sme v NATO. A tam stále hovorím, že zmluva mohla byť vyjednaná lepšie a mohla byť aspoň na úrovni kvality s Maďarskou republikou a USA a náš názor sa na ňu nemení.
Takisto dnešné rokovanie parlamentu nie je o tom, že ideme poslať, dúfam, že nie, ale že sú tu nejaké diskusie, že pošleme MiG-29 alebo S-300, hoc máme asi len jeden, alebo dva, aj to neviem, či sú úplne funkčné, na Ukrajinu, lebo to nemá nič súvislé ani súvis s tým, o čom ideme dnes rokovať. Ja to len hovorím preto, aby ľudia naozaj vnímali, že nemôžme miešať hrušky s jablkami a hovorme naozaj o tom, o čom tu rokujeme.
Dnes tu rokujeme o tom, že po pobaltských štátoch, po Poľsku, Maďarsku, kde aj Viktor Orbán, ktorého si mnohí naši politici berú za vzor, súhlasil s prítomnosťou vojsk NATO na svojom území na ochranu východnej hranice Maďarska, v Rumunsku a tak ďalej, už len Slovensko je nezabezpečenou časťou, kde slovenská armáda nikdy nebude mať schopnosti obraňovať východnú hranicu, ani keby sme investovali neviem koľko miliárd, lebo jednoducho taká malá armáda nemôže mať schopnosti na všetko, a v tom je systém kolektívnej obrany, že my máme niečo, oni majú niečo, dokopy to dáva ucelený celok.
A v tomto je tá naša povinnosť, kedy sa musíme rozhodnúť, či ako zodpovedný člen Severoatlantickej aliancie, v ktorej sme, si splníme svoju povinnosť, alebo nie, a zároveň budeme hovoriť o tom, či to prispeje, alebo neprispeje k obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ak budeme teraz strašiť, že toto rozhodnutie z nás spraví terč, tak len chcem pripomenúť, že naša armáda a naši vojaci sú už niekoľko rokov v Pobaltí v takých istých, rovnakých jednotkách, ako majú prísť k nám. My sme už dávno v tých krajinách a predtým, pán minister ma opraví, predtým sme tam boli asi s BVP-čkami a s niečím ako pozemné jednotky a teraz sme tam presunuli našu delostreleckú brigádu a naše Zuzany sú priamo v krajine a majú slúžiť na obranu pobaltských štátov v prípade, že by nejaká krajina zaútočila na tieto krajiny. Tam, tam je naše vojsko, tak ak by sme chceli hovoriť o tom, či sme terčom, alebo nie terčom, tak už sme dávno počas tejto, ak by sme brali túto logiku, pretože naša armáda už je v pobaltských štátoch. Na ich želanie sme tam spolu s inými krajinami. Ja som tam bol ako premiér, ja som ich videl aj som ich bol pozdraviť.
A to isté sa ide udiať dnes na Slovensku, pretože potrebujeme ochraňovať aj vzdušný priestor. Na Slovensko, dúfam, nemajú prísť útočné strategické zbrane, ktoré majú útočiť na inú veľmoc, ale majú brániť našu hranicu. Videli ste ako preletel dron tri krajiny a padol niekde v Záhrebe. Taktoisto môže v prípade napr. útoku na Užhorod, tá raketa sa pomýliť o 30-40 km, čo, o 1 km a už je na území Slovenska a jednoducho to nie je agresia voči Rusku. Raz história ukáže, či všetci urobili to, čo mohli, pre to, aby bol mier a nebol vyvolaný tento konflikt. To nevieme vyriešiť ani ja, ani vy, ani my čo tu sedíme. To ukáže až história, či sme naozaj urobili všetko pre zabránenie konfliktu, a o tom môžme diskutovať niekde inde.
Tu si ale myslím, že momentálne Slovenská republika ako riadny člen NATO si má plniť svoje záväzky, a preto chcem povedať, keďže inú možnosť nebudeme mať, svoj názor a postoj, a preto HLAS a poslanci HLAS-u, ktorí budú na hlasovaní prítomní, prítomnosť vojsk NATO, ktoré majú slúžiť na obranu slovenskej hranice, podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Kmec ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem ti, pán poslanec Pellegrini, za prezentovanú pozíciu, ktorá plne reflektuje pozíciu všetkých poslancov...
===