65. schôdza

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Radovanovi Kazdovi.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k

vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení zákona č. 376/2019 Z. z. (tlač 966).

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Miroslav Suja ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som mal len tri otázky na pána podpredsedu vlády. Hovorili sme, že tlmiči pre poľovníkov, tak sa chcem spýtať, či je to len pri výkone poľovníctva alebo poľovníci, ktorí nastreľujú zbrane na strelniciach, môžu ten tlmič používať aj na mimo výkonu svojho povolania, keď si pripravujú na to zbrane alebo osoby na to oprávnené na to pripravujú. Čiže na tých strelniciach, či to bude možné alebo nebude, či sme na to mysleli. A ak nie, či by to tam nebolo vhodné dať.
A druhá, či sa ráta s tým, že niečo také by mohli využívať aj športoví strelci, lebo máme kopu strelníc takých, že dosť je veľa sťažností z blízkych, alebo dá sa povedať, že nie sú až tak blízko, ale aj tak počuť ten hluk od obyvateľov určitých sídlisk, kde sú strelnice schválené, veľakrát prevádzkované aj Policajným zborom, aj rôznymi športovými klubmi, či aj tam bude možno umožnené tým športovým strelcom, ale len na tej strelnici, na strelnici (reakcia navrhovateľa), áno, dobre. To znamená, že aj tí poľovníci na tej strelnici nebudú mať problémy. Dobre.
Ďakujem za otázku aj odpovede.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ, pán podpredseda vlády? Nie. Pán spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o bodoch 9 až 11 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o územnom plánovaní.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 830, spoločná správa výborov má tlač 830a.
Ďalším bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o výstavbe.

Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 831, spoločná správa výborov má tlač 831a.
Tretím bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Uvedený vládny návrh zákona je pod tlačou 832, spoločná správa výborov má tlač 832a.

Prosím pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Štefana Holého, aby všetky tri vládne návrhy zákonov odôvodnil.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládne návrhy zákonov súvisiace s reformou stavebnej legislatívy, vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a súvisiaci vládny návrh kompetenčného zákona.
Vládny návrh zákona o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ posilniť význam územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu a dlhoročnej, viac ako štyridsaťročnej praxe do zásad územného plánovania, profesionalizáciu štátnej správy a znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, ich vecné a procesné zjednodušenie a spružnenie, predovšetkým jeho elektronizácie a digitalizácie dát slúžiacich ako vstupy v procesoch územného plánovania a výstavby.
Návrhom zákona sa mení filozofia územného plánovania z predpisovacej či určujúcej, ktorú možno chápať ako pozostatok centrálne riadeného hospodárstva, na umožňujúcu v rámci explicitne stanovených a všeobecne zrozumiteľných limitov a regulatívov.
Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"), ktorý bude na úseku územného plánovania vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania a obstarávateľ koncepcie územného rozvoja Slovenska. Pri úrade bude pôsobiť poradný orgán, tzv. Rada pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedecko-výskumné inštitúcie, aj odborná verejnosť.
Nová právna úprava zachováva doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, no dopĺňa ich o nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu, ktorého využitie bude mať priestor najmä v špecificky významných územiach z hľadiska životného prostredia, historického či kultúrneho dedičstva alebo cestovného ruchu. Sú to napríklad územia pri vodných nádržiach, špecifické agrokultúrne oblasti, napríklad vinohradnícke, kopaničiarske, súvislé urbanizačné pásma nadväzujúcich obcí a podobne. Vo všeobecnosti prináša výrazné zjednodušenie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, tak aby bolo jej obstaranie dostupné a menej finančne náročné aj pre malé obce, z ktorých veľké množstvo dnes nemá územné plány. Pre spracovanie záväznej časti tak zároveň budú platiť exaktné pravidlá tak, aby sa na najväčšiu možnú mieru eliminovali rôzne interpretácie regulačných podmienok územnoplánovacej dokumentácie.
Ako už bolo spomenuté, výrazným posunom pri prijímaní navrhovanej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v informačnom systéme územného plánovania a výstavby podľa jednotnej metodiky a štandardov, ktoré budú upravené vykonávacími predpismi na základe výstupov odborných pracovných komisií kreovaných pre jednotlivé oblasti. Všeobecnou motiváciou je technologická inovácia, ktorá spočíva v tom, že územnoplánovacia dokumentácia bude digitálne spracovaná postupne na celom území Slovenskej republiky. Bude jednoducho dostupná pre každého aj prostredníctvom nového informačného systému, v ktorom bude tvoriť jednu z tzv. dátových vrstiev.
Okrem už spomenutej výraznej elektronizácie prispeje k zjednodušeniu i úprava samotných procesných postupov, zrušenie povinnosti konceptu, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, posilnenie významu záväzného stanoviska. Harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie spočíva najmä v jednotnom vyhodnocovaní všetkých potrieb v území a ich vplyvov na životné prostredie a to v jednom vzájomne prepojenom procese, vďaka ktorému bude môcť orgán územného plánovania ušetriť množstvo času pri spracovávaní územného plánu, získavaní jednotlivých stanovísk a ich vzájomnom vyhodnocovaní.
Významnou zmenou z hľadiska životného prostredia je, že zozáväzňujeme záverečné stanovisko z procesu posudzovania územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu. Takto bude možné včas a pri vzájomnom posúdení všetkých záujmov v území, vrátane rôznych verejných záujmov, nájsť riešenie, ktoré je optimálne aj z hľadiska ochrany životného prostredia, vopred, už v čase plánovania.
Dnes spoločensky dôležitú tému ochrany klímy reflektuje návrh zákona v základných zásadách územného plánovania, kedy úlohou orgánu územného plánovania bude aj zabezpečovať ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu tvorby krajiny. Riešenia zmeny klímy a činnosti v území tak, aby uspokojovali potreby súčasnej generácie a neznižovali kvalitu života a zdravia budúcich generácií, sú aj jedným z atribútov udržateľného územného rozvoja, či definovaného verejného záujmu. Orgán územného plánovania bude musieť dbať aj na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva. Návrh preto počíta aj s posilnením zásad a pravidiel bezbariérovosti sídelného prostredia v jednotlivých stupňoch plánovacej dokumentácie.
Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania.
Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, teda obcí, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou.
Návrh zákona, tak ako doteraz, upravuje aj pôsobnosť špecializovaných stavebných úradov. Navrhovanou právnou úpravou sa proces povoľovania stavieb výrazne zjednoduší. Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesov, procesných postupov, na druhej strane však aj elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území. Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o povolení stavby, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, a vlastníkmi susedných pozemkov a susedných stavieb.
V procesnom postupe v štádiu schvaľovania stavebného zámeru dôjde k integrácii procesov s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na rozhodnutie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby ako podrobnejšie rozpracovanie projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Povolená a realizovaná stavba bude podliehať kolaudácii. Návrh zákona umožní stavebnému úradu na návrh stavebníka pred vydaním kolaudačného osvedčenia povoliť skúšobnú prevádzku stavby alebo predčasné užívanie stavby.
Drobné stavby bude možné ohlásiť. Ohlásenie sa vykoná vyplnením elektronického formulára po splnení podmienok vyžadovaných zákonom.

Pôjde o zjednodušený postup povolenia stavby, ktorý sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby a drobné stavebné práce.
Ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť prevádzky alebo nebude zodpovedať základným požiadavkám na stavby, bude môcť stavebný úrad vykonať opatrenia vo verejnom záujme nariadením neodkladných prác na stavbe alebo nariadením odstrániť stavbu. V súvislosti s nariadením odstrániť stavbu sa navrhuje, aby ten, komu bola uložená povinnosť odstrániť stavbu a stavbu neodstráni a s odstránením takejto stavby vzniknú úradu náklady, vznikne záložné právo k pozemku alebo inej nehnuteľnosti tejto osoby, a to vo výške nákladov spojené s odstránením stavby. Ak nedôjde k úhrade nákladov, stavebný úrad dá návrh na zápis takto vzniknutého práva do katastra nehnuteľností. Bez uspokojenia práva úradu zo zálohu nebude možné záloh previesť na inú osobu. Stavebný úrad bude môcť na žiadosť vlastníka stavby osvedčiť spôsobilosť stavby na prevádzku, ak je stavba zhotovená bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia alebo stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia. Vlastník stavby však bude musieť preukázať, že stavba svojim stavebno-technickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby, je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, má ku stavbe vypracovanú dokumentáciu skutkového stavu existujúcej stavby a preukáže ostatné skutočnosti, ktorých preukázanie vyžaduje zákon.
V rámci vykonateľnosti ustanovení novej právnej úpravy sa ráta s posilnením postavenia stavebného inšpektora.
Návrhom zákona sa zavádza tiež opatrenie, podľa ktorého ak bude stavebníkom orgán verejnej moci a bude financovať stavbu z verejných prostriedkov, bude povinný zabezpečiť, aby súčasťou novej stavby určenej na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách bolo umiestnenie umeleckého diela. Takéto umelecké dielo bude stavebník povinný obstarať v súťaži a umiestniť na verejnom priestranstve alebo na verejne prístupnom mieste.
Všetky procesné postupy vo výstavbe budú vykonávané elektronicky. Navrhuje sa však tiež a navrhovaná právna úprava garantuje každej fyzickej osobe možnosť vykonať ktorýkoľvek procesný úkon aj v písomnej podobe, a to do roku 2028.
Každá dokumentácia stavby, či už je to projektová, realizačná a čiastočne aj prevádzková, bude musieť byť zaznamenaná v informačnom systéme. Pôjde o dokumenty v elektronickej podobe, ktoré budú mať textovú a grafickú časť. Všetky procesné postupy sa budú uskutočňovať prostredníctvom informačného systému. Elektronický spis bude musieť obsahovať všetky dokumenty v elektronickej podobe - podania, rozhodnutia, osvedčenia, overenia, kolaudácia a pri výkone kontroly zápisnice, záznamy o vykonaní kontroly a podobne. Zároveň sa navrhuje, aby mal každý účastník konania možnosť do elektronického spisu nahliadnuť.
Konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie o stavebnom zámere, odvolacie konanie voči rozhodnutiu a všetky nariaďovacie konania stavebného úradu budú procesne v režime správneho konania. Všetkým účastníkom konania sa poskytuje rovnaké procesné postavenie, a teda priznávajú rovnaké procesné práva.
Verím, že sa nám spoločne podarí prijať po takmer päťdesiatich rokoch platnosti a účinnosti súčasne platného stavebného zákona takú právnu úpravu, ktorá bude pri povoľovaní stavieb moderná a ľahko aplikovateľná.
V súvislosti s návrhom rekodifikácie stavebného zákona sa novelizuje aj kompetenčný zákon, ktorým sa zriaďuje nový ostatný ústredný orgán štátnej správy, tzv. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý postupne prevezme kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi poďakovať vám za odbornú diskusiu a doterajšiu konštruktívnu spoluprácu k návrhom zákonov a požiadať vás o podporu predložených návrhov zákonov. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujeme veľmi pekne, pán podpredseda vlády.
Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Zite Pleštinskej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o všetkých troch návrhoch zákonov a aby odôvodnila návrhy a stanoviská gestorského výboru.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečítam teraz spoločnú správu, tlač 830.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní (tlač 830) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1261 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 471 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 140 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bolo prítomných 7 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, 6 poslanci sa zdržali hlasovania, hlasovali všetci poslanci.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 137 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 28, 30 až 102, 104 až 107, 109 až 113, 115, 117 až 120 a 122 až 136 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať spoločne o bodoch 29, 103, 108, 114, 116 a 121 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 143 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Takže to je prvá správa. Teraz prečítam spoločnú správu, tlač 831.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výstavbe (tlač 831) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1262 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 472 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 141 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 231 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 38, 40 až 62, 64 až 98, 100 až 106, 108 až 111, 113, 114, 116 až 204, 206 až 209, 211 až 231 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať spoločne o bodoch 39, 63, 99, 107, 112, 115, 205 a 210 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prednesený návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 144 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Takže máme druhú správu.
Teraz poslednú, tretiu správu. Čiže máme spoločnú správu, tlač 832.
Vážený podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 832), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1263 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 473 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 142 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8, 10 až 18, 20 až 22, 24 a 25 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať o bodoch 9, 19 a 23 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, prečítala som aj tretiu správu a hlásim sa potom do rozpravy, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Evidujem.
Otváram rozpravu k uvedeným trom bodom programu. Do rozpravy som dostal tieto písomné prihlášky: páni poslanci Jaroslav Karahuta, pán poslanec Jozef Lukáč, pani poslankyňa Pleštinská. Ale teda evidujem, že sa hlási ako spravodajkyňa ako prvá, a pán poslanec Ferenčák potom ako posledný písomne prihlásený.
Takže ako prvá vystúpi pani spravodajkyňa, nech sa páči.