65. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať.
K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do návrhov zákonov pri ich prerokovaní v Národnej rade, ktoré okrem iného zasahujú do oblastí, ktoré predkladatelia pôvodným návrhom zákona neupravovali, je hrubým nerešpektovaním účelu a princípu legislatívneho procesu. Využívanie iniciatívy poslancov takýmto spôsobom je spravidla snahou o obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania, keď možno očakávať, že navrhovaná legislatívna zmena vyvolá masívny odpor a množstvo zásadných pripomienok." Toľko hovorí Ústavný súd, je to z rozhodnutia pléna Ústavného súdu 14/2014. Čiže toľko k tejto procesnej stránke tohto návrhu.
A teraz vecne vôbec k tejto reforme justície, osobitne teda k tzv. súdnej mape. Návrh prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami, tzv. verziami, pričom ani k jednej verzii neprebehla normálna odborná diskusia, najmä s pracovníkmi justície. Pani ministerka síce hovorí inak, ale keď sa opýtate pracovníkov v justícii, či už sudcov, alebo iných zamestnancov súdov, drvivá väčšina z nich vám povie, že nebola žiadna diskusia s nimi, že pani ministerka len simulovala nejakú odbornú diskusiu, ale konkrétne k žiadnej nedošlo a pripomienky v rámci MPK neboli vôbec akceptované a to bez riadneho vyhodnotenia.
To, že tento návrh hlavne v tejto finálnej verzii nemá nič spoločné s nejakou koncepciou a zabezpečovaním cieľov a účelu reformy, je dané už len tým, že tento výsledný produkt, návrh je výsledkom tlaku lobistických skupín a nie odôvodnenej koncepcie. Licituje sa tu na koaličných stretnutiach o tom, ktorý súd zostane a ktorý nie, čisto lobisticky, bez akéhokoľvek rozumného, logického zdôvodnenia z hľadiska cieľov reformy, teda zefektívnenia a zrýchlenia súdnych konaní s cieľom zabezpečenia lepšieho prístupu občanov k súdu.
A tu nemám na mysli len lobistické skupiny v pejoratívnom význame, ale reálne lobovali za zachovanie jednotlivých okresných či krajských súdov aj mestá a obce, koaliční partneri, ale aj samotní koaliční poslanci. Čo je pochopiteľné, keďže sa blížia komunálne voľby a každý sa chce zapáčiť svojim voličom vo svojom regióne. Nakoniec to ukazuje aj to, že z pôvodného návrhu, kde mali byť tri krajské súdy, zostáva všetkých osem krajských súdov podľa včera predloženého pozmeňujúceho návrhu.
Poukazuje na to aj samotný legislatívny proces, keď sa tento návrh opakovane prekladal z termínu na termín, lebo koaliční poslanci a koalícia ako taká nebola dohodnutá na konečnom znení návrhu, hlavne však na tom, ktoré okresné či krajské súdy sa zrušia, ktoré zostanú, ktoré menšie súdy budú v obvode ktorých sídelných súdov. A čo je najdôležitejšie, nie z pohľadu efektivity a koncepcie rozvoja justície, ale podľa toho, čo sa komu podarilo prelobovať, presadiť v rámci koaličnej rady. Je to hanba, ako sa robí reforma justície. Samotná príprava, ale potom aj prvé a druhé čítanie.
A teda chcel by som sa spýtať pani ministerky, na základe čoho je teda výsledok tohto návrhu v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný včera, keď ste tvrdili v predchádzajúcich verziách, že to je najlepšie riešenie a jediné možné, tak ako vám teda vyšlo, že nie to pôvodné, ale toto, ktoré bolo včera predložené v pozmeňujúcom návrhu, je najoptimálnejšie, čo zabezpečí najlepšiu efektivitu súdnych konaní? Z akej analýzy ste pri tom vychádzali? Aké dáta ste zohľadnili? Kde máme takúto analýzu k výslednému návrhu, ktorý je teda dramaticky odlišný od toho, aký bol pôvodný návrh predložený do Národnej rady? Ako, na základe čoho viete, že koľko súdov má zostať, koľko sudcov a ostatného personálu má zostať na príslušných súdoch, keď ste nedokončili projekt váženia vecí, ktorý ako jediný mal tieto dáta poskytnúť a práve ktorý bol základom na reformu justície v iných krajinách a ktorý bol aj odporúčaním Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ako sa má robiť reforma súdnictva, na základe výsledkov čoho majú byť najmä stanovené počty sudcov na jednotlivých súdoch, agendy, rozdelenie agiend a súdov ako takých? Prečo ste povedali sudcom, že tento projekt nie je treba k tejto reforme a že sa bude robiť neskôr? Neposkytol by práve tento projekt najlepšie dáta s najlepšou výpovednou hodnotou na to, aby sa naozaj zefektívnili súdne konania?
Otázkou je, na základe čoho ste stanovili práve takúto špecializáciu na súdoch. Nebola by možno treba užšia špecializácia napríklad v civilnej oblasti? Nebola by práve váha vecí, to znamená naozaj výsledok tohto projektu, tá, ktorá by ukázala, koľko je potrebných sudcov na jednotlivé agendy, koľko súdnych tajomníkov, koľko ďalšieho administratívneho aparátu, či by sa niektoré činnosti nemali presunúť zo sudcov práve na iných odborných pracovníkov súdov? Koľko je potrebných finančných prostriedkov na jednotlivé súdy, koľko je potrebných tabuľkových miest?
V Nemecku napríklad majú tieto veci rozpočítané na minúty podľa špecializácie vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých súdov a agend. Nebola by toto cesta, pani ministerka, ako zabezpečiť efektívnejšiu justíciu a nie sa tu hrať o to, ktorý súd kde zostane a ktoré budú v obvodoch ktorých? Veď to už je smiešne. Toto naozaj nie je reforma. Je to len nejaká reorganizácia súdnej agendy.
Teraz by som sa chcel venovať konkrétne tomuto, konkrétne tomuto návrhu. Keďže zostalo, zostalo osem krajských súdov, tak ako je to, tak ako je to dnes, oproti teda pôvodnému návrhu, ktorý bol teda dramaticky odlišne iný, kde sa rozdelila kauzálna príslušnosť v jednotlivých veciach na jednotlivé krajské súdy, pričom sa rozdelila napríklad aj agenda v rodinných veciach, resp. v poručenských veciach. Hovorili ste o tom, že táto agenda je najmenšia. No ja sa chcem spýtať, že kto povedal, že je najmenšia. Pretože ja pokiaľ som tieto otázky diskutoval so sudcami, tak tvrdia, že to vôbec nie je pravda, že táto agenda vôbec nie je, nie je najmenšia. Na krajských súdoch sa opakovane pojednávajú veci napríklad ohľadne výživného a podobne, kde práve v týchto veciach rodinných a poručenských by mal byť súd najbližšie k občanovi. Veď zoberme si napríklad, matka s tromi deťmi pôjde z okrajovej dediny Trenčianskeho kraja na odvolacie konanie do Žiliny, opakovane sa bude pojednávať o výživnom, budú vznikať vôbec problémy s logistikou, budú stúpať náklady na takéto trovy konania na takéto súdne pojednávanie pre jednotlivé dotknuté, dotknutých účastníkov konania. Aká je to vlastne reforma, keď teda zostali všetky krajské súdy a len sa prerozdelila kauzálne príslušnosť?
Pokiaľ hovoríme o tom alebo pokiaľ sa v návrhu hovorí o tom, že jednotlivé senáty môžu vycestovať za účastníkmi konania v rodinnoprávnej agende, pani ministerka, sama dobre viete, že toto je utópia. Veď to máme aj dnes, že sa môže pojednávať aj mimo sídla súdu a mimo budovy súdu a že sa to aplikuje len vo väzobných veciach, v ostatných veciach sa táto možnosť vôbec nevyužíva. Nevyužíva sa preto, pretože je to naozaj veľmi komplikované. Takýto sudca si bude musieť so sebou zobrať zapisovateľa. Je problém s registrom, je problém s prístupom do elektronického spisu a tak ďalej. To sú veci praktické, ktoré vôbec tento návrh nerieši. A to nie je také jednoduché, že sudca si zoberie do ruky pod pazuchu nejaký zväzok a ide do nejakého iného mesta pojednávať. To má ďaleko viac komplikácií, ktoré sú s tým spojené a ktoré sú vôbec neni vyriešené a nie je to také jednoduché ani vyriešiť.
A okrem toho, keď hovoríme o tom, že táto reforma, v úvodzovkách reforma, má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu konaní, no tak akým spôsobom sa tu zrýchlia a zefektívnia konania, keď takto sudca vybaví jednu vec za deň, kde keby pojednával v svojej pojednávacej miestnosti na svojom súde, tak možno vybaví v ten deň desať vecí.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne, úplne zle rozdelené a celá kauzálna príslušnosť nevychádza zo žiadnej analýzy žiadnych dát, ktoré by potvrdzovali, že takéto niečo zefektívni činnosť, činnosť justície, čo je cieľom samotnej reformy. Keď si pozriete dôvodovú správu k pôvodnému návrhu zákona, tak jednotlivé ciele tejto reformy sú práve zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, čo toto určite neprinesie.
Ďalšia vec sú, ktoré zavádza táto novela, sú online rokovania. Online rokovania, ktoré takisto prinášajú so sebou množstvo problémov a je otázka, akým spôsobom budú vyriešené napríklad internetové spojenie, kvalita tohto internetového spojenia, prerušenie internetového spojenia pri online pojednávaní. Ďalej overenie totožnosti, ochrana osobných údajov, okrem toho zásada, zásady konania základné, ktorými sú ústnosť priamo za verejnosť, ako sa zabezpečí pri online rokovaniach.
Ďalšia vec je výchovný účel samotného súdneho konania. Veď keď si pozrieme teóriu vôbec práva, tak jedným zo základných účelov konania je aj výchovný účel, to znamená, aby keď aj príde verejnosť na tieto pojednávania, tak sa vzdelávala v rámci, v rámci týchto konaní a učila sa na iných prípadoch, nie na svojich vlastných. Z tohto pohľadu tieto online pojednávania absolútne neplnia tento účel a podľa môjho názoru budú prinášať ďaleko väčšie problémy ako úžitok a zefektívnenie konania.
Okrem toho je zásadný rozdiel medzi jednotlivými agendami – civilnou, trestnou, poručenskou, resp. pracovnoprávnou, kde v mnohých týchto prípadoch ten sudca potrebuje účastníkov aj vidieť naživo, vidieť ich mimoverbálne prejavy počas tohto konania a podobne, čo pri online konaniach teda absolútne, absolútne nie je, nie je možné.
No a ďalšia vec je, ako ste dospeli, pani ministerka, že prečo majú byť na jednotlivých napríklad správnych súdoch tridsiati sudcovia. Z čoho vyplýva táto analýza? (Reakcia ministerky.) No, hovorí sa o tom, že by mali byť tridsiati sudcovia, nie, na jednotlivých súdoch.
Ďalšia vec je, ďalšia vec sú trestné konania. V Bratislave napríklad je otázka, akým spôsobom pri zlúčení súdov, pri teda zriadení mestských súdov, či sa bude zlučovať register. Dnes v trestných konaniach jednotlivé spisy majú svoje označenie, ktoré sú totožné na jednotlivých súdoch a sú rozlišované podľa jednotlivých súdov. To znamená, bude sa zlučovať register alebo nebudú, nebude sa zlučovať register, keď bude mať byť jednotná agenda, keď bude mať byť jednotný rozvrh prác?
Ďalej pripojovanie spisov. Hovorilo sa o tom, že veď v Bratislave to nie je problém, len častokrát treba pripojiť spisy aj z iných miest nielen v rámci Bratislavy. Čiže toto sú všetko ďalšie problémy, ktoré táto novela prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu prináša.
Nakoniec je otázka, pokiaľ teda je zlúčená rozprava, aj k zákonu o správnych súdoch, nakoniec je otázka, načo vlastne sa zriaďujú tri správne súdy. Ono to malo svoju logiku v pôvodnom návrhu, kedy mali vzniknúť tri krajské súdy a tri špecializované, pardon, tri správne súdy, ale keďže ostáva podľa tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého včera osem krajských súdov, tak sa pýtam, načo potrebujeme zriaďovať tri ďalšie správne súdy. Veď jednoducho by sa to dalo urobiť tak, že na každom krajskom súde alebo na vybraných krajských súdoch, keby ste nechceli na krajskom, sa môžu, môžu zriadiť správne kolégiá, ktoré budú rozhodovať v rámci príslušných krajských súdov. Veď teraz po tejto, po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá absolútnu logiku, aby vznikali ďalšie správne súdy s celou ďalšou agendou, či už ide o celé obslužné súvislosti, personalistiku, mzdy a tak ďalej, ktoré sú v súčasnosti zavedené na krajských súdoch. A teraz to bude musieť vzniknúť celé nanovo, pričom to nemá, nemá žiadnu efektivitu, žiadnu hospodárnosť v týchto konaniach, tak ako je to napríklad v Českej republike. V Českej republike takisto majú Najvyšší správny súd, ale jednotlivé správne súdy na krajskej, resp. okresnej úrovni nie sú. Čiže takisto sú vytvorené len kolégiá na jednotlivých príslušných existujúcich súdoch a funguje to úplne, úplne normálne.
Čiže toto sú otázky úplne také základné. Z hľadiska času už asi nie je, nie je možné ísť do väčších detailov.
A na záver už len poviem, že pokiaľ teda ide o samotnú reformu tzv. súdnej mapy, tak tak ako všetky zásadné reformy v rezorte justície sa v tomto volebnom období robia tieto veľmi neštandardným legislatívnym procesom – buď v skrátenom legislatívnom konaní, alebo poslaneckými návrhmi – bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, alebo – ako v tomto prípade – pozmeňovacími návrhmi v pléne Národnej rady na poslednú chvíľu bez možnosti akejkoľvek odbornej diskusie k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože za dvanásť hodín, odkedy bol tento návrh predložený a odkedy, dokedy budeme o ňom, resp. o ňom rokujeme a budeme hlasovať, nie je možné absolvovať žiadne, žiadne nejaké relevantné odborné diskusie k tomu. Čiže na poslednú chvíľu, bez akejkoľvek verejnej diskusie, len z pozície moci, silou koaličnej väčšiny, úplne cez mŕtvoly, ohýbaním práva, bez všetkých princípov demokratického legislatívneho procesu, so známkami svojvôle.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Dve faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Susko, tak ako sme u vás zvyknutí, naozaj tá rozprava bola posadená iba na základe úplných relevantných faktov a vysokej odbornosti, za čo veľmi pekne ďakujem. Mne tiež nie je veľmi jasné, hoci som mimo právnického prostredia, že prečo sa ideme zase baviť o reforme súdov, o reforme súdnej mapy, keď z pôvodnej reformy naozaj nezostalo, pani ministerka, zhola nič, zhola nič. Jednoducho tri krajské súdy sa nám preklopili, naspäť nám zostáva osem krajských súdov, akurát sa nám tam znižujú obvody, respektíve zlučujú obvody a ja do dnešného dňa nerozumiem, prečo si niektorí vládni poslanci dokázali u vás vylobovať to, aby zostal napríklad zachovaný Okresný súd v Starej Ľubovni na úkor Okresného súdu v Kežmarku, a prečo napríklad taký chudobný región, ako je Svidník, nemohol ostať zachovaný, kde je tam okolo 50-tisíc obyvateľov, ak by ste k tomu pridružili ešte aj oblasť Medzilaboriec a tri okresy, ako je Stropkov, Svidník, Medzilaborce, mohlo pokojne zostať do tej vašej tridsaťtrojky. Čiže tri najchudobnejšie regióny v rámci možno Prešovského samosprávneho kraja ste porozdeľovali takým nesystematickým a takým chaotickým spôsobom, že či už odborná verejnosť, alebo aj ľudia, ktorí žijú v týchto regiónoch, sú nieže pobúrení, ale jednoducho toto počínanie ministerstva spravodlivosti im jednoducho hlava neberie.
Ak sa ideme baviť o tom, že prečo vlastne táto reforma má byť, tak ľudia, ktorí do tejto problematiky vidia, tak v tomto majú úplne jasno. Pretože na tejto celej vašej reforme, ktorú môžem naozaj smelo nazvať deformou, stojí to, že či dostanete peniaze z plánu obnovy a odolnosti, alebo nie. Čiže nastavili ste si latku príliš vysoko a potom ste túto latku museli stále, stále znižovať. Čiže táto jednoducho vaša reforma súdnej celej mapy je úplne zlá.

Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec predo mnou mi trošku zobral vietor z plachiet, lebo ja som chcel presne o tom istom hovoriť. Tá reforma, tá takzvaná reforma súdnictva je už tak ďaleko, že sa ňou zaoberajú aj tí, ktorí s touto problematikou majú pramálo spoločného. A všetci tí, ktorí sa dopytujú a pýtajú, prečo to všetko tak dlho trvá, a pýtajú sa tých, ktorí sa tým zaoberajú a ktorí sú priamo v teréne a ktorí sú priamo zainteresovaní na tejto súdnej mape, no prichádzajú stále k jednému jedinému názoru, stále viac a viac. No, tak prečo táto reforma? No, pre nič iného, len aby sa vytiahli nejaké peniaze, na základe ktorých by sa táto reforma mohla spraviť. Táto reforma sa už menila toľkokrát, že už jej jednoducho nikto neverí, a toto je klasická reforma pre reformu. Veď si to už povedzme úplne otvorene. Spýtajte sa všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní v tejto problematike. Veď oni sa už smejú a keď táto nevyjde, no tak príde zase nejaký iný, nový návrh len preto, aby sa vytiahli peniaze, pre nič iného. Toto jednoducho treba zbaliť a jednoducho toto sa vám, pani ministerka, nepodarilo, povedzte to otvorene a choďte preč.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Boris Susko. Nech sa páči.

Ďakujem pekne všetkým za faktické pripomienky. Ja by som možno ešte len doplnil jednu informáciu z komisie pri ústavnoprávnom výbore legislatívnej, ktorá sa zaoberala aj týmto návrhom, aj návrhom zákona o správnych súdoch, kde v zásade všetci členovia alebo väčšina členov tejto komisie, kde sedia nie politici, ale právnici, odborníci od dekana právnickej fakulty cez sudcov, advokátov a ďalších odborníkov z práva, ktorí povedali zhodne, že nevidia zmysel a že myslia si, že táto reforma, reforma nie je dobrá. A pokiaľ teda na komisii odznelo, tak na základe tejto reformy sa strojnásobia náklady na právne zastupovanie na trovy konania, strojnásobia. Čiže nie zefektívnenie súdnych konaní, ale predraženie súdnych konaní a v tom úvodnom čase, a to nehovoríme v týždňoch alebo v mesiacoch, ale možno v rokoch, sa určite predĺži dĺžka súdnych konaní a nie skráti, ako je to prezentované v dôvodovej správe k tejto, k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

V zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som nadviazal na vystúpenie môjho kolegu pána Susku a predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uzneseniu k zákonu o zmene a doplnení zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov, čo je parlamentná tlač 849, ktorý predkladám spoločne s kolegom Faičom. Najskôr odôvodním tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a na záver ho uvediem.
Vážená snemovňa, toľko kritizovaná agenda tzv. súdnej mapy Slovenskej republiky nezohľadnila pri svojej príprave štandardné pravidlá používané pri zmene organizačnej štruktúry orgánov verejnej moci. Národná rada Slovenskej republiky doteraz neprerokovala koncept zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a rovno bol položený návrh legislatívneho riešenia, a to údajne pod tlakom termínov stanovených v pláne podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, z ktorého Slovenská republika môže si požičať finančné prostriedky, ešte raz podotýkam – požičať. To nie sú finančné prostriedky, ktoré dostaneme a nemusíme vrátiť späť, ale ich budeme musieť splácať.
Pri príprave a schvaľovaní plánu podpory obnovy a odolnosti pre zmenu absentovala predstava o zmysluplnej a efektívnej súdnej reforme. Nie malé peňažné prostriedky boli v oblasti reformy súdnictva alokované na zmenu sídiel súdov a na výstavbu a rekonštrukciu súdnych budov. Teraz je nutné urýchlene prijať legislatívne riešenia, aby boli splnené mylne zadefinované podmienky pre čerpanie peňažných prostriedkov z tohto plánu obnovy.
Uvedenú realitu spontánne pomenoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár na tlačovom brífingu po návrate Krajského súdu v Banskej Bystrici. Priama reč: „Ja si myslím, že celá táto súdna mapa je nepripravená, je to veľmi zlé. Už je tretia verzia tejto súdnej mapy. To nie je reforma, to je chaos a to je nezmysel. To treba zrušiť a treba to urobiť úplne nanovo. Ja som presvedčený, že v takejto forme to nemôžeme prijať, a pani ministerka nemá našu podporu v tomto chaotickom ťažení. Netvárme sa, že tuná sa jedná o reformy." Citát predsedu Národnej rady Borisa Kollára.
Lámanie organizačnej štruktúry súdov cez koleno sa opodstatnene nestretlo s pochopením sudcovského stavu. Rovnako vyvolalo pnutie v regiónoch. Rezort spravodlivosti si však dvakrát nerobil starosti s konkrétnym vysporiadaním sa s pripomienkami vznesenými reprezentatívnymi združeniami sudcov alebo územnej samosprávy.
Výstižne agendu súdnej mapy a z nej vyplývajúcich návrhov súdnych zákonov opísala sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky volená sudcami v relácii spravodajskej televízie pod názvom Reforma súdov bez politickej podpory. Citujem: "Keď sme sa dozvedeli, že to prešlo vládou, tak ja osobne som bola prekvapená z toho, že ako komunikovala výstup zo zasadnutia pani ministerka, ktorá ďakovala ostatným členom vlády a ministrom za podporu, ako komunikovali, ako ste uviedli aj vy v úvode, ostatní ministri to zasadnutie a obsah tohto materiálu. Takže človek by mal dojem, že každý sedel na inom zasadnutí vlády, keďže jedni boli z toho úplne nešťastní, ak by som to takto povedala, a pani ministerka bola nadšená, že ako to všetko dobre dopadlo.
Ono v zásade tie námietky, ktoré teraz prednášajú aj poslanci koaličnej strany alebo z koalície, korešpondujú vlastne s tým, čo my sudcovia ako odborná verejnosť komunikujeme od začiatku, vlastne už od decembra 2020. A, bohužiaľ, ten materiál sa neposunul ani z nášho pohľadu do takej úrovne, aby sme mohli s kľudom povedať, že jeden, druhý, tretí alebo štvrtý je pripravený konkrétne a naozaj dosiahne tie ciele, ktoré deklaruje. Dôležité je, aby reforma mala naozaj zmysel a efekt, a nie robiť reformu pre reformu preto, aby sme mohli čerpať prostriedky z plánu obnovy. Treba myslieť na to, že tie peniaze z plánu obnovy nám nikto nedaroval." Tak ako som to aj ja uviedol, že nám ich nikto nedaroval, budeme ich musieť splácať. "Tie sa budú vracať. A tie sa budú vracať z peňazí všetkých občanov Slovenskej republiky."
Takže to je citát jednej členky Súdnej rady Slovenskej republiky.
Žiaľ, nebola ochota vidieť podstatu súdnej reformy a tomu zodpovedajúce investície inde, ako sú krkolomné zmeny organizačnej štruktúry súdov, najmä na krajskej úrovni, a krásne prekreslené súdne budovy. Z toho dôvodu Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní odmietla tri súvisiace návrhy vládnych zákonov, prostredníctvom ktorých sa mala realizovať tzv. súdna mapa Slovenskej republiky, a to vládny návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi krajských súdov, pod parlamentnou tlačou 850, o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 848, o zriadení súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 847.
Podľa tohto vášho návrhu je konaním na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, je to čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď podstata obsahu vyššie uvedených neschválených vládnych návrhov zákona má byt' premietnutá do predmetného návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ja som to už komentoval, že tento zákon by už mal mať aj prívlastok, že nielen zákon pani ministerky Kolíkovej, aj pána poslanca Luciaka, pretože ten tu teda urobil kus roboty pre pani ministerku.
Zvolený postup ešte viac prehlbuje existujúci konflikt legislatívneho návrhu s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výkonná moc pri uplatňovaní práva zákonodarnej iniciatívy a zákonodarná moc pri zákonodarnej činnosti totiž nemajú neobmedzené možnosti zasahovania do súdnej moci. Ústavný súd Slovenskej republiky to v minulosti dal jasne najavo napríklad vo svojom náleze pod spisovou značkou PL. ÚS 17/2008 alebo PL. ÚS 21/2014. V súčasnosti už existuje podstatne rozsiahlejšia judikatúra Ústavného súdu, aby nežiaduci stav v súdnictve mohol byť riešený ústavne konformným spôsobom. Len ťažko môže byt' ústavne súladným riešením frontálny útok na celoštátnu organizačnú štruktúru všeobecných súdov vrátane organizačného zrušenia vopred predpojato označených odvolacích súdov, a to všetko s cieľom verejne prezentovanej očisty súdnictva, voči čomu sa ohradili mnohí sudcovia.
Európsky mechanizmus podpory obnovy a odolnosti nie je len o relatívne rýchlych peniazoch, ale aj o možnosti relatívne rýchlej zmeny plánu podpory obnovy a odolnosti, ak sa táto stihne predložiť spolu s národným plánom reforiem.
Zmenu plánu podpory obnovy a odolnosti upravuje čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa jeho odseku 1. Teda ak už dotknutý členský štát z dôvodu objektívnych okolností nie je schopný zrealizovať plán obnovy a odolnosti vrátane príslušných míľnikov a cieľov, čo sa týka aj tejto súdnej reformy, slovenského plánu obnovy, či už sčasti, alebo úplne, môže Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť o prípravu návrhu na zmenu alebo nahradenie vykonávacích rozhodnutí Rady uvedených v čl. 20 ods. 1 a 3. Na uvedený účel môže členský štát navrhnúť zmenený alebo nový plán obnovy a odolnosti.
Členské štáty môžu požiadať o technickú podporu pri príprave takéhoto návrhu v rámci nástroja technickej podpory. S ohľadom na doteraz uvedené predkladatelia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (teda my) požadujú za úplne opodstatnené, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na vrátení vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných úradov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia spravodajcu.) Súdov, ďakujem za opravu. Obvodných okresných súdov.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zásadných zmien po organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a to v termíne do 30 dní, vládu Slovenskej republiky o vypracovanie a predloženie Európskej komisii do 30. júna 2022 návrh zmeny plánu obnovy a podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky. Pretože toto je tá podstatná časť, na čo predstavitelia a zástupcovia súdov poukazujú.
Súdnu radu ďalej v tomto uznesení chceme požiadať, aby spolupracovala s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny plánu podpory, obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, a ďalej predsedu Národnej rady o zabezpečenie prerokovania tohto konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre v súvislosti so zmenou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky s reprezentatívnymi združeniami a to v termíne do 40 dní. A zároveň navrhujeme, aby tento návrh dal na vedomie ako uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisii, Európskej komisie na Slovensku. Toľko k odôvodneniu, vážené panie poslankyne, páni poslanci.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Juraja Blanára a Vladimíra Faiča k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849).
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. vrátenie vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (parlamentná tlač 849) navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
B. žiada
B.1. vládu Slovenskej republiky
a) predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike; do 30 dní,
b) vypracovať a predložiť Európskej komisii návrh zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a to tak, aby v oblasti reformy súdnictva bola zásadne znížená alokácia peňažných prostriedkov na výstavbu, rekonštrukciu alebo zmeny súdnych budov a, naopak, zásadne zvýšená na digitalizáciu súdnictva a rozvoj a kontrolu jeho personálnej zložky; do 30. júna 2022,
B.2. Súdnu radu Slovenskej republiky
a) spolupracovať s vládou pri príprave zmysluplnej a efektívnej súdnej reformy, návrhu zmeny organizačnej štruktúry súdov v Slovenskej republike a návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
B.3. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
a) zabezpečiť prerokovanie konceptu zásadných zmien v organizačnej štruktúre súdov v Slovenskej republike a o návrhu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na úrovni poslaneckého grémia a za účasti ministerky spravodlivosti s členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a predstaviteľmi reprezentatívnych združení sudcov; do 40 dní,
C. dať toto na vedomie
C.1. zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku."
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, pani ministerka, tento pozmeňujúci návrh zahŕňa aj vrátenie tohto návrhu na dopracovanie, preto dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, aby dal o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať nasledovne: o bode A samostatne, pretože sa jedná o vrátenie, ako o prvom a potom po B ako o druhom návrhu samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Boris Susko. Nech sa páči.