65. schôdza

Ďakujeme za informáciu.
A teraz ešte nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 979. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1019.
Opäť prosím pána ministra životného prostredia, aby vládny návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, tento návrh novely zákona súvisí s našim plánom obnovy a odolnosti ako komponent číslo dva, ktorý sa týka obnovy budov v oblasti politiky, zelenej ekonomiky, reforma číslo tri a tá nesie názov reforma nakladania so stavebným odpadom. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky preto predkladám návrh zákona, ktorým sa zmení a doplní zákon č. 72/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona dá novú šancu tomu, čomu sme doteraz hovorili stavebný odpad. Stavebné odpady a odpady z demolácií predstavujú dlhodobo z hľadiska produkcie odpadov najvýznamnejší odpadový prúd. Čo do objemu a najmä čo do váhy, tieto materiály zapĺňajú veľké plochy plošných skládok stavebného odpadu. Tam ale zároveň zaniká aj veľká šanca využiť tieto predtým draho vyrobené materiály po druhýkrát. Využiť ich opäť na užitočný účel a nie na zapĺňanie skládok.
Zároveň sú tieto, tento odpadový prúd je špecifický svojim vysokým potenciálom opätovného použitia recyklácie. Niektorí to vlastne ľudovo robili už dávno, tokali sa tehly a snažili sa ľudia využiť materiály z demolácií znovu na stavby, robili to ale v rozpore s platným zákonom. Podľa neho je každý demolačný materiál označovaný za odpad a odpad nesmie byť podľa našich stavebných zákonov súčasťou stavebných materiálov. Zmenou teda zákona, kde veľkú časť, až dve tretiny, každej takpovediac búračky, budú stavebníci povinní separovať a umožniť im druhé využitie. Zmenou tohoto zákona doslova štartujeme cirkulárnu ekonomiku a dostávame sa do oveľa lepšej situácie. Aj z hľadiska ukladania odpadov, aj z hľadiska využitia financií, ktoré sa vynaložili.
Napríklad, veď viete, ako sa vyvíja teraz cena energií, vypálenie tehál, škridiel, dopestovanie dreva, ale nakoniec aj iné materiály, ktoré na stavbe vieme separovať, sú nenahraditeľné a veľmi draho získané suroviny. Nahradiť sa dajú len novým investovaním energie, ktorú nepotrebujeme, pretože máme naozaj iba, iba legislatívnu prekážku k tomu, aby sme tieto materiály využívali opäť.
Špecificky chcem upriamiť pozornosť napríklad na zelené strechy, kde sa preukázalo že po vyskúšaní rôznych materiálov najvhodnejšia je drť zo škridiel a z tehál, lebo tieto pórovité materiály zadržia vodu, vedia ju odovzdávať potom vyššie, kde je, kde je zemina a kde tieto zelené strechy zároveň zatepľujú a zároveň aj udržiavajú v lete chlad a zároveň pôsobia ako významný vodozádržný prvok v krajine. Čo je špecifický na zelené strechy, ktoré na Slovensku sa môžu uplatniť napríklad všade tam, kde dnes sú ploché strechy, ktoré často, často vidíme na slovenskom vidieku, všade tam sa bude dať tento, tento materiál po príslušnom upravení. Čo znovu zase dá pracovné príležitosti ľuďom, ktorí budú tento separovaný materiál drtiť na menšie frakcie a predávať alebo používať na stavbách.
Takže hlavným cieľom navrhovanej zmeny zákona je zvýšiť potenciál obehovej ekonomiky v oblasti stavebníctva, čo bude viesť k vyššej miere recyklácie a k predchádzaniu vzniku stavebného odpadu. Dátum účinnosti sa navrhuje už od 30. júna a to z dôvodu plánu obnovy, ktorý, u ktorého je to jeden z míľnikov. Takže, ďakujem za pozornosť.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Spravodajcom k tomuto bodu je opäť pán poslanec Vladimír Zajačik z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Ďakujem pekne. Kolegynky, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 979. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna 2022.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej neprišla žiadna písomná prihláška. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Radovan Kazda ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Reakcia spravodajcu na rečníka.) Asi hej, koľko je? 10.41, stíhame, určite áno, hej. Dobre, to stíham.
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh rieši predovšetkým, predovšetkým, a je vedený tým zvýšiť, zvýšiť mieru zhodnocovania stavebného odpadu, považujem to za ako principiálne veľmi, veľmi správne smerovanie zo strany ministerstva životného prostredia.
Stavebný odpad je v podstate asi myslím, že najväčším, najväčším odpadom, čo sa týka hmotnosti, ktoré produkuje sa na Slovensku. Myslím, že v roku 2020 bolo na skládke odpadov uložených asi 620-tisíc ton stavebných odpadov. A ten cieľ je naprosto jasný. Je, je snaha teda odkláňať stavebný odpad od skládkovania. Napriek tomu chcel by som sa vyjadriť ešte aj k pripravovanému nariadeniu, ktoré má vlastne vytvoriť akúsi takú dosť zásadnú páku na presadenie práve tohto odklonenia stavebného odpadu od skládok. V ňom teda ministerstvo životného prostredia navrhuje, také by som povedal, veľmi zásadné až skokový, veľmi zásadný až skokový nárast poplatkov za vlastne skládkovanie takéhoto odpadu. Domnievam sa, že tam sa mi zdá, že teda nie je to celkom, celkom dobre zdôvodnené, že prečo dochádza až k takému skokovému nárastu. Samozrejme, že tento skokový nárast sa prejaví potom aj v cenách tovarov a služieb, ktoré súvisia napríklad teraz so stavebnými prácami, a to sa domnievam, že treba v súčasnosti vnímať veľmi citlivo. Vieme, že sme teraz v ekonomickej kríze, vieme, že máme, sme v situácii geopolitickej, v ktorej máme obrovský zvýšený výdavok, zvýšené výdavky na, na situáciu s, teda s vojenským konfliktom v Ukrajine a takisto teraz vysokým nárastom cien energií. Tie predpokladané dopady sú, myslím, že niekoľko miliónov eur, neviem, či ešte desať alebo štrnásť miliónov eur ročne, ktoré budú musieť niesť potom tieto podnikateľské subjekty.
Čo sa týka k tomu samotnému návrhu zákona, tak tam, tam bolo pripomienkované aj to, a to vnímam teda akože dosť zásadnú vec, že tie opatrenia, ktoré navrhuje zákon o odpadoch, sa nestihnú v tom termíne, ktorý je tam stanovený, a teda tie podnikateľské subjekty nebudú spôsobilé týmto spôsobom sa nejako, nejako pripraviť na to, pretože predpokladá sa, samozrejme, aj zvýšená miera recyklácie. To znamená, že viac týchto stavebných odpadov a kameniva a tak ďalej bude končiť teda v nejakých spracovateľských linkách, tak aby to mohla byť z toho nejaká predpríprava stavebného odpadu na ďalšie zhodnocovanie.
Takže principiálne si myslím, že tento návrh je, ide správnym smerom, len si myslím, že mali by sme ešte do druhého čítania doladiť niektoré, práve tieto výhrady zo strany podnikateľského sektora. A takisto veľmi dôsledne zvážiť následne tú vec v nariadení, ktorá síce nebude predmetom rokovania parlamentu, ale bude v nariadení o sadzbách poplatkov tak, aby sme nespôsobovali nejaké veľmi zásadné, veľmi zásadné zvýšenie nákladov pre podnikateľský sektor. Pretože keď hovoríme o zvýšení nákladov pre podnikateľský sektor, tak, samozrejme, hovoríme aj o, o nákladoch pre spotrebiteľa. V tomto čase naozaj by sme nemali byť, nazval by som to že pápežskejší ako pápež, ako sa hovorí. Nemali by sme ísť nad rámec toho, čo si môžme dovoliť, keď to poviem veľmi zjednodušene. Takže toto sú také dve moje také základné výhrady.
To, ten termín je tam dosť napätý, a myslím si, že by sme ešte mohli do druhého čítania urobiť nejaké, nejaké úpravy v tomto znení, ale inak, inak, samozrejme, súhlasím s tým, že ten stavebný odpad je, je hmota, ktorá môže mať svoje lepšie využitie v nejakej forme recyklácie. Pripomínam však, samozrejme, že stavebný odpad nie je nebezpečný odpad. Je to v podstate, je to v podstate veľmi veľmi neškodný odpad, ale je to klasifikované ako odpad a tým pádom mali by sme sa snažiť nejako zvyšovať mieru tejto recyklácie.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ? Áno, nech sa páči.

Možno ešte dodám, že vplyvy na podnikateľské prostredie budú, samozrejme, aj pozitívne, aj negatívne, ale som presvedčený, že budú vysoko prevažovať pozitívne. Keďže presný počet subjektov, ktorých sa ten zákon dotkne, nie je možné vyčísliť. Reguláciu analyzujeme na vzorke tisíc subjektov. Na vzorke tisíc subjektov, ak si zoberieme prostredie, aké bolo v roku ´21, sme konštatovali, že je možné, že sa, že takýchto tisíc búracích činností by si vynútilo uloženie minerálnych odpadov zo stavebných a demolačných prác na skládke odpadov v množstve 819 164 ton. Pri zákonnej sadzbe 7 eur za tonu si títo podnikatelia teda ušetria 5 734 148 eur. Zároveň tieto ušetrené peniaze rozhýbu pracovné miesta tých, ktorí budú recyklovať tento materiál. A som presvedčený, že náklady, ktoré sme zo zákona zvýšili, napríklad oznámenie okresnému úradu pred začatím a po skončení demolačných prác je 2 eur za celú demoláciu. Že toto naozaj nie sú náklady, ktoré by mali odrádzať od tejto činnosti.
Boli pochybovači aj v tejto sále, aj pred zavedením recyklácie a zálohovania plastových fliaš. Dnes máme za sebou 100 miliónov, 100 milióntu zálohovanú fľašu. Podľa prieskumov verejnej mienky vyše 90 % konzumentov, ktorí chodia a zálohujú, sa s týmto stotožňuje a dve tretiny pri všeobecnej miere prieskumu, dve tretiny obyvateľstva to považujú za výrazné prispenie k ochrane životného prostredia. Dokonca tie peniaze označujú, že si nechodia vyberať zo záloh kvôli tomu, kvôli samotnej cene peňazí, ale aby pomohli zálohovaciemu systému obehovať a fungovať naďalej. Myslím si, že toto je podobný prvok. Samozrejme, opozičná kritika môže byť vždy užitočná, ja si ju vždy rád vypočujem.

Pán spravodajca, záverečné slovo? Nech sa páči.

O tomto návrhu zákona budeme hlasovať dnes o jedenástej. Ďakujem.