65. schôdza

Určite, pokúsime sa, ak to čo len trochu pôjde. Pokúsime sa pozrieť aj na túto cestu, ale tých ciest havarijných v katastrofálnych stavoch je veľmi veľa. Je veľmi veľa. Ďakujem, skončil som.

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku.
Dámy a páni, každý asi viete, že investičný dlh Slovenskej republiky je vysoký. Uvediem vám niekoľko čísiel, ktoré to budú ilustrovať, ktoré by vás iste mohli zaujímať. Jedna celá tri miliardy dlhodobo dlhujeme v oblasti rekonštrukcie vodovodov a 1,56 mld. je investičný dlh za kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Štatistiky, ktoré vám môžem ponúknuť, pokiaľ ide o počet obyvateľov, sú z roku ´20, lebo čerstvejšie zatiaľ v tejto oblasti nemám. V roku ´20, čiže pred dvomi rokmi, bol počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu 3 805 182, čo predstavovalo 69,7 % obyvateľov s verejnou kanalizáciou z celkového počtu obyvateľov. Čiže, zaokrúhlime to 70 %, ale okolité štáty strednej Európy sú naozaj okolo 90. Čiže tých 20 percent to je veľmi veľa ľudí, ktorí oprávnene môžu poukazovať na to, že dane platia, ale nemajú zabezpečené napojenie na kanalizáciu.
Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí malo vybudovanú verejnú kanalizáciu 1 148. Čiže 39,7 % obcí z celkového počtu. Je to šokujúce číslo doslova, vidíme tu veľký nepomer, že počty obyvateľov máme 70 %, ale ak sa pozrieme na počty obcí, tak je to len 40 % zaokrúhlene. Aj toto nám naznačuje obrovskú rozdrobenosť osídlenia na Slovensku, veľmi veľký počet obcí pod 2 000 obyvateľov a aj pod 200 obyvateľov. Percento obyvateľov s verejnou kanalizáciou, teda ako som zmienil, je v tomto nepomere a to ilustruje zároveň ďalší znepokojivý fakt, že obce takto rozdrobené administratívne sú pri dnešných možnostiach Slovenskej republiky, nevieme ich obslúžiť týmito službami najbližšie roky, dohromady teda nám chýbajú 3 mld. slovenských, európskych peňazí.
Obce v aglomeráciách nad 2-tisíc obyvateľov, ktoré, ktorých stav odvádzania čistenia komunálnych odpadov nedosahuje súlad s požiadavkami smernice EÚ, čiže buď ich nemajú, alebo sú nekvalitné, alebo sú nevyhovujúce čističky, majú možnosť podpory zo zdrojov Európskej únie. Obce pod 2-tisíc, ako iste aj vy viete, takú možnosť nemajú. Európska únia akoby aj týmto naznačuje, že urbanizácia Slovenska niekam musí napredovať a že niektoré veci sú naozaj ťažko dofinancovateľné.
Kvalita životného prostredia na programové obdobie 2014 - 2020 podporovala tieto obce a mnohých teda aj úspešne prišlo k zapojeniu na vodovody a kanalizácie. Spoluúčasť štátu, to znamená zdrojov štátneho rozpočtu na spolufinancovaní týchto projektov, predstavuje 10 % z celkových oprávnených výdavkov projektu, ťažiskovú časť dáva teda Európska komisia a európsky štát, Európska únia financovaná zo zdrojov kohézneho fondu. Práve tento kohézny fond však oslabil na obdobie ´21 - ´27. Tu je stratégia spolufinancovaná projektov zo štátneho rozpočtu v rámci programu Slovenska komplikovanejšia a stanovuje ju vlastne ministerstvo financií.
Čo sa týka financovania zo zdrojov Európskej únie v rámci Operačného programu - Kvalita životného prostredia, bolo ku dnešnému dňu zazmluvnených 44 projektov na budovanie verejných kanalizácií v sume zhruba 457 856-tisíc. Z toho zdroje Európskej únie boli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Boli takmer 460 mil.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec bude mať doplňujúcu otázku, pán minister, potom môžete dokončiť.

Čepček, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán minister.
Ja si uvedomujem, že 60 % obcí nemá verejnú kanalizáciu, ja tiež žijem v obci, ktorá nemá verejnú, ale spoločnosti, ktoré ten odpad vyvážajú, to v poslednej dobe začali aj zneužívať. A viete, ako to je s obcami alebo s občanmi, ktorí sú nezodpovední a nechcú si vyviesť tento odpad, že potom ten odpad končí kade-tade.
A ďalší problém, ktorý je. Tie obce by to možno aj skúsili budovať, len pri rozpočte 7 až 10 mil. na jednu kanalizáciu na takú nejakú priemernú obec aj s čističkou, ak by bola spoluúčasť 10 %, tak to je takmer celý rozpočet obce. Ak by bola spoluúčasť 5 %, tak je to, pri priemernej obci možno 5-percentná spoluúčasť je polovica rozpočtu obce. Preto som sa pýtal, že či štát bude nejaký spôsobom pomáhať týmto obciam, aby sme sa už konečne niekam posunuli.
Ďakujem.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister, môžete dokončiť.

Budaj, Ján, minister životného prostredia
Stručne, nebudem už čítať ten materiál, lebo ešte je veľa zaujímavých štatistických údajov, ale to vám môžem poslať napokon.
Stručne povedané, obce pod 2-tisíc obyvateľov môžme financovať iba z vlastných peňazí a my to robíme prostredníctvom environfondu. Čiže pokiaľ environfond vládze, financuje. Ale pravidlo je také, ktorému každý ekonóm veľmi ľahko rozumie, čím menšia obec, tým drahšia kanalizácia aj vodovod. Jednoducho keď je počet tých odberateľov nižší, nižší a nižší, myslím, že najmenšia slovenská obec má 17 obyvateľov, tak potom zaplatiť zavedenie vodovodu alebo kanalizácie ide do neúmerných čísel. Ja sa domnievam, že musíme mať odvahu si povedať otvorene, že zaviesť kanalizáciu klasického typu aj do osád, ktoré sú často v krásnom prírodnom prostredí, znamená aj znivočenie povrchu mnohých biotopov a znamená, pozor, aj pre tieto osady alebo menšie obce znamená do budúcnosti otázku nákladovosti takejto vody, pretože tá kanalizácia nebude naveky zaplatená z eurofondov, budú si jej opravy musieť platiť zo svojich daní, resp. vodárenská spoločnosť im uplatní tieto náklady.
V každom prípade vidím východisko v tom, že sa pre menšie obce a naozaj nehovorím tu o obce, čo by boli tesne pod 2-tisíc. Hovorím tu o tých stovkových obciach, pre tieto menšie obce my si na Slovensku musíme nájsť svoj spôsob, kedysi to boli žumpy. Pracujeme spolu s inovátormi na takom modeli, ktorý by bol nepreraziteľný, lebo by mal sieťku, ktorá by elektricky signalizovala poškodenie na takom modeli, ktorý by, kde by obce sa zhodli na nejakej centrálnej čističke, kdeby zvážali, zvážali tento odpad. Ale naráža to stále na problém, že také kapacity odpadových vôd, aké používa mestský človek a Slovensko ich aj ešte stále aj v mestách má o 50 % menšie než je priemer v Európe a Európa má o veľa percent, neviem to celkom naspamäť, menšie než je priemer v Amerike, že to umývanie všetkého a neustále a používanie umývačiek a používanie pračiek a používanie na čistenie domu a na čistenie predmetov. Proste sme v istom zmysle čoraz nenásytnejší spotrebitelia vody a pritom vody máme naozaj čoraz menej k dispozícii.
Takže tento problém, na Slovensku ešte našťastie obyvatelia s vodou pomerne šetria, ten vývoj je skôr pozitívny, čiže tá spotreba vody nerastie tak bláznivo, ako rástla v konzumných dobách v západnej Európe, ale rastie. Bohužiaľ, stále pomaly pozvoľna rastie, otepľovanie nám spôsobuje obrovskú ťarchu v poľnohospodárstve, že tam je nevyhnutné čoraz viac, čoraz viac spotrebovávať vodu. Čiže sme v nevýhodnom cykle, nemôžem povedať, že s vodou je to v poriadku. Preto zápasíme o každý les, o každý strom, ak chceme, aby táto prirodzená špongia Slovenska, ktorú sme kedysi mali v lesoch, sa aspoň na jej časti obnovila. To je aj príčina, pre ktorú chceme v národných parkoch mať veľkú časť, dajme tomu až do polovice územia národných parkov, obnovený bezzásahový les, lebo len tam je tá špongia, kde nasávaš tú dažďovú vodu, kde sa naozaj znovu dostáva k prameňom, aby nám nevysychali tieto pramene, riečky a potoky.
V každom prípade vráťme sa ku kanalizáciám. Občania v tom nádhernom prírodnom prostredí nemajú vykurovanie z teplární a za stáročia, čo tu žijeme, tisícročie, sme sa naučili si pomôcť kúriť drevom. Keby sme to robili tak, jak naši predkovia, ktorí starostlivo drevo najprv vysušili, tak by sme naozaj mohli byť celkom spokojní. Keby sme mali drevodomy, ako mali naši predkovia, boli by sme oveľa menej ohrození energetickou chudobou, než keď sme prepadli záľube v kamenných alebo murovaných domoch a máme energetický problém.
Verím, že aj s odpadmi nájdeme, pracujeme na tom s tímami, iné riešenie, dobudovanie kanalizácií je zbytočné sľubovať. Pre tieto malé obce je to utopický cieľ, ktorý by sa obrátil aj proti nim ako spotrebiteľom, pretože by ich to vyšlo v budúcnosti nesmierne draho. Musíme nájsť vhodné cesty pre Slovenskú realitu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán Kuffa, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som odpovedal za pána ministra Vlčana. Lehoty PPA na vyplácanie platieb na projektové opatrenia Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky za roky 2014 až 2022 boli predĺžené z dôvodu, že PPA vykonávala opakované dôsledné kontroly žiadosti o platbu, čím minimalizovala riziko finančnej ujmy pre rozpočet Európskej únie a štátny rozpočet vzhľadom na zistenia z auditov postupov na PPA.
PPA už vypláca žiadosti o platby na projektové opatrenie, na projektové opatrenia PRV Slovenskej republiky 2014 až 2022. K dnešnému dňu bolo vyplatených 2,9 mil. eur a celkovo 133 platieb. Do 30. júna 2022 vyplatíme 80 % všetkých žiadostí čo predstavuje 63 mil. eur a zbytok bude vyplatený v treťom kvartáli. Ide celkovo o 15 mil. eur, ktoré sú podrobené hĺbkovej kontrole z dôvodu podozrenia porušenia zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za odpoveď, škoda, že tu nie je minister pôdohospodárstva, on by to vedel zodpovedať. Totižto my sme mali generálneho riaditeľa Kissa na výbore ešte minulý rok, ten povedal, že v novembri začínajú spúšťať, hej, potom sa to nejak kúskovalo. Ja som sa pýtal, že kedy je taký ten deadline, to sa povedalo, že začiatkom februára. A túto správu ministerstvo pustilo až 30. marca, že naozaj spúšťajú tie projekty, teda platby za tie projektové podpory. Ale z terénu my sme mali reálne odkaz tých ľudí, ktorí tam teda čakajú na to vyplácanie, že keď aj volali na PPA-čku, tak im povedali, že síce ministerstvo niečo oznámilo, ale v skutočnosti tie platby nerobí. A ono, bohužiaľ, tá kontrola na PPA-čke má za dôsledok to, že to zomlelo všetkých. Neviem, či to tak nazvať, že poctivých/nepoctivých alebo oprávnených/neoprávnených. A to som si chcel teda priamo u ministra potvrdiť a podľa toho, keď som to dobre zachytil, v treťom kvartáli by malo byť definitívne doplatené všetky projekty.
A ešte raz ten balík 15 mil., tam je sporných v tých projektoch, tak to asi bolo?
Ďakujem.

Prečítam ešte raz ten koniec, že do 30. júna ´22 vyplatíme 80 % všetkých žiadostí, čo predstavuje 63 mil. eur a zbytok bude vyplatených v treťom kvartáli. To je stanovisko ministerstva pôdo... ministra pôdohospodárstva. Ďakujem.

Vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky nedisponuje informáciou o rokovaniach súkromných leteckých spoločností ohľadom zabezpečenia letov medzi letiskom Košice a Bratislava. Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, verejný obstarávateľ 23. 9. v minulom roku zrušil verejné obstarávanie na predmet zákazky - Rekonštrukcia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici v zmysle § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a to z dôvodu zmeny okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Pôvodný zámer rekonštrukcie nezohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, ktoré vznikli pandémiou COVID-19, a preto bolo nevyhnutné predmet zákazky prepracovať tak, aby bola zabezpečená potrebná zdravotná starostlivosť o pacientov aj počas pandémie. V súčasnosti ministerstvo zdravotníctva eviduje viacero rozpracovaných projektov vrátane projektu rekonštrukcie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, ako aj spôsobov ako realizovať investície v požadovaných lehotách, pričom cieľom ministerstva zdravotníctva je splnenie všetkých cieľov a míľnikov, ktoré sú v gescii rezortu zdravotníctva. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister. Sa to opýtam možno trochu zrozumiteľnejšie, ako som to formuloval, a iste politicky. Pán predseda Pellegrini častokrát vystupuje na tlačových konferenciách a hovorí aj o Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici o tom, že tam bola schválená dotácia, ak si dobre pamätám, 200 mil. približne a že sa to... (Reakcia z pléna.) No 100 mil., že sa to malo začať stavať, že naša vláda to nestavia, že sme všetko zabrzdili. No a preto som sa možno pýtal tak, že kedy to bude alebo ako to bude, lebo rozumiem, že máte veľa požiadaviek na rekonštrukciu nemocníc, ale že či vieme aj tým ľuďom v Bystrici povedať nejaký časový harmonogram, že dobre dovtedy to vyhodnotíme a tu sa posunieme. Lebo veď vy dobre poznáte tú nemocnicu, je to jedna z najlepších nemocníc na Slovensku a naozaj niektoré tie priestory vyzerajú, ako keby sme boli ešte na začiatku minulého storočia a predpokladám, že to je vo viacerých nemocniciach, len toto je nemocnica, kde, ako iste sám viete, sa robia operácie, ktoré sa nikde inde na Slovensku nerobia. Takže preto. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, je to pravda. Ten projekt, ktorý teda sa tam mal realizovať, bol zrušený na žiadosť samotnej nemocnice v Banskej Bystrici, pretože nespĺňal to, čo bolo potrebné a nebolo to možné aj technicky realizovať a už vôbec nie za tie peniaze, ktoré tam na to určené. V programovom vyhlásení vlády, pokiaľ teda sa na to pozrieme, tak, čo sa týka projektov nemocníc, sa vláda zaviazala, že budú pripravené projekty nemocnice v Košiciach a v Banskej Bystrici. Čiže sú vo finálnom štádiu dokončovania, tak ja verím, že z peňazí z plánu obnovy a možnože aj zo štátneho rozpočtu, o tom ešte môže byť reč, tak sa spustí tá plánovaná rekonštrukcia, ktorá teda je už nejakým spôsobom nafázovaná a verím tomu, že tie menšie veci, ktoré sú na úvod, sa môžu spustiť vo veľmi skorej dobe a potom sa bude pokračovať ďalej v rámci toho projektu, ktorý tam je. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, pani poslankyne, pán poslanec, dovoľte, aby som vám prečítal odpoveď pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Sulíka.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky realizovalo viaceré opatrenia na zníženie dosahov vysokých cien energií v roku 2022. Na základe novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie sa implementovala tzv. prolongácia podpory obnoviteľných zdrojov energie, ktorá znížila náklady systému podpory obnoviteľných zdrojov energie. Úspory asi 70 mil. eur ročne sa tatko premietajú priamo do koncovej ceny pre každého spotrebiteľa. Zároveň ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií rozhodlo o poskytnutí štátnej dotácie do systému tarify za prevádzkovanie systému vo výške 40 mil. eur na rok 2022 na podporu zníženia tejto tarify pre odberateľov elektriny.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe týchto opatrení znížil tarifu na prevádzkovanie systému o 33 %. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky riešilo negatívne vplyvy vysokých cien plynu pre bytové domy so samostatnými kotolňami, ktoré nie sú pripojené na centrálne zásobovanie teplom, ktoré používajú plyn na výrobu tepla. Vo februári tohto roku bolo možné využiť opatrenie, ktoré pripravilo ministerstvo v spolupráci so štátnym SPP, a. s., bytovým domom s vlastnou kotolňou ponúklo ministerstvo zastropovanú cenu plynu s odstupňovanou výškou koncovej ceny za dodávku plynu. Cena sa odvíjala od dĺžky viazanosti podpísanej riadnej zmluvy o dodávke plynu s účinnosťou od 1. marca 2022.
Novela zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorá bola schválená na marcovej schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, umožní domovým kotolniam od budúceho roku poberať plyn za regulované ceny, ako aj poskytnúť regulované ceny elektriny a plynu zariadeniam sociálnych služieb, domovom seniorov a zariadeniam sociálnoprávnej ochrany detí. Pre informáciu dopĺňam, že novela zákona o regulácii je účinná už od 1. apríla 2022.
Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla si ďalej kladie za cieľ okamžite podporiť rozsiahly, ale kontrolovaný rozvoj lokálnych zdrojov z obnoviteľných zdrojov energie. Koncový odberateľ elektriny si takto následne môže zabezpečiť výrobu lacnejšej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a môže dosiahnuť aj signifikantnú úsporu na regulovaných poplatkoch.
Pán poslanec, to je všetko z danej odpovede od pána Sulíka. Ďakujem.