65. schôdza

Dámy a páni, ďakujem. Bavíme sa o stave dôchodkov a najmä o ich udržateľnosti a chcem aj poďakovať za tento graf, pán Cmorej, čo ste pripravili.
Minister Krajniak prichádza s ideou, ktorá bola v predvolebnom, myslím, aj programe SME RODINY, to znamená rodičovský nejaký bonus, ktorý je postavený úplne medias res na jednoduchej logike, aby rodičia, ktorí majú práceschopné deti, mohli od týchto detí dostávať určité mesačné finančné príspevky a v podstate aby si takto prilepšovali na dôchodok. Samozrejme, že dá sa úplne zo všetkých strán tu teraz začať spomínať prípady, pre ktorých ľudí je to nespravodlivé, samozrejme, že celá spolo... život, nikdy nie je dokonalá spravodlivosť, a sú prípady, kedy áno, sa to ľudí takto týkať nebude, nebudú to vedieť využiť, ako napríklad sú ľudia, ktorí sa rozhodnú nemať deti, sú ľudia, ktorí nemôžu mať deti, sú ľudia, ktorí majú deti v cudzine, v tej cudzine sú niekedy deti, ktoré zarábajú niekoľkonásobne lepšie, ako keby zostali doma, to znamená aj preto sa rozhodli ísť do cudziny, napríklad tieto deti sa rozhodnú možno prispievať svojim rodičom bez ohľadu na to, či túto možnosť majú, alebo nemajú, lebo im to káže ich láska k rodičom, ich svedomie, to je úplne jedno. To znamená, štát by nemal chcieť regulovať úplne každý ľudský vzťah a už vonkoncom nie vzťah medzi rodičmi a deťmi.
Ja napríklad konkrétne mám 5 detí, a keď sa naplnia tieto katastrofické scenáre, o ktorých sa tu v tomto grafe bavíme, že v roku 2070 by sme mali byť v dlhu 320 % k HDP, čo znamená, že štáty, ktoré majú dlh niekde okolo 120 % HDP, sú v bankrote, to znamená, že Slovensko bude v trojnásobnom bankrote v roku 2070, dokonca už bude v roku 2050 podľa týchto čísel v bankrote, no a keď mi štát oznámi, že nedostanem na dôchodok nič, a mňa tých 5 detí nechá hladného, tak si poviem, tak mi treba, pretože som ich zle vychoval, keď mi tých 5 detí, ani jedno sa nenájde, ktoré by mi niečo dalo.
No a v tomto prípade si myslím, že, nevidím žiaden problém v tom, aby akékoľvek dieťa malo motiváciu, aby malo možnosť prispievať svojim rodičom na dôchodok. Samozrejme, prípady tie extrémne, ktoré, ktoré sú napríklad, že rodičia nemôžu mať deti alebo im zomreli, alebo sa starajú o nejaké deti, ktoré sú hendikepované, to sa dá všetko riešiť individuálne, samozrejme, že tie systémy sa vylepšujú, dá sa to riešiť návrhmi, myslím si, že ten dopad, ktorý ste tu v grafe ukázali, že efekt rodičovského piliera má z tohoto percentuálneho podielu na HDP nejakých, ja neviem, koľko to môže byť, 10 - 15 %, tak pri tom 300-percentnom zadlžení k HDP je tých 15 alebo niekde to je aj 20 %, je niečo tak bezvýznamné, ako keby sme sa bavili o tom, že či rozdiel, ak plávate niekde, pod sebou máte 5 metrov alebo 20 metrov vody. No tak keď sa máte utopiť, je to úplne irelevantné.
A aký je teraz akože benefit. Podľa mňa to, čo sa tu stále bavíme, je, že Slovensko má demografický problém, ten demografický problém je extrémne akútny, pretože ak objektívne tie deti nebudú, tak na tých starých ľudí nebude mať kto robiť, to je úplne elementárna logika, to znamená ten, to dieťa je benefit. Je benefit, extrémny benefit aj pre spoločnosť a predovšetkým pre spoločnosť a počúvate prípady, ako vlastne budú hendikepovaní tí všetci ostatní, ktoré ma... ktorí majú menej detí alebo nemajú vôbec žiadne deti, tak ten systém sociálnej nespravodlivosti, ak to budeme takto brať, existuje potom aj dnes, pretože tí, ktorí tie deti nemajú, tak áno, prispievajú na zdravotnú starostlivosť, napríklad rodičom, ktoré tie deti majú. A tiež si môžu povedať, že ale veď toto je nespravodlivý model. Rovnako nespravodlivý model je, keď musia prispievať na vzdelávanie tým deťom, ktoré oni nemajú, a tiež povedia je to nespravodlivý model.
To znamená, ja chcem oceniť, pán minister, že do tohoto idete napriek tomu, že SaS-ka vám oznamuje, že za to hlasovať nebudú, lebo ste podporili Fica, a tieto veci sú, sú z môjho pohľadu neriešiteľné v zmysle nejakej úplnej, dokonalej spravodlivosti. Ale tento prvok, ktorý do toho zavádzate, vysiela nejaký signál a ten signál je, že áno, spoločnosť oceňuje kohokoľvek, kto tie deti má, za predpokladu, že sa tak rozhodne, že tie deti na Slovensku žijú, že tie deti niečo produkujú, pretože len ten môže z daní niečo darovať, ktorý niečo produkuje.
Myslím si, že je cieľom každej spoločnosti, aby deti, ak sa dá, zostali na Slovensku a tu fungovali a aby sa starali svojím spôsobom o svojich rodičov, pretože áno, tá rodina je základná bunka spoločnosti a žiaden štát túto základnú bunku nikdy nenahradí, pretože všetky problémy primárne, ktoré ľudí postihnú, tak sa najskôr riešia v rodine. Keď je choré dieťa, sa primárne s chorým dieťaťom ide rodič, keď je chorý rodič, mal by sa o rodiča primárne starať dieťa, tak to funguje, to je prirodzený model. A keď niekomu táto základná bunka spoločnosti vadí a chce ju nahradiť nejakým Bismarckovým všeobjímajúcim, milujúcim štátom, chce, chce vnútiť predstavu, ja neviem, že Heger a Kolíková miluje našich rodičov viac ako my ako vlastné deti, no tak je to systém, s ktorým nie každý môže súhlasiť a ktorý má predstavu.
Takže to, že posilňujete tento prvok rodiny v rámci tejto debaty, ja nepovažujem absolútne za nič zlé, myslím si, že ten, ten zákon, je dobre, aby postúpil do druhého čítania, samozrejme, bolo tu avizované, že tam bude veľmi veľa pripomienok, nech sa páči, poďme sa o nich baviť, poďme sa baviť o tom, že, že ako kompenzovať peniaze tým, ktorí sa nachádzajú v tých, v tých hraničných situáciách, že z toho systému nič nemajú, ale zároveň platí, s čím súhlasím s pánom Cmorejom, že tento model, že Európska centrálna banka donekonečna bude tlačiť peniaze, aby financovala sociálne politiky štátov, pretože tak to je, dnes keby mal fungovať medzinárodný bankový systém tak, jak to niekedy bolo, že museli ste ako štát presvedčiť banky, že ste dobrá investícia, a oni vám povedali, za aký úrok vám požičajú peniaze, čo od Bazileja, kedy sa zmenili v podstate garancie pre banky, a oni používajú štátne dlhopisy v 100-percentnom v podstate krytí na po... na vytiahnutie ďalších peňazí, vytvorilo iba kolotoč tlačenia peňazí a financovania štátov. Je absurdné, aby Slovenská republika a okolité štáty, ktoré majú v oveľa horšom stave verejné financie ako v 2008. roku, keď bola finančná kríza, tak si mohli dneska požičiavať v podstate vysmiati za nulopercentné úroky. Je úplne jasné, že za 20 rokov ľudia stratili možno povedomie toho, že úver nesie so sebou úrok a že ten úrok za normálnych okolností býval na úrovni historicky 5-6 %, dnes, keď sú nulové úroky, tak zrazu investícia, ktorá produkuje 1-percentný zisk, je rentabilná, lenže toto všetko nieže v ďalekej budúcnosti, vo veľmi krátkej budúcnosti sa bude musieť zmeniť, a z dôvodu toho jediného a ten dôvod je, že je inflácia. A jediný boj, ako s infláciou sa dá bojovať, je zvyšovanie úrokových sadzieb.
Toto keď sa udeje, tak naozaj stojíme pred obrovským kolotočom toho, že štáty si budú musieť rozhodovať, že čo je všetko spravodlivé a čo je udržateľné na financovanie. A práve preto, ak budeme posilňovať prvok rodiny a detí, tak vždy sme to vedeli a vždy to tak historicky bolo, keď štát zlyhal, a tých zlyhaní bolo milión prípadov v dejinách, ktoré boli dramatické, tak ten prvok tej rodiny jednoducho bol jeden z tých pilierov, na ktorý štát sa vedel svojím spôsobom spoľahnúť, a práve preto si myslím, že ten návrh je v tejto časti dobrý.
Ďakujem pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý, pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s poslancom Tarabom, že tá demografická krivka alebo tá demografická obsahuje aj problém, pretože pomaly sa nebude mať postarať kto o ľudí, to je všeobecne známe, a nielen o tých, čo nemajú deti, aj tí budú mať väčší problém, ale aj tí, čo deti majú, a takisto povedal, že má 5 detí. No, máme na tom asi rovnako, ak sme nezlyhali vo výchove, ako povedal, tak o nás sa by mal kto postarať, záleží na tej výchove a nespoliehajme sa veľmi na štát, a hlavne keď tu budeme mať takýchto politikov, ako tu máme teraz.
Viete, celý čas vždy, keď sa tu preberá nejaká vec, čo by malo nejako pomôcť alebo niečo konečne sa zastabilizovať, tak stále sa vraciame spätne k minulosti či už nedávnej a k minulotýždňovému hlasovaniu, alebo tohtotýždňovému hlasovaniu, čo sa týkalo Fica alebo predchádzajúcich volebných období, ale vždy je to na úkor tých občanov Slovenskej republiky. A keď to neprestaneme takto robiť, tak nepohneme sa s tým vôbec.
A takisto si myslím, že na začiatku tie vyjadrenia, to, že nepodporím ten zákon, lebo ty si hlasoval za to, to je obyčajné vydieranie a nemá to s týmto zákonom nič spoločné. To ak takto pôjde vládna koalícia ďalej, tak sa tu prestanú prijímať akékoľvek zákony do konca volebného obdobia a budete tu si robiť len biznis a snažiť sa aspoň niečo z toho vyťažiť. Ale bude to len na úkor celého Slovenska a občanov, ktorí tu žijú.

Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Peter Cmorej.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán poslanec Taraba, len doplním, čo ste hovorili o tých úrokoch, a teda som rád, že ste podporili ten môj teda názor alebo, by som povedal, že fakt, ktorý som povedal, že nebude tu tá možnosť financovať všetko na dlh donekonečna, tak, kolegovia, keď neviete náhodou, tak už tu máme infláciu anualizovanú okolo 10 % ročne, čo už je cválajúca inflácia, lebo už je to nad 10 %, a ak teda neviete, tak inflácia sa väčšinou teda v ekonomickej teórii (povedané so smiechom), sa krotí tým, že základ... že európske centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby.
Keď sa chcete pozrieť, keď sa chceme pozrieť do histórie, že ako v minulosti sa bojovalo s takouto infláciou, tak v 70. rokoch to bolo, myslím, šéf FED-u bol vtedy pán Volcker, myslím, že zomrel pred rokom či pred dvoma, tak zvýšil základnú úrokovú sadzbu na vyše 20 %. 20 %, hej? A my tu máme posledné roky nulu. Úrokové sadzby už zvyšujú všetky centrálne banky naokolo, anglická, americká a Česi zvyšujú, len ECB-čka je stále na nule, dokonca ECB-čka, ECB-čka ešte stále de facto tlačí peniaze tým, že vykupuje dlhopisy európskych vlád za, myslím, že okolo 40 mld., mám taký pocit, že mesačne, ešte stále vykupujú, takže ešte stále prilievajú palivo do toho ohňa, no a robia to jednoducho z toho dôvodu, teda predpokladám, že hlavne z toho dôvodu, že akékoľvek zvýšenie úrokovej sadzby by výrazne ohrozilo financovanie, teda financovanie dlhu krajín a napríklad úplne najhoršie sú na tom Taliansko a Francúzsko, ktoré by už mali veľký problém udržať tú obhospodarovateľnosť toho svojho dlhu už aj pri miernom zvýšení.
Takže my tu máme naozaj že veľký problém.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Tomáš Taraba.

Ďakujem. Ja len doplním tomuto, myslím, Warren Buffett to povedal, že bankrot ide tak, že je nenápadný, a potom je zo dňa na deň, takže toto je presne, Európska centrálna banka robí úplný opak toho, čo už dávno dlhé mesiace mala robiť. Ak je základná už teraz miera inflácie 10 %, tak logika hovorí, že úrok mal byť nad 10 %. No a robí to preto, lebo jednoducho od roku 2008, od tej finančnej krízy, dlh štátov nieže klesol, vtedy to bola kríza, ktorá, sa hovorilo, že je kríza dlhu, ale teraz je teda kríza mega dlhu, pretože od vtedy ten dlh narástol v priemere vo všetkých štátoch o ďalších nejakých 70 %.
No a jednoducho najväčšie palivo pre infláciu je inflácia, to znamená, že ak oni to nebudú riešiť, tak za chvíľu sa z tej cválajúcej dostaneme teda do inflácie, ktorú už zabrzdiť tak či tak sa nikdy nebude dať inak, ako prestaním tlačiť peňazí a úrokovou sadzbou. A tá úroková sadzba jednoducho bude likvidačná potom pre celý systém, pre celý sociálny systém, pretože tie prípady, ktoré ste v Amerike povedali v tisícdeväťsto... myslím, že to bolo na prelome 70. a 80. rokov, tak naozaj sa úroková sadzba dostala nad 20 % a Slovensko dnes by, pochybujem, že unieslo úroky, keby boli nad 3 %. Taká je v podstate zadlženosť, taký je aj stav, a práve preto nevidím žiaden problém v tom, aby sme sa začali nie v ružových, ale reálnych okuliaroch pozerať na to, v akom stave z rôznych dôvodov Slovensko je.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči.