65. schôdza

Pán poslanec Krúpa, faktická poznámka na vaše vystúpenie, pani poslankyňa.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Monika, ja sa ti chcem poďakovať a zároveň vyzdvihnúť aj tú obetavosť, ktorú preukazuješ každý deň, a musím povedať takto, že si bola prvá, ktorá sa zaktivizovala medzi poslancami a začala organizovať pomoc pre Ukrajinu. Sama si v podstate zorganizovala tu v Bratislave centrum kultúrne, kde ľudia mohli chodiť a nosiť veškerú pomoc, ktorú vtedy Ukrajina nutne potrebovala, ale čo je ešte dôležitejšie, robíš to z lásky, robíš to preto, pretože tomu veríš, vieš ľudí namotivovať. A áno, chodili sme tam viacerí pomáhať, aj chodím, chodil som sa tam pozerať a obdivovať ťa, pretože tá tvoja obetavosť je naozaj obdivuhodná a mali by sme si z teba brať všetci príklad, pretože keby bolo viacej ľudí ako ty, ktorí sú takto ochotní a schopní zorganizovať takúto pomoc, tá pomoc by bola oveľa lepšia.
Takže ešte raz, Monika, veľká vďaka, robíš skvelú prácu. Robíš prácu možno, ktorú tu teraz nevidíme všetci, ale treba ju spomenúť. A ja by som sa tak potom aj opýtal, že opozícia, tá robí čo? Dala aspoň päť korún z vlastného platu? Dala aspoň nejaké dve mäsové konzervy? Ja o ničom neviem. Chodia, bľabocú, hovoria o tom, že dve mince sú a ja neviem čo, ale nikomu nepomôžu. Vždy pomáhali len sebe, ale keď ide o to, aby pomá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Kozelová, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Juraj, ďakujem. Ty si bol svedkom toho, ako to tam vyzeralo, ako v úli. To bola poschodová budova, ktorá bola plná aj na poschodí, aj dolu. A v tom začiatku, keď to bolo také že naozaj, naozaj čerstvé, tak tam chodilo pomáhať denne okolo 70 – 100 ľudí. Z tých sedemdesiatich – sto ľudí naozaj ostali všetci až do konca, kým sme sa nepresťahovali na iné miesto, na zimný štadión do Ružinova. Ja chcem poďakovať hlavne mojim asistentkám, to musím povedať, ale naozaj aj všetkým mojim kolegom. Ak tam niekto naozaj prišiel pomôcť, tak to boli kolegovia z OĽANO napriek tomu, že všetci o tom vedeli, že tá zbierka tam je a že tam je potrebná každá jedna ruka. Každá jedna ruka.
Ja chcem povedať, že by sme to nedokázali ani bez tretieho sektora, všetko toto, pretože treba spomenúť aj Človeka v ohrození, treba spomenúť Červený kríž, treba spomínať záchranný systém, záchranárov, ktorí chodili pomáhať, hasičov, vojakov, policajtov, všetkých. Všetkých. A ktorí pomáhajú dodnes. Ja skutočne som hrdá na to, aké, aké máme, akých máme Slovákov, že tak strašne veľa ľudí prišlo pomôcť. Aj včera to bolo vidno na tom, na tom mítingu na Námestí SNP, kedy sme prosili ľudí, aby priniesli dve konzervy každý. Tie dve konzervy, z ktorých sme postavili, ako to povedal Nikita, konzervatórium, takú obrovskú pyramídu, tie konzervy idú do Hostomelu, do Irpine, do Buče a do Borodianky.
Čiže ďakujem ešte raz všetkým kolegom, ktorí pomáhali, všetkým, čo boli včera na námestí, všetkým, čo boli včera na Slavíne, lebo nasadzovali vlastný krk proti horde, ktorá kričala, že je málo ukrajinskej krvi.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Kazda, ktorý sa však nenachádza v rokovacej sále, takže mu prepadáva poradie. Ďalší po ňom je pán poslanec Šefčík, po ňom sa pripraví pán poslanec Krajčír.
Nech sa páči, pán poslanec Šefčík, máte slovo.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa pôvodne neplánoval prihlásiť do rozpravy, ale niektoré veci, ktoré vyplynuli z rozpravy, tak som si poznačil a chcel by som ich tu v krátkosti povedať.
Takže v prvom rade ďakujem za uznesenie, ktoré sme ako koaliční poslanci predložili do pléna symbolicky po príhovore prezidenta Ukrajiny k Národnej rade Slovenskej republiky. Spomína sa tu veľmi často konanie opozície, ako oni fungujú nielen od začiatku vojny, ale to sme si, to isté konanie sme si všimli aj počas pandemickej situácie, kedy vrcholila prvá, druhá vlna. Ja si myslím, že to správanie je analogické vtedy aj teraz.
No a ďalšia vec, ktorú chcem zdôrazniť, že to možno niektorí z opozície sú takto presvedčení, že to takto v hlavách majú skutočne nastavené, ale ja si myslím, že mnohí z nich to nemyslia tak, ako hovoria, a je to z čistej vypočítavosti. Jednoducho oni cítia, že niekde ostala visieť skupina voličov alebo skupina ľudí, ktorí možno nemyslia až tak kriticky, možno jednoduchšie a skočia im na každý jeden ich blud, ktorý sa dá ľahko vyvrátiť.
No, ďalšia poznámka, ktorú by som chcel povedať, pán podpredseda parlamentu tu hovoril, pán Blanár o tom, že treba rokovať o mieri a nie dodávať zbrane. Odcitoval aj slová bývalého pápeža. No a ja sa chcem opýtať, že či je tu niekto v pléne alebo z poslancov Národnej rady, kto si myslí, že netreba rokovať o mieri. Ja si myslím, že o mieri treba rokovať v prvom rade, ale, je tam jedno veľké "ale", na rokovanie, akékoľvek, treba dvoch. A tu mnohí politickí lídri Európy narážajú na problém, pretože Putin, zdá sa, že má v svojej hlave úplne iné predstavy o tom, čo by sa malo diať, ako by to malo na svete vyzerať a ako by mal vyzerať mier z jeho pohľadu.
My všetci si myslíme, že, alebo teda viacerí, myslím si, že väčšina Slovákov si myslí, že Putin nikdy nemal začať dodávať zbrane na Ukrajinu. On je tým, ktorý dodal na Ukrajinu momentálne najviac zbraní spomedzi všetkých a dokonca takmer 200-tisícovú armádu po zuby ozbrojenú. Takže my si myslíme, že najskôr by mal odísť z tej Ukrajiny a potom by sa malo rokovať o mieri. Keď sme sa tu bavili cez prestávku s jedným poslancom z opozície, tak on spomínal Donbas a osem rokov a tak ďalej a tak ďalej, veď vieme tie mantry všelijaké, ktoré opozícia a niektorí ľudia opakujú. A bolo tu povedané, že to si Putin až teraz po ôsmich rokoch všimol, že na Donbase sa deje niečo zlé? A moja reakcia bola, a to keď sa na Donbase deje niečo zlé, tak treba bombardovať Kyjev a kyjevské oblasti? To má akú logiku?
Takže na rokovanie o mieri treba dvoch. A Putin má mier v svojich predstavách asi tak, že ja nebudem robiť kompromisy, vy sa podvoľte, spravte to, čo chcem, a dám vám pokoj. Ale to nie je mier. To je mier iba, že mlčia zbrane. Tak ako v Severnej Kórei tiež mlčia zbrane. Ale v takomto pohľade, že spravte všetci, čo ja chcem, a dám vám pokoj, to je diktatúra, tyrania alebo totalita.
Dnes ráno som počul v rádiu správu, že 1,2 milióna Ukrajincov bolo odvlečených nevedno kam do Ruska, z toho 200-tisíc detí. Ďalšie milióny Ukrajincov odchádzajú cez hranice do Poľska, na Slovensko, do Maďarska a do ďalších krajín Európy. Ja si nemyslím, že takto by to malo vyzerať, a takisto si nemyslím, že s tým obyčajní, jednoduchí Rusi súhlasia vo väčšine. Určite nie. Rodiny sa rozpadajú, strácajú otcov, strácajú mamy, deťom berú budúcnosť. Ale kto im ju berie? Znova sa vraciam k tomu, že Putin "nabehol" na Ukrajinu so svojou 150-tisícovou armádou a on je tým hlavným agresorom. Toto treba odsúdiť nahlas.
A na záver spomeniem len to, že mám jednu známu, s ktorou komunikujem cez sociálne siete. Píše mi súkromné správy a hneď na začiatku vojny sa mi ozvala, že ona má kontakt na nejakú Ukrajinku Irynu z Kyjevskej oblasti a poprosila ju, či súkromné správy, ktoré jej preposiela, či by nemohla posielať nejakému poslancovi Národnej rady Markovi Šefčíkovi. Tak ona jej to dovolila. Niektoré veci, ktoré nemôžem zverejniť, tak nebudem zverejňovať, ale niektoré sa dajú, nepôjdem do konkrétností, ale ona je z nejakej Kyjevskej oblasti, volá sa Iryna a písala, že sa schovávajú so svojimi deťmi, má dve dcéry, sa schovávajú v podzemí niekde v nejakom bunkri, v nejakej pivnici, natískaní na sebe, majú tam nejaký generátor, ktorý si požičiavajú dokola a nabíjajú si mobily, aby mohli ostať aspoň sčasti v kontakte s inými ľuďmi, so svetom, a takto posielajú veci, ktoré dostávajú od svojich príbuzných, ktorí nemali to šťastie schovať sa, možno sú niekde na bojisku, dostávajú fotografie, dostávajú videá a ja som v živote, ani v akčných, v najhorších akčných filmoch nevidel také videá, a to bolo ešte pred tým masakrom v Buči, pred tým, ako to zverejnili, aké mi posielala ona. Ja som to, ja som ako citlivo, citlivá povaha v tomto, je mi ľúto hlavne tých detí a ja som to nemohol pozerať pred spaním. Ako sú to hrozné zábery. A zase sa vraciam k tomu, kto je hlavný agresor? Kto nabehol na Ukrajinu so 150-tisícovou armádou? Vladimír Putin.
Kolegovia, som rád, že je tu to uznesenie. Nechcel som veľmi zdržiavať, ale chcel som povedať aspoň takto symbolicky podporu tomuto uzneseniu. A čo dodať na záver? Verím, že ten viac ako 70-dňový masaker čoskoro skončí. Modlím sa za to.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvá, pani kolegyňa Kozelová, nech sa páči.

Marek, ty si sa pýtal na logiku. No nepýtaj sa na logiku, oni žiadnu nemajú. A mier je pre nich len príkazné slovo veliteľa so zetkom na prsiach obyčajnému vojačikovi. Toto je pre nich príkaz.
A na ľudskom utrpení si vytĺkať politický kapitál, to je, oni to majú v DNA proste, tam neurobíš nič, lebo ak si poslanec Medvecký mýli mejdan s majdanom, tak to už potom ako vieme, o čom to je. Asi bol na mejdane tesne predtým.
A chcem ti len povedať, že chápem to, čo si povedal na záver. Ja som na niekoľkých kanáloch ukrajinských a interných a som na jednom, ktorý je vyslovene tajný a cez ktorý sa dohovára humanitárna pomoc pre jednotlivé časti Ukrajiny. A je to preto, lebo Rusi sledujú aj cesty humanitárne a nie raz sa stalo, že zobrali, zobrali celý konvoj pomoci aj s autami. Takže... len aby ste vedeli, že taká situácia tam je.
To je napríklad dôvod, prečo my, keď posielame kamióny na Ukrajinu, nikdy nepovieme, kedy idú, nikdy nepovieme, kam idú, a nikdy nepovieme, kto je šofér. Takže takto sa posielajú kamióny s humanitou. A tie kanály, aby ste vedeli, sú preto, že sa mínujú priebežne tie humanitárne cesty, tie humanitárne koridory a tie informácie dostáva, dostáva ten kanál v podstate od ukrajinskej rozviedky, takže vždy sa vie, že kade tie kamióny môžu a kade nemôžu ísť. Takže vôbec to nie je tak jednoduché ani s pomocou.

Pán poslanec Nemec s faktickou poznámkou.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Marek, ja by som sa ti chcel poďakovať za také zhrnutie a myslím si, že si veľká osobnosť a aj citlivá osobnosť, ktorá to takto zhodnotila, a si veľký bojovník, takže myslím si, že to, že si z teba niekedy tu robia opoziční poslanci srandu, nie je namieste. Keby ťa poznali a keby si vážili túto snemovňu a nie robili si z toho holubník.
Ďakujem veľmi pekne.