65. schôdza

Ja som začal tak, myslím, že dosť ústretovo, lebo som predpokladal, že, alebo som naivne, teraz už viem, si myslel, že vo Ficovi sa zobudí nejako svedomie, že za tých dvanásť rokov, čo okrádal rodiny s deťmi, tak nakoniec bude tu tichučko šúchať s nohami, možno si pôjde vypiť na klub a nakoniec príde v správnej chvíli, zahlasuje a podporí tie rodiny s deťmi. A on sem prišiel jak Boh, ktorý tu akože asi zrejme naozaj ustlal na ružiach tým rodinám s deťmi počas jeho desaťročného vládnutia, alebo teda dvanásť rokov aj s jeho pelerínou, a na konci som mal pomaly pocit krivdy, že čo my to vlastne ideme tým rodinám urobiť? Však vlastne on im, on im dával hojno, on sa s nimi podelil, on vôbec nekŕmil svoje účty niekde na Belize alebo trezory so zlatými tehlami svojho kamaráta Kičuru, nerozkrádal Štátne hmotné rezervy, nerozkrádal pozem..., nie pozemky, čo to bolo? Cez PPA-čku dotácie pre poľnohospodárov a podobne, o čom dnes mnohí, desiatky svedkov svedčia a musím uznať, áno, má talent. Vie rozprávať, vie oblbnúť ľudí a naozaj hovorím, že po troch minútach jak rozprával, tak vážne som mal pocit, že či vlastne robíme dobre, že tým rodinám ideme pomáhať, lebo však vlastne Fico im už dávno na ružiach ustlal a Slovensko je vlastne taký prorodinný stred sveta, kde všetky rodiny sa sťahujú zo sveta, lebo tu sa naozaj dobre žije.
Skutočnosť však je iná. Robert Fico s Petrom Pellegrinim urobili zo Slovenska krajinu, v ktorej sú najviac znevýhodnené rodiny s deťmi voči rodinám bez detí zo všetkých 27 členských krajín Európskej únie. A toto je vizitka sociálneho cítenia alebo budovania prorodinného štátu zo Slovenska Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Urobil zo slovenských rodín lúzrov Európy, lebo podstatné bolo futrovať si zlaté tehly do trezora. Podstatné bolo futrovať si účty. Podstatné bolo rozkrádať všetko jak po nebohom a potom áno, pred voľbami kúpiť si dôchodcov, lebo však predsa deti nevolia, tak kúpime si dôchodcov. Toto bola politika týchto dvoch skorumpovaných zlodejov a on sa nehanbí ešte dnes tu niečo rozprávať o tom, že my vlastne ponúkame rodinám s deťmi, citujem: "z opice riť". Asi ste si to všimli pri tom jeho vystúpení, 1,3... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán minister, tak isto vás prosím dodržať slovník.

Matovič, Igor, podpredseda vlády a minister financií SR
Pardon, ja iba citujem, citujem. Čiže citujem kolegu Fica, ktorý vám tu teda rozprával (povedané so smiechom), že vy, ktorí podporujete rodiny pri tomto návrhu, ešte raz hovorím, prepáčte, citujem Roberta Fica: "vy ponúkate rodinám s deťmi z opice riť". Toto povedal Robert Fico na tomto mieste pred, "a dieru z koláča", dobre, to už bolo celkom, povedzme si, celkom slušné. Pre neho je to možno diera z koláča, pre neho je to pár drobných po tom, čo tu rozkradol miliardy eur aj s Pellegrinim a s ich pusipajtášmi, v podstate áno, si myslia, že vlastne čo sme takí trochári, lebo však oni na tých účtoch, čo vytunelovali, tak určite majú dramaticky viac. Áno, 1,3 miliardy z jeho pohľadu naozaj na kávu, ale z pohľadu slovenských rodín tým, že sa o to podelí 1,2 milióna detí a ich rodičov, tak aj napriek tomu, že sa také množstvo detí a rodičov podelí, tak si povedia, že naozaj, že to je obrovská pomoc. Áno, 200 eur na dieťa v prípade, že teda dieťa má už od 5 rokov, môže chodiť aj na krúžky, tak vlastne je to tých 200 eur až do pätnástich rokov, od pätnástich rokov do osemnástich znova nejakých 150, lebo už nemôžu mať služby deťom, a do päť rokov takisto 150, lebo zase nemajú tiež služby deťom, nemajú, nemajú krúžky. Obrovská pomoc.
Fico s Pellegrinim za posledných osem rokov zvýšili rodinné prídavky o 1,85 eura. Počujete dobre, o euro osemdesiatpäť za osem rokov, euro osemdesiatpäť, nie ročne. Euro osemdesiatpäť za osem rokov. Sám si pamätám, že tu som behal s takou tabuľkou, že deťom, neviem, koľko tam vtedy bolo, pár centov, sirotám dve eurá, a sebe 1 500 eur alebo koľko bolo, čo si tu Fico so svojou bandou pred predošlými voľbami odhlasovali tesne, v podstate veľmi blízko pred voľbami si odhlasovali zvýšenie platov v čistom. Viac ako tisícka pre poslanca.
Vtedy som to kritizoval a dnes opravujeme tie chyby. A nieže euro osemdesiatpäť za osem rokov, my o 25 eur za jeden rok. Ak by sme to prepočítali, koľko by to trvalo Ficovi s Pellegrinim, kým by deťom zvýšili rodinné prídavky na 50 eur, tak 104 rokov. Takže v roku 2126 by sa slovenské rodiny, za slovenské rodiny, pán kolega, považujem aj slovenské, aj maďarské, aj rómske, aj židovské, aj všetky, ktoré na Slovensku bývajú, aby ste vedeli (reakcia z pléna), dobre, rodiny občanov Slovenskej republiky, ale tak ja budem tomu hovoriť slovenské rodiny, tak to beriem, lebo sme na Slovensku a vôbec to nemyslím nič proti občanom inej národnosti, ktorí žijú na Slovensku, lebo sú naši občania. Čiže 104 rokov by trvalo, ak by sme nechali naďalej spravovať týmto zlodejom štát a nechali by sme im zodpovednosť za rodinnú politiku. Pri daňovom bonuse by to trvalo 326 rokov, čiže až v roku nejakých dvetisíc, koľko to je? Tristo, 2350 by sa slovenské rodiny dožili 100-eurového daňového bonusu pri tempe, ktorým oni išli, že 21 centov ročne.
Takže máme byť na čo hrdí, páni a dámy, nenechajme sa zastrašiť a nejako zosmiešniť, že ideme teraz dávať, pán predseda mi to, dúfam, že odpustí, citujem Roberta Fica: "že ideme dávať rodinám s deťmi z opice riť", nie, ideme im dávať najväčšiu historicky pomoc, akú kedy slovenské rodiny, rodiny žijúce na Slovensku, dobre? Tak? Rodinám žijúcim na Slovensku, aké kedy sme, aký kedy, kto, ktorá politická garnitúra poskytla.
O to viac budem na to hrdý, ak to bude spoločné rozhodnutie aj koaličných poslancov, aj opozičných a, samozrejme, nepredpokladám, že Fico, Pellegrini by takýto návrh podporili, lebo jednoducho je to ich vizitka, v akom stave je prorodinná politika na Slovensku.
Poznáte zrejme, Števo Kuffa určite, nechcem povedať príklad, biblický príklad o troch grošoch. Jeden groš sebe, jeden groš rodičom a jeden groš deťom. Skúsme sa pozrieť na Slovensko, že aký je veľký groš rodičom a aký veľký groš je tým deťom. Priemerný dôchodok 512 eur, aká veľká tá pomoc voči dedinám, deťom? Priemerná, možno necelých 60 eur v prípade teda, ak rodič aj pracoval. To znamená obrovská disproporcia medzi intervenciou alebo pomocou rodičom alebo starým rodičom, alebo ľuďom na dôchodku a medzi, medzi deťmi. Ja nechcem, aby sme brali dôchodcom, ani im nezávidím, ale teraz nastal čas pre rodinu, a to odkazujem aj samosprávam.
Áno, jasné, všetci by, každý starosta, každý primátor by chcel mať z roka na rok 10 % navyše, tak ako mali samosprávy medzi rokmi 2014 - 2019. Desať percent každým rokom hore. Samozrejme, každý by to chcel, ale stalo sa to, že ľuďom narástli výplaty o 51 %, ale dane z výplat ľuďom narástli o 108 % za osem rokov, od 2014 do roku 2022. Tým pádom, ešte raz, výplaty ľuďom o 51 % niekde tu, ale o 108 % narástli dane. A keďže dane z výplat alebo daň z príjmu fyzických osôb sú podielové dane, alebo zabalíme do škatuľky a nazveme to podielové dane, a sú unikátnym príjmom samospráv či už obcí, miest a VÚC-iek, tak toto bolo príjem obcí, miest a VÚC-iek. Za tých osem rokov, ak by sme mohli vrátiť čas späť a ak by sme rovnako, ak by rovnako rástli mzdy a rovnako rástli ľuďom dane zo mzdy, tak samosprávy by mali o miliardu menej, ale mali by to pracujúci ľudia a prioritne rodiny doma, rodiny s deťmi. A neboli by rodiny s deťmi najviac ukrivdené alebo diskriminované v rámci celej Európskej únie, tak ako to dopracoval Fico s Pellegrinim cez ich budovanie sociálneho, prorodinného štátu.
Takže my teraz aj voči samosprávam, len chceme od nich, aby dva roky sa uskromnili s tým, že nebudú mať tak obrovské rasty, budú mať trošku menšie rasty. Samozrejme, podáme im pomocnú ruku a žiadnu samosprávu, ktorá by mala sa dostať do problémov, nenecháme, aby sa kvôli tomu do problémov dostala, ale chceme, aby keď doteraz to boli roky, roky rokúce pre samosprávy, tak v prípade daňového bonusu, aby teraz boli tie dva roky pre rodiny s deťmi. Myslím si, že to je legitímne po tých mnohých rokoch hojna pre samosprávy. A tým vôbec neznižujem ich úlohu, ich prácu, ich dôležitosť, ale myslím si, že je legitímne ľuďom znížiť dane alebo v tomto prípade znížiť dane a prudko znížiť dane rodičom s deťmi.
Kritizovať krúžky im môžme sprava, zľava, keď to kritizuje pán minister školstva, je to také trochu také farizejské, lebo pred približne mesiacom zakázal, zakázal legislatívcom z ministerstva školstva, aby spolupracovali s ľuďmi, ktorí písali tento zákon. Zakázať štátnym zamestnancom, aby spolupracovali s inými štátnymi zamestnancami na otázke verejného záujmu, lebo tvorba legislatívy je verejný záujem, je veľmi, veľmi podlé a nehodné ministra, ktoréhokoľvek. Bohužiaľ, toto sa v prípade ministerstva školstva stalo a dnes sa čuduje, že tam nemá napísané nejaké pravidlá. Áno, nemá ich tam napísané, lebo dve ministerstvá mali spolupracovať, ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry spolupracovalo tip-top a všetko má vyriešené v tomto zákone.
Ministerstvo školstva sa na to vykašlalo, lebo im to pán minister Gröhling prikázal, aby to odignorovali a sabotovali, lebo ich cieľom nie je zrejme pomáhať rodinám a výsledok je taký, že áno, v tom zákone to nemá, ale včera sme schválili na vláde uznesenie, kde pána ministra školstva zaväzujeme uznesením vlády, že do konca roka pekne spojazdní celý systém a na základe toho si on teraz musí sem prísť s novým svojím zákonníkom a zrazu pán minister bude musieť robiť, aj keď sa mu nechce robiť. A bude musieť urobiť presne to isté, čo urobilo si ministerstvo kultúry, celú robotu má spravenú, má to v zákone napísané. Branko Gröhling trucoval jak malý chlapec, jak malý Jojo, a teraz si to bude musieť urobiť sám. Má k tomu legitímne schválené uznesenie vlády, či sa mu to páči-nepáči, či bude kritizovať a skrývať sa za učiteľov a hľadať hocijaké výhovorky, jednoducho má schválené uznesenie vlády a z toho neustúpime a musí si to splniť. A keď by chcel skúsiť to sabotovať, tak tí rodičia ho ubijú s klobúkmi, lebo zrazu v januári budú mať deti nabité kredity na krúžky, ale trucujúci Branko, minister, by nespustil register poskytovateľov, tak asi tí učitelia nakoniec by sa prišli k nemu pýtať, že prečo, Branko, trucuješ, prečo tým našim deťom ubližuješ. Takže takáto je trošku situácia v tejto veci. Mrzí ma tento prístup ministra školstva, ale život je taký, bol som ho osobne prosiť na ministerstve školstva, aby to nerobil, ten povedal novú výhovorku vtedy: "keď budú mať učitelia vyššie platy a všetky školy budú zrekonštruované, potom tí učitelia aj sami budú tie krúžky poskytovať", tak som povedal: "Braňo, sám tomu neveríš, čo hovoríš" a naozaj také trápne výhovorky to boli.
Hold, jednoducho život je taký, ale hovorím, v tomto prípade boli dve ministerstvá, ministerstvo kultúry vzorná spolupráca, všetko splnené, všetko v zákone napísané, všetko tip-top nachystané. Ministerstvo školstva sabotáž, lebo asi rodina nie je hodnota, no pardon, pán Gröhling, pre nás rodina hodnota je a urobíme všetko pre to, aby tie deti na konci krúžky dostali.
Ďakujem za podporu do skráteného legislatívneho konania. Pevne verím, že to posunieme aj ďalej a že tá prorodinná koalícia, ktorá sa tu vytvorila pri tomto návrhu zákona, ktorá nepozerá na to, akú máme farbu politického trička, vydrží až do finále. Zároveň ale hovorím, že očakávam aj po finálnom schválení zlomyseľnú sabotáž od ľudí, ktorí budú mať právo podať tento návrh zákona na Ústavný súd. Osobne si myslím, že vystúpenie, ktoré sme tu videli, pani ministerky spravodlivosti aj vystúpenia jej včerajšie na vláde, kde čítala doslova jak nachystané veci, že sú podkladom na Ústavný súd, kde potom bude chcieť argumentovať, že vlastne ona nás upozornila na to, že nie sú splnené kritériá na skrátené legislatívne konanie. Ale kritériá na skrátené legislatívne konanie sakramentsky splnené sú. Lebo keď ona hovorí, že kde je predsa tá hroziaca ekonomická škoda, tak áno, pre človeka, ktorý nevníma úlohu a váhu tej rodiny v spoločnosti, to je len taká hluchá masa nejakého šumu, nejakých včiel v úle, ktorým nedokáže porozumieť. Státisíce slovenských rodín alebo rodín žijúcich na Slovensku sú v núdzi a čakajú na našu pomoc. A my sme sa spoločne rozhodli a ešte raz hovorím, som hrdý, že naprieč politickým spektrom a ešte raz hovorím, neočakávam, že tí vagabundi, ktorí súčasnú situáciu slovenských rodín spôsobili s ich poskokmi z Republiky, že sa k tomu pridajú. Nie, neočakávam, ale to ostatné, čo ctí si rodinu, čo si uvedomuje jej význam v spoločnosti, sa zomkne a nakoniec to prelomíme a keď aj budú sa snažiť vetovať tento zákon, predkladať na Ústavný súd a čokoľvek urobiť, len aby zahatali pomoc rodine, lebo jednoducho ten svet, kde rodina je na piedestáli, pre nich nie je ten svet do dnešnej doby, kde pomaly vysávač, lampa a dvaja chlapci sú dokopy jedna rodina, tak svet, kde považujeme za rodinu otca, matku a ich deti, im tam nejako nepasuje.
Takže budeme bojovať, pevne verím, že spolu aj túto bitku o Stalingrad vyhráme, nech nám ešte aj následne budú akékoľvek polená pod nohy hádzať a na konci tú pomoc rodinám doručíme. Ale na konci všetci, nech tu aj nikto z nás nebude, či už budeme mať brady alebo čokoľvek, ale budeme spomínať na tieto dni a tieto chvíle, si povieme, že vtedy sme to rozhodnutie spolu urobili, že vtedy sme odložili bokom ego a že sme si povedali, že čo je najdôležitejšie. No najdôležitejšie je rodina. A aká rodina? Otec, matka a deti, tradičná rodina a som na to hrdý. (Potlesk.)
Čiže poviem ešte inak, tento boj, ktorý tu zvádzame, je v skutočnosti, a nebojme sa to pomenovať, ideologický boj. Ideologický boj o výkladové, výklad slova rodina a význam rodiny v dnešnej dobe. Tí ľudia, ktorí si uvedomujú, že rodinu tvorí otec, matka a deti a nie žiadne zhluky zvláštnych náhod, ktoré sa stretli a práve si povedali, že sú rodinou, tak tí ľudia tú pomoc pretlačia a zo Slovenska urobia naozaj prorodinný ostrov v rámci Európy. Krajinu, ktorá bude mať najsilnejšiu prorodinnú politiku, minimálne po tej finančnej stránke. Samozrejme, že sú aj potom následne nadstavby, ten pocit, kedy potrebujete so svojou rodinou sa cítiť, že ste vítaní, ale to potom riešme následne. Ale ten absolútny základ je istota pre rodinu, že môžu prijať ďalšie dieťa, že sa neobávajú o finančnú svoju existenciu a s 200 eurami, aj keď je to málo, ale viete to ďalšie dieťa do rodiny prijať, alebo ak náhodou tú prácu nemáte, s pomocou, ktorú chceme rodinám ponúknuť, viete ako rodina naďalej fungovať bez toho, aby ste si kládli otázku, či ísť na potrat, nejsť na potrat, či teda ďalšie dieťa k sebe prijať, alebo nie. A na toto budeme spolu všetci hrdí, teším sa na to finále, my tú bitku o Stalingrad spolu vyhráme. (Potlesk.)

Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nech sa páči.

Ja len veľmi krátko, pretože po tejto 16-minútovej kanonáde mi už veľa argumentov neostalo, ale jeden argument pán minister zabudol povedať, a ten je veľmi výrazným a veľmi významným pri prijímaní tohto zákona, a to, že tento zákon podporuje manželstvo. Je tak? Pretože teraz v súčasnosti je nastavený systém tak, že sa neoplatí sa sobášiť a v mnohých rodinách to funguje práve opačne, že ak chcú získať nejaký daňový bonus alebo ak chcú získať nejaké financie do rozpočtu, tu sa bavíme o dvadsiatich eurách, tak je im lepšie, keď žijú len v spoločnej domácnosti ako nezosobášení, tak práve toto opatrenie spôsobí presný opak.
A keď sa pán minister a podpredseda vlády vyjadroval k opozícii, tak ja by som sa chcel vyjadriť k tým zopár poslancom z SaS, ktorí tu ešte ostali. Napriek tomu, že váš predseda, ktorý j-b na Alianciu za rodinu a ktorý nepodporuje nič, čo má spoločné s tradičnou kresťanskou rodinou, s takou, na ktorej táto civilizácia prežila doteraz, napriek tomu vás chcem poprosiť, aby ste priložili ruku k dielu aj vy, pretože verte mi, že sa budete cítiť lepšie.
Zachytil som jeden rozhovor s kolegyňou od vás, že čo je to 50 euro, že nebuďme smiešni. Tak chcem povedať, že v Bratislave 50 euro a najmä a pre nás a pre už aj bežného priemerného Bratislavčana je skutočne nič. Jedna lepšia večera stojí viac. Ale 50 euro v hladovej doline na Gemeri, niekde na Orave, na Medzibodroží, použi, a vyberte si región, aký chcete, je to sakramentsky veľa peňazí. A to sú tie peniaze, ktoré my chceme týmto rodinám dať do vrecka. A boli by sme radi, keby to bolo aj s vašimi hlasmi. Aspoň sa zbavíte nálepky antisociálnych živlov.
Prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a o vládnom návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády je pod tlačou 1025. Prosím predsedu, prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Igora Matoviča, aby návrh vlády odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie a o vládnom návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1025.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh, ktorým chceme zadosťučiniť spravodlivosti v tejto ťažkej dobe, lebo vy ako zákonodarci a my ako vláda sa snažíme sanovať následky, ktoré tu spôsobil či už COVID, ale momentálne vojna na Ukrajine, a vieme sami, že vyleteli ceny, dopady na rodiny. Aj ten predošlý návrh, ktorý riešime, tak áno, bude stáť obrovské peniaze kvôli tomu, že za našimi hranicami je vojna a nastali cenové šoky, najväčšia inflácia za posledných dvadsať rokov. Ale niektoré firmy za tejto situácie majú ťažkú ryžu, zarábajú obrovské peniaze a nie ich snahou, ale tým, že zrazu nastal nejaký výkyv. Preto sme pred pár mesiacmi, a musím pochváliť z tohto miesta Marcela Klimeka, už v októbri minulého roku na koaličnej rade ako štátny tajomník z ministerstva financií navrhol, aby sme zaviedli daň z mimoriadneho zisku pri produkcii elektriny v atómových zdrojoch, lebo náklady na výrobu jedného megawatt, jednej MW/h, čiže 1000 kilowattov, kilowatt hodín, v atómovom zdroji sa pohybujú niekde okolo 30 eur na jednu MW/h, ale dnes sa elektrika predáva viac ako za 200 eur jedna MW/h práve kvôli týmto cenových šokom, ktoré tu nastali.
Tak Marcel Klimek prišiel s touto ideou na koaličnú radu, hovorí: "poďme to zdaniť". Trošku vám priblížim to, ako to na tých koaličných radách beží. Richard Sulík hovorí: "v žiadnom prípade, žiadne nové dane". Našťastie po štyroch mesiacoch asi, odvtedy sa zobudil, že asi ten Marcelov nápad bol fakt dobrý, lebo Marcel ho s tým otravoval priebežne, a potom výsledok poznáte. Prišli sme na tlačovú konferenciu, oznámili sme, ideme zdaniť nadmerný zisk pri produkcii, pri atómových zdrojoch. Slovenské elektrárne sa zľakli trošku, že by sme ich takýmto spôsobom jemne vykuchali o nie zaslúžený zisk, ale iba polovičku sme z neho chceli. A dohoda na konci bola taká, že sme spravili dohodu za 1 miliardu eur pre slovenské rodiny, do konca roku 2024 tohtoročné ceny garantované, stabilné. Vtedy to malo hodnotu, tá dohoda, približne miliardu eur, dnes má omnoho väčšiu, lebo vtedy stála 1 MW/h 140 eur a pri tých sto štyridsiatich eurách to bola hodnota tej dohody tých 140 voči 61 asi eurám, čo sme dohodli cenu, tých 80 eur bola 1 miliarda za tie necelé tri roky. Medzičasom cena elektriny, trhová, je viac ako 200, tak dnes tá hodnota toho, tej dohody je skoro až 2 miliardy eur.
Ale to som iba chcel povedať, že niekedy áno, stačí mať odvahu a povedať si, že ľuďom, ktorým tu Fico dovolil doprivatizovať si kľúčové podiely v týchto energetických spoločnostiach, lebo Fico s Pellegrinim mali možnosť odkúpiť tieto podiely od pôvodných privatizérov a nevyužili záhadným spôsobom odkúpenie týchto podielov. A mohli si požičať za nula eur alebo za nulapercentné úroky a dávno sme mohli mať tie podiely splatené, za záhadných dôvodov a okolností tie podiely neodkúpili späť, nevyužili predkupné právo, a teraz, áno, odvaha štátneho tajomníka na konci dosiahla to, že slovenské rodiny získajú tak obrovskú zľavu na elektrinu a nemusia sa obávať, že ako im narastú, narastú účty na elektrine.
Ďalší takýto prípad sú dnes firmy, áno, treba čestne priznať, viac-menej sa to týka jednej firmy, ktorá dováža vo veľkom ruskú ropu na Slovensko a keďže na dovoz ruskej ropy za posledné mesiace je obrovský diskont, sa pohybuje okolo 35 dolárov na barel, barel je 159 litrov, takže približne to je 20 centov na liter, liter ropy, tak zrazu rafinéria, ktorá si dováža ruskú ropu na Slovensku, má takzvaný ´windfall´, sa tomu hovorí po anglicky, má takú z neba padajúcu výhodu, o ktorú sa vôbec nezaslúžila. Jasné, keď firma sa snaží, ktokoľvek, podnikateľ je na konkurenčnom trhu a zarobí, tak je to jeho čestný zisk, ktorý sa patrí čo najmenej mu ho zdaniť a od štátu, keďže si robí na neho zálusk, tak to je trošku prasačinka. V tomto prípade ale to nie je zisk, ktorý si rafinéria zarobila svojou aktivitou. Nie, to je zisk, ku ktorému prišli jak slepé kura k zrnu, a v situácii, keď my nahrádzame škody ľuďom aj tým rodinám, že ideme pomôcť s dodatočnými príjmami a v podstate sanujeme tie škody, ktoré vznikli na základe vojny na Ukrajine, tak sa patrí a myslím si, že je to v súlade s morálkou, povedať tým konkrétnym firmám, ktoré majú obrovský zisk práve kvôli tomu konfliktu na Ukrajine, že nech sa podelia.
A preto prichádzame s týmto návrhom zákona, ktorý hovorí o tom, že zoberme si z toho rozdielu, z toho diskontu na, pri nákupe a následnom spracovaní ruskej ropy na Slovensku, zoberme si spravodlivý diel.
Pri hľadaní spravodlivosti, samozrejme, pri tej atómovej dani, alebo teda pri tej dani z elektriny z atómových zdrojov sme považovali za spravodlivé, aby to bolo polovička z toho nadzisku. Ono by sa dalo povedať, že aj tu by to mohla byť tá polovička. Na druhej strane úprimne treba priznať, že slovenská rafinéria Slovnaft už čiastočne ten diskont premieta do cien. Preto sa pohybujeme v rebríčku európskych krajín, z 27 krajín približne siedmy až deviaty, ako ktorý týždeň, najlacnejší z pohľadu ceny pohonných hmôt na pumpách. Čiže čiastočne premietajú ten diskont a nám to vyšlo tak, že spravodlivý podiel na tom, na tom nezaslúženom zisku alebo mimoriadnom zisku z dovozu ruskej ropy je 30 % vlastne z diskontu mínus 5 dolárov. Päť dolárov bol aj zvyčajný vlastne diskont, alebo tak sa pohyboval do päť dolárov počas minulého roku.
A preto predkladáme návrh zákona, ktorý áno, zavádza novú mimoriadnu daň, ale je to daň veľmi spravodlivá, lebo tieto prostriedky zostanú na Slovensku, neodídu zo Slovenska mimo územia Slovenskej republiky, ak by sme ju nezaviedli, a preto si myslím, že keď sa dostanú do štátneho rozpočtu a budú následne použité či už na tie bohumilé veci, ktoré predkladáme v inom zákone o rodinných prídavkoch a daňový bonusoch a službách deťom, alebo na čokoľvek iné, čo vieme, že tie výdavky budeme mať, platy učiteľov, platy lekárov, zdravotných sestier, ktoré musia narásť, lebo im jednoducho rok a pol platy nerástli, tak vždy sa nám tieto peniaze v rozpočte zídu.
Čiže je to daň v súlade so spravodlivosťou, v súlade so zdravým rozumom. Priznávam, som veľmi rád, že po dvojhodinovej argumentácii sa nám podarilo presvedčiť kolegu Sulíka, aby nevetoval ten návrh rovno na vláde, aby nám dovolil ho aspoň predložiť tu do pléna a rokovať o ňom v pléne. A pevne verím, že strana SaS nebude vydierať nejakými svojimi návrhmi, že jedine vtedy, keď ten výnos použije tam a tam, tak vtedy budú s tým súhlasiť, lebo ruku na srdce, dnes nikto nevie, aký bude diskont na budúci mesiac, aký diskont bude takto za pol roka alebo za dva roky.
Vieme, že možno v horizonte troch rokov na Slovensku sa zrejme ruská ropa postupne prestane dovážať. Musíme sa tomu prispôsobiť. To bude ten, tá druhá časť, čo z tohto diskontu slovenská rafinéria bude mať, bude mať zisk, ktorý jej zostane. Môže si z toho zaplatiť zmenu technológie na to, aby sme boli schopní spracovávať aj ľahkú ropu, mimo, mimo dovezenú, mimo Ruskej federácie, ale hovorím, ak by strana SaS chcela ísť cestou, že teraz rovno povedia, my chceme tam, tam, tam a od nás presne sa podpísať vlastne pod záväzok nejakých výdavkov, ktoré my nevieme dnes kvantifikovať príjmy, lebo, ešte raz hovorím, nikto nevie, ako sa diskont bude vyvíjať, bolo by to veľmi nezodpovedné.
Na druhej strane, ak by tento diskont zostal nasledujúcich 12 mesiacov v tej výške ako, ako je dnes, približne 35 dolárov, dostaneme do štátneho rozpočtu približne 300 miliónov eur. Obrovská položka. Pevne verím, že nikto nebude mať odvahu povedať len tak, že nechajme, nech si to niekto zo Slovenska vyvezie a že nám to vlastne v štátnom rozpočte nie je treba, lebo my vlastne sociálnu politiku alebo nejakú pomoc, pomoc ľudom na Slovensku robiť nemusíme a my sa radšej zadlžíme a radšej necháme tie peniaze, nech idú zo Slovenska preč.
Takže predkladám návrh zákona, ktorý, ešte raz hovorím, si myslím, že je spravodlivý, v súlade so zdravým rozumom a jeho výnos určite bude použitý na bohumilé účely, ktoré v súvislosti aj s konfliktom na Ukrajine dnes je habadej, ktoré potrebujeme pokryť. A budem veľmi rád, ak sa opäť nájde na podporu tohto návrhu dostatočná väčšina v tomto pléne, ktorá ten zdravý rozum má, odloží nejaké trápne politikárčenie a povedia si, že áno, je to treba urobiť a nebudeme tu snívať o tom štáte, ktorý nebude zavádzať nové dane a nebude zvyšovať dane, lebo jednoducho toto je daň, ktorú treba zaviesť a ktorú treba spravodlivo vymerať. Lebo tento štát funguje len z daní, z odvodov, pokút a poplatkov ľudí. Z ničoho iného. A na to fungovanie štátu tie peniaze potrebujeme všetci a budem rád, keď ho podporíte.
Ďakujem pekne.

Než dám slovo členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Milanovi Kuriakovi, aby informoval návrh Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore, by som chcel za nás pogratulovať podpredsedovi Národnej rady Jurajovi Blanárovi k jeho dnešným narodeninám. Želám mu veľa zdravia, šťastia a nech je takto usmiaty s nami až dokonca volebného obdobia. (Potlesk. Reakcia podpredsedu Blanára: "Ďakujem.") Všetko dobré, pán podpredseda. (Doznievanie potlesku. Reakcia podpredsedu Blanára, ktorý vstal a uklonil sa plénu: "Ďakujem pekne.")
A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Milanovi Kuriakovi.

Vážený pán minister, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1066 z 19. mája 2022 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1025, na prerokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval tento návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 93. schôdzi dňa 19. mája 2022 a prijal uznesenie č. 332, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1026, v skrátenom legislatívnom konaní na jej 65. schôdzi.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som obdržal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Radovan Kazda, ktorému udeľujem zároveň slovo a po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
A ešte raz ďakujem, panie kolegyne a páni kolegovia, za gratuláciu.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je vlastne druhé, druhý návrh skráteného legislatívneho konania a domnievam sa, že tie dôvody, ktoré sú tam uvedené, ony sa do veľkej miery kryjú aj s tými dôvodmi, ktoré sme riešili pri predchádzajúcom skrátenom legislatívnom konaní. Tie dôvody sú podľa mňa nedostačujúce. Sú tam uvedené dôvody, že ten rast, teda tá, to, že ruská ropa je nižšia ako, nižšia cena ruskej ropy je nižšia ako, ako Brentu, tak že to vlastne spôsobuje, že to má nejaký negatívny dopad, tak. Keďže tento problém z dôvodu, že ide o globálny jav znásobený mnohými negatívnymi faktormi, je potrebné hľadať opatrenia na riešenie uvedených negatívnych dopadov. Nie je mi celkom jasné, že čo je aký negatívny dopad, keď niekto kupuje lacnú ropu. Tomu celkom nerozumiem. To je len taká poznámka na margo. Naozaj som neporozumel.
To, čo je vážnejšie, je, že tam sa teda opäť uvádza: "Cieľom navrhovaného opatrenia je eliminácia hroziacej hospodárskej krízy na účely pokrytia zvýšených verejných výdavkov spojených s pokrytím aktuálnych a nevyhnutných spoločenských potrieb." Ako vieme, jedno z tých opatrení, ktorým sa budú práve pokrývať tieto verejné výdavky, sú práve tie poukazy na voľnočasové aktivity detí. Naozaj si kladiem otázku, hoci je to veľmi dobré, zaujímavé, zaujímavý nápad, poukazy, resp. nájsť nejaký finančný nástroj, ktorým by sa podporili nejaké voľnočasové aktivity detí. Nemám s tým nejaký veľký problém, ale do takejto obrovskej miery, že to má robiť štyristo miliónov z celého toho, toho balíka a toto považujeme za nevyhnutnú spoločenskú potrebu?
Ja keď si to, snažím sa to nejako predstaviť si to v hlave, že kde, na akej, pri normálnej, pri klasickej štandardnej vláde, hocijakej na svete, že kde, na akom rebríčku výdavkov krajiny by mali byť práve poukazy, voľnočasové aktivity. No teraz súčasne v tejto kríze je to ďaleko ďalej, než bez krízy a než vojnového stavu. Ja si myslím, že aj v prípade, že by sme to boli, že by bola bežná situácia, že nie sme zaťažení práve vojnovým konfliktom na Ukrajine, agresiou Putina na Ukrajine a rastom cien, infláciou, tak aj v tomto bežnom, bežnom režime by to bolo niekde možno, poviem, tipnem, že možno v ôsmej desiatke problémov, ktoré má štíhla vláda riešiť. A tomuto problému v tejto ôsmej desiatke by mala prideľovať takýto objem finančných prostriedkov.
V prípade, že ako sme teraz, že tu máme tieto obrovské problémy a čelíme týmto obrovským zvýšeným výdavkom, že musíme dokonca riešiť aj agresiu Putina na Ukrajine, tak si myslím, že celkom prirodzene tento problém voľnočasových aktivít padá oveľa ďalej a možnože už je aj mimo stovky a možnože už je aj niekde na konci, na konci tisícky, čím vôbec nehovorím, že to nemáme riešiť, ale máme to riešiť adekvátne k tým problémom, ktoré v súčasnosti máme. A keď si teraz predstavím, že máme riešiť nejaký takýto problém v tejto situácii a my ideme urobiť zákon o voľnočasových aktivitách, o financovaní voľného času detí, tak naozaj, naozaj to mi nie je jasné a nevidím dôvod, prečo by sme mali teraz toto posunúť do skráteného konania, keď o tom treba naozaj, naozaj veľmi intenzívne rozprávať.
Čo sa týka, čo sa týka tých cien ropy, nebol som na finančnom výbore, ale teda dostal som informáciu, že tam bola, zaznel tam aj výpočet Inštitútu finančnej politiky, ktorý hovoril o tom, že by mal byť, mala byť vybratá tá daň z ropy, myslím, že 50 miliónov eur v roku, teraz, ale že v tých ďalších rokoch to bude klesať, pretože aj ten rozdiel medzi tou ruskou ropou a tou, tým Brentom bude postupne sa znižovať tým, ako sa ten trh, samozrejme, flexibilne prispôsobí tej konkrétnej situácii. Takže aj to očakávanie, že budeme vyberať nejaké stámilióny eur, očakávanie navrhovateľa, že bude vyberať nejaké veľmi ťažké stámilióny eur, je podľa mňa, stojí proste na hlinených nohách, na piesku. A hovorím to s tým, že teda rešpektujem, že takýto návrh navrhovateľ, takúto predstavu navrhovateľ má.
Ďalšia vec je, áno, že ako zareaguje potom nejaká spoločnosť, keď sa rozhodne, keď sa rozhodne vláda, že nejakú veľkú spoločnosť znovu, že dodaní, keďže má dojem, že má teda nadmerné zisky. Ja sa domnievam, že klasické manažérske rozhodnutie veľkej globálnej firmy, ktorá očakáva nejakú ziskovosť, očakáva nejaké príjmy z tej firmy, aby mohli naďalej investovať, tak to tá očakávaná manažérska reakcia bude, že jednoducho tá firma začne škrtať a začne (zaznel gong) nejakým iným spôsobom presúvať tie aktíva, ktoré má, do nejakých iných činností, možno preinvestuje, možno urobí nejaké iné opatrenia. To znamená, že tým chcem naznačiť, že opäť to očakávanie, aký výber bude z takejto spoločnosti, stojí úplne, úplne na vode, na piesku.
No a posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že veľmi ma vyrušuje ten, ten naratív, ktorý tu pán minister financií veľmi často spomína, že, že my nechceme zdaňovať bohatých, že my chceme, nechceme dať chudobným a naopak, chceme dávať bohatým, že strana SaS alebo klub SaS chce dávať bohatým. Toto ma ale tak neuveriteľne vyrušuje, lebo je to naprosto obrovská neskutočná hlúposť.
Každá firma, ktorá je zdanená nejakým percentom, každý občan, ktorý je zdanený nejakým percentom, platí inú výšku, inú výšku tých daní. Keď má niekto zisk sto euro, zaplatí do štátneho rozpočtu dvadsať euro, keď má niekto sto miliónov, zaplatí dvadsať miliónov eur. Keby sme mali daň na hlavu rovnakú paušálnu, alebo daň na firmu rovnakú paušálnu, to by sme sa potom pozerali, ako by to vyzeralo. Ale v skutočnosti tí bohatí platia oveľa-oveľa viac do štátneho rozpočtu, než platia chudobní. A ja nevidím dôvod, prečo by sme mali robiť takéto selektívne rozhodnutia dodaňovania niekoho v tejto situácii, teda v akejkoľvek situácii.
A osobitne mi to tam prekáža aj z toho dôvodu, že som domnieval sa, že aj v klube OĽANO je viacej pravičiarov, je viacej konzervatívcov, klasických republikánov, konzervatívcov, ekonomických pravičiarov a že tomuto jasnému, tomuto jasnému problému absolútne jasne rozumejú, že takéto dodaňovanie nejakých firiem aj napriek tomu, že to nastalo zo situácie, ktorú vieme, že to bolo proste, tá firma k tomu príde nejaká, príde k tomu v podstate náhodou, tak som sa domnieval, že v klube OĽANO, možno aj v klube SME RODINA, je viacej ľudí, ktorí jasne chápu, že toto je naozaj veľmi závažný aj etický problém, či dodaňovať nejaké veľké firmy napriek tomu, že ony platia naozaj už veľké dane a sú riadnym daňovým subjektom, ktorý si, ktorý dodržiava zákony. Toto považujem naprosto za, pre mňa osobne veľké sklamanie, že takto to vníma veľmi veľká časť aj koaličných poslancov, že tieto, nazvem to ´socialistické nápady´ už tak, tak prenikli aj medzi konzervatívcov, že majú pocit, že to je geniálne riešenie zháňania peňazí, že daňové subjekty, ktoré majú viac, ktoré majú vyšší zisk, a to je jedno, či ho, majú vyšší zisk z náhleho popudu alebo tým, že ho získali nejakou poctivou, poctivou svojou, svojimi aktivitami, svojimi podnikateľskými aktivitami, takže sa veľká väčšina práve takýchto konzervatívcov prikláňa k takýmto socialistickým nápadom, že poďme rýchlo zohnať peniaze niekde, tak ideme opäť zase niekoho dodaniť napriek tomu, že to daňovo-odvodové zaťaženie máme obrovské, napriek tomu, že už naozaj vyberáme veľmi veľa prostriedkov, tak ideme narýchlo zháňať nejaké peniaze na voľnočasové aktivity detí. Preto si myslím, že toto je, toto je návrh, ktorý by sme rozhodne nemali poslať do skráteného legislatívneho konania, pretože nijakým spôsobom to nevyrieši hospodárske problémy, nijakým spôsobom to nezabráni nejakým hospodárskym škodám a mali by sme o tomto návrhu rozprávať oveľa dlhšie a hľadať nejaké kompromisné riešenie v rámci koalície a nieže sa budeme dozvedať všetky detaily a dokonca ani nie detaily, ale aspoň nejaké rámcové predstavy, že sa budeme dozvedať na posledný moment alebo dokonca, dokonca z médií. Preto tento návrh, ako aj klub SaS už prezentoval, my návrh na skrátené legislatívne konanie nepodporíme.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Taraba prvý.