65. schôdza

Ďakujem pekne.
Maroš, pozorne som počúvala tvoje vystúpenie, ale taktiež aj vystúpenie ministra financií v úvodnom slove. Treba povedať toľko, že on tam nazýval, chcela by som ťa doplniť, tú informáciu, ktorú si mal ohľadom rokovania o platoch a si hovoril o tej fotografii a podobne. Koaličná rada má sumár rokovaní, kde je vlastne na pôde, na ktorej sa má rokovať, o platoch učiteľov sa rokovalo. Na základe týchto rokovaní opakovane na koaličnej rade pán minister financií vlastne informoval, no chcete zvyšovať platy, tak nájdite kde. Keď nájdete kde, potom budú aj zvýšené platy. Takže tá téma na koaličných radách bola, ale v prvom rade sa vedie na tých pôdach, na ktorých sa má. A povedal jednu vec, že no, že to bolo len také hryzkanie na tlačových besedách, kde pán minister hovoril o týchto platoch. No tak, keď on hryzkal, tak pán minister financií nás informoval o týchto zásadných, o tejto sekere do štátneho rozpočtu na štyroch tlačových, možno, pardon, piatich tlačových besedách, ale o nich sme sa vôbec dozvedeli o deviatej večer pred vládou. Takže porovnajme si serióznosť rokovaní o platoch cez rezort ministerstva školstva a serióznosť rokovaní ministerstva financií ohľadom takejto veľkej sekery do štátneho rozpočtu.
Chcela by som sa ešte vyjadriť k obciam a mestám, tie sú súčasťou verejnej správy, majú svoje originálne aj prenesený výkon štátnej správy, ale pozor, práve originálne kompetencie sú pre mimoškolskú činnosť. Všetky tie krúžky, družina a podobne je originálna kompetencia obcí, a my teraz im berieme peniaze a dávame ich vlastne úplne iným subjektom, súkromným subjektom dávame 500 miliónov eur. Ruka v ruke mal ísť aj návrh na zmenu nariadenia vlády, kde by sa upravil kľúč prerozdeľovania daní pre samosprávy. Tak by to možno bolo trošku spravodlivé, aby vedeli samosprávy plánovať.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Marián Viskupič.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán kolega Blcháč, no základný problém je zasa ten prvý zle zapnutý gombík. No nerokovalo sa, nerokovalo sa s SK8, so ZMOS-om proste a z toho potom vyplývajú, to je zasa ďalšie, čo som aj v prejave hovoril, že to je ďalšie vytváranie konfliktu. Štát na jednej strane, obce na druhej strane. Zoberme.
Aj k pánovi kolegovi Kuffovi. No ak pripúšťame, že štát má vyššie náklady, ľudia majú vyššie náklady, je tu inflácia, veď tá hovorí o tom, že náklady sú vyššie, no tak treba pripustiť, že aj tie samosprávy majú náklady. No nemôže byť riešenie, že teda všetkým sa snažíme pridať, ale tým samosprávam zoberieme a zdá sa nám to, že to je normálne. A potom ešte ďalšia vec, že áno, že sa bude riešiť každá samospráva v problémoch osobitne. No pri všetkej úcte ku 650 zamestnancom ministerstva financií, samospráv je 2 927 či koľko. To normálne že nefunguje. To nemôže. Buď bude fungovať nejaké systémové riešenie, alebo v živote štát nedokáže vyriešiť tie samosprávy, ktoré budú mať existenčný problém a bude s nimi po jednej riešiť niečo. Takže to zasa, zasa je o tom, že najprv sa malo rokovať, hľadať riešenia, predstaviť, nájsť nejaké vyvážené riešenie. A fungovalo by to. Takto máme, áno, zasa ďalší rozpor, zasa ďalšiu štrajkovú pohotovosť a zasa ďalšiu nespokojnú časť spoločnosti.
Ďakujem pekne.

Teraz by mali postupne vystúpiť v rozprave pán poslanec Mazurek, ktorého nevidím v sále, pán poslanec Kazda, ktorého nevidím v sále, a pán poslanec Čepček, ktorý v sále je. Takže nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bavíme sa tu o zákone, ktorý má pomáhať rodinám, ale ja sa budem venovať iba tej jednej časti, a tá časť sa volá to krúžkovné. A teraz nemôžem nespomenúť, že som bol členom školského výboru, ktorého sa zúčastňoval aj pán minister Gröhling. Ako riaditeľ centra voľného času som mu dával niekoľkokrát za ten rok, čo som tam bol v tom výbore, podklady, podnety, aby riešil situáciu, čo sa týka krúžkov a záujmového vzdelávania. Ale ako vidíme dnes, túto situáciu nemôže riešiť pán minister Gröhling, ale pán minister financií musí riešiť, lebo doteraz sa nespravilo nič v tejto veci.
A aby som neskončil len pri tomto, treba spomenúť aj pani ministerku Kolíkovú a pána ministra Gröhlinga, ktorí podporujú iné aktivity – sexistický kix, alebo ja neviem, naposledy keď som tu otvoril tému vyučovanie sexuálnej výchovy na stredných školách. Toto pán minister podporuje, ale čo sa týka podpory rodín alebo podpory voľnočasových aktivít, tak tam som nejakú tú snahu nevidel, a pritom môžem povedať, že mám s tým osobnú skúsenosť. Lebo osem rokov som učil na základných školách a ďalších 8,5 roka som bol riaditeľom CVČ. To znamená, viem presne, o čom toto je.
Ono to voľnočasové aktivity za posledných 10 rokov veľmi poklesli. Je to spôsobené legislatívou, ktorá bola po roku 2013 nastavená tak, aby centrá voľného času postupne zanikali a aby bola čo najmenšia dostupnosť týchto centier voľného času. Týka sa to hlavne súkromných a cirkevných. Hoci treba povedať na druhej strane, že podielové dane platia všetky deti, respektíve všetci rodičia všetkých detí bez ohľadu na to, či chodia do súkromnej, do cirkevnej, alebo do štátnej školy, alebo školského zariadenia. Preto nevidím dôvod, aby sme nejakým spôsobom tieto deti oddeľovali, rozdeľovali, ten na to má, ten na to nemá.
Ja vyčítam tomuto zákonu len jednu vec, že tu nebol pred dvoma rokmi. Lebo tá situácia na Slovensku sa veľmi zmenila. Deti sa nám prestali hýbať. Mladí prestali mať záujem o voľnočasové aktivity a tie voľnočasové aktivity nám nejako upadli. Chcel som zareagovať, a hlavne kvôli tomu som sa prihlásil do rozpravy, na pána poslanca Eduarda Kočiša, ktorý tu rozprával o krúžkovom 2,50 na mesiac na dieťa. Ak si pozriete základnú školu, učiteľ, ktorý učí 6 až 7 hodín denne, sa venovať deťom popoludní v záujmovom útvare venuje len nasilu, lebo ho do toho dotlačil riaditeľ školy. Táto voľnočasová aktivita je len ako doplnok jeho úväzku a nie je to voľnočasová aktivita, ktorá má nejaký hlbší zmysel. Voľnočasová aktivita, ktorú realizujú centrá voľného času alebo základné umelecké školy, alebo školské kluby niekedy, alebo športové kluby detí a mládeže, toto je tá aktivita, ktorú by sme mali my podporiť. Treba si povedať, že voľnočasová aktivita začína po pätnástej hodine popoludní, nie o pol druhej po vyučovaní na základnej škole. Toto nie je voľnočasová aktivita v tom pravom význame slova. Ak si pozrieme, čo sa deje na základných školách, tak na základných školách sa väčšinou robí doučovanie počas, po vyučovaní, teda slovenčina, matematika, prípadne predmet, ktorý majú deti na škole. Ale voľnočasové aktivity sú o niečom inom. Voľnočasové aktivity sú o tom, že tie deti musíte k niečomu priviesť. Dobre, nech sa robí voľnočasová aktivita na základnej škole, ale nech ju nerobí ten istý učiteľ, ktorý na tej škole aj učí. Ak máme voľnočasovú aktivitu a chceme viesť napríklad tanečný krúžok, tak by to mal viesť človek, ktorý má s tým osobnú skúsenosť a ktorý je na to patrične vybavený. Nie hocikto hocikedy.
Ďalšia vec. Športové kluby. Športové kluby dlhodobo trpia nedostatkom mládeže a práve preto tých 50 euro, ten poukaz je vhodný na podporu športu, ale aj iných voľnočasových aktivít. 2,50 na mesiac je nič. Dnes kvalitný pedagóg, ktorý tie deti aj niečo naučí a niekam privedie, si vypýta na západnom Slovensku aj 10 euro na hodinu, povedzme si to na rovinu, a treba práve podporovať centrá voľného času, základné umelecké školy a športové kluby. Dôvod? Športové, teda centrá voľného času hľadajú talenty veľkej skupiny obyvateľstva aj tých menej solventných, aj tých viacej solventných. Tam sa ukáže, či to dieťa má k tomu vzťah, či to dieťa má talent. Ak má talent, má dieťa postupovať do ZUŠ-ky alebo do športového klubu, kde sa mu podrobnejšie venujú. Takže uznajte, ak máte voľnočasovú aktivitu dieťaťa finančne podporiť, 50 euro je tá suma, povedzme, že akurát. Ja by som dal viac, keby som mohol, ale je to suma, za ktorú sa už voľnočasová aktivita dá kvalitne prevádzkovať.
Takže voľnočasová aktivita v tomto smere má moju podporu, aj celý tento zákon, ktorý pomáha rodinám. Vidím, že veľký záujem nie je o túto rozpravu, tak práve preto ju ukončím. Povedal som to, čo som chcel povedať. Môj pohľad, pán minister za dva roky nespravil s voľnočasovými aktivitami nič. Ja som na školskom výbore pána ministra niekoľkokrát vyzýval. Dával som mu podklady na to, aby riešil túto situáciu, keďže ako riaditeľ 8,5 roka som vedel, o čom to je, vedel som, že tie centrá padajú na ústa, nemajú z čoho žiť, pokiaľ ich mestá nepodporia.
A čo sa týka ZMOS-ky a iných vecí. No, nehnevajte sa, tie prostriedky idú posledné roky v podobnom rozsahu, ale, ale centrá, respektíve školské zariadenia dostávajú čím ďalej, tým menej. Keď sa pozriete, koľko je plat učiteľa, respektíve pedagóga, tak v súčasnej dobe centrum voľného času, ktoré malo kedysi tisíc detí, má dnes štyroch zamestnancov, lebo si to nemôžu dovoliť. Nemôžu si to dovoliť z toho titulu, lebo my máme na Slovensku aj odvody okrem platu. Takže nehnevajte sa, ale podľa mňa tento zákon rodinám pomáha a práve preto ho podporím.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, dve. Pán poslanec Sloboda, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ja len, pán kolega Čepček, na dovysvetlenie, aby bolo teda zrejmé, že o čo, o čo sa tu hrá. Obal je pekný, podpora detí, podpora rodín, aby mali viac peňazí na trávenie voľného času – športu, kultúru, voľnočasových aktivít, ale ten zásadný a kardinálny problém je vo financovaní. Ak zoberiete mestám peniaze, tak čo spravia? To, čo ste tu hovoril, že školy nemajú peniaze a tak ďalej, tak mestá na školy budú mať ešte menej peňazí. Tak čo mestá spravia? Zvýšia dane a prestanú, druhý krok súčasný, prestanú financovať voľný čas detí v meste, športové kluby a tak ďalej. Samosprávy sú nosným financovateľom športových klubov. To asi všetci už možno dobre vieme. Takže kde budú škrtiť? Na tomto. Takže preto tento zákon je proste nedomyslený ako v zásadnom spôsobe financovania.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Martin, ja si ťa veľmi vážim ako kamaráta, ako kolegu, ako človeka celkovo, ale môj názor je na celú túto problematiku nasledovný. Vy ste sa v tej svojej dobrej viere, respektíve v tej svojej dobrote nechali jednoducho Igorom Matovičom zneužiť. Samospráva, predstavitelia miest, obcí a vyšších územných celkov majú na tento zákon úplne iný a totálne diametrálne odlišný pohľad. Jednoducho to, čo Igor Matovič „dáva" rodinám v rámci daňového bonusu, v rámci odpočítateľnej položky na dieťa, respektíve toho nezmyselného krúžkovného, ktorým nejakým spôsobom chce zachrániť sociálnu situáciu a ekonomický rozlet rodín, priviesť k nejakému väčšiemu úspechu, tak toto práve samosprávy obce a vyššie územné celky kritizujú, pretože finančné prostriedky, ktoré by mali smerovať práve do pokladnice miest, obcí a vyšších územných celkov, budú o toľko nižšie, a tento deficit, ktorý tam budú mať, sa musí jednoducho, či chceme, či nechceme, respektíve akokoľvek budú premýšľať predstavitelia samosprávy a regionálnej samosprávy, budú to musieť premiestniť, premietnuť, respektíve dať do vyšších daní, podielových daní, daní, daní, daní za komunálny odpad, daní jednoducho všetkých mestských, ktoré existujú. A toto jednoducho je ten najväčší problém.
V žiadnom prípade nemôžem povedať, že tento zákon je expresívne proti ľuďom, sú tam aj nejaké svetlé záblesky, ale takto, ako je komplexne napísaný, tak jednoducho je to nesystematickosť, je to nekompetentnosť a nepripravenosť zo strany ministerstva financií, pretože takýto zákon musí byť, musí byť komunikovaný s ministerstvom školstva, pretože sú to tak v tomto zákone neoddeliteľné nádoby, že iný spôsob nie je. A jednoducho centrá voľného času toto nezachráni.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Čepček.