65. schôdza

Pán kolega, mňa už ani neudivuje vaše vystúpenie a vystúpenie vašich kolegov, vy ste naozaj jeden kvalitný opozičný partner. Pán kolega, tvrdíte o tom, že pomáhať rodinám, SaS je za pomoc. Dobre, tak skúste mi potom, prosím, odpovedať, že ako SaS pomohla rodinám, čo vy ste... (v pozadí zazneli zvuky), dali sme gól. Čo vy ste spravili pre pomoc rodinám? Lebo ja si pamätám, lebo ja si pamätám, keď sme sa bavili aj počas covidu, tak odškodňovací zákon, tam pán Sulík sa tváril, že to sa jeho netýka, to sa netýka jeho rezortu, to hádzal vždy niekde inde. Keď sa malo pomôcť, vždy ste strčili hlavu do piesku.
Viete, tým, že poradíte ľuďom, ako majú odšróbovať žiarovku v izbe alebo zatvárať mikrovlnnú rúru a podobne, to je skôr na smiech ako nejaká pomoc tým ľuďom. Uvedomme si, že naozaj Slováci sú veľmi šetrní ľudia, veľmi šetrní. Ono to fakt nie je prvýkrát, čo SaS-ka sa najprv tvári a diskutuje o tom, ako treba pomáhať, ale keď sú konkrétne veci na stole, tak to začnete blokovať a rozbíjať to tu zbytočne v parlamente, hľadáte si na to svoje jednoduché body. Ja, naozaj niet divu, ja som to aj minule spomínal, keď vaša kolegyňa, mimochodom, dnes je v Holandsku, keď teda ideme schvaľovať pomoc rodinám, tvrdila, že ľudia, ktorí nezarábajú tisíce eur, sú ťuťmáci a sú to ľudia, ktorí nikdy nič nedokázali. Viete, ja mám pre vás možno na to nejakú takú odpoveď, nie každý mal možnosť si stiahnuť nohavičky na bilbord a takto sa prekrúžkovať do parlamentu a potom sám seba pasovať do pozície nejakej odborníčky na zdravotníctvo bez akejkoľvek praxe alebo akéhokoľvek vzdelania. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, reagujte na predrečníka.

Krajčír, Ľuboš, poslanec NR SR
Reagujem. Teraz budem reagovať, tvrdíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán Viskupič, veľa z toho, čo ja by som chcel povedať, už povedali moji predrečníci nado mnou, ale pri jednej veci by som sa pozastavil. Vo vašej rozprave ste spomenuli Jozefa Mihála. Toho Jozefa Mihála, ktorý je snáď najznámejší skokan po politických stranách po vašom bývalom poslancovi Dostálovi. V prvej strane, v ktorej pôsobil, bola strana Nádej, ktorej šéfoval Jirko Malchárek, známy z kauzy, žiaľ, známy z kauzy Gorila. A on vraj vôbec, ten náš Mihál, nepociťoval tlak Penty v tejto strane. No cha-cha. Je to symptomatické. Ja si nemyslím, že je vhodné pri pomoci rodinám spomínať meno pána Mihála, lebo spolupracoval s Malchárkom. A mená ľudí, ako je Jirko Malchárek, Haščák, celá Penta a ďalší, nazvem ich kumštéri na hrane zákona alebo za ňou, boli pri rozvrate Slovenska, totálneho rozvratu a brutálneho nástupu oligarchického systému schránkových firiem a podobných svinstiev. Áno, Mihál bude mať viac prednášok, kníh, ale mnohí vyškolení medzi kľučkami v zákonoch od neho veľmi-veľmi radi skĺznu za radu za hranu zákona, takže jeho meno by som nespomínal pri pomoci rodinám.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len tak nadviazal a vždy, poviem, je potrebné pripomínať to, že samosprávy budú mať viacej finančných prostriedkov, ako mali predchádzajúci rok, a tie financie, samozrejme, budú rásť, pretože si myslím, že v súčasnosti to nie celkom ľudí dosť chápe a si myslia, že dostanú tie samosprávy menej finančných prostriedkov, ale to nie je pravda. Sú možnosti, ako by mohli tie samosprávy tie finančné prostriedky aj napríklad šetriť, lebo rozdeľujú sa financie napríklad na rôzne športové krúžky a tak ďalej a tak ďalej. Tak práve tie peniaze už nebudú musieť samosprávy rozdeľovať pre rôzne športové mládežnícke kluby, ale využijú práve tie peniaze z tých poukazov, či aj pri kultúre, alebo pri športe, to tak bežne funguje, keď my v Humennom okolo 400-tisíc dávame ročne z nášho rozpočtu pre mládežnícke športové kluby a jednoducho vidíme tam možnosť, kde tie finančné prostriedky budeme môcť ušetriť a sa vlastne využijú tieto preukazy.
Ale zároveň ja som dosť z toho prekvapený, ako sa tu obhajujú, že ako nemajú mestá peniaze a tak ďalej a tak ďalej. Ale pol roka dozadu som tu ja spomínal, aký máme my problém v Humennom s teplom a sme potrebovali nájsť niekde milión a pol eur, aby sme túto situáciu vyriešili. A vtedy ste aj vy, kolegovia zo SaS-ky, hovorili, že samospráva si to má vyriešiť sama. Vtedy sme samospráve pomáhať nemuseli a zrazu bojujeme za samosprávu. To je čo za prevrat? Doteraz nepomáhajme a zrazu pomáhajme. Dokonca aj teraz župan Droba napísal, že je tu čierny deň pre samosprávy. Ale veď ak ste nemali župana, SaS-ka tvrdila, že treba župy zrušiť, aby šetrili finančné prostriedky. Zasa je to obrat o 180 stupňov, raz tak, raz tak, ja tomu ne, ja tomu nechápem.
A zároveň ako mladý človek mám veľa kamarátov, ktorí žijú v rôznych rodinných zväzkoch a nemajú deti. Tam prečo nemáte tie deti, prečo sa nesnažíte? Preto lebo nemáme z čoho tie deti uživiť. Na východe ľudia pracujú za 550 eur mesačne a pri dvoch z 1 100 eura to dieťa asi ťažko uživíte.

Ďakujem za slovo.
Pán Viskupič, váš prejav je vždycky pragmatický a racionálny a mnohé, čo ste tu spomenuli, mi prišli úplne racionálne. Spomeniem tu tých 400 miliónov na podporu, poukazy na voľnočasové aktivity. Naozaj treba si stanoviť priority, čo je dôležitejšie, či tie voľnočasové aktivity, alebo to naše vzdelávanie. Vieme, ako je na tom školstvo, či si nezaslúžia naozaj väčšiu podporu učitelia, lepšie dovybaviť školy, alebo tie voľnočasové aktivity sú dôležitejšie? Čiže z tohto mi tie vaše argumenty prídu úplne pragmatické.
Ja určite nie som liberál a podporujem prorodinnú politiku, ale musíme si stanoviť priority, čo je pre Slovensko dôležitejšie, takisto pre to školstvo, pre rodinnú politiku a uprednostniť podporu tým, čo to najviac potrebujú, chudobným, viacpočetným rodinám, viacpoče... rodinám, čo majú viac detí, pomôcť dôchodcom a nie pomáhať tým, čo majú veľa peňazí, ktorí to viac-menej ani nepotrebujú. Takže ja to kvitujem, tie vaše argumenty sú úplne racionálne a ja nevidím dôvod, prečo by ste nemohli aj argumenty SaS-ky, ktoré vychádzajú z dát, z analýz, do týchto vašich návrhov zákonov prijať. Ako....
Ďakujem za slovo.

Marián ty si, ty máš rád čísla, takže ja ti poviem, že 1,85 eura dal Fico za osem rokov, za osem rokov, 1,65 daňový bonus dal za osem rokov, my len 75 euro za jeden rok. Marián, ty máš rád čísla. Dvesto rokov by musel Fico vládnuť, aby dal to, čo sme my dali za rok, Marián.
Povedal si tu, že vzdelanie detí najprv a potom ich voľný čas. Už ti to tu dnes povedali, ja ti to zopakujem, Marián, ja som učiteľ, Marián, to ide ruka v ruke. Ty môžeš vzdelávať deti, ale tie deti potrebujú voľný čas, potrebujú motiváciu. Keby boli učitelia takí ako ty, Marián, tak tu tak tie deti, ty si nás na 30 minút uspal. Moji kolegovia učitelia, ktorí naozaj tie deti vzdelávali a vzdelávali ich spôsobom, že tie deti zaujali, keby boli takí ako ty, tak to je čistá katastrofa. Vy máte ministra školstva, Marián, máte ministra školstva, tak som, budem veľmi rád, keď bude spolupracovať, keď sa to vzdelanie naozaj tých detí a pôjde to jedna ruka s voľným časom.
Povedal si, že systém nebude môcť nabehnúť do januára 2022. Vieš, kto toto rozpráva a kedy sa to rozpráva? Keď potrebuješ niečo dehonestovať a potrebuješ povedať "to nebude fungovať". Marián, za pol roka sa to nedá spraviť, keď sa chce? Samozrejme, že sa to dá.
Povedal si, že sa desíš aplikácie. Ty sa desíš aplikácie? Veď, saskári, vy chcete všetko, aby bolo na IT technológiách a ty sa desíš aplikácie v dnešnom svete?
Marián, ja ti len poviem jednu vec, že naozaj mne je veľmi ľúto, že vy saskári, ktorí sa pasujete do pozície intelektuálov, nevidíte, že toto, čo robí teraz Igor Matovič, nie je vec pre tých, ktorí majú veľa peňazí, ale pre tých, ktorí to najviac potrebujú.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Marián, vo svojej rozprave si spomenul niekoľkokrát, že tento zákon nie je bojom proti inflácii. Áno, súhlasím, tento zákon naozaj žiadnym spôsobom neovplyvňuje výšku inflácie v roku 2022 a žiadnym spôsobom, kolegyne, kolegovia, nemôže ovplyvniť výšku inflácie v roku 2023. Teraz sme na 12 %, tie najhoršie prognózy ekonómov hovoria až o 20 % v roku 2023, čerpám zo včerajších dát, ktoré boli verejnosti publikované.
Čiže ja sa chcem spýtať: Nie je pragmatickejšie, nie je rozumnejšie a nie je najmä z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie, aby sme naozaj tým mestám a obciam a vyšším územným celkom nebrali tých skoro 600 miliónov eur, pretože čo urobí starosta, čo urobí starostka, čo urobí župan, čo urobí primátor, primátorka? No zvýši všetky možné dane v obci, v meste, v rámci vyššieho územného celku, ktoré len zvýšiť môže, pretože tieto straty musí vykompenzovať určitým príjmom. A kto zaplatí toto navyšovanie daní? Všetci občania, ktorí žijú v danom meste, v danej obci a sú súčasťou vyššieho územného celku. Či majú rodiny, či nemajú rodiny, či je to rodina s jedným dieťaťom, dvoma deťmi, či je to bezdetná rodina alebo rodina s odrastenými deťmi.
Čiže ja už naozaj neviem, akým spôsobom chcete mať vysvetlené to, že tento zákon nie je o rodine, nie je pre rodinu, nie je pre deti, nie je o pomoci deťom. Tento zákon je jednoducho prachsprostá taká dookola sa opakujúca mantra, ktorú si jeden človek vymyslel, vás oklamal a vy vo svojej jednoduchosti, primitivizme a naivite tomu, kolegovia, veríte.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Marián, ja sa budem venovať jednej téme, lebo si tu spomenul strašne veľa vecí, čísel, čo si doma, čo je okej, ale spomenul si tu, tvoj pán minister, pán Gröhling, ktorý má na starosti školstvo, si hovoril, že dajme deti, knižky a všetko. Veď on to má v rozpočte... (reakcia z pléna), ďalší gól. On to má v rozpočte a aj z plánu obnovy toto bude čerpať. Takže nemotajme tu slivky s jahodami, tak držme sa jedného, základnej veci.
Potom si tu spomenul, že sa desíš nejakej aplikácie, aby si objednali krúžky, veď na stole to je na sekcii športu na ministerstve školstva celé do detailov a je to na základe aplikácií. Veď to máte v programe, máte to premakané, tak prepáč, netoto si do huby, lebo, lebo dokedy máme čakať? To je, to je proste tak, už ti to tu bolo naznačené, že proste na to, aby sme to teraz ešte vyšperkovali, keď tu o tom sa debatuje a máme na to pol roka, aby sme to naozaj vyšperkovali do detailov, lebo ja som dneska na školskom výbore sedel, kde pán Husár povedal na to pripomienky, že proste na vzdelávanie, aby sme to tam, aby sme to dali na kultúru, na šport. Okej, však poďme vyprecizovať tieto veci, ktoré sú, okej, ktoré sú pripomienky, okej, ale naozaj nerobme si, nerobme si tu, oni to všetci využijú, tá opozícia, kvôli tomu. Však si počul pána Fica, on to celé, celé to zneužíva a my mu len nahrávame na to namiesto toho, aby sme to išli vyprecizovať a aby to konečne fungovalo v roku ´23, kedy tá inflácia bude ešte väčšia.
Ďakujem. (Potlesk vedľa sediaceho poslanca.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Marián, kto chce hľadať riešenie, nachádza riešenie, kto nechce hľadať riešenie, hľadá príčinu. Celkom nerozumiem, prečo sa nedá nájsť riešenie a kompromis v koalícii na pomoc rodinám. Minister financií Igor Matovič má úprimnú snahu pomáhať rodinám, ktoré sú prioritou programového vyhlásenia našej vlády. Krúžkovné Igora Matoviča výrazne rozšíri možnosti nových krúžkov. Dnes štát prispieva 32 eur za rok a iba na aktivity sietí. Po novom by to malo byť 50 eur mesačne a krúžkov by bolo oveľa viac. Talenty sa nesmú zakopať. Talenty treba rozvíjať.
Marián, tento zákon možno nie je z vašej strany dokonalý, keby bola však snaha z tvojej strany upraviť ho, určite by sa našiel kompromis a nemrhali by sme teraz čas na zbytočné rozpravy, ktoré nikam nevedú, a radšej by sme pozerali hokej.
SMER hovorí o pomoci rodinám a dôchodcom. Opak je však skutočnosťou, dnes Najvyšší súd rozhodol o nominantovi SMER-u, ktorý vytvoril priestor na korupciu svojim ľuďom. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je vinný, že pomáhal zločineckej skupine takáčovcov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím, reagujte na predrečníka.

Pleštinská, Zita, poslankyňa NR SR
Ja len hovorím, že SMER hovorí o pomoci, ale opak je skutočnosťou. My, naopak, myslíme na ekonomiku a rodiny si zaslúžia našu pozornosť. Konečne sa naše sľuby rodinám pretavia do skutkov. Verím, že po prísľube ministerstva financií, ktorý nám bol daný, bude sa rokovať so samosprávami a vyššími územnými celkami.

Ďakujem pekne za slovo.
No, ja skúsim s tými poukazmi. Jasné, myšlienka je dobrá a nedesím sa aplikácie. Všetko musí mať takú zdravú mieru, to som hovoril. Treba aplikáciu, ale nejak tak že s rozumom, hej? A čo je problém, je, že aj my sme mali, treba začať tie poukazy s nejakým pilotom, aby sa náhodou nestalo, že aj ten existujúci systém skončíme, zrušíme ho, ale nebude ho mať plošne čo nahradiť od januára. Toto je, toto je, to je to jemné ladenie, aby to dávalo zmysel.
K Tomášovi Šudíkovi, kolegovi, a teraz otázka znie teda, to Humenné, ja som presvedčený, že pri tých pôvodných príjmoch veľa tých obcí by si vyriešili tieto problémy. Áno, rástli im, rastú im teraz aj energie, ale teda vyriešia si ten problém s teplom skôr a ľahšie, keď sa teda aj Humennému znížia príjmy? Toto, to je to, o čom hovorím.
Plus, kolega Krajčír, čo sa týka toho odškodňovacieho zákona, nepamätáš si to správne. Odškodňovací zákon minister hospodárstva trikrát niesol na vládu, ani raz nebol na tú vládu zaradený. Takže to je ten problém, prečo nevznikol a prečo to odškodňovanie nebolo efektívnejšie. Ale teším sa v podstate, že teda po mojom tridsaťminútovom vystúpení musíš spomenúť moju kolegynku, ktorá je v Holandsku, asi teda nemáš veľa vecných výhrad, keď ju spomínaš.
Rovnaká výhrada aj k pánovi Mizíkovi. Okej, však spomínal som pána Mihála, jasné, ale tiež je to také, že tak dobre, no tak je to vlastne, že teda kde bol Jožko Mihál pred pätnástimi rokmi, tak asi tiež neboli vecné výhrady k vystúpeniu, tak to berem tak relatívne pozitívne.
A ešte... ešte stihnem, ako je to, aha, pán poslanec Kuffa. No takto, s tými bohatšími. Bohatší platia aj pri rovnakých sadzbách veľa daní, hej, a netreba im že ani dávať, ani brať. Proste treba pomáhať tým, ktorí nemali to šťastie, že sú dostatočne akoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v pléne.)

Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prepáčte, že budem tiež asi ako kolega Viskupič otravovať číslami. Viem, že pre niektorých poslancov sú čísla nepríjemné, štatistiky a nejakým spôsobom mi nechcú uveriť, ale pokúsim sa niektoré štatistiky použiť v kontexte toho, že čo je rodinná politika aj v kontexte vlastne celého sveta. Takisto sa pokúsim konfrontovať s niektorými údajmi pána predkladateľa, pána navrhovateľa, pána ministra financií, pretože si myslím a som presvedčený, že, nielen v tomto prípade, som o tom presvedčený vždy, že v drvivej väčšine prípadov hovorí klamstvá alebo, alebo zavádzania, alebo falošné argumentácie, ale v tomto prípade si myslím, že minimálne ide o nejaké zavádzanie, respektíve vytŕhanie z kontextu.
No, ako je to teda s pomocou rodinám v takom globálnom svetovom kontexte. Budem citovať z jedného odborného článku, ktorý vyšiel na webe ReliefWeb, ktorý je takou humanitárnou informačnou službou, ktorú poskytuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. Veľká väčšina detí mladších, konštatuje, veľká väčšina detí mladších ako pätnásť rokov na celom svete, 73 % detí na celom svete, je to 1,5 miliardy detí na celom svete, nedostáva žiadne detské ani rodinné peňažné dávky. Informácia tam odkazuje na správu Medzinárodnej organizácie práce, tá požaduje, aby boli v chudobných krajinách uplatňované dávky na deti, pretože je to nástroj, a to je veľmi dôležité, pretože to je nástroj na odstránenie detskej práce. Toto je v drvivej väčšine krajín na svete hlavnou motiváciou, prečo vlády vlastne zavádzajú nejakú, nejaké, nejakú podporu rodín a podporu detí, je kvôli tomu, aby eliminovali detskú prácu. Samozrejme, že tá väčšina krajín, ktorá je spomínaná, ide o chudobnejšie krajiny, ale neznamená to, že ony by nechceli robiť nejakú rodinnú politiku, znamená to len, že jednoducho na to nemajú povedzme rozpočtovo, že si to nemôžu dovoliť.
Takže si to zhrňme. Prídavok na dieťa sa vo väčšine sveta považuje najmä za nástroj na odstránenie detskej práce, ktorú na Slovensku takmer nemáme. Nepochybujem o tom, že možno sú tu prípady, kedy máme aj detskú prácu, samozrejme nelegálnu detskú prácu, ale myslím si, že tento problém u nás na Slovensku neni nejako veľmi závažný. Takže predkladateľ tvrdí, že ten, kto nechce podporiť jeho návrh, tým vlastne nechce pomôcť rodinám, a vlastne tým tvrdí, že vlády v tých krajinách, kde žije veľká väčšina, výrazná väčšina detí, že títo ľudia sú vlastne nejakí sociálni netvori. Že tie krajiny, ktoré nemajú takúto finančnú podporu pre deti v rôznych formách, že sú to vlastne nejakí sociálni netvori, ktorí nechcú pomôcť rodinám, a to je teda bohapustá lož.
Teraz prejdem krátko k štatistikám Eurostatu. Tie tu boli spomínané, pán minister financií tu spomínal jednu štatistiku Eurostatu, podľa ktorého, podľa ktorej slovenské rodiny sú vo všeobecnosti vystavené najväčšiemu riziku chudoby pravdepodobne teda v Európskej únii. Spomína tam aj niektoré čísla, že 34 % rodín, ktoré majú tri a viac detí, to sa zhruba kryje s údajmi, ktoré poskytol slovenský štatistický úrad, no ale čo hovorí Eurostat? Eurostat, priamo takúto štatistiku sa tam dá veľmi ťažko dohľadať a Eurostat je organizácia, kde my dodávame (rečník si odkašlal), pardon, údaje o tom, koľko, v akom stave je teda spoločnosť čo, z hľadiska rizika chudoby pre rodiny s deťmi. Takže napríklad v prvom kritériu, ktoré porovnáva Eurostat, je vlastne riziko chudobných detí podľa občianstva ich rodičov. Dodávame dáta za Slovensko, tam je Slovensko tesne za priemerom Európskej únie a predstavme si, že oveľa horšie na tom je napríklad Rumunsko, Bulharsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko. Čiže nie, nie sme v tomto kritériu úplne zlí, sme len tesne niekde za priemerom Európskej únie, čo sa týka rodinnej politiky v Európskej únii, čo je teda v ostrom kontraste voči tomu, čo hovorí pán minister financií a čo sa tu opakuje nekonečnekrát, že sme naozaj na tom veľmi zle.
Ďalšie kritérium je tam výdavky vlád na rodinnú a detskú teda politiku, na nejaké benefity vo vzťahu k HDP. Tam je tiež Slovensko tesne za priemerom Európskej únie, ale opäť horšie je Rumunsko, Portugalsko, predstavte si, bohatá krajina Holandsko dáva menej v porovnaní s HDP, teda na HDP ako Slovensko, Španielsko, veľká krajina sociálna, ktorá má takéto tendencie podporovať rodinu, aj to je na tom horšie.
Tretí podiel, tretie kritérium je podiel detí s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie, tam je v rebríčku, tam je v rebríčku 24 krajín a sme, 16 krajín je na tom horšie, sme teda ôsmi, ôsmi najlepší v tejto, v tomto kritériu rodinnej politiky podpory, podpory rodín.
Štvrté kritérium je osoby s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie. Tam treba povedať, že tam sa zmiešavajú dva faktory aj so sociálnou exklúziou. Tam sú podrobné štatistiky za rok 2019, ktorých je 33 krajín a ešte aj iné krajiny. Slovensko je, budete prekvapení, ale deviate najlepšie. Je deviate najlepšie z 33 krajín EÚ z hľadiska rodinnej politiky.
Piate kritérium je ľudia s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie, ale teda všetci ľudia, teda vrátane aj napríklad dôchodcov, a tam sme, predstavte si, druhí najlepší v Európskej únii, kľudne si to môžme potom konfrontovať, môžem tie tabuľky, tabuľky dodať.
Pozrel som sa aj na štatistiky OECD, aby sme videli teda ten koncept, akým spôsobom pristupujú štáty sveta k rodinnej politike, a konštatujem, že ide tam, citujem z dokumentu OECD Family cash benefits, ktorým sa sumarizujú celkové rodinné dávky podľa jednotlivých krajín. Ten zohľadňuje rôzne, rôzne typy politík, zohľadňuje, zohľadňuje napríklad daňové úľavy, zohľadňuje prídavky na deti, zohľadňuje nejakú prvú platbu narodenému dieťaťu a množstvo, množstvo ďalších iných politík. Čiže je to pomerne dobrá metodológia, ktorá je veľmi-veľmi už taká kompaktná a výsledok teda toho, tejto analýzy, je (ruch v pléne, zaznievanie gongu), že rodina s jedným rodičom na Slovensku poberá štvrté najvyššie rodinné dávky spomedzi štyridsiatich krajín OECD. Ale to je jediný faktor, kde veľmi vyskakujeme, a to je rodina s jedným rodičom. Pri dvoch rodičoch, pričom obidvaja sú zarábajúci, sa pohybujeme niekde, opäť niekde v priemere.
Pre taký komplexnejší pohľad z iného kritéria som vybral ešte aj v pomere v priemere k HDP, hento bolo v pomere k platom, a v pomere k HDP sú tam naposledy výsledky za rok 2017, tam je Slovensko pod priemerom OECD, ale za ním sa nachádzajú napríklad Švajčiarsko, teda za priemerom EÚ sa nachá... OECD sa nachádzajú Švajčiarsko, Česko, Taliansko a za nami, za nami sú krajiny, ako je Kanada, Japonsko, Írsko (rečník si odkašlal), pardon, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Južná Kórea, Amerika.
Treba ešte jedno povedať, jednu veľmi zaujímavú vec, že tá podpora, rodinná politika, tá podpora krajinám postupne v mnohých krajinách, dokonca by som povedal, že až vo väčšine krajín postupne klesá. Ako keby tie krajiny postupne v tejto rodinnej politiky ustu... politike ustupovali od toho, že budú, budú nejakým spôsobom vstupovať nejakými dotáciami alebo daňovými úľavami. Čiže veľmi veľa krajín postupne tak trendovo, trendovo klesá.
Takže summa summarum v čase ekonomickej krízy, v ktorej sme teraz, neskonsolidovaných verejných financií, náporu na výdavky v súvislosti s agresiou Putina na Ukrajine, potreba, potrebe držať si výdavky pre ďalšiu pandémiu covid, ktorá, dúfam, nepríde, ale s tým musíme počítať, tak vlastne predkladateľ navrhuje zaťažiť alebo obrať rozpočet verejnej správy o ďalších, myslím, že koľko to vychádza (?), 700 miliónov eur na program podpory rodín, ktoré hoci v tomto kritériu nepatríme, naozaj nepatríme že ku dnu Európskej únie ani OECD, skôr sa pohybujeme niekde v priemere alebo ľahko pod priemerom.
Naopak, kritériá, v ktorých zaostávame, sú platy učiteľov. Tam sme, myslím, že úplne na dne, platy (ruch v sále, zaznievanie gongu) zdravotných pracovníkov, tam sme tiež, myslím, že niekde úplne na dne skoro. A do týchto v čase krízy neinvestujeme vôbec, vôbec nič.
V závere ešte jeden, jeden príspevok od analytika Marcina Lipku, ktorý sa venuje práve prípadu Poľska. Poľsko je krajina, ktorá veľmi významne podporuje rodiny, dokonca je v niektorých rebríčkoch úplne na najvyššom mieste z hľadiska celosvetového. Ale, ale treba povedať, že je to naozaj až extrémne, extrémny prípad politiky, ktorá je takto, takýmto spôsobom orientovaná. A práve tento autor konštatuje, že značný počet krajín, ide až o 75 zo 183, nemá pre deti vôbec žiadnu podporu, absolútne žiadnu, či už vo forme nejakých dávok, alebo daňových úľav, alebo čohokoľvek iné. A takisto konštatuje to, čo je úplne zjavné zo všetkých týchto štatistík, že mimo Európy a niekoľkých krajín OECD sú peňažné prevody rodinám alebo nejaká forma daňových úľav skôr symbolické alebo dokonca žiadne.
To znamená, že sa chcem spýtať, že prečo, prečo považujete ľudí, ktorý oponujú, oponujú návrhu na nejaké brutálne zvýšenie podpory rodinám teraz v tomto čase, prečo týchto ľudí stále to niekto nazýva, že to sú ľudia, ktorí nechcú podporovať rodiny, ktorí sú proti rodinám, ktorí sú sociálni netvori. Ja tomu nerozumiem. Vysvetlite mi to. Lebo ja tomu naozaj, naozaj nerozumiem, prečo tu stále niekto vykrikuje aj vzhľadom na tieto dáta, že to proste nie je pravda, prečo tu stále niekto omieľa a oplieskava o hlavu, že my, ktorí oponujeme nejakému brutálnemu zvýšeniu výdavkov v tomto čase, sme nejakí že protirodinní, že sme, že nenávidíme rodiny, nechceme podporiť rodiny. Naozaj ja toto nerozumiem. Európa je tradične, je tradične v politike podpory rodín, nazvem to, sociálnejšia, ale presnejšie by bolo asi socialistickejšia než zvyšok sveta, ale to neznamená, že aj celý svet pristupuje takto k rodinnej politike, takto k podpore rodín takouto nejakou významnou mierou.
Samozrejme, ja nepopieram to, že poďme, že podporujme naďalej. Nepopieram, že je veľmi dôležité podporiť rodiny, ktoré majú napríklad (ruch v sále, zaznievanie gongu) tri a viac detí v tomto čase rastúcej inflácie a dopadu cien energií. Ale poďme to robiť adresne, poďme to robiť práve tým najzraniteľnejším skupinám a nielen, nielen rodinám, resp. nielen deťom, ale proste všetkým, ktorí spadajú do skupiny nízkopríjmových, ako sú napríklad aj dôchodcovia alebo ľudia nezamestnaní. (Ruch v sále.)
Toľko na záver. Ja tento návrh nepodporím, pretože si myslím (zaznievanie gongu), že v tomto čase je absolútne neadekvátny, navyše je neadresný a spôsobí v podstate emitáciu nekrytých peňazí, resp. ublíži veľmi mimoriadne samosprávam, ktoré prídu práve o tento balík peňazí. Takže ja ho považujem za, tento návrh, za kompletne zlý.
Ďakujem.