65. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti na pripomienku pána predsedu výboru pre hospodárske záležitosti, áno, ja som to aj v úvode vystúpenia spomenul, že návrh, poslanecký návrh o štátom podporovanom nájomnom bývaní bol predložený v júli 2021 a za tú dobu, keď sa stále prekladal zo schôdze na schôdzu, máme už deväť mesiacov, došlo k radu viacerých legislatívnych zmien, ktoré mali dopad aj na ten obsah toho poslaneckého návrhu, čiže došlo k veľkej zmene stavebnej legislatívy po päťdesiatich rokoch, takže vo výraznej miere to malo dosah. Ja si nemyslím, že by sa tento návrh zákona mal len z toho dôvodu sťahovať, lebo keby som to urobil, tak zase máme tam lehotu od prvého, druhého, tretieho čítania a rokovaním výboru, čiže aj počas tej doby, keby som to stiahol a nanovo predložil, tak by došlo k zmene legislatívy a zmenil by sa ten obsah, čiže nič by to neriešilo, práve od toho je tu rokovací poriadok a umožňuje nám predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a práve z toho dôvodu, že došlo k výraznej dobe a naťahovaniu tej doby rokovania k tomuto poslaneckému návrhu, tak bol predložený takýto dlhý pozmeňujúci návrh. Ale hovorím, ja som bol iniciátorom aj zmien legislatívy k Štátnemu fondu rozvoja bývania a tam je určite ešte priestor nato, aby sme sa bavili o tom. A, Peťo, ak ti môžem prisľúbiť, tak na najbližšie rokovanie Štátneho fondu rozvoja bývania s predstaviteľmi by som ťa veľmi rád pozval, aby sme išli spolu a otvorili túto tému, ktorú si povedal vo faktickej. Ďakujem.

Takže vyčerpali sme týmto rozpravu, ktorú uzatváram a chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem o záverečné slovo. Nie. Pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem. Tak ja tiež, Miloš, 75 minút, som to stopol presne, a keby to čítal niekto pomalšie, lebo ty si mal takú kadenciu parádnu, tak myslím, že by to bolo ešte o nejakých 20 minút dlhšie. Takže, samozrejme, aj keď som ja čítal tú správu na začiatku, tak som si uvedomil, že v júli ´21 to prvýkrát bolo pridelené pre jednotlivé výbory a my sa teraz konečne dostávame k nejakému finále. Takže je to, samozrejme, ešte všetko také napäté, ale hlasovať o tomto by sme mali dnes o sedemnástej hodine.

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Mali, alebo budeme, lebo to je ...(Prerušenie rečníkom.)

Vons, Peter, poslanec NR SR
Budeme hlasovať o sedemnástej hodine.

Tak, ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).

Tento zákon je pod parlamentnou tlačou 898, spoločná správa pod parlamentnou tlačou 898.
Vítam pani ministerku kultúry Natáliu Milanovú a udeľujem jej slovo, aby tento návrh zákona v snemovni uviedla. Nech sa páči, pani ministerka. (Ruch v sále.) Poprosím, pokoj, páni poslanci, pani ministerka teraz vystupuje.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie tvorí s návrhom o mediálnych službách komplexnú reformu mediálneho práva, ku ktorej pristupujeme po dvadsiatich rokoch.
V súčasnosti platný tlačový zákon z roku 2008 a zákon o povinných výtlačkoch z roku 1997 nereflektujú nielen na meniace sa návyky čitateľov, ale ani na potreby médií a novinárov v 21. storočí. Pôvodné zákony, ktoré odzrkadľovali len analógový svet médií, nahradí návrh zákona publikáciách, ktorý upraví komplexne vydavateľskú činnosť aj v digitálnom prostredí. Návrh zákona o publikáciách tak doplní reguláciu vysielania a audiovizuálnych médií upravenú zákonom o mediálnych službách. Slovenské mediálne prostredie získa štandardné legislatívne prostredie pre všetky typy médií bez ohľadu na ich formu. V oblasti mediálnej regulácie návrh zákona o publikáciách dopĺňa náš zákon o mediálnych službách v oblasti textových a zvukových médií, vrátane tlačových agentúr.
V súčasnosti platný tlačový zákon sa totiž nevzťahuje na online periodiká. Návrh zákona tak rozširuje evidenciu periodickej tlače aj o elektronickú periodickú tlač a spravodajské webové portály. Jednotlivé typy textových a zvukových periodík ako sú noviny, časopisy, newslettre alebo podcasty získajú rovnocennú ochranu aj v oblasti výkonu novinárskej činnosti, ktorá je v súčasnom tlačovom zákone priznaná len tlačeným periodikám a tlačeným agentúram. Garanciu ochrany zdroja budú požívať aj spravodajské portály alebo online verzie periodík, ktoré ju doteraz nepožívali.
Zavádza sa tiež povinnosť médií zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Návrhom zákona sa tiež upravuje transparentnosť financovania tým, že sa upravuje povinnosť zverejňovať dary presahujúce 1 200 eur ročne. S transparentnosťou financovania súvisí aj požiadavka na odlíšiteľnosť inzercie, osobitne sa navrhuje upraviť označovanie sponzorovania vo vzťahu k neperiodickej publikácii, článku periodickej publikácie alebo časti agentúrneho servisu.
Významným prínosom novej právnej úpravy vo vzťahu k transparentnosti vlastníctva médií je zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a tovarov v oblasti médií a audiovízie. Správcom registra bude ministerstvo kultúry. Návrh zákona zároveň reguluje vydávanie publikácií v širšom kontexte, vrátane kníh a iných neperiodických publikácií. V oblasti vydávania dnes platný zákon o povinných výtlačkoch reguluje v zásade len periodickú tlač a neperiodické publikácie. Prijatím zákona o publikáciách sa rozšíri pôsobnosť na všetky e-knihy, e-ziny a iné pôvodné elektronické publikácie, ale aj nové formy publikácií, akými sú napríklad podcasty.
Návrh zákona v súlade s revíziou výdavkov stabilizuje sieť zákonných depozitárov tak, aby vydavatelia neboli zaťažovaní niekoľko násobnou povinnosťou. Depozitárnu funkciu budú vykonávať výlučne knižnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Počet povinných výtlačkov môže vydavateľ znížiť v niektorých prípadoch až na jeden, keďže návrh zákona preferuje elektronickú rozmnoženinu pred fyzickou. Od tohto kroku si sľubujeme nielen postupne vyššiu dostupnosť pre čitateľov cez digitálne výpožičky, ale aj zníženie záťaže na fyzické depozitáre knižníc.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani ministerka. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa a teraz udeľujem slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Milanovi Potockému, aby nás informoval o výsledku rokovaní výborov a zdôvodnil stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o publikáciách, tlač 898, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada č. 1306 zo 16. marca 2022 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona, tlač 898, schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 41 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov v Národnej rade bola schválená uznesením č. 166 z 26. apríla 2022.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Písomnú prihlášku do rozpravy som neobdržal, dávam teda možnosť prihlásiť sa teraz ústne do rozpravy. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Pročko. Ak nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, ako prvý vystúpi pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja už som o tom hovoril na výbore, tak to len zopakujem v krátkosti, prečo tento návrh zákona je pre nás neprijateľný a prečo zaňho nebudeme hlasovať.
Vládny návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál. Jeho zámerom je upraviť proces odovzdávania deponátov periodických publikácií a neperiodických publikácií právnickým osobám vymedzeným zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti uvedenú problematiku rieši zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, nevyhnutnosť novej právnej úpravy považujeme za odôvodnenú.
Predkladateľ sa však súčasne rozhodol integrovať do legislatívneho návrhu aj zákon č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poznáme pod názvom tlačový zákon, hej, s cieľom prispôsobiť ho meniacim sa podmienkam trhu a tiež pripravenej novej právnej úpravy v oblasti mediálnych služieb, detailnejší pohľad na návrh ustanovení zákona však svedčí o tom, že vláda Slovenskej republiky mení viaceré kľúčové ustanovenia tlačového zákona podľa požiadaviek a v prospech vydavateľov periodických publikácií, prevádzkovateľov spravodajských webových portálov a tlačových agentúr. Dokumentovať to možno na viacerých príkladoch.
Teda zaniká napríklad právo na opravu ako tradičný opravný prostriedok tlačového zákonodarstva nielen na Slovensku, ale vo väčšine vyspelých demokratických štátov. Znamená to, že občania, ako aj právnické subjekty nebudú mať naďalej možnosť žiadať o opravu nepravdivých skutkových tvrdení o svojej osobe. Legalizuje sa tak právo vydavateľov uverejňovať lživé informácie tzv. fake news, ku ktorému sa už dávnejšie uchyľujú viacerí vydavatelia a prevádzkovatelia spravodajských webových portálov. Máme toho kopec na internete, všetci to môžeme potvrdiť. Právo na odpoveď upravené v § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. (tlačový zákon) sa v súlade s návrhom zákona o mediálnych službách premenúva na právo na vyjadrenie. Pôvodná koncepcia, podľa ktorej malo právo na odpoveď garantovať "rovnosť zbraní" medzi vydavateľom a dotknutou osobou, sa opätovne posúva v prospech vydavateľov. Vypúšťa sa napríklad povinnosť vydavateľa uverejniť vyjadrenie žiadateľa na rovnocennom mieste s rovnakým typom písma, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie, a dokonca návrh zákona neobsahuje ani povinnosť uverejniť ho v rovnakej periodickej publikácii, či spravodajskom portáli.
Predlžuje sa aj lehota na zverejnenie vyjadrenia, bolo to do troch dní, respektíve v najbližšom vydaní periodickej tlače, zvyčajne do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, alebo v inej primeranej lehote, nie dlhšej ako 60 dní. Ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnia vyjadrenie vôbec alebo ak nedodržia niektoré z podmienok jeho uverejnenia, rozhodne o jeho uverejnení na žiadosť dotknutej osoby, tak ako doteraz, súd. Súčasne sa ale ruší možnosť dotknutej osoby uplatniť si na súde nárok na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 euro do 4 980 euro podľa platného tlačového zákona. Uvedené skutočnosti presvedčivo dokumentujú, že vládny návrh zákonov o publikáciách a mediálnych službách zásadným spôsobom redukuje zákonné možnosti občanov i právnických osôb efektívne uplatniť opravné prostriedky masmediálneho zákonodarstva na dosiahnutie nápravy v prípadoch, ak sa v periodických publikáciách, spravodajských webových portáloch, ale aj v rozhlasových a televíznych programových službách, či na platformách na zdieľanie videí zverejňujú nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu a dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť.
Vláda Slovenskej republiky svojimi legislatívnymi návrhmi opäť dokazuje, že nekoná v prospech svojich občanov, ale v záujme súkromných vydavateľov, vysielateľov a prevádzkových mediálnych služieb. Viete, tu je ešte jeden rozpor je tuná v tejto chvíli, ktorý ma napadá. Na jednej strane celá spoločnosť, a nielen naša, bojuje proti tým takzvaným falošným, nepravdivým, zavádzajúcim, skresľujúcim informáciám. No na strane druhej sa týmto zákonom ako keby povoľuje liace všetkým tým, ktorí chcú vlastne tento priestor spresniť, upresniť, zabrániť tomu, aby všetky tie lživé informácie mali aj nejakú dohru v spoločnosti, aby jednoducho nebolo možné uverejniť čokoľvek bez toho, aby ten, ktorý to uverejňuje, bol za ne priamo zodpovedný a bol si aj toho vedomý, že je zodpovedný za lživé informácie.
Preto si myslím, že to nastavenie, ktoré tuná bolo, aj teda v tlačovom zákone o ktorom prebehli rôzne diskusie v minulom období, a poznáme to veľmi dobre, lebo aj tí, čo sme boli v koalícii alebo v opozícii sme sa týchto diskusií zúčastňovali a nielen na pôde parlamentu, ale aj na rôznych diskusných fórach, ktoré organizovali samotní novinári, a prišli sme k nejakému kompromisu. Ten kompromis bol prijatý v parlamente. Ešte vtedy absolútne nehrozilo to, to nesmierne krupobitie tých lživých informácií, ktoré pociťujeme dnes v podstate na všetkých frontoch internetu a v ktorých sa vyznať je niekedy naozaj neskutočné, až nemožné. Preto si myslím, že táto liberalizácia v tejto chvíli tohto čo ponúka ministerstvo kultúry je akosi nepatričná aj z hľadiska toho v akej spoločnosti sa v súčasnosti nachádzame a čo všetko si musíme vypočuť, prečítať, respektíve zaujať k tomu nejaký názor, nejaký postoj. A z hľadiska toho návrhu, ktorý tuná je, sa vlastne toto všetko znovu uvoľňuje.
Myslím si, že oprava lživých informácii je nesmierne dôležitá a je úplne jedno koho sa to týka. Či sa to týka politikov, či sa týka občanov, či sa to týka teda občanov takých alebo onakých podnikateľov, a môžeme teraz všetky tie rezorty vymenovávať. Jednoducho táto liberalizácia v tejto chvíli sa mi zdá nepatričná. Je to náš pohľad, preto za tento návrh zákona, ktorý predkladá ministerstvo kultúry prostredníctvom pani ministerky kultúry, nemôžeme hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Taraba, nech sa páči.