65. schôdza

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja by som sa len chcel spýtať, čiže aj v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona platí to, že potravina po minimálnej dobe trvanlivosti sa bude predávať za 50 % ceny oproti výrobku, ktorý je stále v trvanlivej podobe, tak ako to je ustanovené v tom pôvodnom návrhu? Čiže toto by bola jedna taká otázka. A druhá otázka smeruje na to, akým spôsobom by sa dala prepojiť nejaká kooperácia medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom pôdohospodárstva, aby jednoducho povedzme aj cez tú regionálnu správu alebo regionálnu veterinárnu správu vedeli nájsť nejaký spoločný alebo kooperačný mechanizmus, akým spôsobom by vedeli naozaj seriózne odkontrolovať aj predaj z dvora, ale zároveň odkontrolovať aj predaj, ktorý nie je takpovediac akože predaj z dvora priamo predaj od toho obchodníka, ktorý to predáva na svojom pozemku, ale aj taký predaj, ktorý je mimo katastra obce a pretože tento predaj je taký dosť niekedy pofidérny. Mnohí ľudia, mnohí „odborníci " tento predaj podporujú, ja tiež nie som proti takémuto predaju, ale aby aj ten dotyčný človek, ten dotyčný jedinec bol nejakým spôsobom aspoň minimálne kontrolovaný, aby sa tam nepredávalo kadečo, lebo mnohí takýto špekulanti najmä v prihraničných obciach alebo v regiónoch tuná na južnom Slovensku v blízkosti maďarských hraníc nakúpia lacný tovar alebo extrémne lacný tovar, ktorý je možno súci aj na vyhodenie, nejakým zvláštnym spôsobom ho upravia a potom ho na Slovensku predávajú ako nejaký bioprodukt alebo predaj z dvora. Čiže či aj na toto myslí váš pozmeňujúci návrh zákona, aby sa to dalo nejakým spôsobom odkontrolovať.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Halgašová.

Ďakujem pekne.
Kolega, ďakujem za tú reakciu. Čo sa týka tej úradnej kontroly, to sa dostane k takému komplexnejšiemu, pokiaľ ide o, čo ste sa pýtali, 50 % z ceny potravín pri predaji po uplynutí DMT. To nerieši ani terajšia, terajšie znenie zákona, ani pozmeňujúci návrh, ale je v záujme každého jedného obchodníka, aby keď mu zostane na sklade potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, aby túto cenu znížil tak, aby dokázal túto potravinu v lehote 45 dní predať, dopredať. Podotýkam, a to je veľmi dôležité aj v tomto prípade, ten predávajúci alebo prevádzkovateľ potravinárskeho podniku zodpovedá za to, že ponúka konečnému spotrebiteľovi potravinu, ktorá je bezpečná. Čiže nemôže dôjsť k ničomu takému.
Pokiaľ ide o tie kompetencie, Úrad verejného zdravotníctva a Štátna veterinárna a potravinová správa, ja som presvedčená o tom, že je konečne potrebné pristúpiť k zjednoteniu úradnej kontroly potravín. Úrad verejného zdravotníctva by sa mal starať o zdravotnú bezpečnosť, čiže o ľudí, to je jedna vec a druhá vec je, nech sleduje, by som povedala, bezpečnosť potravín tak, ako je to teraz v zákone o ochrane verejného zdravia, že výrobcovia, alebo teda zariadenia spoločného stravovania uchovávajú vzorku jedla a v prípade nejakého, nejakých ťažkostí potom to toto jedlo oni kontrolujú. Ale čo sa týka pôvodu potravín, vysledovateľnosť a bezpečnosť tejto potraviny, tak toto by malo zostať určite v kompetencii výlučne Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, pretože ona sleduje tú potravinu od farmy až po tú vidličku. A jej to má zostať. Nestihnem dopovedať, ale rýchly... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz je čas prihlásiť sa do rozpravy ústne, ak je záujem. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Richard Takáč. Pripraví sa pán poslanec Patrick Linhart.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len veľmi krátko, lebo však sme niektoré veci nedopovedali vo faktickej poznámke. Čo sa týka doby minimálnej trvanlivosti, k tomu asi aj Patrick bude chcieť vystúpiť, ja len chcem povedať pár vecí k tomu, že, tak ako som povedal vo svojom vystúpení, že tým, že my umožníme predaj týchto potravín po dobe minimálnej trvanlivosti za odplatu, za peniaze, hej, tu sa kolega pýtal, že či za 50 % a tak ďalej, to nerieši ten, myslím si, že ten reťazec to kľudne môže predávať aj za tú istú cenu, ako to predtým predával. Hej, to nikto nevie v tejto chvíli garantovať.
Ja hovorím jednu vec, že my sme, my budeme jediný členský štát Európskej únie, ktorý vlastne umožní predaj týchto „po", hej, za peniaze. Inde sa to všetko darováva. To znamená, že keď poviem aj príklad z Českej republiky, kde je možné tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti uvádzať na trh, ale len bezodplatne. To majú definované v zákone. To znamená, že my sa nie že zaradíme medzi krajiny, my budeme jediná krajina v Európskej únii, ktorá tieto vlastne potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti bude môcť umožňovať predávať za peniaze, nie darovať zadarmo. To znamená, že toto je podľa mňa zlý krok, lebo tým pádom podľa mňa ten reťazec, však vieme aké reťazce, ako fungujú u nás reťazce.
Jeden majiteľ dvoch reťazcov na Slovensku, čistý zisk za päť rokov jedna miliarda eur. A to fakt sa poďme ešte rozprávať o tom, koľko peňazí vyviezol do Nemecka. To sa možno že bavíme o ďalšej pol miliarde. To znamená, že my zas umožníme tým reťazcom, lebo ja nepredpokladám, že oni to budú darovávať alebo čo. Využijú možnosť a budú sa snažiť, snažiť to predávať za peniaze, bodaj by som sa mýlil. Ale to nikto teraz nevie povedať a ja si myslím, že my by sme tie zákony mali robiť tak, aby sme im to najviacej skomplikovali. A keby tam bolo zadefinované, že to nemôžu predávať za peniaze, tak tým pádom by to bolo určite omnoho lepší krok a aby sme sa nezaradili ako krajina v rámci číslo jedna.
Čo sa týka, čo sa týka tých kontrol alebo tej povinnosti obcí a miest v rámci ambulantného predaja, tak ja si myslím, že každý z nás chce a chce vytvoriť kroky na to, aby sme mali možnosť čo najviacej kontrolovať, hlavne takých tých všelijakých pofiderných z niektorých iných okolitých krajín, ktorí nám sem dovážajú všelijaké nekvalitné veci a predávajú krížom krážom. Len zas tuto ja upozorňujem na to, a pani kolegyňa mi neodpovedala, že či ste to konzultovali so ZMOS-om a s Úniou miest, lebo vlastne to je v zásade niečo navyše, čo oni budú musieť, ja viem, že im to vyplýva z časti, ale zas budú musieť hlavne v tých veľkých mestách.
Predstavme si takú Bratislavu. A v Bratislave hocikde na hocijakom mieste v katastrálnom území všetkých, kde, ktorá sa dotýka Bratislavy, bude vlastne musieť samospráva týchto predajcov všelijakých kontrolovať. No ja si to neviem predstaviť akým spôsobom, kde budú tí zamestnanci chodiť po celej Bratislave a kontrolovať každého, že či je nahlásený, a keď to nenahlásia, tak príde veterinár a proste udelí pokutu. Takže to sú, toto sú otázniky, ktoré sú pri tom, ktoré ja si myslím, že sú zlé, aj v týchto pozmeňovacích návrhoch, myslím si, že ešte, ešte jednu vec by som povedal.
S pánom predsedom výboru sme sa potom o tom rozprávali, lebo mám pocit, že niektorí, niektorí ma nepochopili, keď som vystupoval k tomu, že ja som nehovoril o tom, že aby sme my tu vytvorili legislatívu a spravili všetko preto, aby sme našim poľnohospodárom alebo producentom zakázali vyvážať napríklad pšenicu do zahraničia. Ja hovorím, že už v tejto chvíli je tu určitá legislatíva, ktorá nám v určitom stave umožňuje, by som povedal nejakým spôsobom zamedziť tomu, aby to vyviezli, aby to najprv napríklad štát kúpil, keď je tu nejaké riziko toho, že budeme mať napríklad nedostatok pšenice. To, že dvakrát viacej vypestujeme, vieme všetci.
Nevieme, čo prinesie budúcnosť z hľadiska toho, čo sa deje na Ukrajine a ďalšie veci, hej, Rusko a tak ďalej, takže, ale ja si myslím, že, a povedal som to vo svojom vystúpení, že tá povinnosť oznamovania a to, že vytvárame určitý zoznam komodít, je správna vec, ktorú treba spraviť určite, ale to, že sa bavíme o 400 tonách, ten kto chce, si tú cestičku vždy nájde. Toto neni žiadne obmedzenie, ja som to tak pomenoval, že ako tvárime sa, že niečo robíme, niečo sme akože spravili, ale v skutočnosti sme nespravili nič. Hej? Lebo nič tým nebudeme vedieť vyriešiť, a myslím si, že sú tie kroky, ktoré či už v rámci tej legislatívy ústavnoprávnej alebo, samozrejme, aj v rámci zmluvy o fungovaní Európskej únie vieme vstúpiť do toho, že vieme obmedziť vývoz tovaru, ale podotýkam za odplatu, to znamená, normálne vie ministerstvo, štát, vstúpiť do toho, že to kúpi v prípade, že by sme mali nedostatok a naplní naše zásoby. Takže, aby sme sa všetci pochopili, tak som potreboval to ešte raz sa k tomu vyjadriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Ako prvý pán poslanec Eduard Kočiš.

Ešte raz ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Rišo, ja chcem len na teba nadviazať vlastne na ten predaj potravín po minimálnej dobe trvanlivosti za odplatu, čiže za finančnú hotovosť alebo za finančné prostriedky. Mne sa napríklad veľmi páči systém, ktorý majú zavedený v Holandsku a v Belgicku. Existujú tam tzv. sociálne potraviny alebo sociálne obchody s potravinami, kde všetci obchodníci, ktorým potraviny vlastne prejdú tou dobou minimálnej trvanlivosti, zgrupujú tieto potraviny do jednotlivých častí veľkých miest, v každej štvrti sa nachádzajú minimálne dvojo, trojo, ktoré takéto potraviny ďalej posúvajú ľuďom. Jednoducho garantujú, že tie potraviny sú naozaj zdravé, že sú bezpečné, ale, tak ako si spomenul, nedávajú ich za odplatu, ale je to špecifikované na určitý počet kusov. Čiže každý jeden obyvateľ danej štvrte, daného mesta alebo regiónu tam môže kedykoľvek prísť, len sa spíše taký jednoduchý záznam a na počet kusov si môže určitý, určitý ekvivalent týchto potravín jednoducho odniesť. A týmito potravinami sa naozaj ani neplytvá, ale zároveň chápem aj tvoju nejakú obavu, aby obchodník alebo sprostredkovateľ nejakej obchodnej transakcie ešte nemal aj z týchto potravín, ktoré sú stále bezpečné, ale stále sú zároveň aj možné ich využiť na ľudskú spotrebu, na ľudský konzum, aby nemal z toho ešte zisk, ktorý by jednoducho za normálnych okolností nemohol mať.
Čiže hovorím, mne sa ten systém týchto dvoch krajín Beneluxu veľmi páči a funguje tam, pokiaľ viem, už skoro sedemnásť rokov. A aj tam sa nájdu jednoducho občania, ktorí sú sociálne slabší, a títo ľudia na tieto obchodíky naozaj nedajú dopustiť, čiže ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Halgašová.

Ďakujem.
Ja sa budem asi opakovať. Ja som už vo svojom príhovore povedala, že som si dala urobiť štúdiu cez Parlamentný inštitút, podľa ktorého väčšina členských štátov Európskej únie využíva potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti tak, že umožňuje ich predaj. Každý členský štát si túto, tento systém využitia potravín, poviem využitia, nemusím hovoriť predaj, rieši podľa vlastného zváženia, vlastným konceptom.
Čiže my tu máme momentálne možnosť darovania charitatívnej organizácie a dopadlo to tak, že charitatívne organizácie nedokážu prevziať niekedy, pretože vieme, že sú slabo vybavené po technickej stránke, všetko, všetky potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Takže preto prichádza na poradie ten inštitút možnosti predaja s tým, že najprv musí, je povinný obchodník ponúknuť túto potravinu charitatívnej organizácii a až keď ju odmietne, až potom ju môže predať a, samozrejme, že ju predáva aj za tú zvýhodnenú cenu. Rozdiel medzi tým, čo bolo a je, je v tom, že keď charitatívna organizácia odmietla, tak obchod musel túto potravinu vyhodiť, čiže skončila v odpade, a teraz si ju bude môcť dopredať, čiže nebude to potravinový odpad.
Pokiaľ ide o ambulantný predaj, chcem len povedať to, že opakujeme a precizujeme to, čo momentálne funguje v legislatíve, v zákone o trhových miestach, myslím že, čiže jediné, čo je, takže vzhľadom na to, že, že to nahlasovanie nefunguje, pretože starostovia za rôzne dary, ak by som povedala, alebo neviem za akých podmienok, nechcem nikoho obviňovať, jednoducho umožnili predaj a nenahlasovali túto povinnosť, tak teraz sa zavádza aj pokuta.