65. schôdza

26.4.2022 - 25.5.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.5.2022 o 12:55 hod.

JUDr.

Samuel Vlčan

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:29

Andrej Stančík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi, predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Milana Laurenčíka a Jozefa Pročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 100... (ruch v sále), poprosím kolegov, ktorí sa potrebujú porozprávať, aby opustili sálu. Národná rada uznesením č. 1116 z 25. novembra 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zahraničnému výboru.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 442 z 27. januára 2022, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 128 z 27. januára 2022 a zahraničný výbor uznesením č. 71 z 1. februára 2022. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 72 z 1. februára 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.5.2022 o 11:29 hod.

Mgr.

Andrej Stančík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:32

Milan Vetrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som avizoval, ja by som rád na konci svojho vystúpenia predniesol dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú výsledkom rokovaní najmä o ustanoveniach toho takzvaného veľkého kompetenčného zákona. V každom prípade jeden z tých pozmeňovákov obsahuje aj legislatívno-technické vylepšenia samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktoré vyplynuli zo stanoviska parlamentnej legislatívy.
Len na pripomenutie, jadrom toho návrhu alebo hlavným cieľom toho návrhu je, aby sa vrátila kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú mal od roku 2005 do roku 2012. To znamená, aby bol opätovne koordinačným orgánom, koordinačným úradom v otázkach slovenského zahraničia. Tak bol ten úrad kedysi aj nastavený, preto sa aj zriaďoval. Tí, ktorí sa venujete tejto oblasti a išli by sme ešte ďalej do minulosti, tak viete, že v deväťdesiatych rokoch bol vytvorený Dom zahraničných Slovákov, následne bol začiatkom alebo v 2001 – 2002 bol vytvorený funkcia splnomocnenca pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten Dom zahraničných Slovákov skôr sa venoval kultúrnej oblasti, že usporadúval rôzne kultúrne a spoločenské podujatia so Slovákmi v zahraničí alebo aj v zahraničí, teda buď na Slovensku, alebo v zahraničí s tým, že splnomocnenec zase riešil viac také koncepčné záležitosti, rôzne stratégie a tak isto aj ďalšie oblasti, či už to bolo vzdelávanie, mal na starosti aj novelizáciu samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pretože tá, ten prvý zákon bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch. Dnes už máme zákon, ktorý bol prijatý roku 2005.
No a ten zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, teda v ňom bola zavedená koncepcia jedného úradu, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do ktorého sa zlúči aj Dom zahraničných Slovákov aj funkcia splnomocnenca s tým, že splnomocnenec nebude už odkázaný len na taký malý svoj sekretariát a na servis Úradu vlády, pod ktorý v tom čase patril, teda v tom roku 2005, ale že sa mu vytvorí, alebo že sa vytvorí úrad, na ktorého čele bude predseda, ktorý bude ako keby takým pokračovateľom splnomocnenca vlády. Ale hlavná vec bola tá, aby mal koordinačnú funkciu. To znamená, aby mohol ten úrad koordinovať jednotlivé ministerstvá, ktorých agenda čiastočne zahŕňa aj zahraničných Slovákov, ale jednotlivé ministerstvá, a vidíme to aj v súčasnosti, aj v minulosti sme to videli, pristupovali k tejto agende veľmi individuálne, nekoordinovane a nato, aby sa dosiahol určitý výsledok, aby nedochádzalo k duplicitám, aby celkovo práca vo vzťahu k slovenskému zahraničiu bola systémová, tak je potrebné, aby to mal v rukách jeden úrad, ktorý bude koordinovať tie ministerstvá.
Čiže to je aj účelom tohto zákona, aby sme sa znova vrátili do čias, kedy a k tej pôvodnej myšlienke, ktorá bola, prečo vlastne ten úrad vznikal. Pretože pokiaľ ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu a má plniť len to, čo plní teraz a čo plní od toho roku 2012, keď to pán Lajčák takto domrvil, s prepáčením, tak je potom zbytočné, aby ten úrad bol. Pretože ak ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu, tak rozdeľovanie dotácií a udeľovanie osvedčení o Slovákoch v zahraničí môže urobiť ktorékoľvek iné ministerstvo, ktoré si tam zriadi svoj odbor. Čiže, ak chceme mať ďalej úrad, je potrebné, aby mal koordinačnú funkciu, aby to malo nejaké opodstatnenie, aby sme nevynakladali každý rok milión eur na prevádzku a na servisné služby, ktoré by v zásade bez tej koordinačnej funkcie mohlo plniť aj ministerstvo zahraničných vecí. Však to nakoniec v minulosti tie osvedčenia aj udeľovalo, len potom sa to presunulo na tento úrad. No, čiže to je hlavný cieľ. A potom v kompetenčnom zákone sa spresňovali ustanovenia, ktoré umožnia, aby tento úrad mal opätovne koordinačnú funkciu.
No, to bol ten základ a k tomuto základu, keďže bol otvorený aj kompetenčný zákon, sa pridali, alebo sa realizovali diskusie, ktoré súviseli ani nie tak so zahraničnými Slovákmi ako s tým, že bol ten zákon otvorený, kompetenčný zákon otvorený a bolo treba niektoré veci promptne riešiť. Jednou z takých vecí, a to sa pamätáte, keď bol schvaľovaný zákon o výstavbe a územnom plánovaní, tak tri body v tomto zákone boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Oni boli vyňaté kvôli tomu, že bol rozdielny názor medzi poslancami vládnej koalície v otázke, či je potrebné, aby ten nový úrad, ten celoštátny stavebný úrad mal začať fungovať aj s pomocou podpredsedu vlády pre legislatívu až od 1. 1. ´23, alebo tak ako preferoval a stále preferuje aj podpredseda vlády pre legislatívu, už od 1. júna alebo od 1. júla, myslím, tohto roku. No, a vtedy sa dali tie body na samostatné hlasovanie, a prvý z tých bodov nebol schválený a ďalšie dva body boli schválené. Čiže treba s tou situáciou niečo robiť. Tak buď všetky tie tri body by sa dali na ten neskorší termín, alebo by sa ten bod čo neprešiel mal dať na so skoršou účinnosťou. No a nakoniec tá dohoda je na tom, že sa vrátime k tej predstave pána podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorú stále aj naďalej má, že by aj on poskytoval ten servis tomu úradu skôr, čiže nie až od budúceho roka. No a to je vlastne aj obsahom polovice toho jedného z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré prečítam. Teda znova sa vrátime k tomu bodu, ktorý nedávno nebol schválený, ale nedáva to takto zmysel, takže treba s tým spraviť poriadok, no a dať to na správnu mieru, aby jednotlivé právne predpisy boli aj medzi sebou zosúladené.
Pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh, to sa zase viacerí pamätáte, sme minulý rok schvaľovali veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní a riešili sa tam mnohé otázky, okrem iného aj otázku predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a toho, že akým spôsobom bude robený výber tohto predsedu, a respektíve akým spôsobom budú a kto bude mať v kompetencii výberové komisie, ktoré s tým súvisia. V tom zákone sa v tom čase sa preferovala alternatíva, že by to mal byť podpredseda vlády pre legislatívu. No ale postupom času, keďže ten zákon už aj nejakým spôsobom je aplikovaný, postupom času sme prišli na to, alebo hlavne jednotliví členovia vlády prišli na to, že by bolo správnejšie keby tak ako v minulosti mal túto kompetenciu samotný Úrad vlády, nie úrad pána podpredsedu vlády pre legislatívu. No a keďže sa to inak nedá dať na pravú mieru ako zákonom, tak druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, sa zaoberá práve touto otázkou, aby sa kompetencie, ktoré súvisia s výberovými konaniami, pokiaľ ide o Úrad pre verejné obstarávanie, presunuli od podpredsedu vlády pre legislatívu na samotný Úrad vlády Slovenskej republiky.
Takže toľko na vysvetlenie. To nastalo, tieto všetky zmeny nastali medzi prvým a druhým čítaním aj kvôli tomu, že ten zákon je v parlamente už niekoľko mesiacov. Takže, samozrejme, keď sú otvorené zákony takýmto spôsobom, čo nie je veľmi štandardné, tak potom sa aj využíva ten priestor, že ten zákon je otvorený a všetky výsledky rokovaní, ktoré medzitým prebiehajú, sa nejakým spôsobom aj potom zohľadnia formou pozmeňujúcich návrhov v tom samotnom zákone. Čiže to na odôvodnenie, prečo teraz prichádzam s týmito pozmeňujúcim návrhmi.
Ja ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí sa okrem mňa podieľali na tom, aby sme sa mohli dostať ku koncovke pri novele zákona o zahraničných Slovákov, novele veľkého kompetenčného zákona, či už na vládnej úrovni, alebo medzi poslancami, a chcel by som aj z tohto miesta vás všetkých požiadať o podporu. Je dôležité, ak chceme, aby v oblasti zahraničných Slovákov sme mali nejaký výsledok, ktorý bude koordinovaný a systémový, aby sme dali šancu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aktuálne spadá pod gesciu ministerstva zahraničných vecí a teda koaličnej strany SaS, ale chceme všetci, aby bol nejaký výstup, aby bol systémový a koordinovaný, a táto novela zákona tomu dáva príležitosť alebo dáme príležitosť formou tohto zákona k tomu, aby to nastalo.
Samozrejme, ten proces nebude krátkodobý. Bude potrebné istý čas, aby úrad si znovu navykol na svoju koordinačnú funkciu, ale má pomerne náročné výzvy pred sebou a ja verím, že o tých výzvach sa potom aj viac porozprávame, keď bude schválený ten nelegislatívny materiál, ktorý bude koncepciou starostlivosti o Slovákov v zahraničí a vyjadrením štátnej politiky voči ním na najbližších 5 rokov. Predpokladám, že teda asi na septembrovej schôdzi by sme si viacej povedali o tých výzvach, keď príde na informáciu ten nelegislatívny materiál, ktorý schvaľuje vláda, ale parlament mal vždy možnosť o ňom rokovať a brať ho na vedomie. Takže toľko za mňa. Pokiaľ ide o informácie, ktoré sa týkajú procesom medzi prvým, druhým čítaním a o čom sú vlastne pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz prečítam. Tak začneme prvým pozmeňujúcim návrhom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je to tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V Čl. II sa dopĺňajú body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 24 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Úrad vlády Slovenskej republiky predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
4. V § 24 ods. 12 sa slová „obstarávanie,1cd)" nahrádzajú slovami „obstarávanie1cd) a", za slovami „podľa osobitného predpisu" sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
5. V § 24 ods. 13 sa slová „8 až 11" sa nahrádzajú slovami „9 až 12".
6. V § 40ai ods. 4 sa slová „§ 24 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 9".".
To je ten prvý pozmeňujúci návrh. No, a teraz ten druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve návrhu zákona sa slová „o zmene a doplnení zákona" nahrádzajú slovami „ktorým sa mení a dopĺňa zákon".
2. V Čl. II úvodnej vete sa vypúšťajú prvé slová „v znení", za slová „zákona č. 187/2021 Z. z." sa vkladá čiarka a slová „a zákona č. 368/ 2021 Z. z." sa nahrádzajú slovami „zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/ 2021 Z. z., zákona č. 55/ 2022 Z. z. a zákona č. 137/ 2022 Z. z.".
3. V Čl. II sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. § 1aaa sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Podpredseda vlády podľa odseku 1 od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynulo šesť mesiacov od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou, napomáha predsedovi Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pri plnení jeho úloh súvisiacich s administratívnym, organizačným, technickým a materiálnym zabezpečením činnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.".".
Nasledujúce novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
4. V Čl. II sa vypúšťa bod 2.
5. V Čl. III sa slová „1. apríla 2022" nahrádzajú slovami „1. júna 2022".
Tu len upozorňujem ostatných, že ešte toto budem konzultovať s legislatívnym odborom parlamentu, lebo máme tam 1. jún 2022, čo súvisí s tým, že aj tá no novela zákona alebo ten zákon o výstavbe a územnom plánovaní má účinnosť od 1. júna ´22, tak sa to chcelo zosúladiť, ale my sme sa dostali v procese tak ďaleko, že neviem, ak chceme pani prezidentke nechať tú jej právomoc, ktorú má, ktorá vyplýva aj z ústavy a zákona, aby na podpis, tak tento termín sa už teraz stáva problémom. Takže to ešte budem konzultovať. To avizujem dopredu, že možno bude treba posunúť ten termín až na 1. júl. A druhá vec, ktorú by si mal aj pán spravodajca zaznamenať, že ten bod 3 tohto pozmeňujúceho návrhu by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže bod 3 na osobitné hlasovanie a potom o bodoch 1, 2, 4, 5 spoločne, ďalšie hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. Ak sú nejaké otázky, samozrejme, k tomuto, rád zodpoviem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2022 o 11:32 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
65. schôdza NR SR - 14.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie v rozprave 12:55

Samuel Vlčan
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je viacero zlepšení úpravy zákona o potravinách v znení neskorších predpisov, znižujeme dolnú hranicu pokuty pri opakovanom porušení povinností, za ktoré raz už bola uložená pokuta. Tento zámer vyplýva z potreby zmierniť neprimeranú prísnosť platných ustanovení o tzv. miliónových pokutách. Ďalším cieľom predloženého návrhu je zaviesť predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Zmyslom je, aby sa predchádzalo plytvaniu potravinami, ktoré sú ešte bezpečné a vhodné na ľudskú spotrebu, na základe kompromisu medzi ministerstvami a organizáciami zastupujúcimi obchodníkov musí k predaju potravín po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti predchádzať aspoň ponuka aspoň jednej charitatívnej organizácie, a to len pri predajcovi z predajnou plochou väčšou ako 400 m2. Túto osobitnú ponuku o povinnostiach nie je potrebné realizovať, ak má predajca potravín uzavretú zmluvu s charitatívnou organizáciou, na základe ktorej jej ponúka predmetné potraviny. Potraviny po uplynutí ich dátumu minimálnej trvanlivosti však nebude možné používať ako zložky pri výrobe potravín a pokrmov. Prvoradou podmienkou je ich bezpečnosť.
Predložením, predloženým návrhom zákona zároveň dochádza k vypusteniu povinného dodržiavania podielu poľnohospodárskych produktov a potravín vyrobených v Slovenskej republike pri listinnej alebo elektronickej propagácie marketingu, pričom namiesto toho prevádzkovateľ bude povinný uviesť percentuálny podiel slovenských výrobkov z celkovej ponuky v letáku. V predloženom návrhu sa plánovala zaviesť aj definícia pridomového hospodárstva, no po diskusii s výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je pravdepodobné, že úprava pridomového hospodárstva sa z návrhu vypustí. A ja doplním, že na ministerstve plánujeme potrebu lepšej úpravy riešiť v iných predpisoch, konkrétne v nariadení vlády upravujúce predaj z dvora.
Z rokovaní s poslancami Národnej rady vyplýva rovnako zámer doplniť pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom do zákona dôležitú úpravu týkajúcu sa zabezpečenia potravinovej bezpečnosti a získanie prehľadu o skladových zásobách dôležitých poľnohospodárskych a potravinárskych komodít.
S týmto zámerom ako predkladateľ návrhu zákona súhlasíme a ďakujem vám, poslancom Národnej rady, za ich pozmeňujúce návrhy, osobitne pánovi poslancovi Feckovi, ktorý predpokladám vystúpi, aj pani poslankyne Halgašovej. Verím, že tieto ich pozmeňujúce návrhy znenie zákona vylepšia.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2022 o 12:55 hod.

JUDr.

Samuel Vlčan

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 13:06

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1215 z 2. februára 2022 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 840, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 458 z 9. marca 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 202 z 15. marca 2022 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre zdravotníctvo o predmetnom vládnom návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy číslo 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 204 zo dňa 15. marca 2022.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

25.5.2022 o 13:06 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:10

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, v spolupráci s ministerstvom si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh ku zákone o potravinách, ktorý máme v našej republike pod číslom 152/95 Z. z. Čoho sa týka? Prv, tak ako hovorí rokovací poriadok, by som dal krátke zdôvodnenie a potom by som, samozrejme, ho aj predniesol v plnom znení.
Takže v prvom rade sa snažíme, aby sme mali potravinovú bezpečnosť ľudí, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, zabezpečenú tým, že štát bude vedieť, akým spôsobom sa vyvíjajú jednotlivé komodity, ktoré budeme mať ako ministerstvo možnosť povedať, ktoré sú tie strategické, akým spôsobom ich na trhu momentálne v tomto mesiaci máme, pretože čudujem sa, že sme to doteraz nemali a prakticky sa s nami mohli diať rôzne veci. A, samozrejme, že terajší stav, či už Ukrajina, alebo covid ukázal, že v tých núdzových stavoch, kritických a stavoch, by som povedal, ďalších ohrození našich nejakých aj zdravotných možností prakticky potravinovú bezpečnosť musíme zabezpečiť. Takže to sa týka tohto, že prakticky tí, ktorí dorábajú tieto komodity, a obmedzili sme to na určitú, určitý objem, ktorý hovorí o 400 tonách za kalendárny mesiac, prakticky bude musieť v prípade nejakého toho núdzového stavu každý mesiac hlásiť, a iných stavov, pokiaľ ten núdzový stav, respektíve iný stav nebude, tak stačí dvakrát ročne k 31.07. a k 31.12. daného roku, desať dní potom. To je v tej prvej časti.
Musím povedať, že zároveň tam precizujeme systém ukladania pokút, keď niekto bude používať pri výrobe pokrmov určité ingrediencie, ktoré sú po dátume spotreby, respektíve minimálnej trvanlivosti, a tam hovoríme, že keď je to po dátume spotreby, tak bude väčšia sankcia ako po dobe minimálnej trvanlivosti, pretože po dobe „spotrebujte do" znamená, že už po tejto dobe začína byť problém s tou nutričnou a výživovou hodnotou proste a ten vlastne prvok, ktorý sme tam dali, začína byť toxický voči nášmu organizmu. Keď máme potraviny, ktoré sú, majú minimálnu trvanlivosť, tak tam je to niečo iné, lebo po minimálnej trvanlivosti ešte ich môžme ponúknuť charitám a ďalším, môžu to spracovávať ďalej, to sú tie cestoviny a kadejaké ďalšie tie polotovary, ktoré máme. Takže aj tu precizujem túto vec, ktorú v pozmeňovacom návrhu, samozrejme, to prečítam.
Vypúšťame aj pridomové hospodárstvo, ktoré po zvážení sme zistili, že by to boli veľmi komplikované nejaké aplikačné problémy v praxi a keďže už tie malé množstvá máme riešené v zákone 359/2011 Z. z. na predaj týchto množstiev, respektíve aby to bolo nejako komplexnejšie, tak ministerstvo ešte vypracuje do budúcna nejaký zákon k tomu, respetíve vyhlášku, ktorá bude takéto pridomové hospodárstvo môcť legalizovať, aby bolo doteraz do jednej tony, že môže spracovávať mesačne, tak, samozrejme, my chceme podporovať tých malých, mladých rodinných začínajúcich farmárov, takže, samozrejme, budeme na nich myslieť, to že v tomto to nebude, ale do budúcna to pripravíme.
Takže to je v tej prvej časti a v čl. II môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol vypracovaný, samozrejme, v spolupráci s ministerstvom, novelizujeme aj zákon 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších zákonov, kde prakticky, keďže máme, končí nám prechodné obdobie spoločnej poľnohospodárskej politiky, to znamená, že ´21, ´22 bolo prechodné obdobie, kde sme mohli čerpať aj zo starého, aj z nového, teraz od 1. 1. ´23 už budeme čerpať iba z nového programového vyhlásenia, respektíve z pošty poľnohospodárskej politiky toho obdobia, ktoré je do roku ´27, tak prakticky musíme zabezpečiť, aby sme boli pripravení čo v maximálnej miere tieto eurofondy vyčerpať. A keďže niektoré združenia nespĺňali kritéria, a teraz hovorím konkrétne o výrobcov bravčového mäsa, ovčieho, kozieho mäsa a sektor zemiakov, kde potrebujeme mať nejaké to združenie výrobcov týchto komodít, tak samozrejme, že musíme mať aj príslušnú legislatívu, aby keď príde ten čas "č", to znamená 1. 1. ´23, aby aj tieto jednotlivé zväzy mohli čerpať eurofondy v plnej výške, aby sa nevyhovárali, že sme to nestihli, tak som rád, že v predstihu budeme takto garantovať aj im možno čerpania týchto eurofondov.
Takže, aby som nezdržiaval, tak toto je v kocke vysvetlenie, prečo vlastne dávam pozmeňujúci návrh a dovoľte, aby som ho teraz predniesol v plnom znení, ako sme ho dali aj do pléna Národnej rady.
Takže v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. § 3 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom určí zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít (ďalej len „komodita") a kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu a vzory oznámení podľa § 24.".
2. V čl. I sa body 2 a 3 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 12 vkladajú nové body 13 až 15, ktoré znejú:
„13. § 22 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5) Ministerstvo eviduje množstvo skladových zásob komodity podľa § 24 ods. 1 až 3.".
14. V § 23 ods. 10 sa nad slovom „správy" vypúšťa odkaz 19.
15. Za § 23 sa vkladá § 24, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 24 Ochrana potravinovej bezpečnosti štátu
(1) Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá umiestňuje na trh komoditu určenú podľa § 3 ods. 4, je povinná vždy do desiatich dní elektronicky oznámiť ministerstvu množstvo svojich skladových zásob komodity k 31. júlu a k 31. decembru kalendárneho roka.
(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ podľa odseku 1 je počas trvania mimoriadnej situácie,19) núdzového stavu alebo výnimočného stavu19a) povinná do desiateho dňa kalendárneho mesiaca elektronicky oznámiť ministerstvu množstvo svojich skladových zásob komodity k poslednému dňu bezprostredne predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
(3) Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ podľa odseku 1, ktorá chce počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyviezť do iného členského štátu alebo do tretej krajiny komoditu v množstve viac ako 400 ton za kalendárny mesiac, je povinná elektronicky oznámiť túto skutočnosť ministerstvu do desiateho dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom chce komoditu vyviezť; ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ nedodrží uvedenú lehotu z dôvodov, ktoré nemôže ovplyvniť, je povinná elektronicky zaslať oznámenie bezodkladne, najneskôr však do 15 dní pred dátumom vývozu komodity .
(4) Ministerstvo na základe oznámení podľa odseku 3 posudzuje, či môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť štátu z hľadiska poklesu skladových zásob pod kritickú hodnotu určenú vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom podľa § 3 ods. 4.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 19 a 19a znejú:
„19) § 3 ods. 1 a § 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
19a) Čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 28 ods. 2 písm. b) sa za slovo „ potravín" vkladajú slová „alebo pokrmov" a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti.".
5. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
„15. V § 28 ods. 4 písmeno b) znie:
„b) používa na výrobu potravín alebo pokrmov zložky po uplynutí dátumu spotreby.".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa za bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
„16. V § 28 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Ministerstvo uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokutu od 100 eur do 20 000 eur, ak
a) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 24 ods. 1, 2 alebo ods. 3,
b) uvedie nesprávne údaje alebo nepravdivé údaje v oznámení podľa § 24 ods. 1, 2 alebo ods. 3; nesprávnym alebo nepravdivým údajom nie je, ak rozdiel medzi množstvom vyvezenej komodity a množstvom komodity oznámeným podľa § 24 ods. 3 je najviac 20 %.".
Doterajšie odseky 5 až 15 sa označujú ako odseky 6 až 16.".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V súvislosti s novo vloženým odsekom 5 v § 28 sa vykoná legislatívno-technická úprava označenia odsekov a vnútorného odkazu v bodoch 16, 17 a 18 čl. I.
7. Za Čl. I sa vkladá nový Čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení zákona č. 473/2003 Z. z., zákona č. 520/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z., zákona č. 596/2006 Z. z., zákona č. 492/2008 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 353/2012 Z. z. a zákona č. 184/2018 sa mení a dopĺňa takto:
V § 10 odsek 1 až 5 znejú:
„(1) Ministerstvo podľa osobitných predpisov14a) uzná právnickú osobu ako organizáciu, ktorá združuje výrobcov alebo iných zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou poľnohospodárskych výrobkov,14b) ktoré patria pod spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov14c) (ďalej len „poľnohospodársky výrobok"), alebo ich združenia, na základe návrhu agentúry.
(2) Ministerstvo uzná právnickú osobu ako skupinu výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktorá má záujem o uznanie podľa odseku 1, ale zatiaľ nespĺňa podmienky na uznanie,14d) na základe návrhu agentúry. Táto právnická osoba musí združovať výrobcov alebo iných zástupcov hospodárskych činností spojených s výrobou poľnohospodárskych výrobkov v sektore poľnohospodárskych výrobkov, v ktorom má byť uznaná, alebo ich združenia.
(3) Organizácia výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 1 alebo skupinu výrobcov poľnohospodárskych výrobkov, ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 2, musí združovať najmenej päť spoločníkov alebo členov.
(4) Organizácia výrobcov produktov rybolovu14c) alebo produktov akvakultúry,14f) ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 1 alebo skupina výrobcov produktov rybolovu alebo produktov akvakultúry, ktorú ministerstvo uzná podľa odseku 2, musí združovať najmenej troch spoločníkov alebo členov.
(5) Združenie organizácií výrobcov poľnohospodárskych výrobkov,15) ktoré ministerstvo uzná podľa odseku 1, musí združovať najmenej dve organizácie výrobcov poľnohospodárskych výrobkov.16)".
Poznámka pod čiarou 14a až 14f, 15 a 16 znejú:
„14a) Čl. 152 až 163 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení.
Čl. 14 až 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1 184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. EÚ L 354 28. 12. 2013) v platnom znení.
14b) Príloha 1 k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.
14c) Čl. I ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení.
Čl. 1 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 v platnom znení.
14d) Čl. 67 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6. 12. 2021).
14e) Čl. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 v platnom znení.
14f) Čl. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 v platnom znení.
15) Čl. 156 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení.
16)Čl. 152 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v platnom znení.".".
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko predložený pozmeňujúci návrh. Verím, že vás, páni poslanci a poslankyne, presvedčil, že je potrebné ho prijať a prihováram sa za jeho prijatie.
Naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2022 o 13:10 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:26

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Aj napriek tomu, že ten zákon, zákon bol daný do legislatívneho procesu vo februári, ide teraz, prešlo niekoľko mesiacov, ale ja som presvedčený, že po toľkých diskusiách a po toľkých stretnutiach, či už na úrovni politickej, alebo odbornej, si myslím, že je to materiál aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú dnes predkladané, že ozaj má svoju, má svoju hodnotu.
Čo sa týka, čo sa týka nejakých, nejakej informačnej povinnosti, ja si myslím, že nám ukázala doba, že je to nieže možné, ale nevyhnutné, aby ministerstvo malo pravidelné informácie o tom, v akom, v akom stave sa nachádzajú naše zásoby.
Ja chcem však upozorniť na tú druhú časť toho pozmeňujúceho návrhu, ktorú predložil pán poslanec Fecko, a to sú tie organizácie výrobcov. To je Achillova päta slovenského poľnohospodárstva, to je jeden z najväčších, keď nerátam teraz tie korupčné kauzy, asi najväčší problém, prečo sme sa v rozvoji vidieka nepohli ďalej a prečo stále iba rozprávame o podpore malých a stredných, a vieme, že ad hoc pomoci dať tam nejaké peniaze nepomáha, tu treba systémové opatrenie. A tým, že to nariadenie Európskeho parlamentu 1308 sa rozšírilo v podstate už o celý sektor pôdohospodársky, čiže vrátane monogastrov, tak máme možnosť sa posunúť dopredu, a ja v tejto súvislosti by som chcel poprosiť pána ministra, keď tento zákon bude schválený, aby dal vypracovať nejaký metodický pokyn, nejakú inštrukciu pre tých ľudí, ako majú tie organizácie vytvárať, pretože pre nich je to dosť zložité a náročné, a ja som vnútorne presvedčený, že pokiaľ tá inštrukcia bude jednoducho porozumiteľná a čitateľná, tak vzniknú nám nové organizácie výrobcov a máme šancu ten slovenský vidiek a sebestačnosť posunúť dopredu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2022 o 13:26 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:28

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Pán predseda výboru, iba ďakujem za doplnenie a myslím, že aj minister si to vezme za svoje. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2022 o 13:28 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 13:29

Richard Takáč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež by som vystúpil k tomuto, k tejto novelizácii zákona o potravinách, ktorý, ako pán predseda výboru povedal, že už tu je niekoľko mesiacov na stole, prešiel si svojím takým vlastným životom a vývojom, kde sme mali možnosť zachytiť viacero pozmeňovacích návrhov, ale nakoniec sa to celé nejakým spôsobom prepracovalo, zmenilo a aktuálne pri tomto zákone máme na stole dva pozmeňovacie návrhy. Jeden bol predstavený zo strany pána Fecka a potom následne ešte pani Halgašová vystúpi a prednesie svoj pozmeňovací návrh.
Ja vítam, že pri tomto zákone o potravinách sa upustilo od toho, podľa mňa takej narýchlo riešenej veci, a to ten presun kompetencií medzi hygienou a veterinou, lebo podľa mňa to bolo šité narýchlo a viem, že boli hlavne z odbornej verejnosti voči tomu viacero výhrad v rámci tohto presunu. A, samozrejme, vítam aj to, že sa teda upustilo od toho, že do 30 dní bude čakať, čakať nejaký producent poľnohospodár na to, keď budeme ju chcieť vyviesť a bude čakať na nejaký ten taký súhlas a bez toho to nebude môcť vyviesť. Ale ja sa vyjadrím hlavne k tým dvom pozmeňujúcim návrhom.
V prvom rade by som sa vyjadril k pozmeňovaciemu, k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fecka. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predstavil pán poslanec Fecko, poviem to tak, že prináša dlho očakávaný nástroj na zaistenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky v krízovom období. Sme sa tu teraz o tom bavili niekoľko mesiacov, vojna na Ukrajine, nedostatok určitých komodít. V médiách sa podľa mňa o tom strašne veľa popísalo, ale predmetný pozmeňujúci návrh sme sa mali možnosť s ním oboznámiť asi v štvrtok večer alebo piatok ráno bol zverejnený na stránke Národnej rady Slovenskej republiky a preto by som sa tak možnože určitým spôsobom detailnejšie vyjadril k niektorým veciam v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu.
V tom pozmeňovacom návrhu v § 3 ods. 4 je vlastne vydať vyhlášku, v ktorej určí poľnohospodár, poľnohospodárske a potravinárske komodity a ich kritické množstvá, ktoré budú podľa ministerstva dôležité a nevyhnutné pre potravinovú bezpečnosť štátu. Myslím si, že toto je správne opatrenie, ktoré je v tomto pozmeňovacom návrhu. V rámci ďalších, ako je v § 24 sa ustanovujú rôzne oznamovacie povinnosti podnikateľov, ktorí uvádzajú takéto strategické komodity na trh. Za bežného stavu sa oznamujú skladové zásoby týchto komodít dvakrát za rok, ale počas krízovej situácie to bude každý mesiac. Myslím si, že aj toto opatrenie je, je správne.
Ďalej by som skonštatoval a hovorím, že počas krízovej situácie bude mať podnikateľ ešte ďalšiu povinnosť, a to hlásiť ministerstvu aj každý plánovaný vývoz strategickej komodity, ak vyváža množstvo presiahnuté viac ako 400 ton. A tuto by som sa pristavil a k tomu dal pár takých pripomienok. Tu však vznikajú aj pochybnosti a opodstatnenosti tak vysokého množstva. Ak by malo ísť napríklad o potravinovú pšenicu, na slovenskom trhu je len minimum vývozcov, ktorí sú schopní v priebehu jedného mesiaca vyviesť viac ako 400 ton pšenice. Správne by bolo predsa postihnúť podľa mňa oveľa väčší počet vývozcov, ktorí množstvo vyvážanej komodity vyvážajú, objem, a nielen tých teda najväčších. Takže sledované množstvo vyvážanej komodity by mohlo byť kľudne aj nižšie.
Táto oznamovacia povinnosť o vývoze strategickej komodity sa má voči ministerstvu realizovať približne mesiac vopred. Je to preto, aby ministerstvo malo dostatok času na posúdenie, či nahlásený vývoz bude ohrozovať potravinovú bezpečnosť. To by bolo v poriadku, avšak je tu návrh, navrhnutá výnimka, ktorá celú túto oznamovaciu povinnosť v podstatnej miere bagatelizuje. Z pozmeňováku vyplýva, že túto lehotu na oznámenie nie je potrebné dodržať, ak sa vyskytnú akési bližšie neznáme okolnosti, pre ktoré vývozca nedokáže mesiac vopred ohlásiť plánovaný vývoz. Potom postačuje, že vývoz sa ohlási iba pätnásť dní vopred.
Dá sa napríklad uvažovať, že vývozca uzavrel zmluvu o dodávke komodity s veľmi krátkou dodacou dobou a nestihol túto skutočnosť oznámiť ministerstvu mesiac vopred. Je otázka, či vôbec reálne, reálne, aby vývozca nevedel mesiac vopred, že plánuje vyviesť 400 ton a viac ton komodity. Povedzme, že takýto vývoz môže, sa môže vyskytnúť a že vývozcovi sa narýchlo naskytne možnosť vyviesť napríklad 500 ton komodity a on ju v priebehu dvoch týždňov vyvezie. V tom prípade bude ministerstvu musieť stačiť len lehota 15 dní na posúdenie, či takýto vývoz ohrozí potravinovú bezpečnosť. Nedá sa vylúčiť, že vývozcovia budú zámerne využívať túto výnimku, v čoho dôsledku bude ministerstvo musieť každý takýto oznámený vývoz posúdiť len v lehote dvoch týždňov, namiesto štandardného jedného mesiaca.
Ešte výraznejšie znefunkčnenie tohto nástroja na ochranu potravinovej bezpečnosti vyplýva z ustanovení o kontrole a pokute za porušenie oznamovacej povinnosti v § 28 ods. 5. Tu sa navrhuje, aby sa pokuta uložila za nepravdivé oznámenie o vývoze komodity. No zároveň ustanovuje, že za nepravdivé oznámenie sa nepovažuje situácia, kedy skutočne vyvezené množstvo bude až o 20 % vyššie než to, ktoré vývozca oznámil ministerstvu.
Takže uvediem taký príklad, napríklad vývozca oznámi, že vyvezie 450 ton, ministerstvo usúdi, že to nie je množstvo ohrozujúce potravinovú bezpečnosť, no v skutočnosti vývozca následne vyvezie až 540 ton. To je ale množstvo, ktoré by už mohlo predstavovať reálne ohrozenie potravinovej bezpečnosti. No ministerstvo nemalo šancu to posúdiť, inak povedané, oznamovacia povinnosť je vlastne zbytočná pre sledovanie skutočne skladových a vyvážených strategických komodít a pre potravinovú bezpečnosť, pretože vývozca môže reálne vyviesť až o pätinu vyššie množstvo bez toho, že by štát mohol čokoľvek proti tomu urobiť.
A navyše to umožňujú tú oznamovaciu povinnosť úplne obísť. Vývozca napríklad, vývozca napríklad neoznámi ministerstvu žiadny plánovaný vývoz, pretože bude tvrdiť, že plánoval vyviesť napríklad 350 ton, ale táto dvadsaťpercentná odchýlka mu umožní legálne vyviesť až 420 ton komodity bez toho, aby to oznámil ministerstvu.
Takáto oznamovacia povinnosť potom stráca reálny význam. V dôsledku toho sa ministerstvo vlastne reálne ani nemusí dostať k žiadnym informáciám o vývoze strategickej komodity. Vývozca sa proste schová za deklarovanú odchýlku 20 % a vyvezie buď o pätinu viac než oznámil, alebo dokonca plánovaný vývoz vôbec neoznámi napriek tomu, že v skutočnosti vyvezie množstvo, ktoré by inak oznámiť mal.
Ministerstvo teda vlastne nemá možnosť na vývoz nejako reagovať. A tu si treba položiť otázku, kolegyne, kolegovia, a hlavne pán Fecko, ako by vlastne malo ministerstvo reagovať a aké kroky ministerstvo vlastne podnikne, aby zabránilo ohrozeniu potravinovej bezpečnosti. Čo sa vlastne stane po oznámení vývozu strategickej komodity nad 400 ton? Podľa mňa nič. Oznamovacia povinnosť tu končí. Ministerstvo si prečíta doručené oznámenie o vývoze s množstvom vyvážanej strategickej komodity a tým je vec ukončená. Nie je tu nejaké opatrenie, ktoré by štát, ktorým by sa štát snažil zabrániť vývozu takéhoto veľkého množstvo strategickej komodity alebo aspoň by podržal taký vývoz a vykonal opatrenie na výkup vyvážanej komodity. Podotýkam, na výkup vyvážanej komodity. Mohlo by ísť napríklad aj, napríklad o oprávnenie ministerstva navrhnúť vývozcovi výkup. V odôvodnení sa síce uvádza pár slov o použití opatrení hospodárskej mobilizácie, ale čo to má konkrétne byť sa z návrhu zákona nedozvieme.
Ministerstvo teda fakticky nemá žiadny nástroj na to, aby zamedzilo vývozu nadkritického množstva strategickej komodity. Podotýkam, že pritom by ale bolo možné využiť už existujúce legislatívne možnosti v súlade s ústavou aj v súlade so záväzkami členských štátov Európskej únie, a to dávam do pozornosti aj pánovi ministrovi, a dala by sa využiť ústavnoprávna možnosť obmedzenia vlastníckeho práva na základe zákona v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme a za náhradu. A, samozrejme, by sa dala využiť aj zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá dovoľuje obmedziť vývoz tovaru, ak je to opodstatnené verejným záujmom na zdraví a živote obyvateľstva. Čiže máme už teraz legislatívnu možnosť, ako tieto veci riešiť.
Navrhnuté opatrenia sú však v predloženom znení vlastne neefektívne v tomto pozmeňovacom návrhu. Fakticky podľa mňa je úplne zbytočné. Tie oznamovacie povinnosti a tie strategické komodity s ich kritickými množstvami neprinášajú reálny výsledok a nemôžu nijakým spôsobom chrániť a zaistiť potravinovú bezpečnosť. Návrh týchto opatrení, bohužiaľ, budí dojem, že ide iba, podľa mňa, o populistickú kulisu, ktorou sa chce niekto ukázať, ako usilovne pracuje na ochrane potravinovej bezpečnosti. Ale fakticky žiadna potravinová bezpečnosť nezaisťuje sa u obyvateľstva tohto štátu, tie opatrenia nejako nepomáhajú a nechránia ho. A to je k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fecka.
A ešte by som predniesol moje pripomienky k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prednesie pani poslankyňa Halgašová.
Pozmeňovací návrh pani poslankyne Halgašovej teda rieši, rieši v zákone, navrhuje, aby sa potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti mohli predávať. Doteraz sa bezodplatne prevádzali na charitatívne organizácie. Takto to doteraz fungovalo, čo je v poriadku, lebo je to podľa mňa humánny cieľ a predchádzame určitým spôsobom aj plytvaniu týchto potravín. Ale aby sa ustanovilo, že obchodníci môžu za, môžu na týchto prešlých potravinách ešte aj zarábať, tak chcem vám povedať, že to je také unikum v celej Európskej únii. Žiaden členský štát Európskej únie neumožňuje ich predaj. Len bezodplatný prevod. Budeme jediná krajina, ktorá umožňuje predaj týchto, týchto potravín po, po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti.
Navyše z navrhnutej úpravy, podľa ktorej má obchodník najprv potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti ponúknuť aspoň jednej charitatívnej organizácii, vôbec nevyplýva, že výsledkom tejto ponuky má byť bezodplatný prevod v zmysle § 6 ods. 7, hovorí sa tu len o ponuke. Nie o ponuke na bezplatný prevod. Vzniká teda podľa mňa riziko, že aj charitatívny organizácia si bude musieť potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti kupovať.
Ďalej v pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Halgašovej je, je dvojica navrhnutých ustanovení, čo sa týka, týka obcí. Rozširuje sa povinnosť obce nahlasovať na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu nielen predaj na trhových miestach, ale aj explicitne sa zdôrazňuje aj povinnosť oznamovania ambulantného predaja. Pritom sa za porušenie tejto povinnosti zvyšuje dolná sadzba pokuty zo 100 na 500 eur. Obec dáva súhlas, respektíve povolenie na predaj na trhovom mieste aj na ambulantný predaj. Lenže problém je v odkontrolovateľnosti týchto typov predaja. Každý predaj na trhovom mieste, aj ambulantný predaj sa musí obci nahlásiť. Obec dokáže vcelku ľahko kontrolovať predaj na trhovom mieste v trvalom stanovišti. Ale ambulantný predaj obec nedokáže efektívne kontrolovať. Ak sa obec nedozvie o ambulantnom predaji, pretože predajca to obci neoznámil alebo nepožiadal ju o povolenie, tak obec nemôže objektívne, objektívne zodpovedať za neoznámenie takéhoto ambulantného predaja voči regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Myslím si, že pri malých obciach každý uvidí toho predajcu nejakých hríbov, ovocia alebo niečoho na začiatku obce. V tom prípade je to možné. Ale ak sa bavíme o veľkých obciach, mestách, na toto sotva príde tá samospráva, takže obce nemôžu zakročiť a logicky nemôže ani taký predaj oznámiť na regionálnej správe, avšak ak inšpektor regionálnej veterinárnej a potravinovej správe takýto ambulantný predaj, na takýto ambulantný predaj príde pri kontrole, hneď uloží obci pokutu.
Chcem sa teda spýtať pani Halgašovej, či aj konzultovala túto, tento bod z pozmeňovacieho návrhu o tom, že vlastne v zásade dávame ďalšiu nejakú kompetenciu a povinnosť na obce a mestá, že či sa to konzultovalo so Združením miest a obcí a Úniou miest, a aké dali k tomu stanovisko. A ešte by som v rámci toho pozmeňováku od pani Halgašovej dal dve také, také chyby. Je tam viacero logických chýb.
Uvediem dve, pani kolegyňa. A to, kde sa upravuje výška pokuty za opakované správne delikty až po opakovanom porušení povinnosti, kde sa ustanovuje, že v takom prípade sa uloží pokuta až do štvornásobku sadzby v § 28 ods. 4, ktorá je tisíc až pol milióna eur. Ustanovuje sa tu teda len horný limit takejto pokuty, pričom dolný limit ostáva len sadzbou podľa odseku 4. Takže po jednoduchom výpočte je to rozsah od tisíc euro až do dvoch miliónov.
V odôvodnení k tomu bodu však pani poslankyňa píšete a uvádzate, že minimum pokuty je štvornásobok minimálnej sadzby. Nevedno teda akou kalkulačkou ste dospeli k takémuto výsledku. Minimum je predsa dolná hranica tisíc eur a nie štvornásobok dolnej hranice sadzby.
A druhá taká logická chyba je v pozmeňováku, v ktorom sa navrhuje prechodné ustanovenie. Chyba je v § 31ai ods. 2, ktoré, ustanovuje sa tu, že výnosy ministerstva vydané podľa § 3 platia najneskôr do 31. 12. 2025. Dá sa pochybiť, že cieľom je, aby sa zostávajúce výnosy, ktoré sú pozostatkom potravinového kódexu, konečne asi preklopili do vyhlášok a riadne sa aktualizovali. V poriadku, ale na toto pamätá už aj prechoďák v § 31ac.
Je ale otázka, prečo sa sem vôbec vkladá toto nové prechodné ustanovenie. Čím je vyvolaná potreba toto prechodné, tohto prechodného ustanovenia. Vôbec žiadne ustanovenie vládneho návrhu ani pozmeňováku neustanovuje nič vo vzťahu k zrušeniu výnosov podľa paragrafu 3. Prechodné ustanovenie sa predsa dáva do zákona len vtedy, ak je nejakou úpravou v ustanoveniach zákona vyvolaná potreba riešiť právne vzťahy riadiace sa doterajšou úpravou, doterajšou úpravou a novou úpravou. K tomu ale v tomto návrhu zákona nedochádza. Takže toto prechodné ustanovenie je tu úplne bez súvislostí so zákonom samotným.
Pani kolegyne, kolegovia, to je, to sú moje pripomienky k hlavne týmto dvom pozmeňujúcim návrhom a možnože ak viete aj zodpovedať jednotlivé veci.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2022 o 13:29 hod.

Ing.

Richard Takáč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:45

Jaroslav Karahuta
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, že pán Takáč venoval, pán poslanec Takáč, veľa času na prípravu. Ozaj je to dôsledná analýza. Len nejaké veci mu z toho unikli. V prvom rade týmto, týmto zákonom a pozmeňujúcimi návrhmi sa zavádza informačná povinnosť. Keby sme zaviedli v tomto zákone obmedzenie vlastníckych práv, tak boli by ste prví, ktorí by dali na Ústavný súd zrušenie tohto zákona, pretože nemáme na to legislatívu na území Slovenskej republiky, ktorá v čase výnimočného stavu, núdzového stavu môže obmedziť nakladanie s hnuteľným majetkom.
Takže na túto, na túto pastičku, pán poslanec, nenaskočíme (povedané so smiechom), pretože musím najprv upraviť legislatívu. Nedá sa. Nedá sa jednoducho. Takže, ver tomu, že sme to, sme to, dobre sme to celé prerokovali.
Takže to, že sa zavádza informačná povinnosť, je správne. Ja s tým súhlasím. Od začiatku sme sa o tom bavili s tým, že s tým, že obmedziť vývoz, obmedziť vývoz sa dá v čase hospodárskej mobilizácie o subjektoch hospodárskej mobilizácie, ale to sú úplne iné stavy ako keď je mimoriadna situácia, ktorá je dnes. Takže žiadne obmedzenie nebude. A ja si myslím, že to nie je ľubovôľa, ale povinnosť ministra mať prehľad, koľko obilia má.
A prečo nie všetci a prečo nie veľkí, jednoducho preto. Lebo keby sme znížili dolnú sadzbu na, na 50 ton, ton, tak každý malý, ktorý má dve autá pšenice, museli urobiť, by sme ho tak byrokraticky zaťažil a urobili toľko chýb, že by sme mali s tým problém. A vychádzame zo situácie, že máme 160-percentnú sebestačnosť. Aj čo sa týka potravín, potravín, tak toto je náhodou dobre, charity si môžu brať, majú 48 hodín na to, aby si bezplatne zobrali tento tovar. Ne, ne, nemusia si ho kupovať.
A čo sa týka ambulantného predaja, tak s týmto takisto nesúhlasím, pretože obce si musia ustriehnuť čo sa tam predáva a pokiaľ si to nevedia ustriehnuť, nech príjmu všeobecne záväzné nariadenie obce, že zakazujú predaj potravín, tak ako je to bežne v Českej republike. Ale to ich musíme asi donútiť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2022 o 13:45 hod.

MVDr.

Jaroslav Karahuta

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:47

Jarmila Halgašová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručná. Nadviažem najprv na ten prvý pozmeňovací návrh. Zrejme ste nepostrehli, že existuje oznámenie komisie Európskej únie parlamentu, Európskej rade, Rade Európskemu hospodárskemu sociálnemu výboru a výboru regiónov, ktorým sa prijíma dokument Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenia odolnosti potravinových systémov, kde okrem iného sa hovorí o tom, že v záujme lepšieho monitorovania úrovni zásob v tomto kontexte vysokých cien a vnímanej neistoty, pokiaľ ide o dodávky, komisia navrhne členským štátom, aby oznamovali mesačné údaje o súkromných zásobách, základných komodít v prípade potravín a krmív, čím by poskytli včasný a presný obraz o ich dostupnosti. Chcem tým povedať, že ak komisia bude vyžadovať tieto informácie od jednotlivých členských štátov, tak neviem si predstaviť z akých informácii by pán minister potom vychádzal, a komisia to chce na mesačnej báze. Čiže je to vyslovene len informačná povinnosť.
Pokiaľ ide o vaše pripomienky k môjmu pozmeňovaciemu návrhu, veľmi rada si s vami sadnem a vysvetlím. V tom pozmeňovacom návrhu jednoznačne nie sú žiadne chyby, je to, je to určite prediskutované aj niekoľkokrát. Nechcem zachádzať do detailov. Lebo ambulantný predaj to, je to len precizovanie už existujúcej povinnosti. Existujúcej, čiže nezavádzame žiadnu inú novú povinnosť a je tam stanovená nejaká sadzba pokuty, pretože starostovia si túto povinnosť neplnili z toho dôvodu, že nejdem nejak zachádzať do detailov. Určite im vyplynuli nejaké výhody.
Pokiaľ ide o predaj po dátume minimálnej trvanlivosti, to rieši samotný zákon, vládny návrh zákona, a my tu len riešime detaily, čo sa týka tohto, tejto možnosti predaja po DMT. Ostatné rada s vami prejdem osobne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2022 o 13:47 hod.

Ing.

Jarmila Halgašová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video