65. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým poslancom, ktorí posunuli tento návrh do prvého čítania. Návrh má zabezpečiť takú základnú spravodlivosť. Áno, máme niektorých, keď to tak poviem, niektoré firmy, niektorých podnikateľov, ktorí dovážajú ruskú ropu na Slovensku, na Slovensko a majú z toho mimoriadne zisky. Takže toto je v podstate návrh de facto z mimoriadneho zisku z dovozu ruskej, alebo prameniaceho z dovozu ruskej ropy. Výpočet je veľmi jednoduchý. Diskont, ktorý, alebo teda rozdiel ceny medzi svetovou cenou ropy Brent, ktorá sa ťaží v Severnom mori, a medzi cenou alebo reálnou cenou pri dovoze ruskej ropy, tento rozdiel od neho sa odpočíta päť dolárov za barel a z toho rozdielu navrhujeme daň, mimoriadnu daň z tohto mimoriadneho zisku vo výške 30 %.
Pri súčasnej výške diskontu, ak by sa držal tento diskont nasledujúcich 12 mesiacov, dokážeme získať takto ročne do štátneho rozpočtu približne 300 miliónov eur. Pri predpokladanom odpojení sa Slovenska od dovozu ruskej ropy alebo od ruskej ropy niekde za tri roky je celkový pozitívny dopad tohto návrhu, ak by sa udržal ten diskont alebo rozdiel v cenách svetovej ropy, alebo teda ropy Brent a ruskej ropy v tej úrovni aká je dnes, by bol celkový dopad skoro až 1 miliarda eur, ktoré by skončili v štátnom rozpočte.
Budem veľmi rád, ak sa nájde väčšina v tomto pléne, ktorá nebude si tu vymýšľať výhovorky alebo nejaké tanečky a nejaké návrhy čo jako, kde jakú ďalšiu daň znížiť. My nie sme teraz v situácii, že zdroj nový, ktorý by sme takýmto spôsobom získali, tak rovno ideme zase niekde si vymyslieť a minúť na niečo, čo nie je treba. Máme kopu výdavkov, ktoré sú dôležité zrealizovať, takže v štátnom rozpočte určite sa nám pomôžu, je to naša spoločná, určite nám pomôžu. Je to naša spoločná kasička, peniaze sa nestratia. Takže budem veľmi rád za podporu každému rozumného človeku v tejto sále.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona bol doručený poslancom s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 65. schôdze NR SR.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážený pán premiér a milá kolegynka, kolegovia, už by sa dalo menovať ozaj asi úplne každého, je nás tu pár. (Reakcia z pléna.) No, každopádne nechcem zdržovať, posledných pár slov asi ku dnešku. Myslím, že som jediný v rozprave.
Áno, rokujeme teda o špeciálnej dani z ruskej ropy, a veľmi jednoducho, okej, áno, ruská ropa, tak ako pán minister povedal, má určitý diskont, a teda má z nej Slovnaft určitý vyšší zisk, ako by bolo bežné. Áno, pripusťme to, je to tak, okej. No, a teraz ten návrh je, že Slovnaft má teda ten zisk vyšší, dobre. A teraz ale pozrime sa na štát, hej. Štát tým, že je cena benzínu, nafty vyššia, tak aj tá porcia DPH je vyššia, takže aj štát má v podstate z tohto celého, ja by som povedal, že rovnako nenáležitú výhodu ako rafinéria, pretože vlastne kvôli vojne je tá cena vyššia a jednoducho štát má na tom skutočne vyššie príjmy. V podstate sa dá povedať inak, že príjmy zo spotrebnej dane a z DPH za motorové palivá je asi na dvojnásobnej úrovni oproti stavu pred dvoma rokmi.
No, čiže ja hovorím, že a štát by sa rovnako mal vzdať takéhoto zisku, ktorý mu padol do lona, pretože, a o tom tu rozprávame dva dni, máme tu teda infláciu, zhodou okolností zrovna tie palivá sú neviem či aj nie úplne najvyššou komoditou, ktorá narástla úplne viacej, najviac zo všetkých, a teda je výraznou súčasťou, ktorá spôsobuje infláciu. No, a preto si myslím, že najlepšie by bolo, ak by beneficientom toho, vlastne tej dane, ktorou sme teda znížili zisk Slovnaftu nebol štát, pretože ten už tiež má toho navyše, ale urobme toho beneficienta občana, aby profitoval ten, kto je na začiatku, ten, kto vlastne platí tie výrazne vyššie ceny palív ako v minulosti. A takto by to bolo v podstate spravodlivé.
Aj takto vieme pomôcť. Nebude to to obligátne, čo tu padá dva dni, že nebudú to len rodiny, takto vieme pomôcť skutočne každému. Každému, kto je motorista, čo je veľká väčšina národa. Takže ten návrh je, aby sme, aby sme znížili DPH z palív, a takto vlastne umožnili občanom, aby skutočne platili nižšie ceny.
Čiže tú myšlienku pána ministra posuňme do tej roviny, aby z toho mali niečo občania tohto štátu, aby sme im dali, samozrejme, dočasne po dobu rovnakú ako bude táto mimoriadna daň na ruskú ropu, aby sme im dali takúto výhodu. Takže v tomto zmysle budeme, budeme ešte hľadať cestu dohody, aby sa takéto niečo stalo.
Čiže v súlade s tým, že pre SaS je zvyšovanie daní červenou čiarou, vieme si to predstaviť vtedy, ak sa jedna daň zvýši, prípadne vznikne nová, vznikla nová, ale aby sa rovnaký výnos použil na zníženie inej dane. Jasným beneficientom sú občania. Ja si myslím, že je to jasná pomoc v tejto situácii, kedy teda inflácia je vážne veľká. A zároveň by to trošku mohlo pomôcť aj v tom, že keďže tie palivá sú aj výraznou časťou spotrebného koša s výrazným nárastom, takže mohlo by to pôsobiť aj trošku proti inflačne, malo by to taký trošku tlmivý efekt na zvyšovanie inflácie. Toľko.
Ja všetkým kolegynkám a kolegom želám pekný zvyšok dňa a pekný víkend. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za konštruktívny prístup pri hlasovaní o tomto návrhu zákona. Pevne verím, že akékoľvek výhovorky, cestičky ako ochrániť zisky mimoriadne bohatej firmy každého jedného poslanca a každú jednu politickú stranu cez víkend prejdú a na konci budeme iba hlasovať o tom, ako dostať do štátneho rozpočtu tristo miliónov eur a žiadne kulehy nebudeme vymýšľať o tom jako ochrániť biznis bohatých ľudí, ktorých možno poznáme, s ktorými si možno tykáme, s ktorými možno bandu bijeme, ale my máme sledovať verejný záujem. Nie záujem v duchu, ako tu dnes kolega Sulík prezentoval, že keď vy, poslanci, budete hlasovať za pomoc rodinám, sa vám znížia platy, predsa za takú hlúposť hlasovať nebudete. Takže, sledujeme verejný záujem, nie osobný záujem, nie záujem politickej strany alebo predsedov politických strán. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o mediálnych službách tvorí spolu s vládnym návrhom o publikáciách nový komplexný regulačný rámec pre oblasť médií. Prvýkrát vôbec sa v mediálnej legislatíve dôsledne uplatňuje princíp technologickej neutrality. Z regulačného pohľadu je totiž jedno, či je obsah online, alebo offline, či je poskytovaný lineárnou, alebo nelineárnou mediálnou službou. Prvýkrát sa zároveň uplatňuje zodpovednosť poskytovateľov platforiem na zdieľanie obsahu za obsahy, ktoré poskytujú alebo ponúkajú verejnosti.
Návrhom zákona o mediálnych službách sa do slovenského právneho poriadku transponuje európska smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Zároveň však prinášame zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva tak, aby sa v súlade s hodnotami občianskej spoločnosti zabezpečil fungujúci pluralitný mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami.
Týmto návrhom zákona zároveň napĺňame programové vyhlásenie vlády, kde sme sa ako vláda zaviazali predložiť legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne služby a elektronické médiá, zahrňujúcu aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu a koreguláciu prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Tento návrh zákona reflektuje na dobu, ktorá v poslednom období zaznamenala raketový rast. Zákon o vysielaní a retransmisii je starý 20 rokov. Pred dvadsiatimi rokmi sme my všetci používali tlačidlové telefóny, internet bol niekde v začiatkoch, sociálne siete do veľkej miery vlastne neexistovali. Dnes je tá doba celkom iná. Internet nám poskytuje neskutočne široký priestor. Informácie, ktoré vyhľadávame, vyhľadávame veľmi často práve v tomto prostredí. Máme tu platformy na zdieľanie obsahu, to znamená, ak chceme zdieľať fotografie, videá, máme na to množstvo príležitostí. Ak nám nevyhovuje program, ktorý poskytuje televízia, vieme si zaplatiť Netflix alebo napríklad Voyo a pustiť si to, na čo máme práve chuť a po čom nám srdce piští.
Mnohé z týchto služieb neboli nejakým spôsobom alebo teda minimálne korigované nejakým zákonným rámcom. Tento návrh zákona medze týchto médií spravodlivo a čo najjednotnejšie rámcuje. Do mediálneho priestoru vnášame väčšiu transparentnosť. Dnes si každý vie dohľadať, kto je konečným užívateľom výhod iba pri tých médiách, ktoré obchodujú so štátom. Tento stav sme nepovažovali za dostačujúci. Rovnako nebol vyhovujúci ani trhový dohľad. Krížové vlastníctvo médií, tak ako funguje dnes, nerieši celú skutočnú silu mediálnej skupiny. Nezohľadňuje ani online kanály, ani celú šírku tlače a ani iné tradičné komunikačné kanály, ktorými sú napríklad bilbordy. V súčasnosti nastavené podmienky pre krížové vlastníctvo sú do veľkej miery iba formálne, a preto niektorí vlastníci médií veľmi šikovne využívajú ten priestor, ktorý im je poskytnutý na to, aby tie pravidlá vedeli elegantne obísť.
To, čím odstraňujeme zásadný nedostatok súčasnej úpravy, je kontinuálny trhový dohľad. Regulátor, ktorým je dnes Rada pre vysielanie a retransmisiu, podľa nášho návrhu to bude Rada pre mediálne služby, sa stáva trhový regulátor, ktorý bude sledovať a vyhodnocovať percentuálny podiel mediálnych spoločností na reklamnom trhu. Už v prípade 30-percentného podielu na trhu regulátor musí posudzovať, či koncentrácia nie je rizikom pre pluralitu médií a či koncentráciu alebo autorizáciu novej služby povolí, alebo nie. Podiel na reklamnom trhu jedného koncového užívateľa výhod zo zákona nikdy nesmie presahovať 60 %.
Čo sa týka transparentnosti financovania, našou snahou je, aby diváci, poslucháči, čitatelia vedeli, akým spôsobom je médium financované. V šedej zóne nám stále ostávajú dary, o ktorých bežný človek nevie. Tieto informácie totižto nie sú bežne dostupné. Podľa vládneho návrhu zákona má každý prevádzkovateľ média povinne identifikovať a zverejniť dary od výšky 1 200 eur ročne. Táto suma je ustanovená z výšky priemerného platu v národnom hospodárstve. Ide teda o mesačný príspevok vo výške 100 eur, čo, povedzme si pravdu, je vcelku zaujímavá suma. Pokiaľ sa niekto rozhodne financovať médium v takejto výške, myslím si, že viacerí z nás máte deti, viete, koľko stoja verejné služby pre ne, keď sa bavíme napríklad o škôlke, je to 90 eur cca, to znamená, musí nám asi záležať na tom, ak to médium sa rozhodneme financovať takouto nezanedbateľnou čiastkou, aby fungovalo.
Nerozprávame sa v tomto prípade ale o predplatnom; v predplatnom je niečo, za čo si platíme, čo nie je v tom bežnom štandarde, čo nám médium ponúka, ale aj tie samotné napríklad crowdfundingy sa odohrávajú v oveľa nižších priemerných sumách, cca 25 eur alebo 55 eur. Naším návrhom legislatívne zabezpečíme vyššiu transparentnosť financovania médií a každý človek sa bude môcť pozrieť, kto na médium prispieva, a utvoriť si tak naň svoj názor.
Návrh zákona zároveň viac posilňuje slobodu vyhľadávať informácie. V texte, v kontexte voľného pohybu informácií považujeme za dôležitú inklúziu sluchovo a zrakovo znevýhodnených používateľov. Podľa dostupných dát je na Slovensku viac ako 230-tisíc ľudí so zrakovým alebo sluchovým postihnutím. Článok 21 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje týmto osobám právo na poskytnutie informácií v prístupných formátoch a technológiách vhodných pre rôzne typy zdravotného postihnutia. Je dôležité, aby sa obsah s multimodálnym prístupom zvyšoval, a to predovšetkým vo verejnoprávnych médiách.
Komerční vysielatelia mali teraz zo zákona povinnosť 10 % titulkovať obsah posunkovým jazykom alebo titulkami, teraz toto percento zvyšujeme na 25. Trojpercentné hlasové komentovanie pre nevidiacich zvyšujeme na 10 %. V prípade verejnoprávneho vysielateľa teraz je stav titulky alebo posunky 53 %, my ho zvyšujeme na 100 % a 20-percentné hlasové komentovanie zvyšujeme na 50 %.
Posilnené bude aj národnostné vysielanie u verejnoprávneho vysielateľa, ktorý do roku 2024 musí dosiahnuť úroveň aspoň 500 hodín ročne, resp. 120 minút denne od pondelka do piatka.
Návrh zákona tiež posilňuje prevenciu ochrany maloletých. Je dôležité, aby rodičia aj deti vedeli čo najpresnejšie identifikovať audiovizuálny obsah, ktorý sa im ponúka. Na to, aby sme mali prehľad o tom, do akej vekovej kategórie napríklad film alebo rozprávka patrí, máme označenia, to sú tie malé čísla napravo, na pravej strane obrazovky. Dnes však rodičia nevedia celkom presne vyhodnotiť, či je film nevhodný pre ich dieťa, lebo obsahuje násilie alebo nejaký vulgárny obsah, alebo obsahuje prvky strachu. To by sa malo prijatím tohto návrhu zákona zmeniť. Problémom súčasného stavu je tiež, že súčasná klasifikácia nie je jednotná i keď rovno vychádza z jednotného systému označovania. Jedna rozprávka môže byť inak označená na DVD, v televízii alebo na online platforme, pretože to označovanie vykonávajú niekoľkí poskytovatelia obsahu nezávisle od seba.
Vládny návrh zákona zabezpečuje existenciu skutočne jednotného systému označenia. Dielo získa označenie už pri vstupe na trh a toto označenie si udržiava kontinuálne v čase distribúcie. Systém bude zároveň rozšírený o deskriptory, to sú bližšie popisy o tom, či film obsahuje násilie, vulgarizmy alebo prvky strachu.
Jednotnosť označenia nie je možné dosiahnuť bez jednotného dohľadu. Dohľad preto zjednocujeme pod jeden spoločný orgán a tým bude komisia na ochranu maloletých. Ide o koregulačný orgán, kde väčšinové zastúpenie si ponecháva štát.
Čo sa týka regulátora, národným nezávislým regulátorom ostane Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zmení názov, jej názov po novom bude Rada pre mediálne služby. Bude regulátorom nielen pre audiovizuálny obsah v televíznom vysielaní a v službách VoD pre rozhlasové vysielanie a retransmisiu vysielanie, ale aj platformy na zdieľanie obsahu. Stane sa tiež orgánom regulácie mediálneho trhu a to aj v segmente tlače, ako to vyplýva z návrhu zákona o publikáciách.
Rada bude tiež vyhodnocovať spolupôsobenie samoregulačných orgánov, predovšetkým ich efektivitu. Samoregulačným orgánom je na účely tohto zákona iniciatíva alebo orgán samoregulácie pôsobiaci v regulovanej oblasti na území Slovenskej republiky, ktorý splní zákonom ustanovené kritériá pre odbornosť, reprezentatívnosť, nezávislosť a efektivitu výkonu. Evidenciu samoregulačných orgánov a ich kódexov vedie rada.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.