66. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako pani ministerka už spomenula, tým, že sme prekladali a presúvali návrh zákona z májovej schôdze na júnovú, tak je potrebné vykonať určité legislatívno-technické úpravy. A o nich vlastne je aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý bez nejakého komplikovanejšieho odôvodnenia rovno prečítam, pretože naozaj ide len o posunutie účinnosti niektorých ustanovení návrhu zákona.
Čiže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o publikáciách, je to tlač 898.
1. V čl. I § 27 sa slová "30. máj 2022" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "31. júl 2022" v príslušnom gramatickom tvare a v odseku 7 sa slová "pred 31. májom 2022" nahrádzajú slovami "pred 1. augustom 2022".
2. V čl. IV sa slová "31. mája 2022" nahrádzajú slovami "1. augusta 2022".
Ďakujem za pozornosť a prosím všetkých kolegov a kolegyne o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, a taktiež sa vám musím poďakovať za to každodenné vaše uvítanie alebo otváranie schôdze, kedy pripomínate alebo spomínate vždy ten deň, v ktorom, ktorý prebieha už útok Ruska na Ukrajinu. Áno, dnes je to už sto dvanásty a je to strašná tragédia. Všetci máme, má to teda dopad na našu spoločnosť a nielen na našu spoločnosť, ale globálny dopad. Ale tak isto vieme, že ruská dezinformačná kampaň a propaganda tu už prebieha roky.
My sme v podstate tejto propagande a dezinformáciám venovali pozornosť, ale len minimálnu na to, aby sme dokázali sa jej nejakým spôsobom efektívnejšie brániť. O to viac ma teší, že je to už niekoľko mesiacov, čo platí zákon, ktorým, na základe ktorého blokujeme tie najväčšie dezinformačné weby a poviem na rovinu, robil sa taký interný prieskum určitých inštitúcií a spravodajských služieb a ten dopad je veľmi pozitívny, pretože sa nám podarilo zablokovať tie štyri hlavné dezinformačné weby, ktoré šírili ten najväčší ruský obsah alebo tú ruskú propagandu do našej spoločnosti, a tá mala za následok v podstate, že tieto štyri servery, ktoré tu boli, boli zodpovedné za to, že tie, tieto myšlienky a táto propaganda a tieto dezinformácie boli ďalej zdieľané aj na ďalších úrovniach, ďalšími ľuďmi v rámci sociálnych sietí. Akonáhle došlo k vypnutiu týchto štyroch hlavných dezinformačných webov, tak došlo k značnému zníženiu aj šírenia ruských dezinformácií, ruskej propagandy a musíme si uvedomiť jedno, že tá ruská vojenská mašinéria nie je len tá, ktorú vidíme na Ukrajine, a teda ten vojenský konvenčný konflikt, ale prebieha teda aj prostredníctvom dezinformačných webov a tá sa vlastne potom vlieva aj do našich myslí a rozvracia aj našu spoločnosť.
Preto je dôležité, aby sme sa vedeli voči tejto ruskej invázii brániť aj v informačnom priestore. A preto ma teší, že tu je väčšinový záujem a drvivá väčšina koalície chápe rozdiel medzi slobodou prejavu a dezinformačnou vojnou. Preto som presvedčený, že je dôležité tento zákon podporiť, tak aby naďalej pokračoval, aby sme mohli ďalej rokovať a neblokovať aj tie rokovania, ktoré prebiehajú ohľadne tej legislatívnej úpravy, ktorá bola aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní a prešla aj legislatívnou radou. Takže ja len toľko k tomuto.
Ešte raz vyzývam, aby ste otvorili svoje mysle a pochopili, že o čo tu naozaj ide. A verte mi, aj keď tie, ktoré tieto weby prešli na iné platformy, už nikdy nedosiahnu tie čísla, aké dosahovali doteraz. Vieme veľmi dobre, že niektoré teda fungujú na iných platformách, ale zďaleka teda tie čísla nedosahujú, aké dosahovali predtým, pokiaľ fungovali takto v tomto slovenskom priestore. Takže má to svoj význam, chránime seba, našu slobodu a naše hodnoty.
Zároveň aj chcem, pán predsedajúci, poprosiť, aby keď sa otvorí rozprava, aby som sa mohol do nej prihlásiť ako prvý, pretože tam mám krátky pozmeňujúci návrh, týkajúci sa účinnosti tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobre. Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Juraja Krúpu, Michala Šipoša, Juraja Šeligu a Milana Laurenčíka, aha, pardon. Takže pána Laurenčíka sme stiahli. Takže Juraja Krúpu, Michala Šipoša a Juraja Šeligu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 981a. Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1436 z 5. mája 2022 pridelila návrh poslancov, tlač 981, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 533 z 9. júna 2022 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 168 z 13. júna 2022 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre obranu a bezpečnosť č. 175 na svojej 74. schôdzi.
Ďakujem. Skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ako som už avizoval, máme tu drobnú úpravu, ktorú teraz prečítam. Je to vlastne teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Michala Šipoša a Juraja Šeligu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V čl. II sa slová "1. júla 2022" nahrádzajú slovami "30. júna 2022".
Odôvodnenie: V záujme zachovania kontinuity právnej úpravy blokovania v zákone o kybernetickej bezpečnosti je potrebné, aby účinnosť predĺženia možnosti blokovania časovo predchádzala 1. júl 2022 a preto sa v článku II mení navrhovaný dátum účinnosti z 1. júla 2022 na 30. júna 2022.
Ďakujem veľmi pekne.

(6.)
Ďakujem veľmi pekne. Ako som už avizoval, máme tu drobnú úpravu, ktorú teraz prečítam. Je to vlastne teda návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Michala Šipoša a Juraja Šeligu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V čl. II sa slová "1. júla 2022" nahrádzajú slovami "30. júna 2022".
Odôvodnenie: V záujme zachovania kontinuity právnej úpravy blokovania v zákone o kybernetickej bezpečnosti je potrebné, aby účinnosť predĺženia možnosti blokovania časovo predchádzala 1. júl 2022 a preto sa v článku II mení navrhovaný dátum účinnosti z 1. júla 2022 na 30. júna 2022.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som uviesť niekoľko, niekoľko argumentov k tejto téme, ktorá, a to je teda taká, prvý bod môjho vystúpenia, ktorá podľa mňa úplne zbytočne stavia na barikády dve strany a až tak veľmi, až bojovo stavia na barikády dve strany, hoci tomu teda účasť, v súčasnosti účasť poslancov v parlamente nesvedčí, ale v tom prvom čítaní to tak, to tak bolo. Pretože nejdeme tu, nejdeme v prípade tohto návrhu ten návrh neblokuje, nesmeruje k tomu, aby boli blokované weby, ktoré, ktoré majú nejaký iný politický názor alebo majú nejaké náboženské presvedčenie. O to tu vôbec nejde, tu ide o informačnú vojnu a o blokovanie webov v situácii, kedy naozaj čelíme obrovskej informačnej vojne.
Takže pre mňa je dosť veľkým prekvapením, že to naozaj rozdeľuje tábor, hovorím o tábore slušných ľudí o demokratoch, nie o tábore fašistov a komunistov, ktorých, žiaľ, v parlamente máme tiež, aleže práve v tomto tábore demokratov to tak veľmi významne rozdeľuje ľudí na dva tábory, pretože v tomto prípade ide naozaj len o posun účinnosti o tri mesiace. No napriek tomu, napriek tomu postaviť sa k tejto téme neni celkom jednoduché, pretože naozaj tam existuje veľmi veľa argumentov za blokovanie webov, ale veľmi veľa je argumentov aj proti blokovaniu takýchto šíriteľov dezinformácií, veľmi silných, brutálnych, odporných dezinformácií, ktoré mätú veľmi veľkú časť verejnosti.
Ja vždy keď sa rozhodujem o takýchto otázkach, tak sa snažím zisťovať, aká je pozícia sveta, inštitúcií vo svete k takejto téme a tak isto, že či už niektoré krajiny už dospeli k takémuto rozhodnutiu a akým spôsobom sa to zaviedlo u nich a akým spôsobom to funguje a či to neprináša nejaké ohrozenie demokracie. Teraz poviem niekoľko argumentov za, za blokovanie webov.
V marci 2017 vydala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE také spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. fake news, čiže falošných správach dezinformáciách a propagande. Túto deklaráciu podpísalo, podpísal osobitný spravodajca OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca organizácie amerických štátov pre tú istú vec a tak isto aj reprezentant africkej komisie pre ľudské práva.
A čo hovorí táto deklarácia? Tá deklarácia hovorí, hneď bode 1 vo všeobecných princípoch hovorí, že štáty môžu obmedziť právo na slobodu prejavu len v súlade s testom takéhoto obmedzenia podľa medzinárodného práva, a to s tým, že sú ustanovené zákonom, slúžia jednému z legitímnych záujmov uznaných medzinárodným právom a sú nevyhnutné a primerané, v záujme teda, teda chrániť tento záujem. Ďalej tam uvádza táto deklarácia: "obmedzenie slobody prejavu môže byť tiež uložené, pokiaľ je v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1 medzinárodného paktu o občianskych a politických právach". Tento odsek v písmene 2, na ktorý odkazujú, hovorí o tom, že akékoľvek obhajovanie národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecuje k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, je zákonom zakázané.
V prípade tohto návrhu na predĺženie tohto blokovania webov naozaj nejde o návrh, ktorý by mal blokovať weby, ktoré obhajujú, ktoré sa venujú nejakým, nejakým náboženským otázkam, ale práve o tie weby, ktoré sú uvedené, ktoré sú uvedené, že vyvolávajú nenávisť. Nenávisť, podnecujú k nepriateľstvu, k diskriminácii, dokonca aj k násiliu. Takže podľa tejto deklarácie, a je tam teda ešte jeden veľmi zaujímavý bod a ten je v bode F, a ten sa venuje priamo blokovaniu celých webových stránok. A v tejto deklarácii sa uvádza: "Štátom nariadené blokovanie celých webových stránok IP adries, portov alebo sieťových protokolov je krajným opatrením," upozorňujem, je krajným opatrením, "ktoré možno odôvodniť len tam, kde to ustanovuje zákon a je nevyhnutné na ochranu ľudského práva alebo iného oprávneného verejného záujmu, a to aj v tom zmysle, že je primeraná, neexistujú menej rušivé alternatívne opatrenia, ktoré by chránili záujmy, a rešpektuje minimálne záruky riadneho procesu." Takže čo tým chcem povedať? Každý, kto tu tvrdí, každý z oponentov, niektorých klamlivých oponentov, ktorí tu tvrdia, že tí, ktorí, ktorí presadzujú v čase informačnej vojny blokovanie webov, že sú nejakí fašisti a nazývajú nepretržite fašistami, tak títo ľudia sú klamári. Žiaľ, sú to nielen klamári, ale sú to predovšetkým veľmi, veľmi hlúpi ľudia.
Ale hovoril som o tom, že okrem argumentov za sú aj argumenty proti, a ja ich teda pár poviem a budem odkazovať opäť na jednu, jeden dokument. V roku 2018 Európska komisia vymenovala 39 odborníkov do novej takej špecializovanej skupiny na vysokej úrovni pre, a tá skupina sa mala venovať práve falošným správam a online dezinformáciám. No a títo 39 experti, mali tam zastúpenie aj zo Slovenska dokonca, jedného špecialistu, a títo experti pripravili súhrnnú správu v roku 2018, ktorá sa mala, ktorá sa venuje téme, akým spôsobom majú vlády pristupovať k dezinformáciám. A je to pomerne rozsiahla, myslím, že okolo 20 strán taká správa, má to tam aj ´executive summary´ pre, pre teda pre výkonné zložky a čo tam píšu?
Píšu tam, že osvedčené postupy na boj proti dezinformáciám sú také, ktoré sa vyhýbajú ochromujúcim účinkom na slobodu prejavu. Zlé postupy v riešení problematiky predstavujú riziká pre slobodu prejavu a iné základné práva. Zahŕňajú cenzúru a online dohľad a iné zavádzajúce reakcie, ktoré sa môžu podstatne vypomstiť, a na toto upozorňujem, a ktoré môžu šíritelia dezinformácií použiť v naratíve my verzus oni, ktorý môže delegitimizovať reakcie proti dezinformáciám a byť kontraproduktívny v kratšom a dlhšom čase. Na toto upozorňujem špeciálne, pretože práve o tom, toto, tohto sme svedkami v prípade, v prípade tejto normy, máme tu fašistov, máme tu komunistov, teda práve tých, ktorí by okamžite šírili dezinformácie a ktorí ich neustále a nepretržite šíria a oni to stavajú do toho naratívu, že pozor, vy ste tí fašisti, vy ste tí nepriatelia slobody, a otáčajú tu rozpravu úplne iným smerom a úplne opačne. Čiže my, ktorí sa snažíme obhájiť slobodu, tak my sme nazývaní tými, ktorí by, ktorých primárnym záujmom je, je obmedzovať slobodu a zakázať slobodu, tak my sme potom nimi v tomto naratíve označovaní za nepriateľov slobody alebo za fašistov.
A na toto práve upozorňuje táto expertná komisia, ktorou, ktorá pracuje, teda vypracovala tento dokument pre Európsku komisiu. Je to veľmi taký rozsiahly dokument, hovoril som, že asi 20 strán, a oni tam popisujú niektoré nástroje, akým by sa, akým by sa, akým by mali vlády pristupovať k tomu, že keď čelia, keď krajiny čelia obrovskej vlne dezinformácií a samozrejme spomínajú tam tie klasické nástroje, ktoré by sa mali predovšetkým uplatňovať, mali by sa uplatňovať, malo by sa uplatňovať vzdelávanie či už v školách, vzdelávanie novinárov, vytvárať nejaké, nejaké programy na to, aby sa šírili, aby sa šírili, šírili rôzne, rôzne relácie, ktoré by upozorňovali ľudí na dezinformácie, pomáhali im rozvíjať kritické myslenie, pomáhali im identifikovať, že čo je dezinformácia a čo je, čo je pravda. Preto tento dokument je veľmi skeptický voči tomu, aby, aby krajiny pristupovali k blokovaniu webov. Samozrejme, že môže zaznieť informácia, môže zaznieť od oponentov výhrada, že tieto dokumenty boli spracované v roku 2017, 2018, že sme tu nemali ešte vlnu, obrovskú vlnu dezinformácií s covidom a následne obrovskú vlnu dezinformácií s agresiou Putina na Ukrajine. Napriek tomu ja si nemyslím, že tento dokument bol pripravovaný neuvažujúc o extrémnych situáciách, ktoré nastanú. To si nemyslím, že bol takto pripravovaný, ale, samozrejme, že, že autori týchto, týchto dokumentov asi nemali predstavu o tom, že môže nastať obrovský, obrovská dezinformačná vlna s covidom a následne, následne s tou agresiou.
Takže ten zákaz, zákaz, teda resp. to blokovanie webov, ja sa prikláňam k tomu európskemu dokumentu pripravenému pre Európsku komisiu, že ono je to v podstate také hasenie, hasenie problémov v poslednom momente, v poslednom momente, kedy sme zlyhali ako vlády, ako štáty sme zlyhali, sme premeškali príležitosť tridsať rokov slobody využiť na to, aby sme učili ľudí kriticky myslieť, aby sme vybudovali silné školstvo s vysokými platmi učiteľov, aby učitelia boli výberovým konaním vyberaní, aby títo učitelia sa mohli venovať svojim študentom, aby to boli aj mladí ľudia, ktorí, ktorí sa budú plnohodnotne venovať svojej práci, čo teraz, žiaľ, nie je možné, ako som aj teraz čítal, počúval v jednom podcaste, tak vlastne tá, ten začiatočný plat učiteľa je, myslím, že nejakých 600, 650 možno eur v čistom, za čo sa naozaj nedá obstarať ani prenájom bytu a základné, základné živobytie, pokiaľ ten učiteľ chce, chce fungovať.
No. Takéto rozhodovania, ako som uviedol, si myslím, že by nemali byť rozhodovaniami, kde sa budeme stavať na barikády, pretože naozaj tu nejde o nejaké zásadné obmedzenie ničoho, žiadnej slobody slova. Je to motivované snahou, snahou bojovať proti naozaj brutálnym, odporným dezinformáciám, ktorú mätú verejnosť, a Slovensko, špeciálne Slovensko s tým má obrovské, obrovský problém, že tomuto čelí.
No na druhej strane je fakt, a to treba povedať, že podľa mojich informácií zatiaľ k takémuto kroku pristúpilo len Slovensko a Česko a nepristúpili k nemu dokonca ani pobaltské krajiny, ktoré sú veľmi atakované práve týmito, týmito návalmi, vojenskými informačnými návalmi dezinformácií zo strany Ruska. Nepristúpili k tomu ani, ani krajiny vyspelé západné, ale možno ma pán, možno ma pán navrhovateľ opraví, ja som vychádzal iba z toho, čo som sa snažil zistiť, zistiť na webe, že ktoré krajiny naozaj k tomu pristupujú. Čiže v tomto smere by som sa zase prikláňal k tomu, aby sme, aby sme nešli hneď, nešli hneď veľmi, veľmi veľkým príkladom veľmi, veľmi byť v tomto, v tomto až takí akční a takíto aktívni, ale skôr si počkali na vyhodnotenie možno skúseností iných krajín, pretože naozaj to vyznieva, vyznieva to dosť zle.
Takže niektoré rozhodovania, žiaľ, sú také, že sú možno 51 % argumentov za, 49 % argumentov proti, tomuto naši šíritelia dezinformácií nerozumejú, tí vyťahujú vlajku, s ktorou, ktorou, vlajku, falošnú vlajku slobody a, a oplieskavajú ju o hlavu všetkým slušným ľuďom, že oni sú tí fašisti, ktorí chcú blokovať weby. Je to lož, vidíme to na základe aj týchto dvoch. Snažil som sa to ukázať aj na základe týchto dvoch koncepčných materiálov, respektíve deklarácií, že pripúšťa sa, pripúšťa sa blokovanie webov v extrémnych krajných prípadoch, v extrémnych situáciách. Toto extrémna situácia je. Na druhej strane je, sú vyjadrenia jednoznačné expertov, ktorí sa venujú fake news, ktorí sa venujú dezinformáciám, a tí odporúčajú práve naopak skôr tie weby neblokovať, ale robiť tú koncepčnú prácu desiatky a desiatky rokov, ako pestovať tú spoločnosť, ako, ako treba zalievať, podobne tak, ako treba zalievať anglický trávnik, ten než vyrastie, je to celkom jednoduché, treba vysadiť trávnik a potom ho každý deň zalievať približne sto rokov a potom vznikne ten správny anglický trávnik.
A takto je to aj s demokraciou. My sme premeškali tú príležitosť prebudovať kompletne školstvo, posilniť ho finančne a premeškali sme príležitosť naozaj investovať do takýchto programov na vzdelávanie obyvateľstva, aby sme ich naučili kriticky myslieť. Za tých tridsať rokov sa to, žiaľ, nestalo, sa to, žiaľ, nepodarilo a tie výsledky tu vidíme. Vlastne za tridsať rokov sa spoločnosť nijakým zásadným spôsobom preferenčne neposunula k tomu, aby tu stále vládli slušné demokratické strany či už z ľavice alebo z pravice. Toto je oveľa väčší problém. Preto chcem ešte raz zdôrazniť, toto hlasovanie nepovažujeme za niečo, že to je fašizmus, nepovažujeme ho za niečo, čo zásadným spôsobom obmedzuje, vnímajme ho za, za hlasovane, kde naozaj je veľmi veľa argumentov pre a veľmi veľa argumentov proti. Ja sa práve týmto budem riadiť pri mojom finálnom hlasovaní o predĺžení toho termínu, vlastne účinnosti, účinnosti tohto, tohto opatrenia, s ktorým som, s ktorým som súhlasil v tom prvom návrhu.
Ďakujem.

(8.)
... snažil zistiť, zistiť na webe, že ktoré krajiny naozaj k tomu pristupujú. Čiže v tomto smere by som sa zase prikláňal k tomu, aby sme, aby sme nešli hneď, nešli hneď veľmi, veľmi veľkým príkladom, veľmi, veľmi byť v tomto, v tomto až takí akční a takíto aktívni, ale skôr si počkali na vyhodnotenie možno skúseností iných krajín, pretože naozaj to vyznieva, vyznieva to dosť zle.
Takže niektoré rozhodovania, žiaľ, sú také, že sú možno 51 % argumentov za, 49 % argumentov proti, tomuto naši šíritelia dezinformácií nerozumejú, tí vyťahujú vlajku, s ktorou, ktorou, vlajku, falošnú vlajku slobody a, a oplieskavajú ju o hlavu všetkým slušným ľuďom, že oni sú tí fašisti, ktorí chcú blokovať weby. Je to lož, vidíme to na základe aj týchto dvoch. Snažil som sa to ukázať aj na základe týchto dvoch koncepčných materiálov, respektíve deklarácií, že pripúšťa sa, pripúšťa sa blokovanie webov v extrémnych krajných prípadoch, v extrémnych situáciách. Toto extrémna situácia je. Na druhej strane, je, sú vyjadrenia jednoznačné expertov, ktorí sa venujú fake news, ktorí sa venujú dezinformáciám, a tí odporúčajú práve naopak skôr tie weby neblokovať, ale robiť tú koncepčnú prácu desiatky a desiatky rokov, ako pestovať tú spoločnosť, ako, ako treba zalievať, podobne tak, ako treba zalievať anglický trávnik, ten než vyrastie, je to celkom jednoduché, treba vysadiť trávnik a potom ho každý deň zalievať približne sto rokov a potom vznikne ten správny anglický trávnik.
A takto je to aj s demokraciou. My sme premeškali tú príležitosť prebudovať kompletne školstvo, posilniť ho finančne a premeškali sme príležitosť naozaj investovať do takýchto programov na vzdelávanie obyvateľstva, aby sme ich naučili kriticky myslieť. Za tých tridsať rokov sa to, žiaľ, nestalo, sa to, žiaľ, nepodarilo a tie výsledky tu vidíme. Vlastne za tridsať rokov sa spoločnosť nijakým zásadným spôsobom preferenčne neposunula k tomu, aby tu stále vládli slušné demokratické strany či už z ľavice alebo z pravice. Toto je oveľa väčší problém, preto chcem ešte raz zdôrazniť, toto hlasovanie nepovažujeme za niečo, že to je fašizmus, nepovažujeme ho za niečo, čo zásadným spôsobom obmedzuje, vnímajme ho za, za hlasovane, kde naozaj je veľmi veľa argumentov pre a veľmi veľa argumentov proti. Ja sa práve týmto budem riadiť pri mojom finálnom hlasovaní o predĺžení toho termínu, vlastne účinnosti, účinnosti tohto, tohto opatrenia, s ktorým som, s ktorým som súhlasil v tom prvom návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy preto, lebo možno by som to za tie dve minúty nestihol a chcel by som na vás, pán kolega Kazda, reagovať.
Vy ste presne otvorili tú dilemu, ktorá tu je. Tá dilema medzi slobodou slova a dezinformáciami a hoaxami, ktoré potom deformujú verejnú mienku a potom aj slobodu slova. A presne to je ten problém, ktorý tu momentálne máme, že sa tu vlastne stiera ten, miestami ten rozdiel medzi tým, čo sloboda slova je a to, čo je šírenie nenávisti, šírenie rôznych dezinformačných informácií alebo teda dezinformácií, ktoré v podstate rozvracajú túto spoločnosť, a musíme si uvedomiť, že toto je konflikt vo virtuálnom priestore svojím spôsobom.
To je, viete, to je, jak keď sa kedysi vnímal konvenčný konflikt ako konflikt medzi dvoma entitami, dvoma štátmi, čo bolo jasné aj jasno definovateľné a jasno rozoznateľné, tak dnes aj ten konflikt v kybernetickom priestore už nie je, tá atribúcia je veľmi komplikovaná a takisto častokrát sa dostávate do situácií, kedy sa stierajú tie rozdiely a tie jasné definície toho, čo je, aký to je konflikt, v akej úrovni a tak ďalej. A to isté sa v podstate pretavilo aj do tejto sféry propagandy, šírenia dezinformácií, vlastne na čo sa využíva, využívajú aj tieto najmodernejšie prostriedky a technológie.
Preto aj sa ocitáme aj v takej situácii, že my v podstate nemáme ani nejaký právny rámec pre globálne siete, sociálne siete a ťažko sa to nejakým spôsobom ako nastavuje, reguluje. Tak ako máme základné ľudské práva a iné, tak v tomto priestore tie práva sú neni jasne definované a hýbe sa to rôznymi smermi a tá spoločnosť sa postupne vyvíja, musíme sa k niečomu dopracovať, čo vlastne bude celospoločensky akceptovateľné. Ale myslím si, že všetci sa zhodneme na tom, že zneužívanie tohto priestoru na šírenie dezinformácií, na šírenie paniky a podobne jednoducho je súčasťou aj vojnového konfliktu a škodí to našej spoločnosti. Videli sme to počas covidu, videli sme to alebo vidíme to aj počas vojnového konfliktu na Ukrajine.
Viete, ten dokument, ktorý ste spomínali, je z roku 2018 a pristupovalo sa k tomu trošku z iného uhla pohľadu, pretože sa nevnímala alebo nevnímala tá hrozba toho vojenského konfliktu a stupňovania tých, tejto propagandy tak eminentne, situácia sa ale zmenila. A vy ste napríklad spomínal, že nie sú okrem Českej republiky alebo Slovenska iné krajiny, ktoré by takýmto spôsobom k tomu pristúpili, ale zabudli ste na Európsku úniu. Európska únia pred pár mesiacmi, v podstate od začiatku vojnového konfliktu na Ukrajine, v rámci EÚ zablokovala ruské portály, ruské spravodajské kanály a má na to odôvodnenie a opiera sa aj o nás, akože o súdne rozhodnutia Európskeho súdu. Takže tuto treba vnímať tento rozmer aj v tomto, teda aj tento rozmer.
Takisto k tomu pristúpili podobne aj Balti. Balti tiež sa snažili nejakým spôsobom vyvažovať túto situáciu aj vzhľadom na ruské menšiny, ktoré u nich žijú, a chceli im nechávať trošku ten priestor, ale všimli si, že im to rozvracia spoločnosť. Čiže aj s tou vojnou na Ukrajine takisto povypínali kopec serverov, kopec spravodajských kanálov, ruské spravodajské propagandistické kanály, už v Lotyšsku alebo v Litve len tak nechytíte bežne v televízii, čiže takisto pristúpili k tomu.
A ja vám chcem povedať, že my sa neopierame len o nejaké analýzy a nejaké také tie akože vnímanie toho, že akú hrozbu to naozaj predstavuje a to tie skúsenosti, posledné skúsenosti, ktoré máme teda z posledných dvoch rokov počas pandémie, ale my vychádzame, už v podstate aj naša ústava v podstate otvára priestor a možnosť v takýchto situáciách zasiahnuť. A ja vám to presne prečítam. Je to čl. 26 našej ústavy odsek 4, že sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Čiže už naša ústava, ktorá už teda má nejaký, nejakú tú dekádu, brala do úvahy aj túto možnosť. Čiže my sa opierame naozaj o ústavný zákon, o ústavu, a opierame sa, samozrejme, o zdravý rozum, pretože si uvedomujeme ďalšiu vec.
Vy ste spomínali, čo všetko by sa malo robiť. Áno. Je to drobná sizyfovská práca, na ktorej budeme musieť pracovať, ale pozrite sa na zostavenie tohto parlamentu, pozrite sa na situáciu v našej spoločnosti a tá drobná sizyfovská práca asi nebude stačiť v krátkodobom horizonte na to, aby sme vyriešili tie obrovské problémy, ktoré tu máme, a prepáčte, čo už všetko tento parlament počul, ako keby bol postavený na morálnych základoch, reálnych a toto by počúval, tak toto už je ruina.
Takže a ďalšia vec, ktorú chcem povedať. Jedným z dôvodov, prečo sme v tejto situácii, je, že vieme veľmi dobre, že tie dezinformačné weby, ktoré tu začali zásadným spôsobom rásť, rástli počas predošlých vlád, ktoré sa pasovali za vlády hrádze proti extrémizmu. Hrádza proti extrémizmu nám priviedla to, že tí, ktorí ju budovali, sú tí najväčší extrémisti a najväčší šíritelia bludov, dezinformácií a hovadín. Preto je dôležité, dôležité, aby sme my, tí tu, ktorí si vážime a hájime nejaké hodnoty a princípy, ich aj chránili. A toto je jedna z ciest, ako efektívne chrániť aj našich občanov pred debilizáciou.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, v zásade nemám čo oponovať, lebo v podstate sa zhodujeme na tom. Ja absolútne nespochybňujem to, aj že to je, že to je, že aj Európska komisia vlastne dospela k tomu, že nejakým spôsobom zablokovala, respektíve vyradila toto vysielanie, ani to, že to máme v ústave, ale je to skôr ten pohľad, ja som chcel poukázať na ten pohľad, ktorý teraz tak nazvem, že, že európsky pohľad na slobodu slova a verzus americký pohľad na slobodu slova. Áno, ten americký je absolútna ochrana slobody slova, tam nie je vôbec žiadny problém. Tam vo vysielaní nedávno bol jeden škandál, že tam boli vo vysielaní, myslím, že vo Fox News v nejakej tallkshow tam vystúpil nejaký, nejaký americký dôstojník, ktorý tam začal hádzať tie proputinovské nezmysly s absolútnou, s absolútnou kadenciou, ale jednoducho to je Amerika, oni majú iný, iný prístup k slobode, k slobode slova a majú aj iné skúsenosti. Európa, Európa čelila nacizmu oveľa tvrdšie, oveľa tvrdšie ako Amerika a Európa má skúsenosti práve s tým, čo dokáže, čo dokážu obrovské dezinformačné kampane nielen v tejto modernej ére digitálnej, ale čo dokážu dezinformačné kampane v médiách absolútne.
Ja som chcel len poukázať na to, že tí ľudia, ktorí obhajujú a zastávajú si tento americký prístup k, takzvaný americký prístup, by nemali byť nejakým spôsobom popoťahovaní alebo ostrakizovaní alebo považovaní za niekoho, kto je, kto je nezodpovedný. A toto sa mi zdá, že v tomto tábore zaznieva, v tých táboroch nepriateľských, že v slušnom tábore, v tých oponentských táboroch, že jedni tých druhých nazývajú, že vy ste nezodpovední, vy ste tí, ktorí presadzujú, presadzujú zákaz slobody slova alebo niečo také.
Takže ten problém treba vnímať oveľa, oveľa citlivejšie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A je to v poriadku, ja by som chcel zareagovať na to, čo povedal poslanec Krúpa, ale nie v tejto rozprave, ale predtým. Chcem sa vyhnúť tomu, aby som sa musel prihlásiť do rozpravy.
Juraj, veľmi ma zaujalo to, čo si povedal na úvod, keď si teda predstavoval ten zákon o tej efektivite, o tom teda, že to vypnutie tých štyroch hlavných webov malo nejaký zásadný vplyv. Ak máš nejaké bližšie informácie ohľadne tohto, tak ťa poprosím, aby, aby si ich povedal teraz alebo môžme si to vysvetliť aj potom. Zaujíma ma, lebo naozaj jeden z tých argumentov je často ten, že vypnete niečo, ale presťahujú sa niekde inde alebo teda, že oveľa dôležitejšie sú sociálne siete a tak ďalej, tak ak máš nejaké hlbšie informácie o tomto, tak budem vďačný. Ďakujem.