66. schôdza

Pani poslankyňa Drábiková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Dominik, povedal si mnohé, ktoré mám aj ja na srdci. Myslím si, že práve tie podnety z terénu sú to, čo nás môže posunúť. Mnohí z nás si možno asociovali ťažké zdravotné postihnutie, ja sama pred pár rokmi, možno s tým, že človek je na vozíčku alebo nevidí, alebo je inak postihnutý, ale ťažké zdravotné postihnutie sa týka mnohých seniorov, týka sa ľudí, ktorí sú onkologicky liečení, týka sa ľudí po porážke. Čiže to sú veci, ktoré sa môžu prihodiť každému z nás a možno práve až tá osobná skúsenosť nám pomôže si uvedomiť dôležitosť tejto starostlivosti. V ideálnej spoločnosti by sme asi nepotrebovali komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ani komisára pre deti, ani ombudsmana. Tam sa ale nenachádzame a títo ľudia potrebujú okrem súdov a úradov aj práve ten úrad, ktorý si ich zastane v situáciách, kedy sa sami nevedia brániť.
Ja si myslím, že je to veľmi cenné, že ste predniesli práve takýto komplexný, aj cez osobné príbehy veľmi objasňujúci pohľad, a verím, že mnohé z tých podnetov sa podarí potom pretaviť aj do konkrétnych zmien, ktoré aspoň trošku pomôžu v tom celom.
Ešte raz ďakujem pekne.

Pán poslanec Drdul, nech sa páči, môžete reagovať.

Ďakujem veľmi pekne.
Je to presne tak, ako hovoríš, Lucka, ďakujem ti za faktickú poznámku. Možno si málo za života uvedomujeme, že v istom štádiu života, niekto v neskoršom veku, niekto v skoršom, niekto vlastným pričinením, niekto bez vlastného pričinenia, každý jeden z nás bude osobou so zdravotným postihnutím, aj keď možno niekto na to nedostane oficiálne papier od úradu práce, pretože to úrad práce možno bude vidieť inak a bude ho vidieť zdravšieho, ako v reálnom živote tento človek je, ale toto konkrétne vedomie by sme mali mať všetci na pamäti niekde v pozadí ako veľké memento toho, že problémy, ktoré nás možno momentálne tak veľmi netrápia, pretože ich priamo nepociťujeme, sa nás možno o pár rokov, možno o pár mesiacov, možno zajtra a možno o dve hodiny budú týkať možno oveľa bytostnejšie a oveľa bezprostrednejšie, ako by sme boli bývali kedy mysleli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, to už bolo vystúpenie. A pani komisárka má záujem ešte v rozprave vystúpiť? (Reakcia komisárky.) Čiže nakoniec záverečné slovo. Takže vyhlasujem rozpravu za uzavretú a udeľujem slovo pani komisárke so záverečným slovom.
Nech sa vám páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte na záver naozaj veľké poďakovanie za to, že vaša práca je zameraná na ľudí so zdravotným postihnutím a na pomoc. Mojou úlohou je naprieč celým politickým spektrom pôsobiť nezávisle a presne upozorňovať na to, kde sú tie medzery, ktoré treba odhaliť. Stretnutia s vami sú pre nás veľkou inšpiráciou, a preto vás srdečne aj s mojimi kolegami a kolegyňami pozývame na úrad, vaše skúsenosti, ktoré máte, pretože na vás sa ľudia obracajú, ste známejšie osoby ako ja alebo ako úrad. My, samozrejme, sa snažíme dostať čo najviac do povedomia a myslím, že sa nám to teda aj darí, ale vy máte možno vo vašich regiónoch ten bližší kontakt s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Neváhajte sa na nás obrátiť, aby sme tú pomoc mohli aj spoločne nastaviť a prípadne aj spoločne potom upraviť danú legislatívu. Radi vás teda uvítame na úrade a sme otvorení komunikácii a diskusii na riešenie týchto problémov, ktoré vy aj sami evidujete a riešite.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne aj v mene celého kolektívu. Ďakujem.

To bolo záverečné slovo pani komisárky. Chcem sa spýtať ešte pani spravodajkyne, či má záujem o záverečné slovo, ak nie, hlasovať o tomto návrhu, presnejšie o tejto správe budeme v utorok o sedemnástej hodine.
Pani komisárka, ďakujeme, pani spravodajkyňa, rovnako ďakujeme za spoluprácu a prerušujem rokovanie o tejto správe.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz dvadsaťminútovú prestávku, možno to zaokrúhlime na 12.30, na prestavenie systému a budeme pokračovať v schôdzi na vyslovenie nedôvery členovi vlády, v tomto prípade ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi.
Ďakujem, prerušujem rokovanie.

(Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.)

(Po prerušení rokovania 66. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 67. schôdze NR SR.)

Panie poslankyne, páni poslanci, ešte budeme chvíľu pokračovať verejnou časťou piateho dňa 66. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pristúpime k prerokovaniu

Dlhodobého plánu rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035.

Materiál je uverejnený ako tlač 1067 a správa výboru ako tlač 1067a.
Dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Jaroslavovi Naďovi, aby materiál uviedol.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj za flexibilitu, prepáčte, že trošku naťahujem. Čiže veľmi v rýchlosti predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035.
Ten ostatný plán, ktorý je aktuálne platný, schválila vláda v roku 2017, do parlamentu to ani nepredložili. My sme sa zaviazali v programovom vyhlásení, že budeme aktívne komunikovať s Národnou radou, a preto tento dokument predkladám aj do Národnej rady Slovenskej republiky, podľa toho, považujem to za veľmi dôležité.
Dlhodobý plán určuje ciele a postupy vytvárania, udržiavania a ďalšieho rozvoja obrannej spôsobilosti. Toto je do roku 2035. Týka sa to ako ozbrojených síl, tak Vojenského spravodajstva, vojenskej polície a zložiek ministerstva obrany s tým, že do roku ´24 a ´26 budú postupne vyhodnocované tie úlohy, ktoré sme si stanovili. Keďže invázia Ruska na Ukrajinu zmenila bezpečnostné prostredie, predpokladáme zvýšené výdavky na obranu na úrovni minimálne 2 % HDP ročne.
Verím tomu, že tento materiál pomôže k tomu, aby Ozbrojené sily Slovenskej republiky boli výrazne lepšie, ako tomu bolo v minulosti, aby sa menej zanedbávali a aby sme vedeli spoločne garantovať všetko pre to, aby Ozbrojené sily Slovenskej republiky mohli vykonávať tie úlohy, ktoré sme stanovili v zákonoch a ústave, a to znamená, aby bránili našu vlasť, demokraciu a štátne zriadenie.
Ďakujem veľmi pekne. Prosím o prerokovanie.

Dávam ešte slovo predsedovi výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jurajovi Krúpovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.