66. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem kolegom za reakcie. Spomínal som šesť dôvodov, stihol som tri. Štvrtý, práve povedali kolegovci ako reakciu, že voľnočasové poukazy sú tragicky nepripravené. A ja ešte stihnem povedať piaty. Kolegovia, prelamovaním veta prezidentky legitimizujete kotlebovcov. Apelujem na vás, kolegovia, aby ste jasne odmietli politickú situáciu s extrémistickými silami v parlamente. Hlasovaním proti prelomeniu veta môžte ukázať, že takéto kšefty odmietate. Prijatie takéhoto finančne náročného zákona vďaka hlasom poslancov z fašistickej strany ĽSNS je jasným krokom k legitimizácii extrémistických síl, ktoré kedykoľvek v budúcnosti potom už môže bez akejkoľvek verejnej kritiky využiť ktokoľvek iný. Keď si po vyhratých ďalších voľbách bude môcť Robert Fico sadnúť do vlády s Kotlebom, s Mazurekom alebo s kýmkoľvek iným, možno ešte horším, bude neskoro kričať, že sa na Slovensku dostávajú do vlády extrémisti. Akákoľvek naša spoločná kritika už potom bude jednoducho odbitá tým, že veď s nimi už predsa kšeftovala bývalá vláda alebo minulá vláda, naša vláda.
A posledný šiesty bod je – legislatívne pravidlá tu nie sú na srandu. Od prvého momentu upozorňujeme na to, že bagrom sa zákony neprijímajú. A fakt hlavne nie také, žiadne, ale hlavne nie také, ktoré vytvárajú takto obrovský a dlhodobý nápor na štátny rozpočet. Celý proces je taký pochybný, že môže skončiť na Ústavnom súde. Toto si treba uvedomiť. Aj tak možno nepomôžeme nikomu, pretože Ústavný súd to môže zrušiť z večera do rána, cez vládu, cez parlament, bez medzirezortného pripomienkového konania, bez pripomienkovania dotknutými subjektami, bez vyjadrenia odborníkov, ekonómov či sociálnych partnerov. Takto sa, kolegovia, zákony neprijímajú. Za toto sa nám nezostane nič iné, než sa fakt hanbiť. Ďakujem pekne.

Za deň a pol tejto diskusie sme si vypočuli všetky možné dôvody preto, aby rodiny s deťmi nemohli dostať pomoc, ktorú si zaslúžia. Vypočuli sme si obhajobu silných, vypočuli sme si obhajobu bohatých, vypočuli sme si obhajobu všetkých tých, ktorí sa vedia spojiť a svoj záujem presadzovať spoločne. Nepočuli sme hlas tých, ktorí tie peniaze potrebujú najviac, a to sú rodiny s deťmi. Totižto my v Európskej únii máme najväčšie riziko chudoby, pokiaľ ide o rodiny s deťmi sme na 27. mieste, respektíve z dvadsiatichsiedmich na prvom.
Toto je historická pomoc, dámy a páni, toto je pomoc, ktorú si rodiny s deťmi zaslúžia a ktorú im dlhujeme. Toto je náš historický dlh voči základnej bunke tejto spoločnosti, voči základnému kameňu na ktorom je postavená civilizácia, a to je tradičná rodina, kde je otcom muž, matkou žena a deti sú deťmi. A toto ideme my podporiť všetkými možnými spôsobmi. Môžme namietať spôsob, môžme namietať formu a čo je najhoršie je to, že vy namietate aj obsah toho. Vy tvrdíte, že tým ľuďom pomáhať netreba. Povedali ste to viackrát. A ja tvrdím, že áno. Treba im pomáhať, treba im pomáhať všemožne, aj rodinnými prídavkami, aj daňovým bonusom a aj krúžkovným, pretože mnoho z nich ľudí, z týchto ľudí si nevie dovoliť zaplatiť deťom krúžok a chceli by tam chodiť. A možno že budeme vytvárať nové príležitosti pre tie deti, aby mohli na tie krúžky chodiť.
My sme sa rozhodli, že naše prorodinné a protikorupčné hnutie bude stáť na strane rodín. Toto je prvá lastovička, toto je prvý krok k tomu, aby Slovenská republika bola prívetivá k rodinám, aby sa tu oplatilo žiť. Veď vy to máte aj v slogane, avšak tento váš slogan sa celkom jasne týka len bohatých, týka sa to oligopolov, monopolov, týka sa to tých, ktorí zarábajú viac ako desaťtisíc euro a týka sa to tých, ktorí tejto spoločnosti alebo v tejto spoločnosti tvoria výraznú menšinu.
Chcem povedať ešte na záver jednu dôležitú vec, a to, nehádžme tie deti cez palubu, pretože aj dieťa Richarda Sulíka, aj moje dieťa je rovnaké. Rovnaké je aj dieťa robotníka z Očovej. Nikto doteraz v celej tejto diskusii nepovedal kde je tá hranica, kedy si to dieťa už zaslúži, alebo nezaslúži daňový bonus, alebo pridanú hodnotu. Preto vás chcem ja požiadať, keďže vy ste nás tu žiadali všetci o to, aby sme tento zákon nehlasovali alebo o ňom nehlasovali, aby sme o ňom, áno, hlasovali, aby ste sa aj vy podujali k tomu, aby ste urobili zo Slovenska prívetivú krajinu pre rodiny s deťmi.
Ďakujem pekne a zároveň by som chcel oznámiť čas a spôsob hlasovania. O tomto prorodinnom balíčku budeme hlasovať dnes o jedenástej hodine a spôsob hlasovania určujem tak, že budeme hlasovať o všetkých pripomienkach pani prezidentky naraz a následne budeme hlasovať o prelomení, alebo neprelomení jej veta. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 975, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1420 zo 4. mája 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 530 z 9. júna 2022, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 311 z 13. júna 2022. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 975, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 320 zo 14. júna 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, keď sme nastúpili na ministerstvo hospodárstva spolu s mojim tímom, ale najmä teda mám na mysli môjho štátneho tajomníka pre energetiku Karola Galeka, tak čakala nás tam rozsiahla, ledva rozpracovaná legislatíva, ktorá sa, príprava legislatívy, ktorá sa volá tzv. „zimný balíček". Toto nemá byť kritika na môjho predchodcu. Skôr teda konštatujem, že v nejakom časovom predstihu Európska únia schválila smernicu, to je smernica 944 z roku 2019 a ešte druhá smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, tá je z roku 2012, jej číslo je 27, a to je skrátka nejaká obrovská vec, preto lebo je to niekoľko zákonov, a konkrétne tento má 115 strán len paragrafové znenie. Je to skrátka mnoho drobných technikálií, ktoré majú určovať a majú regulovať trh s elektrickou energiou. No a na tomto tzv. zimnom balíčku to znie ako, že začnete na tom robiť v októbri a vo februári to bude hotové, ale žiadne také. Trvalo to rok a pól, kým všetky príslušné kapacity ministerstva hospodárstva a taktiež jedna renomovaná právna agentúra spoločnými silami, keď sme dali tento konvolút dohromady týchto 115 strán paragrafového znenia. Samozrejme, je to tak komplexná vec a došlo tam aj k nejakému časovému posunu, že potrebujeme uplatniť ešte jeden pozmeňujúci návrh, s koľkatími bodmi (rečník sa s otázkou obrátil na spravodajcu), s dosť veľa bodmi, ale robíme to teda v najlepšej viere, že to, čo prejde, to je na nejakých 18 stranách, čo bude o chvíľku kolega Kazda čítať, že to, čo prejde, že naozaj budeme mať ten najlepší možný, podľa dnešného stavu poznania, najlepší možný regulátory French work. No a dnes je teda začiatok – zákon č. 251, bude nasledovať zákon č. 309, potom pokiaľ som, pokiaľ viem, tak ešte jeden zákon, a budeme to mať z krku a budeme naozaj fit na trh s elektrinou. Trh s elektrinou je špecifický v dvoch veciach.
Po prvé, bez elektriny neviete fungovať. Absolútne vylúčené. Nemať elektrinu neprichádza do úvahy. Po druhé. Elektrinu nie je možné skladovať. Do takýchto, alebo pri takýchto náročných podmienkach zaviesť úplne voľné trhové prostredie a zaviesť úplnú slobodu v podnikaní jednoducho nie je možnosť z podstaty veci, to nie je možné, a len tak pripomeniem rok 2005, kedy sa privatizovali, tobôž 2003, kedy sa začali privatizovať a 2005 - ´6 sa dokončila privatizácia Slovenských elektrárni. Bol som vtedy toho zástanca, i keď nemám s elektrárňami, myslím s tou privatizáciou som nemal nič dočinenia, ale dnes by som to už nerobil. Dnes sa ukazuje, že je to strategicky tak dôležitý statok, ktorý štát nemôže nechať na nejaký voľný priebeh. To hovorím ja, čo som rodený freemarketer.
Ako som hovoril, pointa je totiž v tom, že elektrinu vždy musíte mať a neviete ju skladovať. No tak Európska únia tiež na tomto hodne maturuje, však aj tá jej smernica nie je prvá, ktorú teraz vydali. A toto, čo my tu predkladáme, zákon 251, to nie je prvá aproximácia, ale tiež sa to nejak snažia vylepšovať a momentálne je stav taký, že elektrina je drahá ako nikdy predtým. Takže dá sa aj pochybovať o týchto snahách Európskej únie a hlavne Európska únia sa snaží príliš veľa cieľov sledovať naraz. Chcú aj dostatok elektriny, aj za primeranú cenu, aj chcú Fit for 55 a ešte chcú aj ukončiť vojnu na Ukrajine a potom ešte, aby vždy slniečko svietilo, a toto jednoducho nie je možné takto veľa cieľov sledovať naraz a preto je dôležité sa zamerať na niektoré.
To, na čo sa teraz zameriavame je, aby tej elektriny bolo dosť, aby sa jej oplatilo vyrábať, avšak máme už nejaké existujúce obmedzenia, to je napríklad výroba elektriny z uhlia, ktorá je fuj, ktorú nechceme, ktorá zaťažuje životné prostredie. Mimochodom Nemecko minulý rok spálilo historicky najviac uhlia zrejme v rámci boja za čistejšie prostredie a Rakúsko, to mi včera alebo predvčerom oznámilo, že idú opätovne nakopnúť svoje uholné elektrárne. Tak niekde sa vlúdila chybička a tá sa vlúdila, ako som už povedal, práve tam, že Európska únia sleduje príliš veľa cieľov naraz navyše. Ešte Nemci si povedali, my to všetko spravíme bez jadra. Nie je možné zabezpečiť dostatok elektrickej energie, keď poviete, uhlie znečisťuje životné prostredie, to nechceme, to si musíme zakázať, plyn pochádza od Rusov, ten tiež nechceme, jadro je nebezpečné, tak to teda tiež nechceme, no a potom vám ostanú už iba solárne panely a veterné turbíny. Len potom sa stane situácia ako minulý rok v marci, keď 11 dní nefúkalo. Tak kladiem si otázku, čo budeme tých 11 dní robiť? Prestaneme taviť hliník, prestaneme vyrábať ušľachtilé ocele a podobne.
Prakticky všetky elektropece bežia na, na teda všetky elektropece bežia na elektrinu logicky, len nahrádzajú vysoké pece. O tomto sa diskutuje aj v U. S. Steel v Košiciach, že z tých troch vysokých pecí dve budú nahradené elektropecami. Problém je, že elektropece síce neprodukujú CO₂, ale spotrebujú tak nepredstaviteľné veľké množstvo elektrickej energie, že to už vonkoncom nebude možné zo solárnych panelov a z veterných turbín získať. Preto je nevyhnutné mať jadro. V tejto súvislosti veľmi dobre, že sa podarilo, mala Európska únia zrejme takú svetlú chvíľku, že sa podarilo, aby do tej takzvanej taxonómie, tá taxonómia hovorí, čo je dobré, čo je zlé, aby teda tam bolo napísané, že jadro je dobré v zmysle, teda konkrétne tam je napísané, že jadro je nízkoenergetický zdroj. Prepáčte nízko emisný zdroj elektrickej energie. Čiže elektrina pochádzajúca z jadra nezaťažuje CO₂ alebo zaťažuje iba málo životné prostredie. No v skutočnosti nezaťažuje vôbec, lebo ten proces je úplne iný. Tam sa uhlie nepáli, ani plyn, no ale teda máme teda ten nízkouhlíkový zdroj, to je veľmi dôležité. Ja si kladiem otázku ako to chcú spraviť napríklad v takom Nemecku. Lebo v Nemecku všetky tie výpadky vetra a slnka kompenzovali jednak tým, že pálili čoraz viac uhlia a po druhé tým, že vysali okolité štáty, napríklad Čechy, a tým to, samozrejme, chýbalo. Vysali ich cez vysoké ceny, aj dnes sa určuje cena elektriny podľa najdrahšieho zdroja elektriny. To je jednoznačne uhlie. Vyrobiť 1 megawatthodinu uhlia musíte kúpiť uhlie, musíte kúpiť takmer 1 tonu CO₂ 966 kíl, to je vlastne kupujete teplý vzduch, musíte zaplatiť prevádzku a výsledok je, že elektrina potom stojí 220 euro a z toho je 90 eur iba CO₂. Samozrejme, že to ženie cenu elektriny hore. Ruka v ruke s cenou elektriny ide cena plynu. Potom plyn nestojí 30 alebo 20 eur na megawatthodinu, ale 90 alebo aj 120, keď práve Putin zavrie kohútik na chvíľu.
No a v takejto situácii je elektrina z jadra jediná rozumná a preto som veľmi rád, že minulý rok Národná rada, chcem sa opätovne poďakovať tým, ktorí za to dvihli ruku, schválila novelu atómového zákona, ktorá nám dovoľuje začať sa zaoberať ďalším zdrojom, a tá čarovná skratka je NJZ. NJZ je nový jadrový zdroj, ktorý bude stáť v Bohuniciach, ale nemusí len a ktorý by od roku 2040 mal dodávať elektrinu a vlastne nahradí najstarší reaktor, ktorý dnes máme, teda tie máme v Bohuniciach.
Toľkoto také krátke zhrnutie. Tento balíček, ktorý tu predkladám robí to, že to, čo som tu ja porozprával v 9-10 minútach, tak je potrebné dať na papier. Musia to byť pravidlá, ktoré sú pevné, funkčné, ustálené, no a výsledok je 115 strán paragrafov a ešte čaká vás tu počúvať ďalších 16 alebo 17 strán pozmeňovacích návrhov. Dúfam, že Rado vie rýchlo čítať, takže toľkoto z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán minister hospodárstva, ja oceňujem to, že v podstate ste aj vy skonštatovali, že tá zelená politika Európskej únie je jeden ťažký prepadák v týchto mesiacoch. Je to jeden totálny blud vylobovaný lobistami, ktorý spôsobuje, že Európska únia sa stáva absolútne neatraktívnou pre produkciu čohokoľvek. Proste dospelo to do takých absurdít, že áno, teraz Nemci idú spustiť výrobu elektriky z uhlia, takže tie elektromobily pôjdu na elektriku z uhlia, čo je totálny výsmech a prepadák, ale ja sa chcem spýtať jak ste tu, pretože aj keď sme sa bavili v uplynulých týždňoch o Slovnafte a podobne, my tu máme ďalší veľký problém, to je Slovalco v Žiari nad Hronom. Chcem sa spýtať, akú víziu má vláda v tejto veci, pretože Slovalco je na odchode. V podstate moja otázka speje k tomu, a sa ospravedlňujem teda, ak to nie je úplne k téme, ale teda, ak ste tu, tak by som bol rád, keby ste sa k tomu vyjadrili. (Reakcia z pléna.) Hej. Ako vnímate fungovanie toho tzv. envirofondu? Pretože tak ako to dnes funguje, že sa tam iba nalievajú peniaze a z toho 70 % ide do štátneho rozpočtu, ani nejde na žiadne zelené projekty, to je obyčajná daň. To je normálna daň, ktorá je uvalovaná vlastne na firmy. Tie firmy sú vyháňané zo Slovenska následne, pretože tu vyrábajú logicky kvôli všetkým týmto emisným povolenkám a týmto poplatkom do envirofondu, ktorý to rozdeľuje na kadejaké pofidérne ďalšie projekty. Nevracia to do priemyslu, tak sú odtiaľto vyháňaní. Konkrétne Slovalco, ak zavrie na Slovensku produkciu, budeme dovážať hliník z Číny, kde sa vyrába päťnásobne vyššími emisiami CO₂ hliník. Ja sa pýtam, ako toto dáva v zelenej Európe logiku vyhnať z Európskej únie a zo Slovenska konkrétne historicky najdlhšie tu pôsobiacu firmu a budeme dovážať hliník, ktorý je vyprodukovaný najšpinavším spôsobom možným v Číne. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
V súvislosti s tým, čo ste hovorili, pán minister, jedna vec je to, čo čítame v médiách, ale vy sa zúčastňujete rokovaní na úrovni ministrov hospodárstva celej Európskej únie a priznám sa, že aj to, čo hovoril pán poslanec Taraba, aj to, čo ste hovorili vy, mňa prekvapuje, že Nemci, ale aj Rakúšania sú ochotní radšej spaľovať uhlie ako investovať do jadrových elektrárni, špeciálne v Nemecku. A chcem sa spýtať, že či vzhľadom na to ako vysoko sú aj ceny energií, ale aj to aká je nálada momentálne v únii, či sa predsa len neuvažuje, že by únia viac začala tlačiť na jadro, že by jednoducho otočila tú politiku alebo snažila sa otočiť politiku Nemecka a ďalších. Plus, samozrejme, oceňujem to, čo ste hovorili, čo je v zákone, že Slovenská republika chce investovať viac do jadra ako do zdroja elektrickej energie. Ďakujem pekne.

Hej, tak ako ste to spomenuli, pán minister, že vlúdila sa chybička. Plyn od Rusov nechceme, jadro nechceme, veterné elektrárne sa na 11 dní zastavili, no a my len v takom nemom úžase pozeráme, že teraz nemáme elektriku. Áno, elektrika je tá, ktorú nedokážeme skladovať a preto tie alternatívne zdroje sú veľmi, veľmi dôležité. Odrazu s CO₂ nie je problém, odrazu, hej lebo to už na uhlie idú vyrábať elektrinu Nemci, Rakúšania. Ale, pán minister, viete, keď ste to aj povedali, že plyn od Rusov nechceme, ale jadro od Rusov sme teda prijali a chceme. No vo Francúzsku, pokiaľ mám takú informáciu, Francúzi elektriku prevažne vyrábajú z, práve majú jadrové elektrárne a vyrábajú z jadra. Oni jednoducho tento problém nemajú. Ale ešte jednu vec, ktorú ste možno tuná nespomenuli a to tiež nie je nezanedbateľné, lebo z alternatívnych zdrojov na Slovensku my máme ešte aj veľké zásoby dreva. A drevom vieme my vykurovať dokonca aj celé sídliská na Slovensku a myslím si, že tu je ešte veľká rezerva ako možno nahradiť ten ruský plyn, ale aj tú elektriku, aj pri tej výrobe elektriky, lebo sú domácnosti aj u nás na Slovensku, samozrejme, tak tá spotreba tej elektriky v domácnostiach je oveľa menšia ako sú fabriky, ale keď pridáme domácnosť k domácnosti, tak vieme tuná ešte mať veľkú rezervu, a to práve pri tom dreve. Lenže nemôže to byť tak, že ten environmentálny fond, ktorý je plný a nie je schopný následne ako čerpať tie zdroje, myslím si, že toto treba aj na Slovensku ešte celú túto politiku prehodnotiť a nie skučať tu stále len o tú CO₂.

No, pán Taraba a pán Kuffa, ten envirofond, no tam sa nazbiera veľa peňazí to je, to sú tie peniaze z obchodovania s CO₂ a to je súčasťou štátneho rozpočtu, keď sa vyplatia peniaze z envirofondu, tak to rovnako ovplyvní deficit ako keď sa dajú peniaze na nejaké nezmyselné voľnočasové poukazy. Vy tu budete o hodinu hlasovať za prelomenie veta prezidentky a z rozpočtu odíde 1,3 miliardy eur, ktoré, samozrejme, budú chýbať napríklad na to, aby sme zachránili Slovalco. A teraz sa vás pýtam, Taraba, 500 vysokokvalifikovaných pracovných miest v Slovalcu nemá to väčšiu, nemôžte reagovať lebo už nemáte slovo, ale ja sa s vami rád, ale neskáčte mi do reči. (Reakcia z pléna.) Už som skončil.

Ďakujem za slovo. ďakujem, počkám kým si pán poslanec Taraba uvedomí aké sú pravidlá rokovacieho poriadku, ale ide si tu, ide si tu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som v rámci tejto tohto rozpravového príspevku podal pozmeňujúci návrh poslancov Radovana Kazdu a Mariána Viskupiča, ktorý vznikol na základe konzultácie, konzultácií jednak s ministerstvom hospodárstva a jednak aj s koaličnými partnermi, ktorým chceme ešte vyprecizovať niektoré body. Takže ja ho teraz prečítam a chcel by som vás poprosiť o zhovievavosť, je to dosť dlhý návrh, má 16 strán, takže nejakých 20 minút určite sa bude čítať, možno že aj dlhšie. A chcel by som vás teda v tomto smere požiadať o zhovievavosť, že sme to teda otvárali až teraz v druhom čítaní a nie na výbore, lebo naozaj prebiehali ešte okolo toho politické rokovania a tak isto aj rokovania s ministerstvom hospodárstva. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)