66. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 975, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1420 zo 4. mája 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 530 z 9. júna 2022, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 311 z 13. júna 2022. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 975, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 320 zo 14. júna 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Dobre, takže pán navrhovateľ a po ňom pán spravodajca. Končím možnosť prihlásiť sa do ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, keď sme nastúpili na ministerstvo hospodárstva spolu s mojim tímom, ale najmä teda mám na mysli môjho štátneho tajomníka pre energetiku Karola Galeka, tak čakala nás tam rozsiahla, ledva rozpracovaná legislatíva, ktorá sa, príprava legislatívy, ktorá sa volá tzv. „zimný balíček". Toto nemá byť kritika na môjho predchodcu. Skôr teda konštatujem, že v nejakom časovom predstihu Európska únia schválila smernicu, to je smernica 944 z roku 2019 a ešte druhá smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, tá je z roku 2012, jej číslo je 27, a to je skrátka nejaká obrovská vec, preto lebo je to niekoľko zákonov, a konkrétne tento má 115 strán len paragrafové znenie. Je to skrátka mnoho drobných technikálií, ktoré majú určovať a majú regulovať trh s elektrickou energiou. No a na tomto tzv. zimnom balíčku to znie ako, že začnete na tom robiť v októbri a vo februári to bude hotové, ale žiadne také. Trvalo to rok a pól, kým všetky príslušné kapacity ministerstva hospodárstva a taktiež jedna renomovaná právna agentúra spoločnými silami, keď sme dali tento konvolút dohromady týchto 115 strán paragrafového znenia. Samozrejme, je to tak komplexná vec a došlo tam aj k nejakému časovému posunu, že potrebujeme uplatniť ešte jeden pozmeňujúci návrh, s koľkatími bodmi (rečník sa s otázkou obrátil na spravodajcu), s dosť veľa bodmi, ale robíme to teda v najlepšej viere, že to, čo prejde, to je na nejakých 18 stranách, čo bude o chvíľku kolega Kazda čítať, že to, čo prejde, že naozaj budeme mať ten najlepší možný, podľa dnešného stavu poznania, najlepší možný regulátory French work. No a dnes je teda začiatok – zákon č. 251, bude nasledovať zákon č. 309, potom pokiaľ som, pokiaľ viem, tak ešte jeden zákon, a budeme to mať z krku a budeme naozaj fit na trh s elektrinou. Trh s elektrinou je špecifický v dvoch veciach.
Po prvé, bez elektriny neviete fungovať. Absolútne vylúčené. Nemať elektrinu neprichádza do úvahy. Po druhé. Elektrinu nie je možné skladovať. Do takýchto, alebo pri takýchto náročných podmienkach zaviesť úplne voľné trhové prostredie a zaviesť úplnú slobodu v podnikaní jednoducho nie je možnosť z podstaty veci, to nie je možné, a len tak pripomeniem rok 2005, kedy sa privatizovali, tobôž 2003, kedy sa začali privatizovať a 2005 - ´6 sa dokončila privatizácia Slovenských elektrárni. Bol som vtedy toho zástanca, i keď nemám s elektrárňami, myslím s tou privatizáciou som nemal nič dočinenia, ale dnes by som to už nerobil. Dnes sa ukazuje, že je to strategicky tak dôležitý statok, ktorý štát nemôže nechať na nejaký voľný priebeh. To hovorím ja, čo som rodený freemarketer.
Ako som hovoril, pointa je totiž v tom, že elektrinu vždy musíte mať a neviete ju skladovať. No tak Európska únia tiež na tomto hodne maturuje, však aj tá jej smernica nie je prvá, ktorú teraz vydali. A toto, čo my tu predkladáme, zákon 251, to nie je prvá aproximácia, ale tiež sa to nejak snažia vylepšovať a momentálne je stav taký, že elektrina je drahá ako nikdy predtým. Takže dá sa aj pochybovať o týchto snahách Európskej únie a hlavne Európska únia sa snaží príliš veľa cieľov sledovať naraz. Chcú aj dostatok elektriny, aj za primeranú cenu, aj chcú Fit for 55 a ešte chcú aj ukončiť vojnu na Ukrajine a potom ešte, aby vždy slniečko svietilo, a toto jednoducho nie je možné takto veľa cieľov sledovať naraz a preto je dôležité sa zamerať na niektoré.
To, na čo sa teraz zameriavame je, aby tej elektriny bolo dosť, aby sa jej oplatilo vyrábať, avšak máme už nejaké existujúce obmedzenia, to je napríklad výroba elektriny z uhlia, ktorá je fuj, ktorú nechceme, ktorá zaťažuje životné prostredie. Mimochodom Nemecko minulý rok spálilo historicky najviac uhlia zrejme v rámci boja za čistejšie prostredie a Rakúsko, to mi včera alebo predvčerom oznámilo, že idú opätovne nakopnúť svoje uholné elektrárne. Tak niekde sa vlúdila chybička a tá sa vlúdila, ako som už povedal, práve tam, že Európska únia sleduje príliš veľa cieľov naraz navyše. Ešte Nemci si povedali, my to všetko spravíme bez jadra. Nie je možné zabezpečiť dostatok elektrickej energie, keď poviete, uhlie znečisťuje životné prostredie, to nechceme, to si musíme zakázať, plyn pochádza od Rusov, ten tiež nechceme, jadro je nebezpečné, tak to teda tiež nechceme, no a potom vám ostanú už iba solárne panely a veterné turbíny. Len potom sa stane situácia ako minulý rok v marci, keď 11 dní nefúkalo. Tak kladiem si otázku, čo budeme tých 11 dní robiť? Prestaneme taviť hliník, prestaneme vyrábať ušľachtilé ocele a podobne.
Prakticky všetky elektropece bežia na, na teda všetky elektropece bežia na elektrinu logicky, len nahrádzajú vysoké pece. O tomto sa diskutuje aj v U. S. Steel v Košiciach, že z tých troch vysokých pecí dve budú nahradené elektropecami. Problém je, že elektropece síce neprodukujú CO₂, ale spotrebujú tak nepredstaviteľné veľké množstvo elektrickej energie, že to už vonkoncom nebude možné zo solárnych panelov a z veterných turbín získať. Preto je nevyhnutné mať jadro. V tejto súvislosti veľmi dobre, že sa podarilo, mala Európska únia zrejme takú svetlú chvíľku, že sa podarilo, aby do tej takzvanej taxonómie, tá taxonómia hovorí, čo je dobré, čo je zlé, aby teda tam bolo napísané, že jadro je dobré v zmysle, teda konkrétne tam je napísané, že jadro je nízkoenergetický zdroj. Prepáčte nízko emisný zdroj elektrickej energie. Čiže elektrina pochádzajúca z jadra nezaťažuje CO₂ alebo zaťažuje iba málo životné prostredie. No v skutočnosti nezaťažuje vôbec, lebo ten proces je úplne iný. Tam sa uhlie nepáli, ani plyn, no ale teda máme teda ten nízkouhlíkový zdroj, to je veľmi dôležité. Ja si kladiem otázku ako to chcú spraviť napríklad v takom Nemecku. Lebo v Nemecku všetky tie výpadky vetra a slnka kompenzovali jednak tým, že pálili čoraz viac uhlia a po druhé tým, že vysali okolité štáty, napríklad Čechy, a tým to, samozrejme, chýbalo. Vysali ich cez vysoké ceny, aj dnes sa určuje cena elektriny podľa najdrahšieho zdroja elektriny. To je jednoznačne uhlie. Vyrobiť 1 megawatthodinu uhlia musíte kúpiť uhlie, musíte kúpiť takmer 1 tonu CO₂ 966 kíl, to je vlastne kupujete teplý vzduch, musíte zaplatiť prevádzku a výsledok je, že elektrina potom stojí 220 euro a z toho je 90 eur iba CO₂. Samozrejme, že to ženie cenu elektriny hore. Ruka v ruke s cenou elektriny ide cena plynu. Potom plyn nestojí 30 alebo 20 eur na megawatthodinu, ale 90 alebo aj 120, keď práve Putin zavrie kohútik na chvíľu.
No a v takejto situácii je elektrina z jadra jediná rozumná a preto som veľmi rád, že minulý rok Národná rada, chcem sa opätovne poďakovať tým, ktorí za to dvihli ruku, schválila novelu atómového zákona, ktorá nám dovoľuje začať sa zaoberať ďalším zdrojom, a tá čarovná skratka je NJZ. NJZ je nový jadrový zdroj, ktorý bude stáť v Bohuniciach, ale nemusí len a ktorý by od roku 2040 mal dodávať elektrinu a vlastne nahradí najstarší reaktor, ktorý dnes máme, teda tie máme v Bohuniciach.
Toľkoto také krátke zhrnutie. Tento balíček, ktorý tu predkladám robí to, že to, čo som tu ja porozprával v 9-10 minútach, tak je potrebné dať na papier. Musia to byť pravidlá, ktoré sú pevné, funkčné, ustálené, no a výsledok je 115 strán paragrafov a ešte čaká vás tu počúvať ďalších 16 alebo 17 strán pozmeňovacích návrhov. Dúfam, že Rado vie rýchlo čítať, takže toľkoto z mojej strany. Ďakujem pekne za pozornosť.