66. schôdza

Pán poslanec, no viete, že tá debata o tom, o tých základných potravinách, veď ja som ju vôbec nespochybňoval, ja som iba hovoril teda, že je to, je to ich návrh, ale si myslím, že to je veľmi nešťastné takto definovať základné potraviny.
A, a takisto si myslím, aj k v tej debate o tých cenových stropoch. Ja vychádzam z naozaj ekonomických skúseností. To cenové stropovanie jednoducho nefunguje. Tuto kolegovia spomínali Maďarsko, však v Maďarsku zastropovali ceny paliva a zrazu sa tvorili šóry na, na pumpách. To isté sa stalo v 70. rokov v Amerike. Zastropovali ceny palív a zrazu tam boli, v bohatej Amerike, boli obrovské šóry. Takže toto ja vôbec nespochybňujem.
No len viete, ono je to tak, že človek tu urobí jeden pokus a už teda, to už si dám pokoj, fakt to bol akože úplne nezmyselný. Človek tu urobí jeden pokus, že debatovať tuto s fašistami, položí otázku. Normálne že v akademickej rozprave položí otázku, lebo sa pokúša, pokúša sa porozumieť to, teda pokúša sa predstaviť si, že oni vedia akademicky sa rozpravovať a rozpravovať o nejakom probléme a vrtať sa v ňom. Položí človek otázku a oni si z toho vytvoria nejaký útok, oni si z toho vytvoria nejaké tvrdenie, oni si z toho vytvoria, oni proste vôbec nerozlišujú. Nerozlišujú medzi otázkou, nerozumejú, nerozlišujú medzi tvrdením nepodloženým, medzi tvrdením podloženým a oni si idú proste svoju ligu. A to som sa snažil vysvetliť aj v tomto rozpravovom príspevku a to bola tá motivácia toho rozpravového príspevku, že proste to otestovať, že poďme teda skúsiť ešte, dajme im šancu, že budú možno, budú možno schopní rozmýšľať kvalitnejšie, tak aby si dostali svojho slovo, z toho svojho poslaneckého mandátu kvalitnejšie a nie na úrovni naozaj že piatačika na základnej školy, škole, ktorý proste, keď mu položíte otázku, tak začne tuto kopať okolo seba a začne vymýšľať nejaké, nejaké blbosti a úplne od veci odpovedá.

Viete, keď poslanci Národnej rady sa tu dohadujeme, že čo sú základné potraviny, no tak ja si dovolím tiež ako k tomu reagovať. Najzákladnejšou potravinou zo všetkého je chlieb. Aby si prežil a bol schopný žiť, potrebuješ chlieb a vodu.
Pomôžem si trošku tuná takto aj biblickým príbehom. Tí, ktorí čítate Bibliu alebo ste si prečítali voľačo z toho, tam je nádherný príbeh vdovy zo Sarepty, kedy prichádza Eliáš do jej domu. Má jedného syna a na blízkom východe je zvyk taký, že ľudia majú pohostiť toho hosťa. A on ju pýta, že: "Daj mi chlieb a daj mi vodu." A ona hovorí: "Nemám chlieb, mám už len zbytok oleja, trochu oleja a trochu múky, keď chystám sa, že to upečiem, zjeme to so synom a čakáme, kedy zomrieme." Vtedy v Izraeli tri roky nepršalo, bolo nadmerné, extrémne sucho, ľudia zomierali od hladu a do toho prichádza ten prorok Eliáš. Hovorí: "Najprv upeč z toho, z tej múky a oleja mne a potom napečieš sebe a tvojmu synovi. Nikdy ti nebude chýbať v hrnci múka a olej." A ona tak urobí, ako ten prorok Eliáš jej hovorí a naozaj do času, kým neprichádzajú dažde, tak tá múka a olej z hrnca tej vdovy neubúda.
Teda aby sme my mali základnú, najzákladnejšiu potravinu chlieb, potrebujeme, aby naši poľnohospodári dopestovali obilie na našich poliach. A keď sa im to podarí a je aj priaznivé počasie, no tak prichádza divá zver, ktorá toto všetko zožerie. A my ako zákonodarcovia nie sme schopní prijať legislatívu takú, aby sme tú zver dokázali tlmiť a v podstate eliminovali tie nedostatky a proste tie straty poľnohospodárov, ktoré oni zažívajú.
Slovenská republika je v sebestačnosti potravín na menej ako 40 %, je to 37 %, čo je úplná hanba.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Filip, áno, veľmi správne si povedal, že premnožená raticová zver je jeden z najväčších problémov poľnohospodárov. Samozrejme, aj dravá v určitých oblastiach, ale nedovolím si nepovedať jednu vec. Viete, aké je, vážení kolegovia z koalície, viete, aký je najväčší problém poľnohospodárov na Slovensku? Ja vám poviem. To, že máme ministrov, nechcem povedať že hlúpych, ale jednoduchých. Nevadia nám jednoduchí ľudia, ale keď je jednoduchý minister, tak trpí celé Slovensko. A toto je problém teraz Slovenska, že máme jednoduchých ministrov, ktorí nevedia absolútne nič o danom rezorte. A výsledok tu máme. To už nemusím hovoriť o tých posledných vyjadrenia pána ministra Budaja, aj keď slovo pán je tu silno nadhodnotené.
O Veronike Remišovej ani nehovorím, tá nasadila tak latku vysoko, že fakt len Budaj ju dobehol, ale takýchto tu máme viacej. A kým budete mať takýchto ministrov, vážení kolegovia, tak budete mať problém aj dovládnuť, aj potom v nasledujúcom volebnom období sa sem dostať.
Mali ste silný mandát a mohli ste ho využiť. Tých jednoduchých ste tu mohli nahať v parlamente a nominovať odborníkov a mohlo to vypadať úplne inak. Nikto vám nekáže hádať sa medzi sebou. Nikto vám nekáže, aby ste nechodili na koaličné rady. Nikto vám nekáže, aby ste si nadávali, aby ste si robili naschváli, to Slováci od vás nečakali, čakali zmenu. A čo sa dočkali? Presne opak. Tí všetci, čo vám dali hlasy, teraz ľutujú alebo väčšina, že toto nechceli. Takúto zmenu nechceli. Ale to, že marketing presiahol niekoľkonásobne možnosti vás všetkých, ktorí tu sedíte, sa teraz naplno prejavilo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
To, že slovenskí poľnohospodári naozaj nemôžu byť konkurencieschopní nielen v strednej Európe, ale o konkurencieschopnosti v rámci západných trhov sa nemôžme vôbec baviť, pretože cenová politika, ktorá je nastavená proti prvovýrobcom a najmä proti prvovýrobcom ozaj kvalitných potravín, likviduje týchto prvovýrobcov už rovno na území Slovenskej republiky. Pretože ani Francúzi, ani Španieli, ani Portugalci, ani Nemci, ani Taliani, ani Gréci, tí nikdy nedovolia, aby bol zlikvidovaný ich prvovýrobca. To znamená, ten nositeľ hodnoty, kvality a tradície. Všemožne sa mu štát snaží pomáhať, a to aj v prípade nejakého sucha alebo horšej úrody, poprípade nejakej, nejakej kalamity, ktorú má v nejakom svojom stáde, ak je producentom mäsa.
Kdežto na území Slovenskej republiky sa štát stavia k prvovýrobcom potravín, resp. k prvovýrobcom základných surovín úplne macošsky. A to je zlé. Viacej budeme dbať na ochranu divej zveri. Súhlasím, aj tú treba chrániť, ale rozumným a gazdovských nejakým videním sveta. Nie tým, čo nám hovorí nejaká prachsprostá vyhláška alebo nejaká európska smernica, ktorú tuná donekonečna a dookola budú obhajovať ekoteroristické organizácie, ktoré sú na ministerstve životného prostredia veľmi kvalitne podchytené a zabudované. Ale najmä ten prvovýrobca je tým človekom, ktorý chce, musí a bude dodávať kvalitné potraviny na slovenský stôl. Nie to, že budeme chrániť divú zver, ktorá týchto prvovýrobcov poškodzuje.

Presne tak, pán kolega Taraba, poďme plošne znížiť dépeháčku. Načo sa tu hádať, však keď sa nepáči koalícii, že im je nedostatočný ten zoznam tých základných potravín. Hej? Toto vytýkajú, tamto vytýkajú, však potom plošne znížiť DPH presne tak, ako si to navrhol.
Kolega Kazda tuná vyčítal, že ten návrh zákona nie je dokonalý a tak ďalej, ale viete, keď sa pozeráme na ich návrhy zákonov, 300 pozmeňovákov tam majú potom v druhých čítaniach, v spoločných správach 170, 70 sme teraz mali a tak ďalej. A on tu ide hovoriť niečo o nedokonalosti. A práve áno, to je ten priestor posunúť návrh zákona do druhého čítania, môže ho vylepšovať aj SaS-ka trebárs.
Pán kolega Suja, dotkli sme sa tej problematiky premnoženej raticovej zveri. Dobre si to doplnil, áno, neni to problém len zveri, ale je to aj problém manažmentu ministerstiev.

Ďakujem, pán podpredseda.
Zareaguje som, zareagoval by som na pár tvrdení, ktoré tu zazneli, lebo vo faktickej sa nedalo. Tak zaznelo, že zákon nie je dokonalý, asi zo SaS-ky. Ale, kolegovia z koalície, koľkokrát ste tu predkladali zákon, ktorý mal jednu A4 alebo dve. A sedemnásť A4 pozmeňujúcich návrhov k tomu jednému. To bolo v poriadku? Tam to bolo dokonalé. Veď ste to prekopali a zmenili ste to komplet. Sklopte trošku oči a pomôžte ľuďom a nehľadajte, ako sa to nedá. Povedzte na rovinu, s prepáčením, viete čo na všetkých občanov Slovenska? Nám je tu dobre, lebo my máme 4 728 euro plat. A keď sme ho chceli zo solidárnosti znížiť, tak tuto, tí jednoduchí v OĽANO si tlieskali, že Mazurek trepe, že keď prijmeme jeho návrh, tak sa plat ešte zvýši, a že práve ich návrhom sa zníži. Tak predtým sme mali 4 427 a potom v ich návrhu, kedy sa mal znižovať, nie po Mazurekovom, sa zvýšil 4 000 na, na 4 728 o 301 euro. Čo sa týka mňa, lebo som aj podpredseda výboru. Takže vás niektorých možno o pár euro menej.
No takže asi takto, páni kolegovia, tu si tlieskate, akí ste inteligentní, hovoríte, že Mazurek nemá pravdu a že je solidárny, že vaším navrhovaním sa zníži plat. Ako to vysvetlíte tým dôchodcom, čo žijú z tých dvoch euro? To by som rád vedel. Viete, čo by oni dali za 300 euro navýšenie? Tak sa nečudujem, že ste tu odtrhnutí od reality. Dali sme návrh zákona, kde sme umožnili ľuďom chovať do určitého počtu určitý druh domácich zvierat. Lebo Európska únia to umožňovala len akurát, keď sa prichádzalo do Európskej únie, tak my sme si to nedali, my sme si dali nulu. Aby ľudia netrpeli nejakou byrokraciou. Aby sme naplnili programové vyhlásenie vlády, aby sme pomohli rozvoju vidieka. To, čo ste si vy dali a ako ste sa zachovali pri tom zákone, lebo ste ho nepodporili, a tak je to pri všetkom. Máte tu plné reči, jednoduchí ľudia z OĽANO, plné reči. Príďte s nejakým návrhom. A keď človek príde s návrhom, tak hľadáte možnosti, ako to nedať alebo jednoducho zahlasujete proti. Tak si odpustite to moralizovanie, že príďte s nejakým riešením. Skúste povedať, ktoré dobré riešenie ste podporili. Ani jedno.
A poviem vám jeden taký ešte príbeh. Viete, čo je najkrajší darček pre jednu prastarkú? Som dostal takú správu. Keď jej dcéra a vnučka donesú maslo, aby mohlo napiecť koláče pre pravnúčatá, lebo sama si to nevie dovoliť. Sama si nevie to maslo kúpiť. Dneska pre prastarkú je najväčší darček maslo, aby mohla urobiť radosť niekomu inému. Toto je výsledok toho dva a pol roka vášho vládnutia. Oni sa nesťažujú títo starí ľudia deťom. Majú hrdosť. Celý život robili, oni nie sú takí, že budú plakať, že pomôžte mi. Nechcú byť nikomu na obtiaž.
Viete, čo robia? To, čo dostanú na obed z tej vývarovni alebo niekde, čo si kúpia, tak si rozdelia na dve časti, aby mali aj na večeru, aj na večeru. To znamená, ten obed minimálny, ktorý vo vývarovni, to neni klasická porcia, to je ako denné menu, si ešte dokážu rozdeliť na dve časti, aby prežili. Takto sa uskromňujú. Toto je ten výsledok. Toto je tá pomoc, o ktorej sa tu v predchádzajúcom vstupe hovorí, keď bol iný zákon, že ste nepomohli dôchodcom. Takto žije väčšina dôchodcov z minimálneho dôchodku. Čiže keď si všetko zaplatia, ostanú dve eurá, ale nie na deň, ale na mesiac.
Takže, vážení kolegovia, keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak si na to spomeňte. Či zasa ide len o nejakú hrdosť, že nepodporíme, však ja mám 4 728 plat a mi je ukradnutá nejaká dôchodkyňa, čo má dve euro na mesiac. Alebo budem trošku solidárny a sklopím oči a pomôžem celej populácii, lebo to bude mať dopad na každého. A je mi úplne jedno, či to bude, ako povedal poslanec Taraba, na všetky potraviny alebo len na základné. Každá pomoc sa okamžite premietne. Sme otvorení každému návrhu, ale zatiaľ som tu nepočul žiadne návrhy, len ako sa to nedá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
To, že tento zákon vyvoláva aj vášne, je dôsledkom a výsledkom iba toho, že potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky je tak na mizivej úrovni, že dôchodkyňa alebo dôchodca sa už dokáže tešiť aj zo základných potravín, ktoré im jeho príbuzní alebo deti, vnúčence dokážu priniesť. Čiže v 21. storočí, sme sa na území demokratickej strednej Európy dopracovali do stavu, že základná potravina alebo nejaká luxusná potravina, ktorou môže byť, ako povedal kolega Suja, doslova už aj maslo, je tým najkrajším darom pre starkú, pre starkého, aby jednoducho mohli prostredníctvom tejto potraviny urobiť radosť niekomu inému.
Gratulujem, kolegyne, kolegovia! Ak tento zákon budete aj naďalej považovať za nejakú politickú sebaprezentáciu alebo za nejaké populistické tliachanie do prázdna, tak z tohto omylu by som vás poprosil, aby ste sa vyviedli buď sami, alebo nech vás z toho vyvedie niekto, kto žije z priemerného, podpriemerného alebo minimálneho dôchodku. Naši starkí, naše starké sú naozaj tak hrdou generáciou, ktorá nikdy nebude prosiť. Tá bude žiadať, pretože na to, aby žiadali, majú nárok. Majú nárok preto, že odpracovali niečo pre túto Slovenskú republiku, aj pre bývalú Československú republiku a my ako zákonodarcovia nemáme právo ani morálne, ani žiadne iné, aby sme sa k týmto ľuďom postavili chrbtom a tvrdili, že prijatím tohto zákona zničíme trh, zničíme cenové regulácie potravín. Toto sú tak prach-sprosté liberálne hodnoty a predstavy, že je mi z toho naozaj zle.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja reagujem na to maslo ako darček pre tú prastarkú. Tak som sa zamyslel nad tým. Naši starí rodičia na takýto darček, pán kolega, nečakali. A ja ti poviem, prečo. Z jednoduchého dôvodu. Neboli odkázaní na to, že kedy im pravnúčatá donesú darček ako maslo, ale naše staré mamy si to maslo dokázali vyrobiť doma samé. Lenže u nás na Slovensku tieto podmienky sú hlboko potláčané. Keď my dávame prednosť medveďom a vlkom, ktorí decimujú naše stáda, a chovateľom sa už neoplatí chovať či už ovce, alebo dobytok, pretože vlk a medveď je, je viac chránený ako naši poľnohospodári, to je celé to o tom. Preto aj tá naša potravinová sebestačnosť je na úrovni 37 %. Kedysi vidiek, dedina bola potravinovo sebestačná. Ja si pamätám ešte časy také, kedy v našich obciach, v dedinách, ale aj keď si tak pozriem susedné Poľsko, hej, tam bol to juh Poľska, zase my tak hraničíme sever východného Slovenska s hranicou Poľska, boli to obce, dediny, kde vôbec nemali obchod, žiadne potraviny. A keď išli do mesta, kúpili si len soľ, cukor, niekedy múku, ale aj tú si vedeli, chlieb, všetko si dorábali sami, boli sebestační. Teda neboli odkázaní na tieto darčeky.
To chcem povedať, že tú sebestačnosť my vieme dobrou legislatívou podporiť, aby aj chovatelia mohli chovať ten dobytok a nie klásť samé prekážky a byrokraciu, ktorá tuná je. Ak človek, ktorý má chuť, aj trebárs aj mladí poľnohospodári, ktorí by chceli byť chovateľmi, tento štát kladie samé prekážky, ako ich znechutiť, aby nepracovali a plačeme nad tým, aby bola výmena generácií a aby nastúpila mladá generácia, ktorá sa bude venovať aj poľnohospodárstvu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ako súhlasím s faktickými poznámkami, ale čakal som, že sa koaliční poslanci zapoja do debaty a že bude nejaké, plodná diskusia, nielen tu ticho sedieť, aspoň tých pár, čo tu je, a čumieť pod nohy. Je faktom, že som chcel poďakovať aspoň jedinému poslancovi z koalície, pánovi poslancovi Svrčekovi, ktorý sa zapojil veľmi dobrými poznámkami, a vidím, že aspoň niekomu záleží na ľuďoch, ktorí sú na Slovensku. Ja neviem potom, na čo vy ostatní tu vôbec sedíte. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, máme tu predložený zákon, ktorým chce, neviem, či skupina poslancov alebo predkladateľom asi je len pán Suja, riešiť veľmi rapídne zvyšovanie cien potravín na Slovensku. Samozrejme, že si uvedomujeme situáciu aj v rámci celej Európy, že to zvyšovanie cien nie je len u nás, ale je to aj v iných krajinách Európskej únie, len tu si treba uvedomiť jednu úplne základnú vec, a to je tá, že iné krajiny svojim občanom pomáhajú a u nás na Slovensku naši vládni predstavitelia nepomáhajú vôbec.
Ja si osobne myslím, že tá, tá podstata toho, tej zmeny zákona v tom, že chce predkladateľ zastropovať ceny na 40-percentných maržách pri určitých vybraných skupinách potravín a na druhej strane chce znižovať dépeháčku na nejaký tiež základný zoznam potravín na nulu, je, je správny krok, ako pokračovať v tom alebo ísť cestou, že by sme dosiahli podľa mňa veľmi citeľné zníženie základných cien potravín.
Ja si osobne myslím, že sú tam ale, samozrejme, v tomto viaceré také nezrovnalosti a nedostatky, ktoré by sa, samozrejme, dali, dali vyriešiť v druhom čítaní. Ale ja by som sa vyjadril všeobecne.
Kolegyne, kolegovia, pre mňa až takou záhadou, verím, že ma niektorí koaliční poslanci počúvajú, jednak vidím, že počúvajú, jednak tí, ktorí sú tu alebo na izbách, alebo v kanceláriách. Je pre mňa úplne, kolegyne z koalície, nepochopiteľné, nepochopiteľné, že ako dokážete si zakrývať oči a ústa pred tým, ako sa nerieši tá situácia, napríklad teraz o tom zvyšovaní cien potravín. Ja chcem na vás apelovať, že fakt to zvyšovanie je neúmerné, neúnosné. Veľká časť občanov to pociťuje. Pociťujeme to všetci, ale veľa občanov sa dostáva na hranicu chudoby tým, že si nedokáže nakúpiť základné ceny potravín.
Ja vás chcem poprosiť, my máme nástroje na to, ako to riešiť. Večer po sedemnástej bude mimoriadna schôdza, ktorú zvolávame na riešenie cien potravín, kde vám ponúkame možnosť, ako to excelentne v skrátenom legislatívnom procese za dva týždne vyriešiť tak, že vieme znížiť ceny potravín. Je pre mňa nepochopiteľné, lebo videl som, ako sa kolegovia, koaliční, postavili na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie k tomuto, že ani neschválili program, čiže predpokladám, že takisto sa vy v koalícii postavíte k tomu, že neschválite program tejto schôdze a táto schôdza nebude.
Kolegyne z koalície a kolegovia z koalície, máme tu zákon z roku 1996. Je to zákon 18/1996, je to zákon o cenách, kde vieme týmto zákonom zastropovať ceny. To znamená, že pravdepodobne aj pán Suja vychádzal pri svojom zákone, pri prepočte, ktorý máme aj my, kde hovoríme o 40 % marží, to znamená, základná prvá cesta by bola vytvoriť základný zoznam potravín 50, 60, základný zoznam potravín, ktoré by slúžili na to, že keď si tieto potraviny ľudia budú nakupovať, dokážu, dokážu vyžiť, dokážu si z toho uvariť a ja si myslím, že to je prvá cesta, vytvoriť základný zoznam potravín a potom využiť tento zákon z roku ´96 na to, aby sme zastropovali ceny potravín pri hranici 40-percentnej marže.
Kolegyne, kolegovia, poviem vám príklad, ako dopadol, ako sme prišli k tomu, k tej 40-percentnej marži. Skúsenosti hovoria o tom, že 27 % je prirážka, ktorá je potrebná na zachovanie fungovania systému obchodu, obchodného reťazca. Tri, 3,5 % tvoria logistické náklady obchodu a keď si zoberiem, že dávame to na hranicu 40 %, zostáva nám ešte 10 % na tvorbu dostatočnej pridanej hodnoty obchodu a investície. To znamená, že máme tu 40 % obchodnú prirážku, ktorú by sme vedeli, vedeli dať.
Kolegyne, kolegovia, skúsim vám povedať ešte, kde sa nachádzame s obchodnou prirážkou pri obchodných reťazcoch pri nejakých základných, základných potravinách. Pri chlebe sa hýbeme niekde okolo 60 % obchodná prirážka. Pri rožku sa hýbeme niekde okolo 70-80 % obchodná prirážka. Samozrejme, máme ďalej jogurt 120 % a množstvo ďalších týchto základných potravín, ani jedna z nich nejde pod 40 %. Ani jedna z nich. A ja si myslím a čudujem sa vám v koalícii, že vám, určite vám tí ľudia píšu, že majú problémy, nedokážu si už nakúpiť. Ja som bol tiež minule v obchode, rozprával som sa s viacerými ľuďmi, aj seniormi, ktorí tam nakupovali, že už zmenili ten spôsob nakupovania, už nedokážu si nakúpiť to, čo si nakúpili. Nakúpia si po prvé menej, po druhé, samozrejme, že nakupujú lacnejšie, tým pádom menej kvalitné potraviny a nakupujú, nakupujú si toho v porovnaní s tým, čo nakupovali, celkovo menej.
A ja si myslím, že si treba uvedomiť, že my neublížime týmto krokom, že by sme pri nejakých vybraných päťdesiatich, šesťdesiatich základných potravín zastropovali maržu tým pádom, ako zastropovali ceny na úrovni 40-percentnej obchodnej prirážky, že by sme uškodili týmto obchodným reťazcom.
Dámy a páni, jeden majiteľ, už som to tu spomínal viackrát, jeden majiteľ, ktorý vlastní dva obchodné reťazce na Slovensku, za päť rokov čistý, čistý zisk jedna miliarda eur. Nehovorím o peniazoch, ktoré vyviezol na rôznych faktúrach, službách do zahraničia, čiže reálne sa môžme baviť niekde o 1,5 až 1,7 miliardy eur, ktoré tento jeden majiteľ pri týchto dvoch reťazcoch na Slovensku zarobil.
Musia byť reťazce solidárne s touto situáciou, v ktorej sa nachádzame. Sú iné krajiny, ktoré pristúpili k tomu, len my na Slovensku tu proste spíme. Nerobíme žiadne kroky na to, aby sme nejakým spôsobom, spôsobom zastabilizovali tie ceny tým, že, tým, že zastropujeme tie ceny na úroveň 40-percentnej obchodnej prirážky.
Zákon z roku ´96 o cenách hovorí o tom, text priamo zo zákona:
a) ak vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov. My vieme excelentne využiť tento zákon na to, aby sme pri týchto potravinách zastropovali ceny. A ako som povedal, tieto obchodné reťazce to vôbec nepocítia a musia byť solidárne s nami a hlavne s občanmi, ktorí, ktorí si vyžadujú to, aby sme im pomohli. Je pre mňa fakt nepochopiteľné, že prečo vláda a vy si zatvárate oči pred tým a nechcete riešiť tieto potraviny.
Ja si pamätám, pred niekoľkými mesiacmi minister Vlčan prišiel veľkolepo s úžasnou tlačovou konferenciou, kde sa zúčastnili aj zástupcovia obchodných, obchodných reťazcov, tie, tie spoločnosti, ktoré ich zastupujú, a veľkolepo podpisovali referendum o tom, ako minister Vlčan, minister pôdohospodárstva, podpísal memorandum o tom, že reťazce si nebudú zvyšovať svoje marže, svoje obchodné prirážky. No to je pekné. Ale viete, ja si kladiem otázku, však on im podpísal takú, vlastne podpísal im papier, že môžte ďalej slušne zarábať, biznis vám ide, lebo nemá to priamy vplyv na zvyšovanie cien potravín, lebo oni povedali tým, že no my ceny zvyšovať budeme, lebo vstupné náklady stúpajú, ale nebudeme zvyšovať svoje obchodné prirážky a svoje marže. Tým pádom minister Vlčan, pôdohospodárstva, povedal, ak ten reťazec má na tom rožku 100 %, tak bude mať tých 100 % aj naďalej a proste naďalej bude viacej zarábať. (Ruch v sále.)
Dámy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, nechcem menovite zatiaľ, ale poprosím vás o pokoj, pretože vystupuje pán poslanec Takáč ešte v rozprave.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Dámy a páni, neviem, či toto má byť teda možnože taká bodka za mojím vystúpením, ale hlavne by som teraz k občanom Slovenskej republiky.
Presne ste teraz videli na príklade toho postoja niektorých poslancov tu v pléne, ktorí sa začali baviť, proste medzi sebou diskutovať, keď sa bavíme o tom, že chceme znížiť ceny potravín pre vás na Slovensku. Úsmevy, úsmevy na tvárach, ako, ako pre mňa je to až šokujúce a prekvapujúce. A nieže ani prekvapujúce, ale prekvapujúce v tom, že ako dokážete takto sa voči tomu, voči tomu stavať. Nepomáhate, fakt reálne nepomáhate tým občanom nič. Máte tu nástroj, ako znížiť ceny základných potravín. Máte na to zákon. Tým reťazcom neublížime. Nebudú mať miliardu, 1,7 miliardy zisk, ale budú mať zisk 1,2 miliardy. A občania to pocítia tým, že ten rožok si kúpia lacnejšie, to maslo si kúpia lacnejšie a pomôžeme im v tejto ťažkej situácii.
Tak vás chcem poprosiť, otvorte schôdzu dnes večer.
Ďakujem veľmi pekne.