66. schôdza

Ďakujem za slovo.
Veľakrát som to, vážení kolegovia, povedal, že nie je hanba si zobrať dobrý príklad z okolitých štátov. A keď vidíme, že tam to funguje, prečo to nespraviť aj u nás. No keby to bolo, ako to povedal pán Citrus Kazda, tak Maďari už nemajú potraviny, je tam nedostatok potravín, ale opak je pravdou. Sú kvalitnejšie, lacnejšie. My ich vykupujeme a aj tak ich majú dostatok. To znamená, že niekde nesedí to vaše tvrdenie, pán poslanec Kazda. Takže takto vidíme situáciu, aká je. Neni hanba si zobrať príklad z okolitých štátov, vážení kolegovia, kolegyne.
A čo sa týka, pán poslanec Taraba, situácia je kritická, ale pre koho. Pre tých ľudí, čo tam nakupujú, pre tých domácich je tá situácia kritická? Áno. Možno bola chyba to zastropovať na 1,20. Keď to chceli zastropovať na 1,20, lebo išli pod ich nákup, tak museli vedieť, že niektoré malé pumpy na to doplatia. Ale tam mal vtedy buď zasiahnuť štát, alebo nemal ísť s takou nízkou sumou a mali im dať cielenú pomoc týmto konkrétnym, ale dopad to malo na všetkých Maďarov. To znamená, že pár púmp, ako vy ste vy povedal rodinných, áno majú problém. Tak buď malo to zastropovanie byť na vyššej sume, aby to nemali pod náklady, alebo ich mali cielene podporiť, čo by nebol, samozrejme, problém. Ale keby to bol taký problém, ako hovoríte, tak to nepredĺžia do konca roka.
A ja nikdy sme nehovorili, že my máme ísť pod nákup tých reťazcov. My zabezpečíme, aby tam nejaká marža bola, nie ísť pod nákup. Že oni to urobili, nech si to vysvetlia.
A druhá vec je, keď u nás nie je regulovaná cena, prečo na niektorých pumpách je nedostatok benzínu. Sa to trošku bije.

Tento návrh do Národnej rady predkladáme, pretože už jednoducho Slovensku došiel čas. Došiel mu čas očakávať s akousi fiktívnou nádejou, že táto časť pléna spolu s touto časťou, ktorú ste nedávno videli vystupovať, sa odhodlá k nejakým zmysluplným krokom, ktoré by pomohli občanom Slovenskej republiky zvládať ťažký zápas, ktorým je každodenný život v štáte, ktorý na nich zvysoka kašle. V štáte, ktorý necháva ceny potravín rásť do nebies. V štáte, ktorý necháva ceny pohonných hmôt rásť do nebies. V štáte, ktorý úplne kašle na to, či zo svojich platov, dôchodkov alebo mesačných príjmov dokážu normálne dôstojne vyžiť. Žijeme v štáte, kde vláda spôsobila, že sa Slovensko prepadáva v rebríčku chudoby na samé dno Európskej únie.
Podľa Eurostatu sme tretí najchudobnejší štát v EÚ, za dva roky pôsobenia tejto vlády. To je určite niečo, čím sa chváliť nebudú. To nie je niečo, s čím Heger príde do diskusie a bude sa chváliť ako s veľkolepým úspechom vlády, ktorú vedie. Žijeme v štáte, kde podľa konkrétnych inflačných prieskumov Slovensko dospelo do stavu, že občan zarábajúci priemernú mzdu si tu dokáže kúpiť menej, ako občan zarábajúci priemernú mzdu v Poľsku, občan zarábajúci priemernú mzdu v Maďarsku alebo občan zarábajúci priemernú mzdu v Českej republike. O Rakúsku sa asi nemusíme ani baviť. Všetky okolité štáty majú na tom svojich občanov lepšie ako Slovenská republiky. A všetky okolité štáty aj napriek tomuto, napriek týmto skutočnostiam robia niečo, aby sa tí občania mali ešte lepšie.
Zastropovávajú ceny pohonných hmôt, snažia sa znižovať ceny potravín, znižujú DPH na tieto potraviny. Slovensko nerobí nič. Tu má vláda pocit, že všetko je v poriadku. Asi sa všetci inšpirovali slovami najlepšieho ekonóma strany SaS pána Kazdu, ktorý tu reálne pred pár dňami povedal, že asi by bolo najlepšie, no nebojovať s tou infláciou, lebo to je jav, ktorý príde a nedá sa s tým nič robiť. Tak tých dôchodcov, ktorí zarábajú, teda dostávajú smiešne dôchodky 300, 400 a častokrát ešte menej eur, invalidných dôchodcov, mladé mamičky, slobodné mamičky, mladé rodiny, jednoducho pracujúcich ľudí, ktorá robia od nevidím do nevidím, aj napriek tomu si nedokážu z tej mesačnej mzdy zaplatiť svoje obyčajné živobytie. Nechajme ich všetkých na pospas. Lebo poslanci SaS, ja neviem, 9 z 10 ich je z Bratislavy, oni to tak nevnímajú. Oni žiadne problémy Slovenska nevnímajú tak ako bežný občan, ktorý tu musí žiť, strádať a zvládať všetky tie nástrahy, ktoré mu táto vláda aktívne hádže priamo pod nohy.
Preto sme navrhli, aby sa daň, DPH, daň z pridanej hodnoty na potraviny, ktoré sme definovali ako základné, pričom o tom sa stále dá baviť a dá sa ten zoznam meniť, obmeniť, pridať, znížiť. Jednoducho nájsť kompromis. To je ten najmenší problém pri tomto návrhu. A akákoľvek kritika v tejto veci proste nie je na mieste. Aby daň bola nula percent, tak ako to urobili Poliaci, a zároveň keďže si uvedomujeme, že ak vy znížite DPH a nepristúpite k zastropovaniu marži na tieto potraviny, tak nič nedonúti tie obchodné reťazce k tomu, aby znížili cenu. Skrátka si len nechajú väčší zisk. Preto je zastropovanie tých marží nevyhnutnosťou.
A navrhli sme teda, aby okrem zníženia DPH bolo aj zníženie maximálnej možnej obchodnej prirážky na tieto potraviny na 40 %. Je to niečo, čo môže občanom Slovenskej republiky ceny základných potravín, vecí, ktoré si kupujú každý deň pre svoje živobytie, veci, bez ktorých nevedia prežiť, znížiť možno o štvrtinu. O štvrtinu, niečo úplne úžasné a štát to nebude stáť ani cent. Ten výpadok tej DPH nie je žiadnou tragédiou, pretože štát má dneska obrovské nadpríjmy. Veď Matovič sa tým chváli úplne všade, kde je. Vďaka inflácii vyberá na daniach neporovnateľne viac ako v minulosti. To znamená, že vyberie len o čosi menej, ale stále viac ako v minulosti, takže štát na tom nijakým spôsobom nie je zle.
A obchodné reťazce, ako tu argumentoval pán tento Kazda z SaS či OKS, či SBS, ja už sa strácam v tých ich názvoch, tie obchodné reťazce na tom vôbec nebudú zle. Lebo to, že budú musieť základné potraviny predávať za nižšiu cenu, nie je žiadna tragédia. Pánovi Kazdovi treba vysvetliť, že zatiaľ čo v západných štátoch obchodné reťazce, tie isté mimochodom, ako tu zhodnocujú kapitál niekde medzi 2 - 3 % ročne, tak u nás je to kľudne 8 %. U nás zhodnocujú obchodné reťazce svoj kapitál násobne viac ako v iných štátoch. Slovenskí občania sú na tom tak zle, že by ďakovali Bohu, keby mali ceny ako Francúzi. Gratulujem vám, vážená vláda, Slováci by ďakovali Bohu, keby mali ste im nastavili ceny potravín na úrovni Francúzska. Do takého stavu sme dospeli. Alebo Španielska, pretože majú neporovnateľne lacnejšie ceny ako Slováci. A vy stále nerobíte nič. Tvárite sa, že je všetko v poriadku. Usmiaty, ako tu pán primátor Hlohovca, odchádza preč, lebo prečo by občania Slovenskej republiky mali platiť za potraviny menej. Prečo by oni niečo mali robiť. A my sme tu preto, že sme vypočuli volanie tých zúfalých občanov, ktorí si už naozaj rozhodujú o tom, či si kúpia základné potraviny alebo plienky pre svoje deti.
Sme tu preto, že sa už nemôžme ďalej pozerať na to, ako drvíte tento národ a ako občania Slovenskej republiky padajú úplne na dno. Sme tu preto, pretože sme spravodlivo naštvaní na to, čo dva roky s týmto národom robíte. Máme vás plné zuby. Občania vás majú zuby. A majú plné zuby týchto liberálnych kecov, ktoré tu predstavili ľudia, ako je Kazda, ktorí nie sú schopní sa ani z minimálnej miery empatie vžiť do bežného života slovenských občanov. Do toho, čo musia zažívať na Slovensku vďaka tejto neschopnej vláde po tom, čo si dva roky vytrpeli tie totalitné covidové opatrenia, ktoré viedli akurát k tomu, že mali najväčšie počty úmrtí na celom svete. Po tom, čo teraz vidia, že nemajú problém stovky miliónov eur posielať na Ukrajinu, kupovať náboje v miliónoch kusoch, aby ich mohli poslať na Ukrajinu. Ale nie sú schopní urobiť čokoľvek preto, aby občan Slovenskej republiky mohol žiť dôstojný život. Ale budú trepať. Na 1,7 mld. na transportéry zo Švédska majú, ale na potraviny pre občanov, pričom nikto od nich nechce nič, len aby to zlacnili tým ľuďom, na to nemajú. Lebo obchodné reťazce, lebo veľkokapitál alebo veľkí podnikatelia, nadnárodné korporácie prídu o svoje zisky, no nebudú ten kapitál zhodnocovať možno, ja neviem, na 7 - 8, ale 4 %. Stále násobne viac ako v západných štátoch. Ale prečo by sme im uberali ich právo zarábať. Prečo by sme uberali právo Kauflandu, Lidlu nútiť Slovákov platiť za potraviny viac ako vo Francúzsku či Španielsku. Prečo by sme im brali toto právo? Čo má ten Kaufland, ten Lidl a tie ďalšie reťazce menšie zisky ako v zahraničí? Platí tu viac za elektrinu ako v zahraničí, platí svojim zamestnancom viac ako v zahraničí, zarobí predavačka v slovenskej Bille viac ako v tej rakúskej? Ale prečo ten Slovák v tej rakúskej Bille zaplatí menej za potraviny ako v tej slovenskej. Dáva vám to logiku, milí kolegovia? A dokážete sa stále na to po dvoch rokoch pozerať?
Necítite sa trápne, že ste za dva roky nepriniesli nič a musela to byť opozícia, ktorá tu preniesla tento návrh, aby občania Slovenskej republiky mohli dôstojne žiť. Ani tých reťazcov sa to nedotkne, ani vás sa to nedotkne, ani štátneho rozpočtu, ktorý dnes stráži ten ekonomicky analfabet Igor Matovič, ani to toho sa to nedotkne. Dotkne sa to len života bežných pracujúcich ľudí. A preto prísť sem a hľadať si výhovorky, to sa nedá lebo, lebo ten príde o peniaze, to sa nedá, lebo nezarobí 200 mil., ale len 190 mil. To sa nedá, dokonca to som počul, lebo čo nám povie Európska komisia. Viete, čo nám môže povedať Európska komisia? Nič. Treba povedať tým nenažrancom s tými vypasenými zadkami, ktorí zarábajú 35-tisíc mesačne v Európskej komisii, nech si trhnú nohou a nech vypadnú preč. To my sa máme hádam prispôsobovať tomu, čo povie človek, ktorý v živote nezažil, aký je to pocit nevedieť, či kúpim základné potraviny svojim vlastným deťom a nebudeme môcť zaplatiť Slovákom alebo umožniť tým Slovákom platiť lacnejšie potraviny? Tak my máme počúvať nenažrancov v Bruseli, aby nám rozkazovali, že my si nemôžme nastaviť marže pre už tak neuveriteľne zarábajúce obchodné reťazce, aby občania Slovenskej republiky mohli prežiť. To sú tí poslední ľudia, ktorí nám to budú hovoriť. Ak si tí nenažranci v Bruseli prídu vyskúšať žiť z platu v Sabinove, v Rimavskej Sobote alebo v ktoromkoľvek inom slovenskom okrese, ktorý je ťažko skúšaný podpriemernými mzdami a nízkou úrovňou zamestnanosti, až potom nám môžu vysvetľovať, ako ľahko sa podniká, ako ľahko sa dá prežiť a ako jednoducho my musíme zvládnuť túto situáciu tak, ako navrhuje strana SaS, že nebudeme robiť absolútne nič.
Tento návrh tu mal byť pred trištvrte rokom zo strany vlády. Nebol. My naňho čakáme márne. Preto sme s ním prišli sami. Ak sú tu akékoľvek výhrady, my nebudeme politikárčiť. Sme práve naopak ochotní akceptovať rôzne konsenzuálnym spôsobom prijaté návrhy v druhom čítaní tak, aby ten zákon bol čo najlepší. Môžme sa baviť o výške tej marže. Môžme sa baviť o tom zozname základných potravín. Môžme sa baviť o ďalších vylepšeniach. Môžme hľadať kompromis. My radi ustúpime, lebo nám je úplne jedno, či si pečiatku vo finále na ten zákon dá SaS-ka alebo nepríčetný Matovič. My chceme len to, aby tí občania mali lacnejšie ceny potravín. Lebo nebudeme neustále rozdeľovať spoločnosť. Rozdeľovať ich na lekári proti učiteľom, učiteľom proti robotníkom, ale práve naopak. Jednoduchým elementárnym doslova triviálnym opatrením zabezpečíme, aby všetci platili menej. A keď platia všetci menej, tak pomôžete všetkým a nerozhadávate dôchodcov, ktorí sa hnevajú na lekárov, lekárov, ktorí sa hnevajú na sestry, sestry, ktoré na učiteľov, robotníci a tak ďalej, pretože to je politika tejto vlády. Rozdeľovať a panovať. Vnášať nenávisť, vnášať spory. A občania už vám na to kašľú. Kašľú vám na spory Matoviča so Sulíkom. Kašľú vám na vaše prázdne reči. Kašľú vám na to, že Sulík si tu chudáčik včera vybavoval, aby sme to čo najrýchlejšie prerokovali, lebo on chce ísť s dcérou na dva dni niekde na dovolenku. Na to vám zvysoka kašľú, vážení papaláši. Ľudia chcú žiť normálnejší dôstojný život. Chcú to, čo im navrhujeme v tomto návrhu zákona. Ak za toto nezahlasujete, je to na vás, na vašom svedomí. Ale vyslovene priamo a s plným vedomím ukazujete prostredník tým, ktorí síce celý mesiac ťažko pracujú a potom sa musia prísť pozrieť vlastným deťom do očí, a to si ešte nevieme predstaviť, čo bude na konci tohto roka, keď koľko detí na Slovensku sa bude musieť ísť postaviť k vianočnému stromčeku a nenájde tam ani jeden nejaký darček. Pretože rodičia si už nebudú môcť dovoliť kúpiť ani potraviny, nieto ešte darčeky pre svoje deti. A to je výsledok tejto vlády.
Čiže toto nie je o politických tričkách. Toto nie je o hádkach. Toto je o jednoduchej elementárnej logiky. Buď ste za to, aby sa pomohlo všetkým občanom Slovenskej republiky a utŕžia na tom len tí, ktorí sa dnes rozhodujú, či si kúpia jednu, alebo dve jachty v Karibiku. Alebo proste nie ste za to a ste ako bezcitné kreatúry v strane SaS.

Slovensko má jedno z najdrahších cien potravín a otázka je, prečo tomu tak je. Tak je tomu tak predovšetkým z troch takých dôvodov.
Slovensko má najnižšiu potravinovú sebestačnosť a za to môžu všetky vlády, ktoré doteraz tu boli. Pretože je obrovskou hanbou, že Slovensko je najhoršia krajina, ktorá si nevie dnes už ani dochovať a dopestovať to, čo sami potrebujeme. To znamená, že toto nie je odtrhnuté od reality. Takže to je prvý problém. Všade platí základná logika, keď je veľa potravín, tak, samozrejme, že marže idú dole. Keď je viac potravín ako kupujúcich, tak ceny logicky klesajú. Keď je tomu naopak, keď sa potraviny musia dovážať, keď sa málo produkujú, tak, samozrejme, že ceny idú hore. Takže za vysoké ceny potravín, áno, môžu aj predošlé vlády, pretože toto sa tu akumulovalo desiatky rokov. Je úplne pravdivé, že dnes poľnohospodári, vinári, kade kto, dnes sú väčší odborníci a musia byť väčší odborníci na oplocovanie svojich, svojich pozemkov, aby tam vôbec niečo vedeli dopestovať. Musia chodiť po špičkách či môžu odstreliť nejakých 200 danielov, ktorí im tam každý večer chodia zožierať. Ja som bol dva dni dozadu s vinármi, ktorí nechávajú desiatky hektárov úhorom len preto, lebo tu nejaký budajove mimovládky ich buzerujú. Chodia ich tam sledovať, že či náhodou si, sa nesprávajú dostatočne s rešpektom k tým rôznym zverám, ktoré v živote tam neboli, a musia sa pozerať na to, ako im ničia úrodu. A toto sa deje v čase, kedy na Slovensku nemáme potraviny. A chodia a dostávajú pokuty. Chodia si vybavovať nejaké povolenky, aby mohli zastreliť tam nejakého daniela, ktorý tam nemá čo robiť a žere im úrodu a robí to každý večer a robia to v stovkách. A my sa tu potom bavíme, že ako zadovážiť potraviny. Takže znižovanie DPH, znižovanie DPH je najlepšia sociálna politika a je jediná, ktorá, ktorá v tejto, v tejto chváli dáva zmysel popri tých hlúpostiach.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vidíme tu, vážení kolegovia, súboj vo vládnej koalícii alebo medzi vládnymi poslancami, ministrami väčšinou dvoch strán. Keď tu nastáva, že rozdeľuj a panuj a dopláca na to celé Slovensko. Ale v súčasnej situácii nie je na mieste sa takto správať, vážení kolegovia, keď veľké skupiny obyvateľstva na Slovensku trpia. Vyjadrenie ministra napríklad, že potravín je v zahraničí dosť, tak ich dovezieme ale drahšie. Na čo potom bolo programové vyhlásenie vlády, keď ste povedali, že sa zvýši potravinová sebestačnosť. A z 900 kamiónov sme stúpli na 1 200 denne. To je tá zvýšenie potravinovej sebestačnosti? Asi nie.
Ja sa pýtam, keď som sa pýtal a interpeloval som ministra Naďa, že načo sme za milióny kúpili na priamo nábojov, že pre koho. On mi na priamo odpovedal: "Pre Ukrajinu." Ja som za nejakú pomoc, ale najprv pomôžme našim a potom nejako iným spôsobom ako zbraňami Ukrajine. Ale nie, u nás dôchodkyňa ma zastaví a povie, že prežíva z dvoch euro, nie na deň, ale na mesiac! Že musí roznášať letáky, v kroksách vyčaptaných, chúďa staré. A že má hrdosť, aby si išla pýtať od detí, tá konkrétne ani deti nemala, takže si nemala od koho a že ona žobrať nebude, keď celý život pracovala. Tak radšej si zarobí, kým bude vládať chodiť. Ale keď si zaplatí všetko, ostanú jej len dve eurá! Toto je tá situácia dneska!
Takže, vážení kolegovia, táto pomoc a tento zákon by mal dopad okamžitý a na všetkých! Na všetkých! Dvadsaťpäť percent by tie potraviny klesli. Viete si predstaviť, čo by to bolo pre dôchodkyňu, ktorej ostávajú dve eurá na celý mesiac? Vy nie, ja viem. Je to ťažké, že, pán poslanec Kazda? Tá ani nevie, čo sú citrusy, keď jej ostávajú dve eurá na celý mesiac, citrusy ani nekúpi.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Zastropovanie marží obchodných reťazcov a zníženie dane z pridanej hodnoty na určité obdobie je tým najlepším krokom, ktorým by sa mohla uberať táto snemovňa, a je to naozaj ten základný predpoklad toho, že aj poslanci, ktorí zarábajú nadpriemerne oproti obyčajnému človeku, ktorý žije na území Slovenskej republiky, prejavia nejakú solidaritu, nejakú hrdosť, nejakú elementárnu ľudskú slušnosť, pretože mnohí z vás si naozaj neviete predstaviť, čo to je žiť z 500 alebo zo 600 euro na mesiac a mať pri tom náklady, ktoré sú teraz enormné, vysoké, doslova likvidačné.
Ak na území Slovenskej republiky občan, ktorý si ide do potravín kúpiť kocku masla, z ničoho nič sa dozvie, že v mnohých štátoch Európskej únie, ktoré sú ďaleko úrovňou a životným nejakým aj platom naviac, ako je to na území Slovenskej republiky, tak musí žasnúť nad tým, že tieto potraviny si ľudia v Nemecku, Francúzsku, Španielsku dokážu kúpiť oveľa lacnejšie.
Ak kolega Kazda nevedel, že čo sú základné potraviny, tak tieto štatistické údaje rozprávali o tom, že základnou potravinou, ktoré boli merateľné v týchto krajinách, bavili sme sa o vajciach, mlieku, masle, múke, chlebe, tak tieto veci sú v týchto krajinách, kde sú priemerné platy dvoj až trojnásobné oproti Slovenskej republike, oveľa lacnejšie, oveľa kvalitnejšie a najmä oveľa dostupnejšie, pretože slovenský dôchodca už v dnešnej dobe nepozerá na maslo, ten je rád, že si vôbec v potravinách kúpi margarín, aj keď vôbec na ten už za chvíľočku nebude mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Áno, na Slovensku máme jednu z najvyšších cien potravín a je to čistá katastrofa, ale nie je to katastrofa len tejto vlády, ale od roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, máme ôsme volebné obdobie. A keď vznikala Slovenská republika, tak sme tu mali aj ministrov, ktorým, ktorých prvým krokom bolo zrušenie družstiev. My sme družstvá mali jedno z najlepších na svete. To poľnohospodárstvo, ktoré sme mali vybudované od 50.-60. rokov, bolo jedno z najlepších na svete. A jedno šťastie máme to, že Slovenská republika je vidieckou krajinou, to znamená, že väčšina obyvateľstva sa nenachádza v mestách, ale na dedinách, čiže si vedia vypestovať aspoň sčasti tú zeleninu alebo ovocia a vedia sa z toho najesť, pretože fakt je situácia zlá.
A tak ako som aj hovoril v predchádzajúcej faktickej poznámke, tie ceny sú absolútne neúmerné a áno, je to pravda, veď keď idú vonku niekde do Poľska alebo do Maďarska, alebo do iných štátov Slováci a vidia, že aké sú tam ceny základných potravín, tak sa musia chytať za hlavu a regulérne sa aj mňa pýtajú, ako je to možné, povedzte mi, že v Poľsku je, ako som spomínal, 250-gramové maslo v prepočte zo zlotých na eurá, dve eurá a na Slovensku je 4,29, no tak, samozrejme, že logicky sa pýtajú, ako je to možné.
Preto hovorím, že je veľmi dôležité, aby vláda Slovenskej republiky, a to hovorím vyslovene ako koaličný poslanec, dávala veľkú váhu tejto otázke, pretože bude zle. Hovorím, bude veľmi zle, keď ľudia nebudú mať čo do úst. Už teraz je situácia neúmerne zlá.
Chodím vlakom z Bratislavy do Michaloviec, z Michaloviec do Bratislavy, rozprávam sa s tými ľuďmi, bývam v Michalovciach a vyslovene vidím na ľuďoch, že je to situácia, ktorá bude na jeseň a na jar budúceho roku veľmi zlá. Preto poďme do riešenia tejto otázky.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sledoval som rozpravu a priznám sa, mňa zarazilo, keď predstaviteľ zo strany SaS pán Kazda sa tu postavil a jemu na tomto návrhu zákona najviac vadilo to, že čo sú základné potraviny. On sa postavil a vytýkal tu, že on nepozná žiadnu zákonnú normu, kde by bolo povedané, že vôbec existuje, existujú teda základné potraviny a kde boli vymenované tieto základné potraviny.
Každý, kto sa pozrel do tohto návrhu zákona, tá prvá časť o tom hovorila, áno, že znížime, že sa, keď to tak ľudovo poviem, znížime tie ceny tých základných potravín, a potom tam je čl. 2 o zákone o DPH, ktorý v jednom bode hovorí o tom, že sa znižuje, teda ustanovuje zoznam tovarov so zníženou sadzbou dane, hej, to bolo mimo potravín, potom v ďalšom bode vlastne taxatívne stanovuje, že ustanovuje zoznam základných potravín a dáva to tam ako prílohu k tomuto zákonu. Boli tam naozaj tie základné veci, ako mäso z hospodárskych zvierat vo všeobecnosti, mlieko, maslo, chlieb a syry a tak ďalej, a preto som nepochopil tú jeho výčitku, že celá tá rozprava sa točila v kuse o tých základných potravinách, že to nemáme, že to neni určené. Potom tu bol ešte, takú starú krivdu spred roka si tu pripomínal, že čo povedal, čo nepovedal, to nám tu nakoniec vysvetlené bolo, že jak to bolo. A nepochopil som to, že prečo zrovna toto? Vedel by som si predstaviť, keby im teda, ako ja neviem, veľkým zástancom týchto podnikateľov vadilo, že možnože sa stanovilo vysoké percento, ktoré má teda redukovať túto cenu, ale toto zrovna, priatelia? To nechápem.
Ďalšia vec tu bola spomenutá, potravinová sebestačnosť. Áno, je to pravda, že tá krivka tej potravinovej sebestačnosti stúpa od 90. rokov. V tých 90. rokoch dopadla vrchol a tak ako potravinová sebestačnosť aj v rastlinnej výrobe, aj v živočíšnej výrobe sa od 90. rokov prepadá a prepadáva sa do dnešných rokov a naozaj my sme, my sme dneska absolútne závislí na dovoze zo zahraničia.
Bola tu spomenutá aj problematika toho, že dobre, Slováci sme, sme takí, že na jednej strane vieme sa, tí, čo žijeme na vidieku, vieme si niečo dopestovať, dochovať. Máme tu potom poľnohospodárov, ale vidíme, že tá situácia dneska ani v iných tých veciach nenahráva, čo tu bolo spomenuté napríklad, ničenie úrod zo strany poľovnej zveri. Preto je určite na mieste a je aj práve tento návrh zákona možno takým miestom trocha odbočiť a otvoriť túto tému. My bezpodmienečne sa musíme dostať k tomu, možnože k zákonu o poľovníctve, hej, len ten, každý tvrdí, že tento rok sa ešte do pléna nedostane, musíme otvoriť otázku toho, ako pomáhať poľnohospodárom aj v tejto otázke, čo sa týka škody spôsobovanej zverou v poľnohospodárstve.
Ďakujem, asi toľko. Dal som, vystúpil som v rozprave, aby bolo možné ešte reagovať.

Podľa odhadov 120 mil. euro zničí táto poľovná zver poľnohospodárom každý jeden rok. Tých 120 mil., čo sú len odhady, je ako keby dodatočná daň na podkapitalizované, podvyživené slovenské poľnohospodárstvo. A potom sa bavíme, potom sa bavíme, že my musíme dovážať všetky potraviny. Keď počúvate, v akom stave je mliekarenský priemysel, ktorý už dnes má produkciu, ktorá je v podstate na trhu realizovaná za nižšiu cenu, ako, ako sú náklady, to, že počúvate každý jeden už týždeň, že ktoré všetky subjekty odchádzajú z poľnohospodárstva, to je ohrozovanie, normálne, elementárne ohrozovanie sebestačnosti Slovenska v základných potravinách.
No a pokiaľ ide o tie debaty, ktoré tu boli, že zastropujme na druhej strane ceny a všetko sa vyrieši, a bavíme sa o tom, že či zastropovanie cien spôsobuje nedostatok, tak logika veci, tak si povedzme, ako to funguje.
Ak by v Rakúsku niečo stálo 1,20 euro a my zastropujeme ceny na Slovensku na povedzme euro, no tak pre rakúske firmy dáva logiku vykúpiť Slovensko za euro a predávať to za 1,20 eur v Rakúsku. Takto vzniká nedostatok. Takto to povedal aj riaditeľ Slovnaftu, že takto Slovensko príde o oleje, o mazivá, o všetko, že keď sa zastropujú ceny na nižšiu cenu, ako je v okolitých krajinách, tak tie okolité krajiny Slovensko vykúpia. A neexistuje mechanizmus, ako sa tomu zabrániť dá. To znamená, to zastropovanie keď bude na nižších úrovniach, ako je v okolitých štátoch, tak takto vzniká, takto vzniká vlastne nedostatok následný.
Takže jediné sociálne zmysluplné riešenie, ktoré okamžite vláda vie urobiť, je plošné zníženie DPH, pretože každý nakupuje a každý tú dépeháčku platiť musí. A to zníži ceny.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Kolega Milan Mazurek tu veľmi jednoznačne zdôraznil našu snahu týmto návrhom zákona pomôcť občanom bez ohľadu na to, z akej kategórie pochádzajú. Jednoducho je to celoplošná pomoc, ktorá by bola okamžite reálna a ľudia by to pocítili.
Ja neviem, z akých argumentov a z akých faktov vychádzajú poslanci koalície, ktorí sa snažia spochybniť tento návrh zákona, ale čo viem isto, tak je skutočnosť, že nás ako poslancov do tohto pléna, do tejto Národnej rady poslali občania. A poslali nás sem preto, aby sme sa im snažili pomôcť, aby sme im zlepšili život a uľahčili ho.
Argumenty koaličných poslancov o tom, že takýto návrh zákona by nabúral trh, že by poškodil obchodné reťazce, ktoré sa tu neustále opakujú, teda v tomto duchu ony argumentujú, tak ja sa ich chcem spýtať, či argumenty, ktoré používajú, zdôvodňujú tým, že ich snáď poslali obchodné reťazce a tieto nadnárodné spoločnosti do tohto pléna, či zastupujú ich alebo zastupujú občanov Slovenskej republiky. Toto je zásadný rozdiel v tom, ako my vnímame pomoc občanom a prečo vlastne tento návrh zákona predkladáme. To je absolútne jednoznačné. Ten návrh zákona je zrozumiteľný, je čitateľný a nehľadajte si neustále výhovorky a nejaké, nejaké momenty, s ktorými by ste tento návrh zákona spochybňovali. My máme stále to privilégium ako opoziční poslanci hnutia REPUBLIKA, že si môžeme dovoliť chodiť medzi ľudí, môžme sa s nimi rozprávať a vieme, aká je situácia medzi ľuďmi. Tak to nezosmiešňujte, nezľahčujte to, pretože sa vám to vráti ako bumerang.

Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za vaše faktické poznámky, ale povedzme si to na rovinu, povedzme si to tvrdo. Ku komu to vlastne hovoríme a čo sú záujmy tých ľudí? Prísť sem s dúhovou vlajkou za životne dôležité riešiť to, čo si dvaja chlapi spolu robia večer v spálni alebo aké drogy ešte pri tom užívajú, alebo ako sa bude volať ulica pri ruskej ambasáde v Starom Meste v Bratislave? To sú problémy týchto ľudí! Kde to, čo občania zarobia, z čoho si kúpia potraviny, za čo si natankujú do svojich nádrží, za čo zaplatia deťom v školách obed. To ich nezaujíma, úplne očividne. Lebo tie reči tu padli. Tie reči tu boli. Opakujú sa. "Inflácia je ekonomický jav." To je dobré tak pre médiá. Nič s tým nerobme! To je dobré tak pre sociopatov a pre obchodné reťazce. Ale my, ktorí tu máme zastupovať vôľu obyčajných ľudí, ktorí musia vyžiť z tých priemerných miezd a ďaleko nižších mnohokrát, než sú tie priemerné mzdy, tak my tu budeme otvorene a tvrdo a jasne hovoriť, čo si myslíme o týchto primitívnych sociopatických názoroch.
Dnes nie je dôležité, či má niekto na sebe ukrajinskú alebo dúhovú vlajku, ale dôležité je to, akým spôsobom sa postavíme k problémom, ktorým čelí slovenská spoločnosť. A táto vláda sa k nim nepostavila nijak! Doslova nijak! Neurobila nič! To, že vyplatila predčasne 13. dôchodok, ktorý by tí ľudia dostali tak či tak, nie je žiadne riešenie, je to len kupovanie si času, kupovanie si času a ďalej trvá toto obdobie, pri ktorom jediné, čo ľudia od vlády počúvajú, je tupé reči Sulíka s Matovičom. Ak na to nemajú, ak nie sú schopní, ak sa nie sú schopní dobrať k takému jednoduchému činu, ako znížiť DPH a zastropovať potraviny, nech vypadnú, zbalia sa, poklonia sa tým ľuďom, ospravedlnia sa a nech dajú predčasné voľby, lebo sú chodiacou hanbou!